Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209016
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej žalobcu B.Q. C.É., G.. XX.X.XXXX, K. Z. O. G.
F. L. A. Č.. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Reném Pribylincom, advokátom so sídlom v Poprade
na ulici Okružnej č. 789/16, proti žalovanému E.U. M.U., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. A. G. F. Z. Č.. XXXX/X,
za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom v Bratislave na ulici Štefanovičovej č. 4, o zaplatenie sumy 1.536,11 eur s príslušenstvom, o
odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.9.2018 č.k. 12C/81/2017-92
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.536,11 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 27.4.2017 do zaplatenia. Žalobcovi priznal vo vzťahu
k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je nárok

žalobcu na náhradu škody spôsobenej dňa 25.10.2016 žalovaným pri cúvaní motorovým vozidlom,
kedy zboku vrazil do vozidla žalobcu zaparkovaného na parkovisku pri I. I. Z. A. L.. Predpokladom
pre uplatnenie nároku na náhradu škody je vznik škody, zavinenie a príčinná súvislosť medzi konaním
škodcu a vznikom škody. V tomto konaní žalobca preukázal vznik škody, ktorá mu vznikla na jeho
osobnom motorovom vozidle vo výške 1.536,11 eur. Ako dôkaz predložil faktúru vystavenú servisom,
ktorý vyúčtoval žalobcovi túto sumu a žalobca doložil aj pokladničný doklad o úhrade tejto faktúry.
Zavinenie žalovaného bolo potvrdené žalobcom, žalovaným a v konaní vypočutým svedkom E. M..

Žalovaný ako vodič porušil predpisy o cestnej premávke, a to tým spôsobom, že nesprávne cúval,
keď sa nepresvedčil, že za jeho autom sa nachádza vozidlo žalobcu a cúvaním narazil do vozidla
žalobcu a týmto spôsobom poškodil vozidlo žalobcu. Medzi konaním žalovaného a vznikom škody je
príčinná súvislosť, a preto nemožno akceptovať závery súkromného znaleckého posudku, predloženého
intervenientom počas konania, nakoľko vzhľadom na zhodné výpovede žalobcu, žalovaného a svedka,
kuškodovejudalostidošlonaparkoviskupriI.I.,kdesanachádzajútriparkoviská,pričomnaparkovisku,
na ktorom došlo ku škodovej udalosti nie je upravený terén do dnešného dňa a nachádzajú sa na ňom

nerovnosti a priehlbiny. Uvedené parkovisko je iba vysypané štrkom. Ako dôkaz o tomto tvrdení žalobca
predložil aj fotografie vyhotovené zo súčasnej doby, ktoré nasvedčujú tomu, že parkovisko, na ktorom
došlokuškodovejudalostiniejeupravenéaniejerovnétak,akotouviedolznalecvosvojomsúkromnom
znaleckom posudku. Je zrejmé, že žalovaný so svojím vozidlom mohol vojsť do určitej nerovnosti, tedanejakej priehlbiny a týmto spôsobom potom následne cúvaním poškodil vozidlo žalobcu. Správanie sa
žalovaného je tak v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

3. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

4. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá, alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam keď konštatoval, že náhrada škody, ktorej sa žalobca domáhal je
v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Intervenient na strane žalovaného v rámci vykonaného
šetrenia škodovej udalosti dospel k záveru, že poškodenia na vozidle žalobcu nemohli byť spôsobené
motorovým vozidlom žalovaného a spôsobom, ako popísali účastníci škodovej udalosti. Z uvedeného

dôvodu intervenient na strane žalovaného odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie, ktorého
sa žalobca domáhal v tomto konaní. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že celkový priebeh
nehodového deja je z technického hľadiska neprijateľný. Už samotná plauzibilita popísaného deja je
praktickyvylúčená.Znalecdospelkzáveru,ževyhodnoteniegeometrickejienergetickejkorešpondencie
nasvedčuje tomu, že popísaný priebeh škodovej udalosti je z technického hľadiska neprijateľný. Otázka

