Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204327
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Y.. H. T., nar.

X.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y. X, F., zastúpená JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom
Podjavorinskej 7, Bratislava proti žalovanému K. T.Á., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom I. X, F.,
zastúpeným JUDr. Ondrejom Nagyom, advokátom, so sídlom Sklenárová 1, Bratislava, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam -pozemku s parcelným číslom
C - KN 401, zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2, pozemku s parcelným číslom C - KN 402,
záhrady o výmere 1174 m2, pozemku s parcelným číslom C - KN 403, záhrady o výmere 1314 m2, a

rodinnéhodomusúpisnéčísloXXXspríslušenstvom,ktorýjepostavenýnapozemkusparcelnýmčíslom
C - KN 401, ktoré nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č. XXX, okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovská Sielnica, katastrálne územie N. L.,
a v celosti všetky tieto nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 14.788,52 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 17.6.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v okrese Liptovský Mikuláš,
katastrálne územie N. L., a to pozemku s parc. č. C-KN 401, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
485 m2, pozemku s parc. č. C-KN 402 - záhrady, o výmere 1174 m2, pozemku s parc. č. C-KN 403 -
záhrady,ovýmere1314m2,arodinnémudomusúpisnéčísloXXX(spríslušenstvom),ktorýjepostavený

na pozemku s parc. č. C-KN 401, ktoré všetky nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, a v celosti tieto nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne a súčasne zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 13.650
eur. Uvedený žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami.
Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností v pomere 3:1 v
prospech žalobkyne. Žalobkyňa doposiaľ zabezpečovala všetku starostlivosť o uvedené nehnuteľnosti,
tak po stránke manuálnej, organizačnej, ako aj finančnej. Manuálna a organizačná starostlivosť zahŕňala

všetku údržbu nehnuteľnosti, najmä vetranie, opravy, čistenie, upratovanie domu a zariadenia, kosenie
dvoraazáhrady,avýrubnáletovýchdrevín.Finančnástarostlivosťzahŕňalaúhradydaníznehnuteľností,
poplatkov za smeti a náklady na remeselníkov a materiál. Žalovaný sa na opísanej starostlivosti nijako
nepodieľal, pričom v nehnuteľnostiach nebol vyše 15 rokov. Nehnuteľnosti však vyžadujú nevyhnutneväčšiu rekonštrukciu. Žalobkyňa doteraz nežiadala o manuálnu a finančnú participáciu žalovaného na
starostlivosti o uvedené nehnuteľnosti, nakoľko do roku 2015 bol podielovým spoluvlastníkom právny
predchodca žalovaného, nebohý brat žalobkyne - K. T., L.., ktorý bol dlhodobo chorý. Po skončení

dedičského konania po právnom predchodcovi žalovaného, oslovila žalobkyňa žalovaného ako nového
spoluvlastníka s návrhom na vyriešenie situácie vyplatením žalovaného spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach. Obstarala znalecký posudok na nehnuteľnosti, ktorý ich ocenil na sumu 54.600 eur,
teda podiel žalovaného v rozsahu 1 by predstavoval sumu 13.650 eur. Žalobkyňa teda navrhla vyplatiť
žalovaného v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu v zmysle uvedeného posudku s tým, že výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti sa stane žalobkyňa, ktorá potom obstará potrebné úpravy a rekonštrukcie.
Žalovaný s uvedeným návrhom nesúhlasil a trval na tom, aby nehnuteľnosti spoločne predali. Žalobkyňa
však nesúhlasila s odpredajom, pretože sa rozhodla tieto nehnuteľnosti obývať. Žalovaný súhlasil
s odpredaním spoluvlastníckeho podielu do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou výplaty,
avšak požadoval vyplatenie trojnásobnej hodnoty oproti hodnote vyplývajúcej pre neho zo znaleckého
posudku. Podľa vyjadrenia žalobkyne pokiaľ ide o reálnu deľbu nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov,

tak predmetný rodinný dom svojím stavebno - technickým riešením nie je vertikálne reálne deliteľný
na dva samostatné rodinné domy resp. také rozdelenie by bolo možné iba pri vykonaní finančne veľmi
náročnej prestavby, a preto dospel k záveru, že danú vec nie je možné považovať za reálne deliteľnú. Na
preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy výpis listu vlastníctva č. XXX pre
k.ú. N. L., výsluch strán sporu, znalecký posudok č. 282/2015 znalca K.. R. U., a mailovú komunikácia

medzi stranami sporu v čase pred podaním žaloby.

