Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/406/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219172
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3812219172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: nesvojprávny C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zast. opatrovníkom R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zast. JUDr.
Y. L., advokátom so sídlom v V., Y. XX, proti žalovanému: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, Z. - F.,
zast. JUDr. H. Y., advokátom so sídlom v T., Q. 3, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. júla 2017, č. k. 16C/215/2012-360, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného
7.474,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 7.474,68 eur od 02.10.2012 do

zaplatenia a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 15.572,25 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 10.381,50 eur od 09.01.2013 do zaplatenia, všetko v splátkach po 500 eur
mesačne, splatných počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 27. dňa v mesiaci, pod stratou výhody
poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok.

V zostávajúcich častiach rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému prvým výrokom povinnosť zaplatiť
žalobcovi z titulu bolestného sumu 6.727,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
6.727,20 eur od 02.10.2012 do zaplatenia a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 14.015,03
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 10.381,50 eur od 09.01.2013 do zaplatenia, a
to všetko v splátkach po 500 eur mesačne, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 27.
dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok, v prípade nezaplatenia dvoch splátok. Výrokom
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania a výrokom IV. štátu priznal právo na náhradu trov proti žalobcovi vo výške 40%
a proti žalovanému vo výške 60%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa voči žalovanému
domáhal svojich nárokov na základe tej skutočnosti, že dňa 04.04.2010 bol ako chodec zrazený
žalovaným, jazdiacim na bicykli pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom na základe dohody o vine a
treste v trestnom konaní bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca pritom utrpel pomliaždenie mozgu s krvácaním, poúrazový opuch
mozgu, zlomeninu lebky, pomliaždenie okolia ľavého oka a pomliaždenie pravého pleca s následkom

ťažkého poškodenia zdravia a invalidity. Celkovo sa titulom bolestného žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 12.733,20 eur s príslušenstvom a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU)
38.106 eur s príslušenstvom a z titulu zvýšenia SSU sumy 19.053 eur. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil
ust. § 420 ods. 1, 3, § 415, § 441, § 444, § 450, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanoveniamizákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU znení platnom do 31.07.2014
- § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5, § 6 ods. 3, § 8 ods. 4, § 9, § 10 a výsledkami
vykonaného dokazovania, keď dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. Súd mal z

výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 04.04.2010 žalovaný po tom, čo požíval
alkoholické nápoje, viedol po miestnej komunikácie v obci Chrenovec bicykel a z dôvodu nevenovania
sa vedeniu tohto bicykla prešiel s bicyklom do ľavej strany vozovky, kde narazil do žalobcu idúceho
po ľavej strane cesty z pohľadu cyklistu, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c) ods. 2 písm. c) zákona o
cestnej premávke, v dôsledku čoho žalobca utrpel závažné zranenia. Za uvedené konanie bol žalovaný

aj odsúdený. Nesporne je teda daná zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví žalobcu v zmysle ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka. Rovnako mal z výsledku vykonaného dokazovania súd preukázané, že
v čase keď došlo k uvádzanej škodovej udalosti, aj samotný žalobca porušil viaceré právne povinnosti,
predovšetkým ust. § 52 ods. 1 zákona o cestnej premávke, keďže sa ako chodec pohyboval z jeho
pohľadu po pravej strane vozovky pri jej okraji. V konaní bolo preukázané, že v čase pred nehodou
išiel žalobca spolu so svojimi kamarátmi T. po okraji vozovky všetci traja vedľa seba, čím bolo porušené

ust. § 52 ods. 3 zákona o cestnej premávke, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený
žalobca išiel ako prvý po okraji vozovky, napriek tomu došlo k zrážke so žalovaným, ktorý išiel na
bicykli tiež po nesprávnej strany vozovky z jeho pohľadu, preto porušenie uvedenej povinnosti ďalšími
osobami, ktoré išli vedľa žalobcu po vozovke nemalo vplyv na vznik uvedenej nehody, a teda aj škody
žalobcu. Nikto z účastníkov (vrátane kamarátov žalobcu) nemal na sebe reflexné prvky, žalovaný išiel

bez osvetlenia bicykla a samotný žalobca mal tiež požitý alkohol, čo určite muselo ovplyvniť jeho
rozpoznávacie schopnosti, čím bola porušená prevenčná povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka. Súd na základe uvedeného konštatoval, že v danom prípade škoda na zdraví žalobcu
bola spôsobená aj zavinením poškodeného, a preto ju musí znášať v zmysle ust. § 441 Občianskeho
zákonníka pomerne. Po zvážení všetkých okolností súd považoval za spravodlivé, aby žalovaný znášal

škodu 60% a poškodený (žalobca) v rozsahu 40%, a to z dôvodu, že síce podľa názoru súdu porušenie
povinnosti oboch sporových strán je v zásade rovnaké - dodržanie ktorejkoľvek povinnosti aspoň jednej
zo sporových strán mohlo uvedenej škode zabrániť - avšak súd vzal do úvahy tú okolnosť, že žalovaný
sa dopustil porušenia povinnosti pri vedení bicykla, nevenoval sa riadeniu bicykla, čo je závažnejšie z
hľadiska možnosti a pravdepodobnosti spôsobenia škody, ako keď dôjde k porušeniu chodcom, preto

súd určil podiel žalovaného na vzniku škody vo vyššom rozsahu ako na strane žalobcu. Súd uviedol, že
žalobcasivkonaníuplatnilvočižalovanémunárokynanáhraduškodynazdraví,atoztitulubolestnéhoa
SSU. Súd sa zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatnených nárokov a vychádzajúc
z ust. § 106 ods. 1 OZ konštatoval, že keďže v danom prípade k úrazu došlo 04.04.2010, lekársky
posudok o bolestnom bol vypracovaný MUDr. L. 31.08.2012, pričom žaloba ohľadom bolestného v danej

veci bola doručená súdu 10.10.2012, keď znalec MUDr. Y. v znaleckom posudku č. X/XXXX uviedol,
že dátumovanie bolestného je možné hodnotiť v termíne vykonania posudku MUDr. L. za správne,
bol toho názoru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví z titulu bolestného nie je
premlčaný. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku MUDr. Y., ktorý dospel k záveru, že bodové
hodnotenie bolesti v znaleckom posudku MUDr. L. z XX.XX.XXXX aj so zvýšeniami spolu vo výške