posúdenia, či k poškodeniu motorového vozidla mohlo dôjsť spôsobom, kedy by žalovaný nacúval do
motorového vozidla žalobcu, nie je otázkou právnou, ale odbornou, ku ktorej je kompetentný vyjadriť sa
znalec z oblasti cestnej dopravy a nehôd v cestnej doprave. Bolo tomu tak aj v tomto konaní pred súdom
prvej inštancie, kedy znalec T.. C. C. dospel k záveru, v zmysle ktorého je technicky neprijateľné, aby k
predmetnej škode došlo spôsobom popísaným zo strany účastníkov škodovej udalosti. Intervenient na

stane žalovaného preto má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola jednoznačne preukázaná
skutočnosť, že medzi škodou nachádzajúcou sa na motorovom vozidle žalobcu a údajným vznikom tejto
škody zo strany žalovaného nie je daná príčinná súvislosť. Pri rozhodovaní sa neprihliadalo na znalecký
posudok predložený zo strany intervenienta a opomenul sa aj dôkaz, a to komparácia fotodokumentácie
motorových vozidiel účastníkov škodovej udalosti, ktorú intervenient predložil spolu so svojim podaním

zo dňa 24.11.2017. Povinnosťou konajúceho súdu bolo v okolnostiach danej veci vysporiadať sa v
odôvodení rozhodnutia s dôkazmi vyprodukovanými nielen žalobcom, ale tieto mal konfrontovať s
dôkazmi navrhnutými a predloženými intervenientom na stane žalovaného. Dôkazmi predloženými zo
strany intervenienta sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal a pri formulovaní rozhodnutia ich
nevzal do úvahy. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zo strany súdu prvej inštancie

došlokporušenieprincípurovnostizbraní.Rozhodnutiejetaktiežnedostatočneodôvodnené,čozakladá
inú vadu konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní a odôvodnení rozhodnutia bolo
riadne sa vysporiadať s dôkazmi predloženými intervenientom. Uvedené však splnené nebolo, a tak
rozhodnutie nespĺňa ani kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v Civilnom sporovom poriadku.
Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2018 žalobca predložil ako dôkaz fotodokumentáciu vyhotovenú

žalobcom asi spred jedného týždňa z parkoviska, na ktorom malo údajne dôjsť k škodovej udalosti.
Uvedený listinný dôkaz však intervenientovi nebol doručený, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom, a to v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie.

6. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd v zmysle zásad ust. v § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
intervenienta nie je opodstatnené.

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením intervenienta, podľa ktorého medzi škodou a konaním
žalovaného nie je daná príčinná súvislosť. V priebehu konania vypočutý žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností popísal priebeh nehodového deja, a to tak, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu
došlo pri cúvaní motorového vozidla vedeného žalovaným, ktorý po tom, čo na neupravenej plocheparkoviska pri I. I. vošiel do priehlbiny, narazil do odstaveného žalobcovho vozidla. Išlo o tzv.
zamestnanecképarkovisko.Uvedenévpriebehukonaniapotvrdiliajžalobcaavkonanívypočutýsvedok
E. M., pričom podľa ich tvrdení parkovisko bolo neupravené a nachádzali sa v ňom výmole. Z výpovede

svedka E. M.a vyplýva ďalšia právne významná skutočnosť, a to, že v čase, keď spolu so žalobcom prišli
odviesť tovar do hotela I., motorové vozidlo žalobcu poškodené nebolo.

10. Čo sa týka súkromného znaleckého posudku (§ 209 Civilného sporového poriadku), vypracovaného
na žiadosť intervenienta znalcom T.. C.U. C.U., z tohto sa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku

vychádzať nemohlo. Znalec napriek tomu, že mal k dispozícii čestné prehlásenie žalovaného zo dňa
24.4.2017, v ktorom žalovaný miesto nehodovej udalosti výslovne popísal ako nerovnú vozovku, za
miesto vzniku udalosti označil kompaktné parkovisko bez akýchkoľvek výmoľov a iných pozorovateľných
nerovností. Ak posudok vychádza z iného miesta, než z miesta, na ktorom škodová udalosť nastala, je
pre prejednávanú vec nepoužiteľný.

11. Tvrdenie o neexistencii príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním žalovaného je tvrdením
intervenienta, a preto intervenient má povinnosť takto tvrdenú skutočnosť preukázať. V tomto smere si
intervenient svoju procesnú dôkaznú povinnosť nesplnil.

12. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

13. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

14. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo

nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

15. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.