2. V písomnom vyjadrení žalovaného doručenom na tunajší súd 2. 9. 2016 tento uviedol, že žalobca a
žalovaný majú v podielovom spoluvlastníctve v podiele 3:1 vyššie uvedené nehnuteľnosti. Žalobkyňa
nadobudla polovicu uvedených nehnuteľností od svojich rodičov za ich života, a štvrtinu týchto

nehnuteľností nadobudla na základe výsledkov dedičského konania po svojej matke. Žalovaný poukázal
na to, že v tomto dedičskom konaní výlučne žalobkyňa zdedila poľnohospodárske pozemky veľkého
rozsahu, a hospodárske budovy, ktoré nehnuteľnosti sa v tom čase prikazovali do vlastníctva vždy
len jednému dedičovi. Žalobkyňa a otec žalovaného boli súrodenci. K obnove dedičského konania
a vyrovnaniu dedičských podielov po revolúcii však nedošlo, preto zostali všetky poľnohospodárske

pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Táto ich neskôr predala spoločnosti AGRONOVA Liptov, s.r.o.,
respektíve K.. U. ako spoločníkovi v spoločnosti AGRONOVA Liptov, s.r.o. a jeho manželke, čím získala
nemalé finančné prostriedky bez toho, aby sa o ne s bratom (právnym predchodcom žalovaného)
rozdelila). Okrem týchto nehnuteľností žalobkyňa nadobudla výlučne do svojho vlastníctva byt na Y. Č..
X, U. F., ktorý je značnej hodnoty. Žalovaný nadobudol štvrtinu nehnuteľností, ktoré sú premetom tohto

konania v dedičskom konaní po smrti otca, ktorý zase tento podiel nadobudol v dedičskom konaní po
svojej matke. Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť užíva výlučne sama, čo plne vyvažuje jej starostlivosť
o nehnuteľnosť a prípadné udržiavacie náklady, ktoré však nepreukázala. Predmetné nehnuteľnosti sa
nachádzajú na veľmi lukratívnom mieste v blízkosti Lipovskej Mary. V susedstve týchto nehnuteľností sú
vybudované rekreačné zariadenia spoločnosťami S HOTEL, s.r.o. a AGRONOVA Liptov, s.r.o., ktoré tiež

prejavili záujem o kúpu týchto nehnuteľností resp. ich častí. Žalobkyňa s oboma spoločnosťami rokovala
a bez účasti žalovaného, aj predbežne dohodla predaj predmetných nehnuteľností. Následne predložila
žalobkyňa žalovanému návrh kúpnej zmluvy. Cena bola navrhnutá v zmysle znaleckého posudku č.
282/2015 z 5.10.2015 vypracovaného súdnym znalcom K.. R. U., ktorý bol pripojený k žalobe. Znalec
ohodnotil nehnuteľnosti v sume 54.600 eur. Tie isté nehnuteľnosti dala žalobkyňa ohodnotiť predtým

aj inému znalcovi, a to K.. Y. M., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 269/2015 zo 7.9.2015 a tento
ich ohodnotil na sumu 77.100 eur. Žalobkyňa však pri návrhu kúpnej zmluvy vychádzala iba z ceny
v zmysle znaleckého posudku K.. R. U., teda z nižšej ceny. Uvedené žalobkyňa podľa žalovaného
vysvetlila iba vyjadrením, že znalecký posudok K.. Y. M. bol len predbežný. Žalovaný je toho názoru, že
predmetná nehnuteľnosť má oveľa vyššiu cenu než bolo uvedené v návrhu kúpnej zmluvy, a bol tu preto

zrejmý záujem žalobkyne predať nehnuteľnosti tak, aby z nej žalovaný získal čo najmenej. Žalovaný má
vedomosť o tom, že trhová cena za m2 v danej lokalite sa pohybuje od 20 do 30 eur. Ďalej uviedol, že
v prípade, ak žalobkyňa chce predať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach za uvedenú cenu,
žalovaný si uplatňuje svoje predkupné právo. Následne žalobkyňa však vyhlásily, že si nehnuteľnosť
ponechá s tým, že požiada o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu vo