810 bodov je primerané, na základe toho súd vyhodnotil, že bodové hodnotenie bolestného stanovené
v lekárskom posudku MUDr. L. vo výške 810 bodov je primerané zistenému poškodeniu na zdraví
žalobcu a vytrpeným bolestiam v priebehu liečenia a odstraňovania jeho následkov, preto súd považoval
nárok žalobcu v tejto časti za opodstatnený. Pri hodnote jedného bodu 15,38 eur, nárok na náhradu
bolestného predstavuje 12.457,80 eur. Pokiaľ ide o posúdenie premlčania nároku žalobcu na náhradu

SSU, k otázke ustálenosti zdravotného stavu pre bodové hodnotenie SSU v súvislosti s predmetným
úrazom sa vyjadroval MUDr. Y., podľa ktorého dátumovanie SSU je vhodné dodržať ku koncu tretieho
roka po úraze, čo bolo podľa neho 30.03.2013. Znalec MUDr. L. v znaleckom posudku vyslovil názor,
že žalobca bol stabilizovaný po psychickej stránke už v roku 2013, do ktorého obdobia sa dá zaradiť aj
posudok o SSU vypracovaný 25.11.2012 MUDr. L.. Znalec MUDr. L. vyslovil záver, že bodovo ohodnotiť

SSU u žalobcu, spôsobené diagnózami položka XXX a XXX bolo možné rok po úraze, teda koncom
roka 2011, kedy už zdravotný stav podľa vyšetrení psychiatra aj neurológa bol v podstate stabilizovaný.
Keďže žalobca doručil žalobu, ktorou si uplatnil nárok na náhradu za SSU na súd 29.01.2013, žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody na ublížení na zdraví z titulu SSU na základe lekárskeho posudku
MUDr.L.(z25.11.2012)súdpovažovalzauplatnenývčasatietonárokynebolipremlčané.Zapremlčaný

súd považoval nárok na náhradu škody na zdraví z titulu SSU v súvislosti s položkou 309 (ľahká
reziduálna ľavostranná hemiparéza a palleocerebelárna semiológia), ktoré znalec MUDr. Y. ohodnotil
624 bodmi v posudku z 28.10.2014, pričom rozšírenie žaloby na základe toho bolo doručené súdu
11.02.2015, keď sa priklonil k správnosti názoru MUDr. Q., ktorý uviedol, že zdravotný stav žalobcubol ustálený už koncom roka 2011. Súd sa s poukazom na ust. § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z.
priklonil k správnosti názoru MUDr. Q., že položka XXX nemala byť samostatne hodnotená a že SSU
sa malo hodnotiť len pod položkou XXX, a preto žalobu v časti o náhradu škody z titulu SSU položky

309 ako neopodstatnený a aj premlčaný zamietol. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o položku XXX,
výška bodového hodnotenia SSU v súvislosti s touto položkou v rozsahu 900 bodov bola konštatovaná
v lekárskom posudku MUDr. L., správnosť tohto bodovania potvrdil v znaleckom posudku MUDr. Y. a i
MUDr. L. a MUDr. Q. v posudkoch. Spornou medzi uvedenými lekármi bola otázka, či v danom prípade
bolo namieste zvýšenie bodového hodnotenia položky 253 o ďalších 100%. MUDr. L. zvýšil toto bodové

hodnotenie až na dvojnásobok, teda o 100%, ktoré zvýšenie považoval za správne aj lekár MUDr.
Q.; proti uvedenému zvýšeniu bol znalec z oblasti psychiatrie MUDr. L.. Keďže v danom prípade bolo
potrebnébraťdoúvahyvzmysleuvedenéhoobmedzeniealebostratumožnostipoškodenéhouplatniťsa
v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, pričom keďže žalobca
utrpel úraz vo veku 34 rokov a keďže žalobca bol pred uvedeným úrazom zdravý s výnimkou toho, že mal
vrodenú poruchu - rázštepu podnebia, v plnej miere bol zapojený do pracovného života, spoločenského,

športového života a nič mu v tom čase nebránilo viesť aj plnohodnotný partnerský a prípadne rodičovský
život, súd dospel k záveru, že v danom prípade je opodstatnené aj čiastočné zvýšenie uvedeného
bodového hodnotenia v zmysle § 10 ods. 4 citovaného zákona. V tejto súvislosti súd uviedol, že pri
rozhodovaní o tejto otázke vzal do úvahy aj závery znalca MUDr. L., a to že úrazom dňa 04.04.2010 a
úrazovým poškodením mozgu došlo z dlhodobého hľadiska u žalobcu iba k čiastočnému prehĺbeniu už

pred nehodou prítomného psychického - mentálneho poškodenia, žalobca už pred nehodou trpel pre
komplexy menejcennosti, introverziu, submisiu, izoláciu vedomú, znížené sociálne uplatnenie, pričom
úraz a následné vyšetrenia a výsledky preukázali jednoznačné zdravotné poškodenie u žalobcu na
základe toxického vplyvu požívania alkoholu už pred úrazom v roku 2010, čiže poruchové požívanie
alkoholu bolo u žalobcu prítomné už pred úrazom v uvedenom roku. Preto súd dospel k záveru, že v

danom prípade bolo opodstatnené zvýšenie tohto bodového hodnotenia SSÚ nie o 100%, ale o 50%,
teda v rozsahu 900 bodov + 450 bodov, celkovo 1.350 bodov. Pri hodnote 1 bodu 15,38 eur, náhrada
za SSÚ predstavuje 20.763 eur. V zmysle navrhovaného zvýšenia bodového hodnotenia SSÚ podľa § 5
ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za SSÚ zvýšiť najviac o 50%. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k

záveru, že v danom prípade je namieste ešte zvýšenie vyššie uvedeného bodového hodnotenia o 25%,
a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú v danom prípade skutočnosti, že v dôsledku
utrpeného úrazu a poškodenia zdravia žalobca stratil trvale možnosť zapojiť sa do pracovného života,
keďže bol uznaný na plne invalidného, nie je v plnej miere sebestačný a je odkázaný doživotne na
pomoc iných osôb, v dôsledku tohto zdravotného postihnutia bol pozbavený spôsobilosti na právne

