Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/127/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611205831
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6611205831.17

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcov 1.) C.. C. B., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y. XX, XXX XX B.,
občan SR a 2.) O.. D. T., L.. X.X.XXXX, P. J. C. Č.. XX, XXX XX J. J., občianka SR, zastúpení Mgr.
Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovanej I.
Ž., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G.L. XXX/X, XXX XX Y., občianka SR, zastúpená JUDr. Jánom Sitarčíkom,
advokátom, so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec o zaplatenie 4 381,52 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

konanie o zaplatenie 4.381,52 Eur s prísl. z a s t a v u j e .

Žalovaná má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcom v 1/ a 2/ rade.

Žalobcovi v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1.) a 2.) podali na tunajšom súde dňa 03.05.2011 návrh na vydanie platobného rozkazu
o zaplatenie 4 381,52 Eur s prísl. Žalobcovia 1.) a 2.) dňa 09.09.2016, po otvorení pojednávania na
tunajšom súde prehodnotili podanú žalobu a vzali ju celkom späť, s poukazom na výsledky znaleckého
konania. Zároveň žiadali, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že neprizná nikomu náhradu trov
konania, čo odôvodnili tým, že voči žalovanej boli v minulosti vedené dve konania a až v súčasnom
konanísazistilo,ženájomnúzmluvunepodpísalažalovaná.Žalobcoviamalizato,žesútudôvodyhodné

osobitného zreteľa, vzhľadom na to, že zmluvu o nájme podpísala dcéra žalovanej. Žalovaná vedela, že
so žalobcami zmluvu o nájme neuzavrela, napriek tomu užívala nebytový priestor bez právneho dôvodu.
Je pravdou, že neskôr síce vrátila žalobcom kľúče, avšak určitú dobu nájomný priestor užívala bez
právneho dôvodu. Vzhľadom k tomu majú žalobcovia zato, že z jej strany išlo o užívanie nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi. Z podaného odporu zo dňa 22.06.2011, ktorý
podalažalovaná,vyplýva,žežalovanánajprvvodporetvrdila,žezmluvupodpísala,následnetopotvrdila

v konaní na súde a hneď to poprela. Zároveň však potvrdila, že uvedený nebytový priestor užívala,
preto žalobcovia mali zato, že konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi a súdne konanie bolo
ňou zavinené. Preto v tomto prípade by žalovaná nemala mať nárok na náhradu trov konania, keďže
žalovaná od začiatku tvrdila, že zmluvu nepodpísala. Súčasne ale brala úžitky z nebytového priestoru,
odmietala platiť dohodnuté nájomné, zneužívajúc dobromyseľnosť žalobcov za asistencie svojej dcéry
Poliakovej, ktorá nájomnú zmluvu podpísala za svoju matku.

2. Žalovaná písomným podaním zo dňa 28.09.2016 súhlasila so späťvzatím žaloby v plnom rozsahu,
ale nesúhlasila s návrhom žalobcov, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP o trovách tak, že neprizná
nikomu náhradu trov konania, s poukazom na to, že žalovaná uvedený spor nevyvolala a žalobcovia
1.) a 2.) sa domáhali zaplatenia spornej sumy 4 381,52 Eur s prísl. nedôvodne a v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobcovi bolo od počiatku známe, že nájomnú zmluvu nepodpísala žalovaná, ale jej dcéra bez

jej vedomia a na požiadavku žalobcu. Za obdobie v ktorom si uplatňovali nárok žalobcovia boli prenajatépriestoryprázdneatakétosúdoposiaľ.Pretovkonaníniesúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľanapostup
podľa § 257 CSP.

3. Podľa § 145 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len ”CSP”), ak je
žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 146 ods. 1,2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

5. Nakoľko žalobcovia 1.) a 2.) zobrali svoju žalobu späť v plnom rozsahu a žalovaná so späťvzatím
žaloby v plnom rozsahu súhlasila, súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia konanie

zastavil.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Ustanovenie § 257 CSP je obdobou ustanovenia pôvodného § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011-14 z 8,12.2011) k aplikácii tzv. sudcovského moderačného
prvá v § 150 OSP. uviedla, že v danom prípade musia byť splnené výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých prichádza do úvahy pôvodného §
150 OSP je charakterizovaný sociálnym aspektom, kde sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadné iné okolnosti, za

ktorých možno dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi. Podľa nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 109/09-29 z 24.06.2009 a uznesenia Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS
226/2011-22 z 02.06.2011 ide v prípade aplikácie § 150 OSP o celkom výnimočný prípad, ktorý môže
spočívať v okolnostiach na strane účastníkov konania, prípadne tiež v okolnosti, ktoré viedli k účastníkov
k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Pritom nepriznanie náhrady trov konania úspešnému

účastníkov je len výnimkou zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového
konania.