výške vyplývajúcej zo znaleckého posudku, teda s výplatou pre žalovaného vo výške 13.650 eur. Na
preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný navrhol ako dôkaz vykonať dedičské rozhodnutie
vydané v konaní sp.zn.: D 497/90 vydané štátnym notárstvom v Bratislave I, v Bratislave 13.11.1990,
návrh kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na jednej strane ako predávajúcimi a spoločnosťouAGRONOVA Liptov, s.r.o. ako kupujúcimi z mája 2016 (bližší dátum nie je uvedený), list žalobcu Š.
Y., bytom F. XXX, N. L. z 20.7.2015, výsluch strán sporu, znalecký posudok K.. Y. M., č. 269/2015 zo
7.9.2015, záznam o mailovej komunikácii medzi zástupcami strán sporu z 13.6.2016 a 26. 5. 2016,

výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. N. L., a výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. N. L., výpisy z
internetového portálu reality.sk zo 16.5.2016 ohľadne ceny nehnuteľností v oblasti Liptovská Sielnica,
vrátane ich grafického zobrazenia.

3. V replike doručenej na tunajší súd 22.9.2016 žalobca uviedol, že skutočnosti ohľadne toho,

že žalovaný nadobudol po otcovi menší majetok ako žalobkyňa celkom zrejme vybočujú z rámca
prejednávanej veci, v ktorej ide o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku
konkrétnym veciam, ktorých vlastníctvo nie je sporné. Žalobkyňa všetok majetok, ktorý nadobudla,
nadobudla zákonne a čestne, po riadnej dohode v rodine, pri ktorej žalovaný nebol prítomný. Žalovaný
teda vlastne týmto vyjadruje iba nespokojnosť nad rozhodnutiami svojho otca a starých rodičov, a tým
vnáša do konania argumentáciu, ktorá sem nepatrí. Nie je pravda, že žalobkyňa má záujem žalovaného

ukrátiť na hodnote jeho spoluvlastníckeho podielu. Znalecký posudok ktorý žalobca predložil odráža
reálnu cenu nehnuteľností, ktorých vyporiadania sa domáha. Žalobkyňa má informácie, že znalecký
posudok K.. Y. M. nebol vyhotovený korektne a vstupné údaje neboli správne. Vzhľadom na to, že
oba znalecké posudky predložené na rovnaké nehnuteľnosti hovoria o značne rozdielnej cene sporu
nehnuteľnosti, žalobkyňa bola pripravená obstarať súkromný znalecký posudok znaleckého ústavu.

4. V duplike doručenej na tunajší súd 13.10.2016 žalovaný uviedol, že mu nepripadá čestné ani morálne,
že žalobkyňa nadobudla po rodičoch majetok v tak veľkom rozsahu, a to aj keď sa o tento majetok
starala. Vzhľadom na nespravodlivé nadobudnutie majetku žalobkyňou, by mala žalobkyňa už len z
morálneho hľadiska poskytnúť žalovanému adekvátnu finančnú náhradu za nehnuteľnosti, ktoré už

predala. Túto argumentáciu používa žalovaný vzhľadom na to, že súd pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nemá prihliadať len na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale aj na iné okolnosti.
Súčasne požiadal, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva pridelil nehnuteľnosti za náhradu
žalovanému.Požiadalsúd,abyodmietolzamýšľanýsúkromnýznaleckýposudoknacenunehnuteľností,
a sám nariadil súdnoznalecké dokazovanie na hodnotu nehnuteľností. Takisto požiadal súd, aby skúmal

možnosť reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností znaleckým dokazovaním ako prvú zákonnú
možnosť vyporiadania spoluvlastníctva.

