Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36C/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715204623
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1715204623.3

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu E. H., Š.V. S.
R., X. XX.XX.XXXX, V. L. M. XXX, XXX XX J. zastúpeného advokátom JUDr. Vojtechom Horváthom, so
sídlom Moyzesova 22, 902 01 Pezinok proti žalovanému H. Z., Š. S. R., X. XX.XX.XXXX, V. L. M. XXX,
XXX XX J. zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., so sídlom
Holubyho 35, 902 01 Pezinok, IČO : 50 750 810 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.05.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2015 žalobca žiadal, aby súd

zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. úz. J.. S. C. S. J. B. X. Z. Č.. XXX, ako rodinný dom súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX
a pozemok reg. „.“. evidovaný na parc. č. XXXX, zastavané plocha a nádvoria vo výmere 873 m2 a to
každý v podiele 1 z celku. Žalobkyňa svoj podiel nadobudla darom od žalovaného. Žalobkyňa a žalovaný
boli pôvodne manželia, ich manželstvo bolo rozvedené právoplatne dňa XX.XX.XXXX, v čase spísania

žaloby nežili v spoločnej domácnosti a dom s príslušenstvom a pozemkom užíva výlučne žalovaný,
žalobkyňa sa stará o spoločnú dcéru Karin. Tunajší súd rozsudkom 6C/89/2008 žalobu na vrátenie daru
zamietol, čo bolo aj potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu. Žalobkyňa nemá záujem o nehnuteľnosti,
reálne rozdelenie neprichádza do úvahy. Elektronickým podaním zo dňa 21.12.2018 žalobca zobral
žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť a žiadnej strane konania trovy nepriznať čo
odôvodnil tým, že došlo k uzavretiu dohody.

2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych

dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne
zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného
predpisu.4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac, že mimosúdne vyriešenie veci. Zavinenie sa
neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie

je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania
niejevykonanieúkonu,ktorýbezprostrednevyvolározhodnutiesúduozastaveníkonania,alezavinením
zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo
nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce
konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie

žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa
ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery
procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom
od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za
zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď

zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust.
§ 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia
chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho
vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od

pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V
opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady
zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol
v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou

textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom
pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné
dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť
navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol a contrario § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď späťvzatiu žaloby predchádzalo uzavretie uvedenej dohody o urovnaní, ktorou si zmluvné strany v
čl. II ods. 5 dohodli, že nebudú navzájom voči sebe uplatňovať nárok na náhradu trov súdneho konania.
Z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto zavinil zastavenie konania
a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal právo na náhradu trov súdneho

konania žiadnej strane.

6. Pokiaľ ide o návrh na rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným
uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení

konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho
úradníka.Tedapokiaľsarozhodujeovrátenísúdnehopoplatkupodľa§10zákonaosúdnychpoplatkoch,
o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je
naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.