úkony v plnom rozsahu a s najväčšou pravdepodobnosťou pre svoje zdravotné postihnutie nikdy v
živote už nebude viesť plnohodnotný partnerský život, obmedzený je jeho spoločenský a športový život.
Zároveň súd pri určovaní percentuálneho vyjadrenia, o ktoré zvýšil náhradu za SSÚ, vzal v úvahu aj
predchádzajúci život žalobcu pred úrazom, a to, že sa iba v bežnej miere zapájal do spoločensko-
kultúrneho života, pričom vzal do úvahy skutočnosť, že od času, kedy bol vypracovaný lekársky posudok

o bodovom hodnotení SSÚ, ako i od času, kedy bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, došlo u
neho k čiastočnému zlepšeniu zdravotného stavu v tom smere, že v súčasnosti už nemáva tak často
epileptické záchvaty, je samoobslužný, dokáže si pripraviť jednoduchšie jedlo, chodí na vychádzky
mimo domu bez dozoru. Taktiež vzal v úvahu skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku MUDr. L.,
na ktoré poukázal už pri odôvodnení primeranosti zvýšenia v zmysle § 10 ods. 4 citovaného zákona

a na základe všetkých uvedených skutočností vyhodnotil, že v danom prípade je primerané zvýšenie
náhrady za SSÚ o 25%, a keďže náhrada za SSÚ predstavuje 20.763 eur, zvýšenie o 25% predstavuje
5.190,75 eur a celková náhrada z titulu SSÚ potom predstavuje 25.953,75 eur. Vychádzajúc z toho,
že súd v danej veci musel zohľadniť, že žalobca v zmysle ust. § 441 Obč. zákonníka znáša uvedenú
škodu pomerne, a to v rozsahu 40%, keďže žalovaný znáša uvedenú škodu v rozsahu 60%, 60%

zo sumy bolestného vo výške 12.457,80 eur predstavuje 7.474,68 eur a 60% zo sumy SSÚ vo výške
25.953,75 eur predstavuje 15.572,25 eur. Ďalej súd zohľadňoval návrh žalovaného, aby v zmysle §
450 Obč. zákonníka uplatnil moderačné právo súdu, a teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa
náhradu škody primerane znížil. Súd uviedol, že skutočnosti a porušenie právnych povinností oboma
sporovými stranami, v súvislosti s ktorými došlo ku škode na zdraví žalobcu, vyhodnotil už v časti, v

ktorej posudzoval mieru zavinenia škodcu i poškodeného na vzniku škody, na základe čoho vyhodnotil,
že ku škode došlo zavinením žalovaného v rozsahu 60% a zo strany žalobcu v rozsahu 40%. V
čase spôsobenia škody na zdraví žalobcu bol žalovaný študentom vysokej školy bez akéhokoľvek
príjmu. V súčasnosti z doložených listinných dôkazov vyplýva, že prevažnú časť roka je zamestnaný,jeho príjem predstavuje 2.300 - 2.400 eur mesačne v čistom. Súd musel prihliadnuť i na pomery
poškodeného, ktorý v dôsledku vyššie uvedeného poškodenia na zdraví je poberateľom len invalidného
dôchodku vo výške 368 eur. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd uvedenú náhradu

škody znížil iba v rozsahu o 10%, pričom vzal do úvahy, že uvedená škoda bola spôsobená žalovaným
z nedbanlivosti, v mladom veku, spôsobenie škody žalovaný ľutuje; na druhej strane však musel vziať v
úvahu závažnosť vzniknutých následkov a sociálne pomery žalobcu, keď príjem žalobcu sa v dôsledku
poberania invalidného dôchodku znížil a nízku životnú úroveň v dôsledku zdravotného postihnutia bude
už mať po celý život, preto náhradu škody vo vyššom rozsahu neznížil. Po zohľadnení a uplatnení tohto

moderačného práva súdu v rozsahu 10% žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví z
titulu bolestného predstavuje 6.727,20 eur (7.474,68 eur -747,48 eur), z titulu SSÚ predstavuje sumu
14.015,03 eur (15.572,25 eur - 1.557,22 eur). S poukazom na výšku priznanej sumy, ako aj po zvážení
možnosti žalovaného uhradiť túto sumu žalobcovi, súd umožnil žalovanému priznaný nárok uhradiť
žalobcovi v splátkach po 500 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 27. dňa v
mesiaci pod stratou výhody poskytnutých splátok, v prípade nezaplatenia dvoch splátok. Súd uviedol,

