Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512213724
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3512213724.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: Y., a.s., so sídlom F. W., N., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného
JUDr. A. G. P., advokátkou so sídlom v N., O. 6, proti žalovanej: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U
N. XXXX/X, A. 4, T. republika, o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. augusta 2018, č.k. 7C/179/2013-202, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom III. upravil prevádzkovateľa platobného

systému, Z. A., aby po právoplatnosti uznesenia vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 135,50 eur. Z
odôvodneniauzneseniavyplýva,žežalobcasažaloboudomáhalodžalovanejzaplateniasumy2.264,75
eur s prísl. a náhrady trov konania. Z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 24.07.2018 vyplýva,
že uznesením O. zo dňa 13.04.2017, ktorého účinky nastali dňa 13.04.2017 o 11:00 hod., bol zistený
úpadok dlžníka (žalovanej) a bolo povolené riešenie úpadku dlžníka oddlžením. Súd konštatoval, že
toto uznesenie O. súdu v A. sa uznáva v Z. republike bez ďalších formalít. V súvislosti s posúdením

rozhodného práva vo veci súd dospel k záveru, že rozhodným právom je právo Z. republiky ako
členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie. Ďalej súd uviedol, že v danej veci je voči žalovanej
uplatňovaná pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
(apríl 2017). Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR sa jedná o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená
len v konkurze. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 167e ods. 1 ZoKR s poukazom na nariadenie EP a
Rady 2015/848 konanie zastavil. Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán sporu nepriznal, nakoľko

s ohľadom na dôvod zastavenia konania nie sú dané podmienky pre posudzovanie úspechu vo veci,
resp. procesného zavinenia na zastavení konania. V zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. b), ods. 8 zákona č.
71/1992 Zb. súd vrátil žalobcovi súdny poplatok zo žaloby, ktorý žalobca zaplatil vo výške 135,50 eur,
keď konanie bolo zastavené po tom, ako bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie

žalobca,atovovýrokuII.onáhradetrovkonania.Uviedol,žekonaniebolozastavenéprávezdôvoduna
stranežalovanej,atotým,žeO.napodnetsamotnejžalovanejdňa13.04.2017vydalvtzv.insolvenčnom
konaní uznesenie č.k. O. XX L. XXXX/XXXX-A-X, ktorým zistil úpadok dlžníka - žalovanej a povolil
riešenie úpadku dlžníka oddlžením. Žalovaná o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu neinformovala
nielen jeho ako veriteľa, ale ani konajúci súd. Žalovaná v uvedenom insolvenčnom konaní ani neuviedla
žalobcu ako veriteľa, čím celé jej konanie sa javí ako špekulatívne, čím mu zároveň spôsobila škodu

vo forme trov právneho zastúpenia a trov konania. Skutočnosť o insolvenčnom konaní sama žalovaná
uviedla na pojednávaní dňa 24.07.2018 a toto malo za následok zastavenie konania. Mal za to, že takétokonanie žalovanej nemôže byť na jeho ďalšiu škodu, keď si riadne a včas právnou cestou uplatnil svoj
oprávnený nárok. Žalovaná svojim konaním spôsobila zastavenie tohto konania. Žiadal, aby odvolací
súdzmenilnapadnutývýrokotrováchkonaniatak,žemubudúpriznanévšetkyoprávnenétrovykonania,

vrátane trov právneho zastúpenia.

3. K podanému odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že nesúhlasí s jeho odvolaním z dôvodu, že sa
neprihlásil do insolvenčného konania v lehote, ktorá je stanovená zákonom, pričom podľa insolvenčného
zákona jej nie je umožnené platiť žiadnemu veriteľovi popri insolvencii.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti, vo výroku II. o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6. V zmysle citovaného ustanovenia má v prípade späťvzatia žaloby povinnosť nahradiť trovy konania
žalobca, pretože späťvzatím procesne zaviní zastavenie konania. Iba v prípade, ak by vzal žalobu späť

preto,žezostranyžalovanéhodošloksprávaniu,ktorémáprežalobcuobdobnénásledkyakovyhovenie
jeho žalobe, je možné konštatovať zavinenie zastavenia konania žalovaným. Takáto situácia prichádza
do úvahy typicky v prípade, keď žalovaný v priebehu konania uhradí žalované plnenie, teda vo
všeobecnosti vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci samej dobrovoľne splní žalovanú povinnosť.

7. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

9. Odvolací súd na námietku žalobcu, že žalovaná svojim konaním zavinila zastavenie konania, a preto
mu má byť priznaný nárok na náhradu trov konania konštatuje, že v prípade, ak bol na majetok žalovanej
vyhlásený konkurz, nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko

zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie
podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej
sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu
vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania,
čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatuje

vecnú správnosť napadnutého výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu
trov konania žiadnej zo strán sporu.
10. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2
CSP o výške tejto náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).