5. V podaní doručenom na tunajší súd 6.9.2017 (na výzvu súdu) žalobkyňa uviedla, že predkladá súdu
súkromný znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilina č. 161/2017 z 21.8.2017,

pričom vyhlásila, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s ocenením v zmysle tohto znaleckého posudku
(59.154,06 eur), ktorý v podstate potvrdil správnosť ňou (predtým) predloženého ocenenia predmetných
nehnuteľností s minimálnym navýšením oproti žalobe, a preto navrhla, aby súd rozhodol, že výrok II.
rozsudkubudeznieť:„Žalobcajepovinnýzaplatiťžalovanémusumu14.788,52eur,“pričomostatnéčasti
petitu zostanú nezmenené, a poukázal na to, že keďže ide o konanie, kde určitý spôsob usporiadania

vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (iudicium duplex), nie je nutné, aby súd o tejto
úprave petitu (zmene žaloby) rozhodoval uznesením o pripustení zmeny žaloby v zmysle § 140 ods.
3 Civilného sporového poriadku. Súčasne navrhla ako dôkaz vykonať obstaraný súkromný znalecký
posudok č. 161/2017 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, Žilinskej univerzity v Žiline z
21.8.2017.

6. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 16.11.2017 žalobkyňa uviedla len skutočnosti, ktoré
tvrdila vo svojich dovtedajších písomných podaniach (žaloba, replika a písomné podanie doručené na
tunajší súd 6.9.2017). Žalobkyňa však navyše na tomto pojednávaní poukázala a odôvodnila, prečo
podľa jej názoru nie je reálne možné rozdelenie stavby. Pokiaľ ide o to, komu majú byť nehnuteľnosti

prikázané, žalobkyňa poukázala na to, že má k nehnuteľnostiam citovú väzbu, pretože už vyše 20
rokov zabezpečuje po organizačnej ako aj finančnej stránke starostlivosť o tieto nehnuteľnosti. Naopak,
žalovaný v týchto nehnuteľnostiach viac ako 20 rokov nebol a ani nemal záujem tieto nehnuteľnosti
užívať.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v zmysle stanoviska kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo
prijaté k jednotnému výkladu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel (citované z publikácie -
Judikatúra vo veciach podielového spoluvlastníctva od autora Edmunda Horváta, str. 95), primeranú
náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnychpodmienok obstaranie podobnej veci aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol
prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať určenú náhradu vychádzajúcu zo
zistenej ceny podľa cenového predpisu. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za

ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a túto povinnosť
nemôže preniesť na iný subjekt, napríklad len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 OSP,
kde treba odborne posudzovať, napríklad obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady
a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Vzhľadom na uvedené, je povinný súd skúmať, i
keď samozrejme môže vychádzať zo znaleckého dokazovania ako podkladu pre toto rozhodnutie, cenu

tejto nehnuteľnosti. Všetky tri predložené súkromné znalecké posudky vrátane znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, nevychádzajú z tejto dikcie stanoviska kolégia Najvyššieho súdu,
preto by podľa žalobcu bolo vhodné vypracovať ďalší, štvrtý znalecký posudok, ktorý by mal vychádzať
z uvedených zistení, t.j. v akej výške je možné danú nehnuteľnosť v danej lokalite predať. Súčasne
žalovaný na pojednávaní predložil list resp. mailovú komunikáciu záujemcov o kúpu týchto nehnuteľností
(od Š. Y.) z 13. 11. 2017, ktorú adresoval ako žalovanému tak aj žalobkyni. Takisto predložil mailovú

komunikáciu žalobkyne s pánom Y. z roku 2015. Žalovaný ďalej poukázal na to, že znalecký posudok
nie je podpísaný štatutárnym orgánom, a nie je opatrený príslušnou znaleckou doložkou, pretože
zo znaleckého posudku nevyplýva, že znalecký posudok vypracoval znalec v príslušnej oblasti. Zo
znaleckého posudku nevyplýva ani vyhlásenie podľa § 209 ods. 2 CSP, že znalec, ktorý vypracoval
tento znalecký posudok, si je vedomý následkov nepravdivosti znaleckého posudku. Je tam uvedený (vo

vyhlásení podľa § 209 ods. 2 CSP) len znalecký ústav, čo je príliš všeobecná formulácia. Z uvedeného
podľa žalovaného vyplýva, že tento znalecký posudok z hľadiska náležitostí neobstojí. Vo zvyšnom
rozsahu žalovaný len zopakoval svoje tvrdenia uvedené z doterajších písomných podaní (uvedené
vo vyjadrení k žalobe a duplike.) Na záver svojho ústneho prednesu žalovaný zhodne so žalobkyňou
vyhlásili, že predmetné nehnuteľnosti nie sú dobre možné deliteľné.

8. Nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených
v žalobe, a to v pomere 3:1. Takisto nebolo sporné, že obaja chcú zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam, že sa na tom nevedia dohodnúť, a že preto musí
toto vyporiadanie vykonať súd. Takisto na základe zhodných tvrdení nebolo sporné, že rozdelenie

nehnuteľnosti nie je dobre možné. Rovnako nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne
žalobkyňa. V rozsahu týchto nesporných resp. zhodných skutkových tvrdení, súd preto nevykonával
dokazovanie.

9. Spornou zostala iba otázka ceny nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania, a preto súd

vykonával dokazovanie iba vo vzťahu k tejto spornej otázke.

10. Zo znaleckého posudku č. 282/2015 vyhotoveného K.. R. U., M. XX, z 5.10.2015 predloženého
súdom žalobkyňou a zadaného znalcovi na vypracovanie žalobkyňou vyplynulo, že cena nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto konania je 54.600 eur.

11. Zo znaleckého posudku K.. Y. M., G.. Č. F. XXXX/XX, č. 269/2015, zo 7.9.2015 zadaného znalcovi
žalobkyňou ale predloženého súdu žalovaným, súd zistil, že cena nehnuteľností je 77.100 eur.

12. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline, so sídlom Ul.

1. mája 32, Žilina, č. 161/2017, z 21.8.2017 predloženého súdu žalobkyňou, a zadaného žalobkyňou,
súd zistil, že cena nehnuteľností je 59.154 eur. Z obsahu tohto znaleckého posudku tiež vyplýva, že
je podpísaný K.. Y. U., T.., ktorý znalecký posudok vypracoval, môže potvrdiť jeho správnosť a podať
požadované vysvetlenia v zmysle zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Je tam podpísaný
aj v zastúpení T.. K.. J. V., Z.., riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ako

štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti, v zastúpení inou osobou, ktorej
podpis je uvedený pri mene tohto štatutárneho orgánu. Tento znalecký posudok tiež obsahuje doložku v
zmysle § 209 ods. 2 CSP, v zmysle ktorej si je znalecký ústav vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku.

13. Z listu adresovanému žalobkyňou Š. Y., F. XXX, N. L., z 20.7.2015 vyplynulo, že žalobkyňa súhlasila
s návrhom Š. Y., pokiaľ ide za cenu za m2 vo výške 12,50 eur, vo vzťahu k pozemkom parcely č. 402.14. Z výpisu z realitného portálu C..L. pre oblasť Liptovská Sielnica, zo 16.5.2016 súd zistil, že ceny
pozemkov v tejto oblasti za m2 sa pohybujú v rozsahu od 15 eur až po 50 eur.

15. Z návrhu na odkúpenie pozemkov, ktorý nie je datovaný, ktorým konateľ spoločnosti XO corp.
s.r.o., so sídlom Brnice 166, Liptovská Sielnica navrhol odkúpiť pozemky žalovanému, vyplynulo, že táto
ponuka obsahovala návrh ceny 20 eur za m2 a týkala sa pôdy nachádzajúcej sa na katastrálnom území
N. L. na liste vlastníctva č. XXX, parcely č. 402/2 a 402/3.

16. Z návrhu Š. Y., F. XXX/X, N. Y., adresovaného žalovanému, z 13.11.2017 súd zistil, že mu navrhuje
odkúpenie parcely č. 402/3 a 402/2, v zastavanom území Liptovská Sielnica, a je pripravený zaplatiť
cenu 20 eur/m2. Rovnaký záver zistil súd z návrhu Š. Y. adresovaného žalobcovi z 13.11.2017.

17. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu.

18. Podľa § 142 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny so spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielu.

19. Žalobkyňa a žalovaný ako spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sú uvedené v žalobe v pomere
3:1 v prospech žalobkyne sa neboli schopní dohodnúť na spôsobe vyporiadania ich podielového

spoluvlastníctva, a preto sa žalobkyňa obrátila na súd. Keďže zo zhodných tvrdení strán sporu vyplývalo,
žerozdelenietýchtonehnuteľnostíniejedobremožné,prichádzalodoúvahyibaprikázanievecijednému
zo spoluvlastníkov, s povinnosťou vyplatiť odstupujúceho spoluvlastníka. Súd pri stanovení výšky
tejto výplaty pre žalovaného vychádzal z ceny nehnuteľností, ktorá vyplynula z výsledkov znaleckého
dokazovania.