že žalovaný bol na náhradu škody vyzvaný listami zo 07.09.2012 a 06.12.2012 pred podaním žaloby na
súd, v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. má
potom aj nárok na úrok z omeškania, výška ktorého bola uplatnená v súlade s citovaným ustanovením, a
to zo súdom priznaného nároku bolestného vo výške 6.727,20 eur od 02.10.2012 do zaplatenia, ako aj z
náhrady SSÚ zo sumy 10.381,50 eur (náhrada za SSÚ určená súdom bez zvýšenia SSÚ v rozsahu 25%

a bez zohľadnenia zavinenia a moderačného práva súdu bola stavená vo výške 20.763 eur, z toho 60%
z titulu zodpovednosti za škodu žalovaného - 10% uplatnené moderačné právo súdu) od 09.01.2013 do
zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu z uvedených dôvodov
ako neopodstatnenú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2
CSP, keď obe strany mali vo veci úspech čiastočný, pričom v tejto súvislosti uviedol, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznal v zmysle zásady čistého úspechu v konaní v súvislosti s priznaným
nárokom z titulu SSÚ, aj keď bol v tejto časti prevažne úspešný, a to s poukazom na § 257 CSP, kedy za
dôvod hodný osobitného zreteľa považoval tie skutočnosti, že rozhodnutie o výške priznaného plnenia
záviselo od úvahy súdu a v konaní bolo potrebné posúdiť množstvo medicínskych aspektov, na ktorých
sa nevedeli zhodnúť ani znalci, na základe čoho sa nedal predvídať výsledok sporu v čase uplatňovania

predmetných nárokov, preto súd za spravodlivé považoval rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že
žiadna zo strán sporu nebude mať na toto právo. Z tých istých dôvodov súd považoval za spravodlivé aj
s prihliadnutím na mieru zavinenia každej zo sporových strán na vzniku škody, aby náhradu trov štátu z
titulu vyplateného znalečného za znalecké posudky znášal žalovaný v rozsahu 60% a žalobca v rozsahu
40%, pričom o náhrade týchto trov rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže práve z dôvodu, že

obe sporové strany sa v podstatnej miere pričinili o vznik škody na zdraví žalobcu, súd nevidel v danej
veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré by trovy štátu mal znášať štát.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,
domáhajúc sa jeho zmeny v napadnutej časti tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu za bolesť ešte v sume 5.730,60 eur s 8,75% úrokom z omeškania od 02.10.2012
do zaplatenia, náhradu za SSÚ v sume 26.900,50 eur s 8,75% úrokom z omeškania od 09.01.2013
do zaplatenia, zvýšenie náhrady za SSÚ v sume 15.007,14 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť mu aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Odvolaním napadol aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka zaplatenia priznaného
plnenia v splátkach po 500 eur mesačne. Ako odvolací dôvod uplatnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/,
h/ CSP. V prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie jeho spoluzavinenia na vzniku škody,
ktoré súd posúdil v rozsahu 40%. Uviedol, že v konaní bola jednoznačným spôsobom preukázaná
zodpovednosť žalovaného za škodu, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.10.2010,

č.k. 2T/232/2010-120, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Naopak jeho spoluzavinenie a naplnenie všetkých obligatórnych
predpokladov zodpovednosti za škodu v konaní preukázané nebolo. I keď on šiel z jeho pohľadu po
pravom okraji vozovky a nemal na sebe umiestnené reflexné prvky, tieto skutočnosti nemožno hodnotiť
ako príčinu vzniku dopravnej nehody. Pohyboval sa totiž tesne pri okraji vozovky a v prípade, ak by

žalovaný sledoval vozovku pred sebou, bol by ho bez akýchkoľvek problémov obišiel, resp. by sa boli
minuli. Základnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola skutočnosť, že žalovaný pri jazde na bicykli
prakticky vôbec nesledoval cestu pred sebou, ale pozeral sa dole. Jeho spoluzavineniu nebolo možné
pripočítaťanipožitiealkoholuprednehodou.Vdôsledkupožitiaalkoholuonneurobilžiadenúkon,ktorýmby zapríčinil vznik nehody, nepredvídateľne nezmenil smer svojej chôdze, či neurobil úkrok do jazdnej
dráhy žalovaného. Teda aj pri zistení prípadného porušenia povinnosti z jeho strany nebolo v konaní
preukázané,abytotoporušenieprávnychpovinnostíbolovpriamejpríčinnejsúvislostisovznikomškody.

Preto nevidel dôvod pre ustálenie jeho spoluviny na vzniku škody a už vôbec nie v rozsahu 40%. Ďalej
namietal, že súd v bodovom ohodnotení SSU nezohľadnil hodnotenie položky č. XXX v počte XXX
bodov, ktorú hodnotil vo svojom znaleckom posudku znalec MUDr. Y.. Poukázal na ust. § 9 ods. 8
zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého, ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke
iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne. V zmysle

uvedeného je teda možné hodnotiť pod jednou položkou len tie poškodenia zdravia, ktoré majú spoločné
znaky. Uvedené ustanovenie nehovorí o spoločnom hodnotení v prípade spoločnej príčiny, ale v prípade
existencie spoločných znakov, čo je podľa neho zásadný rozdiel. Zranenia pri úraze zanechali na jeho
zdravotnom stave trvalé následky, ktoré sa prejavili jednak psychickými a mozgovými zmenami a tiež
sa prejavili poruchami motoriky končatín. Trvalé následky sa prejavili u neho na rôznych častiach tela.
Nie je podstatné, že tieto poškodenia majú spoločnú príčinu v poškodení mozgu, ale podstatné je to, že

trvalé poškodenia sa prejavili rôznymi spôsobmi na rôznych častiach tela. Tieto trvalé poškodenia majú
síce spoločnú príčinu, ale v ich prejavoch nie je žiaden spoločný znak, na základe ktorého by bolo možné
hodnotiť trvalé poškodenia zdravia pod jednou položkou. Preto mal za to, že súd mal pri náhrade za SSÚ
zohľadniť aj hodnotenie položky 309 v počte 624 bodov. Namietal taktiež, že za správne nie je možné
považovať ani posúdenie premlčania náhrady za SSU za uvedenú položku zo strany súdu. Znalec

