Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41Csp/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218189
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117218189.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: P.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom:
STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO:
47 246 863, kancelária: Dolný val 574/7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému právnym zástupcom:

Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679, v konaní o zaplatenie sumy 531,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 531,70 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 531,70 eur od 13.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 13.06.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 531,70 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 531,70 eur od 13.06.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila
tým, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 25.02.2014 k uzavretiu

úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2014 na sumu 2 400 eur. Uviedla, že predmetnú zmluvu
uzatvárala z dôvodu zlej finančne situácie. Tvrdila, že zástupca žalovaného jej pri podpise povedal, že
ak chce pôžičku, musí predmetnú zmluvu podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardnú
zmluvu. Mala za to, že v danom prípade ide čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva
musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje.
Bola názoru, že predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. Citovala § 9

ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle citovaných zákonných ustanovení mala za to, že
predmetná zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ani výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zdôraznila, že termín konečnej splatnosti musí
byť uvedený presným konkrétnym dátumom, musí byť jasný a určitý bez následných matematických
operácii zo strany spotrebiteľa. Mala za zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa platnej úpravy v čase uzavretia zmluvy žalobcu so žalovaným bola aj výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Mala za jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov,taktiežajichpočetatermínysplátok.Poukázala,ževdanomprípadevšaktentoúdajvzmluve
absentuje. Citovala § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Konštatovala, že zo strany žalovaného
pri podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa

musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Mala za to, že nakoľko predmetná úverová zmluva je
zo zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, bola povinná vrátiť žalovanému len sumu, ktorúsi od žalovaného požičala. Poukázala, že žalovaný jej na základe zmluvy vyplatil 2 400 eur, pričom
ona žalovanému postupnými platbami vrátila až sumu 2 931,70 eur (38 splátok á 77,15 eur). Dospela k
záveru, že bez právneho dôvodu zaplatila žalovanému sumu 531,70 eur. Citovala § 451 Občianskeho

zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatovala, že žalovaný
ako podnikateľ, ktorého predmetnom podnikania je aj dlhodobo poskytovanie úverov sa uvedeným
konaním bezdôvodne obohatil na jej úkor, a to tým, že s ňou uzatvoril zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s nedostatkami vytýkanými vyššie. Namietala, že žalovaný neuviedol všetky skutočnosti prináležiace k
zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedel. Rovnako namietala, že žalovaný

od nej požadoval rôzne plnenia, hoc vedel, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná
a bez poplatkov.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.10.2017 uviedol, že z jeho strany nedošlo a
ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keď prijímal platby od žalobkyne oprávnene, a to na
základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami.

Mal za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia.
Konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že získal bezdôvodné obohatenie, že jej vznikla majetková
ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy
Bol presvedčený, že žalobkyni nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávka z titulu bezdôvodného
obohatenia. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje obligatórna

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Rovnako mal za to, že predmetná zmluva
obsahuje aj obligatórnu náležitosť v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zdôraznil,
že dátum konečnej splatnosti je uvedený priamo v zmluve tak, že lehota splatnosti 78 mesiacov po
poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci. Mal za to, že použil objektívne zistiteľné kritériá,

podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je
konečná splatnosť poskytnutého úveru. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 20.11.2017 uviedla, že súd nemôže posúdiť vec vo svetle rozsudku

Súdneho dvora EÚ C-42/15 z 09.11.2016, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice vylúčený. Mala za to, že rovnako je vylúčený nepriamy účinok smernice, pretože výklad
nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, keď takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu
contra legem. Trvala na absencii obligatórnych náležitostí predmetnej úverovej zmluvy, a teda na závere
o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, a v tej súvislosti o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného na jej úkor vo výške 531,70 eur.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 09.03.2018 uviedol, že v preskúmavanej veci nebolo potrebné preukazovať
iba to, že žalobkyňa žalovaného bezdôvodne obohatila, ale vzhľadom na to, že požadovala v konaní
bezdôvodné obohatenie vydať, bolo jej povinnosťou preukázať i to, o akú sumu sa majetková sféra