20. Súd mal za preukázanú cenu nehnuteľností znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline vo výške 59.154 eur, ktorá cena bola v zhode so znaleckým posudkom K.. R.
U., ktorý sa len málo odlišoval od ceny určenej znaleckým ústavom, keď stanovoval cenu nehnuteľností
vo výške 54.600 eur. V rozpore s týmito dvoma znaleckými dôkazmi bol znalecký posudok K.. Y.

M., ktorý určoval cenu nehnuteľností vo výške 77.100 eur. Vzhľadom na rozpor medzi dôkazmi, súd
musel pristúpiť k hodnoteniu týchto dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti, pričom sa priklonil k väčšej
hodnovernosti znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline ako znaleckého posudku vyššej odbornej autority ako je znalecký posudok jednotlivého znalca
(či už znaleckého posudku K.. Y. M. alebo R.W. U..) Ako už bolo uvedené tento ústavný znalecký

posudok v podstate podporil aj znalecký posudok jednotlivého znalca K.. U.. Súd preto zamietol návrh na
vykonanie dôkazov vzneseného žalovaným prostredníctvom ďalšieho, už štvrtého znaleckého posudku,
nakoľko ustanovením znalca, v poradí štvrtým, ktorý by bol navyše stále iba jednotlivým znalcom, teda
nie znaleckým ústavom, by bola porušená zásada hospodárnosti konania a rýchlosti konania. Vyššia
odborná autorita ako je autorita Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline by z hľadiska

odbornosti vždy prevyšovala znalecký posudok akéhokoľvek iného ďalšieho individuálneho znalca. Súd
nemal o správnosti obsahu ústavného znaleckého posudku žiadne pochybnosti (nevzniesol ich ani
žalovaný.)

21. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa toho, že ústavný znalecký posudok neobsahuje riadny

podpis štatutárneho orgánu, súd dospel k záveru, že tento posudok síce neobsahuje priamo podpis
štatutárneho orgánu v osobe T.. K.. J. V., Z.., avšak obsahuje podpis osoby, ktorá ho zastupuje. Žalovaný
nespochybňoval otázku oprávnenosti zastupovania tejto osoby v zmysle interných predpisov ústavu.
Jeho námietka obsahovala iba tvrdenie, že znalecký posudok neobsahuje podpis štatutárneho orgánu
uvedeného pod podpisom. Aj úkony zástupcu, ak riadne vykonáva svoju funkciu, treba považovať za

úkony subjektu, ktorého zástupca zastupuje, v opačnom prípade by zastúpenie nemalo žiaden zmysel.22. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v ústavnom posudku nie je podpísaný znalec, ktorý znalecký
posudokvyhotovil,súddospelkzáveru,žetátonámietkajetakistonedôvodná,nakoľkojetampodpísaný
znalec K.. Y. U., ktorý ho vyhotovil, a možno ho k znaleckému posudku aj vypočuť.

23. Pokiaľ ide o tretiu námietku žalovaného smerujúcu k platnosti znaleckej doložky podľa § 209 ods. 2
CSP, ktorá neobsahuje vyhlásenie, že znalec, ktorý vyhotovil tento znalecký posudok za znalecký ústav
si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku, ale len vyhlásenie, že znalecký ústav si
je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku, tak súd k tejto námietke uvádza, že aj keby

ju považoval za dôvodnú, tak by to malo za následok len to, že tento dôkaz by v zmysle § 209 CSP
nebolo možné vykonať ako znalecký posudok, ale len ako listinný dôkaz, čo však prakticky (z hľadiska
hodnoty dôkazu) nič neznamenalo. Jediný následok by spočíval v tom, že by k tomuto znaleckému
posudku nemohol byť vypočutý znalec, ktorý ho vypracoval. Avšak keďže žiaden dôkaz (z hľadiska
druhu dôkazu) nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než ostatné dôkazy, a teda ani znalecký posudok nie je
korunou dôkazov, a nemá väčšiu dôkaznú hodnotu ako napríklad listinný dôkaz, tak tento dôkaz aj ak

by sa neposudzoval formálne ako znalecký posudok, ale ako listinný dôkaz (z hľadiska jeho obsahu ako
listiny vypracovanej osobou, ktorej odbornosť garantuje znalecký ústav ako vyššia znalecká inštancia)
by mal svojím významom rovnakú hodnotu ako znalecký posudok s riadne vyplnenou doložkou podľa
§ 209 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ani stranami sporu predložené znalecké
posudky individuálnych znalcov K.. U. a K.. M. neobsahujú doložky v zmysle § 209 ods. 2 CSP.

24. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazov predložených žalovaným na pojednávaní, a to výpisom
z internetového portálu reality.sk zo 14. 11. 2017 k cenám nehnuteľností v oblasti Liptovská Sielnica,
vzhľadom na to, že uplatnil sudcovskú koncentráciu vyplývajúcu z ustanovenia § 167 CSP, ktorá
umožňuje stranám sporu predkladať návrhy dôkazov najneskôr do skončenia ich práva vyjadriť svoje

názory v písomných vyjadreniach (replike resp. duplike.)

25. Pokiaľ ide o súdom vykonané dôkazy, ktoré sa týkali cien nehnuteľností v oblasti Liptovská Sielnica
zverejnených na internete resp. ktoré vyplývali z cenových ponúk zo strany iných osôb, tak súd
poukazuje na to, že v prípade, že ak žalobkyňa ako spoluvlastníčka nechcela tieto nehnuteľnosti

predať, nebolo možné tento predaj uskutočniť, a do úvahy pripadalo len konanie o zrušenie podielového
spoluvlastníctva a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého súd pre účely svojho
rozhodnutia zisťuje tzv. všeobecnú hodnotu, t.j. cenu, za ktorú sa obdobné nehnuteľnosti za obdobných
podmienok a v danom čase v danej lokalite predávajú, a to spravidla na podklade znaleckého posudku.
Uvedené individuálne ponuky ešte nemusia odrážať túto všeobecnú hodnotu, teda obvyklú trhovú cenu.

Je na posúdení znalca, či tieto individuálne sa vyskytujúce ponuky, či už na internete alebo realizované
inak, odrážajú túto všeobecnú hodnotu, a ak áno, zohľadniť ich v tejto všeobecnej hodnote, ktorá je
výsledkom znaleckého posudku.

26. K námietke žalovaného poukazujúce na stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR, súd uvádza,

že znalecké posudky ako už bolo uvedené vychádzajú zo všeobecnej hodnoty, teda z obvyklej
trhovej ceny, za ktorú sa predmetné nehnuteľnosti predávajú. Znalec v týchto znaleckých posudkoch
nepostupoval podľa nejakých cenových predpisov ako sa spomína v tomto stanovisku, ale stanovoval
práve všeobecnú hodnotu, teda obvyklú trhovú cenu, s ktorou sa súd následne stotožnil. Preto je
uvedená námietka takisto nedôvodná.

27. Žalobca pôvodne tvrdil, že cena nehnuteľnosti je 54.600 eur, neskôr po vykonanom ústavnom
znaleckom dokazovaní, sa stotožnil so sumou vyplývajúcou z ústavného znaleckého posudku, teda
sumou vo výške 59.154 eur. Keďže v danom prípade ide o konanie iudicium duplex, teda konanie kde
usporiadanie vzťahov vyplýva z právneho predpisu, súd v zmysle § 140 ods. 3 CSP nepovažuje tento

návrh za zmenu žaloby, a teda o ňom nebolo nutné rozhodnúť.

28. Pokiaľ ide o rozhodnutie, komu súd prikáže nehnuteľnosti, súd vychádzal z kritéria veľkosti
spoluvlastníckych podielov a účelnosti využitia týchto nehnuteľností, a keďže žalobkyňa má 3
spoluvlastnícky podiel na uvedených nehnuteľnostiach a dlhodobo ich užíva a stará sa o tieto

nehnuteľnosti, rozhodol súd podľa § 142 OZ o zrušení tohto podielového spoluvlastníctva a prikázaní
jeho predmetu žalobkyni.29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, nakoľko porovnaním toho, čoho sa
žalobkyňa domáhala a tým, ako súd nakoniec rozhodol, súd dospel k záveru, že plne úspešným v konaní

bola žalobkyňa, a má preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP súd rozhodol o tom, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.