MUDr. Y., v znaleckom posudku okrem iného konštatoval, že zdravotný stav bol z hľadiska sťaženia SSU
ustálený až ku koncu tretieho roka po úraze, teda vo štvrtom mesiaci 2013. Žalobca urobil zmenu žaloby,
ktorou rozšíril svoj nárok na náhradu za SSU za náhradu zodpovedajúcu práve hodnoteniu položky 309
podaním zo dňa 11.02.2015. Teda zmenu urobil v čase, kedy ešte od ustálenia jeho zdravotného stavu
podľa znaleckého posudku MUDr. Y. márne neuplynula premlčacia doba 2 rokov v zmysle § 106 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Preto podľa jeho názoru nárok v časti náhrady zodpovedajúcej hodnoteniu
položky 309 nemožno považovať za premlčaný. Podľa jeho názoru súd nesprávne posúdil aj zvýšenie
položky XXX podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., keď za dôvodné uznal iba zvýšenie hodnotenia
tejto položky o 50%. Znalci MUDr. Q. a MUDr. L. v bodových hodnoteniach SSU jednoznačne vyhodnotili
dôvodnosť zvýšenia bodového hodnotenia položky 253 na dvojnásobok, jediný kto s týmto zvýšením

nesúhlasil bol znalec MUDr. L.. Tento znalec však hodnotil možnosť zvýšenia uvedenej položky iba z
hľadiskapsychickýchporúch,pričomuvedenápoložkavsebeobsahujeaspektmozgovýchporúch,ktoré
sa u neho prejavujú epilepsiou, poruchou reči, poruchou kvality mozgových funkcií, ktorý zase v posudku
posudzoval MUDr. Q.. Pokiaľ by aj z hľadiska psychiatrického nebolo dôvodné zvýšenie položky 253
na dvojnásobok, z hľadiska neurologického a z hľadiska nie psychiatrických, ale mozgových porúch

u neho (žalobcu), ktoré boli taktiež hodnotené položkou 253, je zvýšenie na dvojnásobok dôvodné.
Rovnako namietal, že súd zvýšil náhradu za SSU iba o 25%, ktoré zvýšenie nie je primerané poškodeniu
jeho zdravia, keďže náhrada za SSU je jednorazovou náhradou - nielen za súčasné obdobie a zmenu
života, ale aj za obmedzenie a zníženie kvality života v budúcnosti. On utrpel úraz vo veku 33 rokov
a zásadné obmedzenia v živote a v jeho uplatnení ho budú sprevádzať denne po celý jeho budúci

život. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť bol nárok na zvýšenie náhrady o 50% v zmysle § 5
ods. 5 citovaného zákona plne dôvodný. Nesúhlasil s uplatnením moderačného práva v zmysle § 450
Občianskeho zákonníka. Súd pri uplatnení moderačného práva v rozsahu 10% prihliadol na to, že
žalovaný spôsobil škodu z nedbanlivosti, v mladom veku a spôsobenie škody ľutuje. Tieto dôvody však
podľa neho nie sú výnimočnými okolnosťami, ktoré by bolo možné považovať za hodné osobitného

zreteľa v zmysle citovaného ustanovenia. Taktiež nesúhlasil s plnením náhrady škody v splátkach.
Poukázal na to, že majetkové pomery žalovaného a jeho príjem umožňujú zaviazať žalovaného na
podstatne vyššie splátky náhrady škody, pričom za dobu vedenia konania o náhradu škody mal žalovaný
možnosť nahromadiť si určitú sumu peňažných prostriedkov za účelom náhrady škody. Nesúhlasil s
rozhodnutím súdu v časti náhrady trov konania. Uviedol, že v danej veci bola výška nároku náhrady

za bolesť a za SSU určená na základe znaleckého posudku. Určenie výšky tohto nároku bolo závislé
od stanovenia bodového hodnotenia bolesti a SSU, čo stanovuje v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z.
hodnotiaci lekár. Rozhodnutie v časti nároku na zvýšenie náhrady za SSU bolo taktiež závislé od úvahy
súdu a má povahu konštitutívneho rozhodnutia. On pri podaní žaloby vzhľadom na povahu tohto nároku
nemohol presne predvídať a predpokladať ako súd tento nárok a hlavne jeho výšku posúdi, preto ani

z tohto hľadiska nebolo možné v prípade priznania nižšieho zvýšenia náhrady za SSU, než aký on v
podanej žalobe žiadal, túto skutočnosť hodnotiť ako jeho neúspech v konaní.3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za správny a žiada ho potvrdiť. V prípade čiastočného vyhovenia odvolaniu navrhol,
aby mu bolo umožnené plnenie ďalších priznaných nárokov v mesačných splátkach po 500 eur. Pokiaľ

ide o spoluzavinenie žalobcom v rozsahu 40 %, uviedol, že toto bolo jednoznačne preukázané a súd
ho správne posúdil. Zdôraznil, že žalobca išiel po vozovke v noci po nesprávnej strane, pod vplyvom
alkoholu, bez reflexných prvkov, s dvoma priateľmi, všetci kráčajúci vedľa seba, pričom v rozpore s
vykonaným dokazovaním je tvrdenie žalobcu, že išiel pri kraji vozovky, podľa svedkov L., vypovedajúcich
v trestnom konaní asi 0,5 m od okraja cesty. Cyklista podľa výpovede T. L. išiel asi 1 m od okraja vozovky

a ak došlo k stretu so žalobcom, musel kráčať ďalej ako 0,5 m od okraja vozovky, inak by k stretu s
cyklistom (s ním) nedošlo; dokonca v konaní pred súdom si na poradie ako po ceste kráčali už svedkovia
nepamätali, ale T. „sa zdalo“, že žalobca išiel v strede. Ak aj žalobca išiel 0,5 m od okraja vozovky (alebo
1 m), porušil ust. § 52 ods. 8 zákona o cestnej premávke, keďže mal ísť po krajnici alebo po okraji
vozovky, keďže bola znížená viditeľnosť, mali ísť v rade za sebou. Rovnako porušil žalobca ust. § 52 ods.
1 uvedeného zákona, keďže išiel po pravej strane cesty. Tým, že žalobca nemal reflexné prvky a bol pod