9. V danom prípade bolo pre súd zrejmé, že späťvzatie žaloby zo strany žalobcov bolo zapríčinené
výsledkom znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že podpis nájomcu na originále Zmluve o

nájme nebytových priestorov z 01.07.2009 nepatrí žalovanej, ale jej dcére Jarmile Poliakovej. Ako
vyplýva zo zápisnice z pojednávania z 12.09.2011 (na č.l. 38) podľa žalobcu 1/ bol pri podpise nájomnej
zmluvy žalobca 1/, žalovaná, dcéra a manžel žalovanej. Žalovaná si zmluvu mala zobrať na podpis
domov.Zvýpovedežalovanejnapredmetnompojednávanívyplýva,žetátopoopraveuviedla,žezmluva
nie opatrená jej podpisom. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.10.2011 (na č.l. 44 a nasl.) svedok

Ján Žiak, manžel žalovanej po zákonnom poučení uviedol, že predmetnú zmluvu podpísala za žalovanú
jej dcéra a žalobca 1/ jej pri podpise sám uviedol, že netreba, aby to podpísala žalovaná, nakoľko jej
dôveruje. Rovnako svedkyňa Jarmila Poliaková po zákonnom poučení uviedla, že predmetná zmluvu
podpísala ona. V následnej konfrontácii žalobcov 1/, 2/ a uvedených svedkov sa nepodarilo odstrániť
rozpor v tom, či žalobca 1/ vyzval pani Poliakovú na podpis predmetnej zmluvy.

10. Za danej situácie a takto uvedených podstatných skutkových okolností (ešte v roku 2011) súd mal
zato, že v danom prípade nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by mal výnimočne podľa §
257 CSP (aj s aplikáciou vzhľadom k ústavným medziam stanovenými pri pôvodnom ustanovení § 150
OSP)nepriznaťžiadnemuúčastníkovináhradutrovkonania.Súdmázato,žežalobcoviamalidostatočný

priestor na to, aby na základe výpovedí žalovanej a svedkov mohli zvážiť svoje zotrvávanie v nároku
voči žalovanej a prípadne modifikovať svoj žalobný nárok, tak aby prípadne v konaní mohli uspieť. Ani
v minulosti úspešné konania, na ktoré žalobcovia poukazovali nemôžu byť podľa názoru súdu takýmto
dôvodom. Aj keď uvedené konania o zaplatenie nájomného vychádzali z predmetnej nájomnej zmluvy,súd je toho názoru, že žalovaná mala v ktoromkoľvek štádiu konania pred skončením dokazovania
právo uplatniť svoju procesnú obranu spočívajúcu v tvrdení, že predmetnú zmluvu nepodpísala. Pokiaľ
túto neuplatnila v iných konaniach z rôznych dôvodov je to záležitosť jej osobného rozhodnutia.

Rovnako žalobcovia 1/, 2/ mali možnosť kedykoľvek zmeniť svoj procesný útok prostredníctvom svojich
skutkových a právnych tvrdení a pokiaľ sa domnievali vzhľadom na predchádzajúce konania, že vystačia
s pôvodným právnym dôvodom, bolo to ich osobné rozhodnutie. Súd prirodzene už nemôže presne
zistiť, či sa to udialo tak ako popisovali žalobcovia alebo žalovaná so svedkami t. j. presné okolnosti
podpisu zmluvy. Zistenou skutočnosťou, ale je že predmetnú zmluvu podpísala dcéra žalovanej bez

jej oprávnenia, čo by spôsobilo procesný neúspech žalobcov v konaní pre uplatnený dôvod žaloby.
Žalobcovitaktovsnahezabrániťsvojmuprocesnémuneúspechuvzaližalobuspäť.Vkonanívzniklitrovy
konaniatakžalobcom,ktorýsporpodanímžalobyvyvolaliakoajžalovanej,ktorásaprotižalobežalobcov
mala právo procesne brániť. Ak teda žalovaná modifikovala svoju pôvodnú procesnú obranu uvedenú
vo svojom odpore, využila tak len svoje práva vyplývajúce z vtedajšieho OSP a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Pokiaľ žalobcovia napádajú dobré mravy v konaní žalovanej, súd nesúhlasil s

takýmto posúdením, pokiaľ ide o jej skutkové tvrdenia a procesnú obranu, pretože sa zo strany žalovanej
jednalo o výkon práva na súdnu ochranu. Súd by mohol takto posúdiť len samotné konanie žalovanej
spočívajúce v tom, že užívala nehnuteľnosť žalobcov bez právneho dôvodu, ako konaním v rozpore
nielen s dobrými mravmi ale aj právnymi predpismi, avšak toto žalobcovia mali v konaní ovládanom
dispozičným princípom postihnúť zmenou žaloby, čo by bolo ich osobným rozhodnutím, na ktoré mali

právo vyplývajúce z vtedajšieho OSP ako súčasť práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Súd preto nemôže sanovať dôsledky prípadného neúspechu v konaní v dôsledku
nevykonania príslušnej zmeny žaloby zo strany žalobcov rozhodnutím podľa § 257 CSP o povinnosti
nepriznať trovy konania protistrane - žalovanej, keď žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania
svojím späťvzatím, aby predišli neúspechu v konaní. Súd preto v súlade s § 256 ods. 1 CSP priznal

náhradu trov konania žalovanej, pretože žalobcovia spôsobili zastavenie konania.

11. Podľa § 253 ods. 1 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

14. Pokiaľ ide o samotnú náhradu trov dôkazu súd musí rozhodnúť aj o trovách štátu, ktoré vznikli za
vykonané znalecké dokazovanie v rozhodnutí ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 CSP. O
náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP súd rozhodol podľa výsledku konania podľa
§ 256 ods. 1 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP stak, že žalobcovia sú povinný nahradiť
trovy konania štátu, nakoľko procesne zapríčinili podľa § 256 ods. 1 CSP zastavenie konania, ktoré sami

začali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.