žalovaného na úkor žalobkyne zväčšila, teda skutočný rozsah toho o koľko sa majetkový prospech
žalovaného na úkor žalobkyne zvýšil, a teda či sa zvýšil aspoň o ním požadovanú sumu 866,40 eur.
Mal za to, že súd nemôže hľadať odpoveď pre vec rozhodujúce skutočnosti z dohadov a predpokladov,
a pokiaľ by i uveril tvrdeniu žalobkyne bez predloženia potrebných dôkazov by zostalo neozrejmeným
na základe akých vykonaných dôkazov, skutkových zistení by súd k takémuto záveru dospel.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.03.2018, na ktorom súd vec prejednal,
vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej za účasti právneho zástupcu žalobkyne.
Žalovaný, resp. jeho právny zástupca neúčasť na vytýčenom termíne pojednávania ospravedlnil riadne
a včas.

6. Právny zástupca žalobkyne pred súdom nad rámec doterajších vyjadrení uviedol, že v danej veci je
uplatnený nárok dôvodný. Bol názoru, že čo sa týka výšky nároku a preukázania, ide o nesporný nárok,
nakoľko ani samotný žalovaný tento nespochybňuje.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to úverovou zmluvou zo dňa

25.02.2014, prehľadom uhradených splátok v časovom období od 14.04.2014 do 24.04.2017 (č.l. 4-5
spisu).
8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa
nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah

vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.9. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté
z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej úverovej zmluvy č. 4402076524 zo dňa
25.02.2014, znejúcej na sumu 2 400 eur. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná

o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania
alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovenízákonač.129/2010Z.z.adospelkzáveru,žezáväzkovývzťah, ktorývznikolmedzi stranami
sporu na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí
ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má tak za to, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou

je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.

10. Z predloženej úverovej zmluvy je možné ustáliť, že poskytnutú pôžičku sa žalobkyňa zaviazala
splácať v 78 mesačných splátkach vo výške 83 eur, so splatnosťou prvej splátky po mesiaci dátumu
poskytnutia úveru, pričom pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje
poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom

mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci,
počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je prvá splatná prvá. Konečná
splatnosť úveru bola 78 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, RPMN
39,90 %, priemerná hodnota RPMN 18,87, ročná úroková sadzba 33,63 % a celková čiastka splatná
spotrebiteľom 5 917,08 eur.

11. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr
v rámci predbežnej otázky zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 zákona.

12. Preskúmaním obsahu zmluvy, súd primárne zistil, že v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere
absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona (účinného
v čase vzniku zmluvného vzťahu), t.j. konečná splatnosť úveru.

13. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termín poslednej splátky úveru, t.j. konečnú splatnosť úveru

78 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom celková doba trvania
zmluvy z obsahu zmluvy tiež nevyplýva a táto sa nedá s určitosťou, bez pochýb, ustáliť ani z údaju
o počte splátok 78, nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom
sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru
súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek

matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,
t. j. ktorým konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Takýto údaj však stranami sporu uzavretá zmluva
neobsahovala. Okresný súd upriamuje pozornosť na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý
v rozsudkoch sp. zn. 6Co/30/2017 zo dňa 26.04.2017 a sp. zn. 7Co/61/2017 zo dňa 26.04.2017, a to k
rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Krajský súd v Žiline konštatoval, že vzhľadom

na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia
splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15
vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov,
doslova by "zlomil" vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup

typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je
vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože
by sa jednalo o výklad práva contra legem. S týmto právnym názorom sa okresný súd plne stotožňuje.
V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že nemožno uvažovať nielen o priamom účinku
smernice, ale ani o nepriamom účinku smernice. V prípade keby bol nepriamy účinok priznaný, aj v tomto

prípade by išlo o výklad contra legem, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch definuje predmetné
obligatórne náležitosti inak ako dotknutá smernica.

14. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia
zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/142/2016
zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či sp. zn. 6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015
atiežnarozhodnutieNSSRsp.zn.3Sžo/19/2012zodňa12.03.2013.Okresnýsúdvšakpriposudzovaní
obsahovej časti predmetnej zmluvy v tomto smere vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, podľa ktorého ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká

časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

15. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona
sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona sa podľa názoru okresného súdu považuje poskytnutý úver
na základe predmetnej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

16. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek
úrokovalebopoplatkov.Prijatímtakéhotoplneniabezprávnehodôvodutakvzniklonastranežalovaného
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných

prostriedkov úveru, t.j. 2 400 eur

17. Pokiaľ ide o zisťovanie rozsahu bezdôvodného obohatenia žalobkyňa tvrdila, že bezdôvodné
obohatenie žalovaného predstavuje sumu 531,70 eur, nakoľko celkovo zaplatila sumu 2 931,70 eur.
Uvedené tvrdenia žalobkyňa preukázala relevantným dôkazom, a to prehľadom splátok (č.l. 5 spisu), z

ktorého vyplýva 38 zaplatených splátok (38 x 77,15 eur bez poistenia). Naviac okresný súd zdôrazňuje,
že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval skutkové tvrdenie žalobkyne, že ku dňu podania žaloby
plnila žalovanému sumu 2 931,70 eur. Kvalifikovane rozporovať toto skutkové tvrdenie žalobkyne by
znamenalo toto tvrdenie poprieť a zároveň uviesť vlastné tvrdenie o výške plnenia zo strany žalobkyne
žalovanému na účely predmetnej zmluvy. Pokiaľ teda nedošlo ku kvalifikovanému popretiu uvedeného

skutkového tvrdenia, bolo povinnosťou súdu toto tvrdenie o plnení žalovanému zo strany žalobkyne vo
výške 2 931,70 eur považovať za nesporné. Ani iba prípadné popretie dôvodu a výšky uplatneného
nároku nemožno stotožňovať s popretím skutkových tvrdení. Súd v tomto smere, o kvalifikovanom
rozporovaní skutkových tvrdení, upriamuje pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11
Co/284/2017-148 zo dňa 19.12.2017. Súd zároveň dodáva, že nemal o uvedenom tvrdení žalobkyne, že

žalovanému celkovo zaplatila 2 931,70 eur, dôvodnú pochybnosť, keď aj z obsahu spisového materiálu
vyplýva prehľad splátok k danej úverovej zmluve (č.l. 5 spisu). Okresný súd v súlade s § 296 CSP
vyžiadal na návrh žalobkyne od žalovaného výpis z úverového účtu a splátkový kalendár, ktoré listiny
žalovaný vychádzajúc z dôkazného bremena na strane žalobkyne, odmietol súdu predložiť. Okresný
súd mal však dostatočne zistený skutkový stav aj bez týchto listín, a to aj vzhľadom na listiny obsiahnuté

v spisovom materiáli a tiež pre absenciu kvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia žalobkyne o
rozsahu bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, a teda nespornosť skutkového tvrdenia zo
stany žalobkyne o plnení v rozsahu 2 931,70 eur. Súd tak priznal žalobkyni z titulu bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému sumu vo výške 531,70 eur, t.j. rozdiel skutočne zaplatenej sumy zo strany
žalobkyne 2 931,70 eur a skutočne poskytnutej sumy 2 400 eur zo strany žalovaného.

18. Žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie
uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do
omeškania s platením sumy za poskytnuté služby skôr ako žiadala žalobkyňa, t.j. skôr ako 13.06.2017.

Vzhľadom však k tomu, že si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne od podania žaloby, t.j. od 13.06.2017, súd jej viazaný rozsahom žaloby s poukazom na
ustanovenie § 216 ods. 1 a 2 CSP priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 531,70 eur od 13.06.2017 do zaplatenia.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal jej 100 % náhradu trov konania voči žalovanému .Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.