vplyvom alkoholu, porušil prevenčnú povinnosť. Ďalej uviedol ohľadne námietky žalobcu o nesprávnom
posúdení premlčania náhrady za SSU za položku 309, že na posúdenie uvedeného súd nariadil
ďalšie znalecké dokazovanie, pričom MUDr. Q. sa jednoznačne vyjadril, že hodnotenie SSU mohlo byť
vykonané do konca roka 2011. Ak teda došlo k rozšíreniu žaloby o náhradu za SSU za položku 309 a
o mimoriadne zvýšenie tejto náhrady podaním zo dňa 09.02.2015, stalo sa tak po uplynutí subjektívnej

premlčacej doby. Rovnako za správne považoval rozhodnutie súdu o zvýšení hodnotenia položky 253
iba o 50 %, keď vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. L. a jeho vyjadrenia pri výsluchu pred súdom,
že u žalobcu úrazom dňa 04.04.2010 a úrazovým poškodením mozgu z dlhodobého hľadiska došlo len
k prehĺbeniu už pred nehodou prítomného psychického - mentálneho poškodenia; už pred nehodou sa
u žalobcu prejavoval komplex menejcennosti, introverzia, submisia, vedomá izolácia, znížené sociálne

uplatnenie. Súd prihliadol aj na toxický vplyv nadmerného požívania alkoholu žalobcom pred úrazom a
potom za opodstatnené považoval zvýšenie tejto položky z 900 bodov na 1350 bodov (o 50 %). Pokiaľ
žalobca namietal rozhodnutie súdu o zvýšení náhrady SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. iba
o 25 % (a nie 50 %) uviedol, že miera závažnosti poškodenia zdravia je podľa jeho názoru zohľadnená
už v základnom bodovom rozpätí pri jednotlivých položkách SSU, pričom na obmedzeniach v živote

žalobcu sa okrem následkov úrazu podieľajú aj ďalšie skutočnosti, ako pred úrazom prítomné nadmerné
požívanie alkoholu, komplexy menejcennosti, vedomá sociálna izolácia, kvôli ktorým ani pred úrazom
nevyužil žalobca v plnej miere predpoklady pre svoje spoločenské uplatnenie a do spoločenského života
sa zapájal v bežnej miere. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že rozvinutú demenciu u žalobcu už MUDr.
L. nenachádza. Žalobca bol po úraze zbavený spôsobilosti na právne úkony a hlavným dôvodom bola

práve diagnóza poúrazový psychosyndróm v štádiu rozvinutej demencie ťažšej formy. Rovnako bol
toho názoru, že v danom prípade bolo vzhľadom k okolnostiam dopravnej nehody namieste uplatnenie
moderačného práva. Žalobca sa po úraze stal invalidným, stratil možnosť mať príjem z práce, čo je u
neho čiastočne kompenzované invalidným dôchodkom. Náhrada škody pri nedbanlivostnom zavinení
by mala taktiež zodpovedať reálnym jeho možnostiam a schopnostiam (žalovaného) a nemala by mať

likvidačný charakter. Žalobcom požadovaná náhrada škody však týmto možnostiam nezodpovedá a
jej zaplatenie by bolo nereálne. Za správne považoval rozhodnutie súdu aj plnenie v splátkach. On si
našiel sezónnu prácu vo U. v priebehu súdneho konania a nemal možnosť zabezpečiť si prostriedky na
jednorazovú náhradu škody. Splátky po 500 eur mesačne sú primerané jeho súčasným možnostiam a
schopnostiam, pričom už začal žalobcovi náhradu splácať. Za správne považoval rozhodnutie súdu aj

v trovách konania, keďže plnenie záviselo od úvahy súdu.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vo svojom odvolaní podrobne uviedol dôvody, pre
ktoré považuje rozhodnutie súdu sčasti za nesprávne a uviedol aj svoju argumentáciu, ktoré považuje
za vyčerpávajúce a ani po doručení vyjadrenia žalovaného nemá k veci čo viac dodať.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v časti priznaného bolestného a SSU podľa § 388 CSP zmeniť a priznať tieto
nároky bez uplatnenia moderačného práva v rozsahu 10 %, v ostatných častiach je potrebné rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie jeho spoluzavinenia na vzniku škody,
nezohľadnenie v bodovom ohodnotení SSU položky 309 v počte 624 bodov, nesprávne zvýšeniebodového hodnotenia položky 253 podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. iba o 50 %, zvýšenie
náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. iba o 25 %, namiesto požadovaných 50 %,
nesprávne uplatnenie moderačného práva o 10 %, nesprávne rozhodnutie v trovách konania.

7. Súd prvej inštancie po posúdení skutkového stavu veci pri otázke posúdenia spoluzavinenia
poškodeného na vzniku škody dospel k záveru, že ku zraneniu žalobcu došlo j v dôsledku jeho
spoluzavinenia. Miera zodpovednosti poškodeného znamená, že poškodený znáša škodu pomerne
v prípade, ak škoda bola spôsobená aj jeho zavinením. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti

preukázať zavinenie zaťažuje škodcu. Z ust. § 441 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je rozhodujúce
zavinenie poškodeného vo vzťahu k jeho protiprávnemu konaniu, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vzniknutou škodou. Vždy sa vychádza zo zásady, že za škodu v plnej výške zodpovedá
škodca, pričom určenie miery zavinenia škodcu na škode, ktorá mu vznikla, je možné ustáliť len v
pomere zodpovedajúcom zavinenému konaniu poškodeného pri existencii príčinnej súvislosti medzi
týmto konaním a škodou, ktorá poškodenému vznikla.

8. Ust. § 441 OZ sa vzťahuje na prípady, keď škoda spôsobená poškodenému nie je v plnom rozsahu
výsledkom konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne alebo úplne podieľalo aj konanie samotného
poškodeného, nevylučuje sa zároveň možnosť spoluzavinenia poškodeného v pomere k objektívnej
zodpovednosti škodcu, u ktorej zákon zavinenie nevyžaduje. Aj na strane poškodeného musia byť

splnené základné podmienky zodpovednosti (§ 420 OZ), a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v
rozsahu, v ktorom porušenie poškodeného bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda v ktorom
vznikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 25
Cdo/1629/2000). V rozsahu, v akom sa sám poškodený podieľal na spôsobení škody, nie je daná

zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá. Rovnako ako u škodcu je potrebné aj u poškodeného
brať v úvahu len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. musí byť
preukázané, že porušenie poškodeného bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody (napr. rozsudok
NS ČR sp.zn. 25 Cdo/2233/1999).

9. Súd prvej inštancie pri úvahách o pomernom rozdelení škody vychádzal z okolností vzniku škody,
prihliadol na skutkový dej, ktorý predchádzal vzniku škody a podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie nepochybil, pokiaľ rozhodol o spoluzavinení žalobcu v rozsahu 40 %. Z výsledkov vykonaného
dokazovania totiž nepochybne vyplynulo, že aj žalobca porušil viaceré právne povinnosti a nesplnil ani
všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ, čím konal protiprávne. V rozpore so zákonom

o cestnej premávke sa žalobca v noci (znížená viditeľnosť) pohyboval bez reflexných prvkov, po pravej
strane vozovky (hoci mal ísť po ľavej strane), spolu s ďalšími dvoma kamarátmi išli vedľa seba (hoci
mali ísť za sebou), pričom je otázne, v akej vzdialenosti od okraja cesty žalobca išiel ( a kde teda
došlo k zrážke), keď podľa vyjadrenia svedkov L. v trestnom konaní mal žalobca pôvodne ísť ako
prvý 0,5 metra od okraja vozovky a cyklista išiel asi 1 m od okraja vozovky a v konaní pred súdom

prvej inštancie si poradie ako išli nepamätali, hoci podľa vyjadrenia svedka T. išiel žalobca medzi
nimi. Uvedené jednoznačne preukazuje fakt, že žalobca sa nepohyboval po krajnici, resp. po okraji
vozovky ako ukladá zákon o cestne premávke, pričom nezanedbateľným nie je ani fakt, že žalobca bol
v tej dobe pod vplyvom alkoholu. S poukazom na uvedené, berúc v úvahu na druhej strane porušenie
právnych predpisov žalovaným, ktorý jazdil na neosvetlenom bicykli a bez reflexných prvkov na sebe,

po nesprávnej strane vozovky, pod vplyvom alkoholu, aj odvolací súd považoval určenie spoluzavinenia
žalobcom v rozsahu 40 % za správne, zodpovedajúce okolnostiam prípadu, ako aj protiprávnemu
konaniu, ktorým sa samotný žalobca podieľal na škode.

10. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že súd v bodovom ohodnotení SSU nezohľadnil hodnotenie

položky 309 v počte 624 bodov a následne za správne nepovažoval ani posúdenie premlčania náhrady
SSU za túto položku. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že položku 309 - ľahkú reziduálnu
ľavostrannú hemiparézu a palleocerebelárnu semiológiu pôvodne hodnotil vo svojom posudku neurológ
MUDr. Y., pričom v spore bolo vykonané kontrolné znalecké dokazovanie neurológom MUDr. Q., ktorý
bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 15.06.2017 a podľa ktorého, vychádzajúc aj z pôvodného lekárskeho

posudku ohľadom bodového hodnotenia SSU, vypracovaného chirurgom MUDr. L., hodnotiacim v
súvislosti s predmetným úrazom žalobcu položku 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po
ťažkom poranení hlavy, v položke XXX sú zahrnuté jednak psychické zmeny hodnotené ako organický
psychosyndróm poúrazový, ako aj organické poškodenie mozgu - poúrazové zmeny mozgu, ktorésú príčinou poruchy motoriky, koordinácie pohyblivosti alebo citlivosti v rámci poškodenia mozgu pri
úraze hodnotené ako ľavostranná hemiparéza. Preto podľa znalca nebol dôvod súčtu jednotlivých
položiek poškodenia mozgu a hodnotiť SSU oboma položkami (253 a 309), ale iba položkou 253. K

námietke žalobcu, že v danom prípade sa u neho trvalé následky prejavili na rôznych častiach tela, tieto
poškodenia majú síce spoločnú príčinu, ale v ich prejavoch nie je žiaden spoločný znak, na základe
ktorého by bolo možné hodnotiť tieto poškodenia pod jednou položkou (poukazajúc na ust. §
9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z), je potrebné opakovane poukázať na znalecký posudok MUDr. Q.,
podľa ktorého prejavom organického poškodenia mozgu hodnoteného pod položkou 253 je porucha

motoriky, koordinácie a strata citlivosti, a teda poškodenie zdravia, spočívajúce v poruche motoriky je
svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia zdravia - v položke 253 - vážne mozgové alebo
duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy a nejde teda o samostatné poškodenie zdravia. Naviac, v
prípade, že by aj mala byť položka 309 hodnotená samostatne a nárok na náhradu za SSU by žalobcovi
patril, akceptujúc závery znalca MUDr. Q., podľa ktorého bodovo ohodnotiť SSU u žalobcu bolo možné
koncom roka 2011, za situácie, že k rozšíreniu žaloby na základe znaleckého posudku MUDr. Y. zo dňa

28.10.2014 došlo dňa 11.02.2015, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, je tento nárok v zmysle
ust. § 106 ods. 1 OZ premlčaný.

11. Pokiaľ žalobca namietal, že pri bodovom hodnotení SSU u položky 253 bolo namieste zvýšenie
podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. na dvojnásobok, teda o 100 %, odvolací súd túto námietku

nepovažoval za dôvodnú. Ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. stanovuje, že bodové hodnotenie
za SSU môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo
stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom
utrpel poškodenie na zdraví. Súd prvej inštancie ohľadne zvýšenia tejto položky správne vychádzal
zo znaleckého posudku a výsluchu znalca MUDr. L., ktorý na rozdiel od znalcov MUDr. L. a MUDr.

Q. nepovažoval za dôvodné zvýšenie SSU u tejto položky o 100 %. MUDr. L. v znaleckom posudku
konštatoval, že úrazom dňa 04.04.2010 a úrazovým poškodením mozgu došlo z dlhodobého hľadiska
u žalobcu len k čiastočnému prehĺbeniu už pred nehodou prítomného psychického - mentálneho
poškodenia, keď žalobca už pred nehodou trpel komplexom menejcennosti, introverziou, submisiou,
izoláciou vedomou, zníženým sociálnym uplatnením, pričom úraz a výsledky následných vyšetrení

preukázali jednoznačné zdravotné poškodenie u žalobcu na základe toxického vplyvu požívania
alkoholu už pred úrazom v roku 2010. Znalec zdôraznil, že osobnosť žalobcu bola trvalo zmenená už
pred úrazom v roku 2010 nielen škodlivým vplyvom alkoholu, ale aj mentálnou subnormou a zhodne so
súdom prvej inštancie aj odvolací súd považoval za opodstatnené, zohľadniac nielen uvedené, ale aj
vek žalobcu v čase utrpenia úrazu, jeho zapojenie do bežného spoločenského, pracovného, športového

a možného aj partnerského života, zvýšenie základného bodového hodnotenia SSU u položky 253 ( 900
bodov) o 50 % (o 450 bodov).

12. Žalobca taktiež namietal zvýšenie základného bodového hodnotenia SSU podľa § 5 ods. 5
zákona č. 437/20104 Z.z., v zmysle ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie

invalidity, môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %, keď súd prvej inštancie uvedené zvýšil
iba o 25 %. Je potrebné zdôrazniť, že invalidita žalobcu je v zmysle citovaného ustanovenia zákona
prípadom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý možno náhradu za SSU zvýšiť, ale toto zvýšenie je na
úvahe súdu, vychádzajúc zo zistených skutkových okolností a zhodnotiac všetky vykonané dôkazy. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu bolo opodstatnené zvýšenie bodového hodnotenia SSU „iba“ o 25 %,

keď súd zohľadnil nielen predchádzajúci život žalobcu pred úrazom (keď sa iba v bežnej miere zapájal
do spoločenského života), ale aj tie skutočnosti, že po pozbavení spôsobilosti na právne úkony došlo
u neho k čiastočnému zlepšeniu zdravotného stavu, keď často nemáva epileptické záchvaty, dokáže
sa v bežných veciach sám obslúžiť, mimo domu chodí bez sprievodu, pričom súd správne prihliadol na
skutočnosti, uvádzané v znaleckom posudku MUDr. L..

13. Vo vyššie uvedených nárokoch (body 7 až 12 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu)
odvolací súd v zostávajúcej časti poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje.

14. Odvolací súd však nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ náhradu škody
v zmysle ust. § 450 OZ znížil o 10 %.15.Ustanovenie§450OZpatríkprávnymnormám srelatívneneurčitouhypotézou,kedysaprenecháva
súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy.
Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku pristúpil súd prvej inštancie k aplikácii moderácie

z dôvodov, že v okolnostiach vzniku škody a vo veku a majetkových pomeroch žalovaného v čase
spôsobenia škody na zdraví (študent VŠ, bez príjmu) vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie nenašiel predpoklady pre mimoriadne zníženie
náhrady škody.

16. Zmyslom citovaného zákonného ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti, ak by sa
priznanie plnej náhrady škody javilo ako neprimerané. Aj po posúdení všetkých okolností, za ktorých
ku škode došlo, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné dospieť k záveru o vhodnosti aplikácie
moderačného práva. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, je potrebné zohľadniť aj to, že žalovaný spôsobil
žalobcovizávažnúujmu nazdraví,priktorejnemožnoakodôvodhodnýosobitnéhozreteľazohľadňovať,
že túto spôsobil formou nedbanlivosti. Taktiež mladý vek žalovaného a to, že následok svojho skutku

ľutuje, nemožno považovať za okolnosť, pre ktorú by bolo dôvodné náhradu škody znížiť. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by žalovaný bol osobou, ktorá by trpela hmotnou núdzou, prípadne jeho
zdravotný stav by mu bránil zabezpečovať si a dosahovať príjem.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd nenašiel žiadne relevantné dôvody pre prijatie záveru o dôvodnosti

rozhodnutia moderovať výšku uplatneného nároku na náhradu škody, a odzrkadliac túto skutočnosť,
rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej náhrady škody titulom bolestného a SSU podľa § 388
CSP zmenil a priznal tak žalobcovi titulom bolestného sumu 7.474,68 eur a titulom SSU sumu 15.572,25
eur. V súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP súd považoval za dôvodné umožniť žalovanému zaplatiť žalobcovi
priznanú sumu s príslušenstvom v primeraných splátkach po 500 eur mesačne. Súd pritom vychádzal z

majetkových pomerov žalovaného, ktorý bol nemajetný a študentom VŠ, a i keď má v súčasnosti príjem
z práce v zahraničí, ide o prácu sezónnu, iba počas niekoľkých mesiacov v roku.

18. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v časti náhrady trov konania, ako aj
v časti náhrady trov konania štátu a v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom v

týchtočastiachodkazujenavecnesprávneavyčerpávajúceodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu týchto trov
vzhľadom k ich čiastočnému úspechu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).