Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Petra Pavlisová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 12Ps/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618206585
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Pavlisová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618206585.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci osoby, o ktorej

spôsobilosti na právne úkony sa koná, R. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, zastúpenej procesným
opatrovníkom C. W., nar. X.X.XXXX, bytom M., S. K. XXX/XXX, na návrh I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
S. XXX, v konaní o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a ustanovenie opatrovníka,
takto

r o z h o d o l :

I. O b m e d z u j e sa R. W., nar. XX.X.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony, a to tak, že táto nie
je spôsobilá:

· nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vrátane uskutočňovania jednostranných právnych
úkonov alebo uzatvárania akýchkoľvek dvojstranných alebo viacstranných odplatných či bezodplatných
právnych úkonov, predmetom ktorých je disponovanie s majetkovými hodnotami, prípadne akýmkoľvek
iným spôsobom disponovať so svojím majetkom,

· preberať na seba ručiteľské záväzky alebo akékoľvek iné zabezpečovacie záväzky,

· preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti,
štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iné príjmy,

· rozhodovať o poskytovaní zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti jej osobe,

· rozhodovať o svojej hospitalizácii v psychiatrickom zariadení alebo v zariadení sociálnej, zdravotnej a
ústavnej starostlivosti, o podávaní liekov,

· dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

· rozhodovať o mieste svojho pobytu, rozhodovať o svojom trvalom a prechodnom pobyte, o tom, s kým
chce žiť, o svojom zamestnaní, vzdelávaní, spoločenských aktivitách,

· konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými inštitúciami, bankovými

inštitúciami a inštitúciami poskytujúcimi služby, úradmi, preberať poštové zásielky.

II. U s t a n o v u j e sa R. W., nar. XX.X.XXXX, za opatrovníka I. W., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená
a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovankyňu zastupovať, spravovať jej majetok a dbať pri tom na
pokyny súdu a je povinná najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu o opatrovankyni
a o nakladaní s jej majetkom.III. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého
dokazovania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka I. W. podala dňa 2.11.2018 na tunajší súd návrh na obmedzenie v spôsobilosti na
právne úkony a ustanovenie seba za opatrovníčku pre svoju dcéru R. W., nar. XX.X.XXXX. Svoj návrh
odôvodila tým, že R. W. žije s ňou a s otcom v spoločnej domácnosti. Od detstva sa u nej prejavuje ťažké
zdravotné postihnutie, ktoré nie je len prechodné a v jeho dôsledku nie je schopná robiť právne úkony
ani spravovať svoje veci. Navrhla ju obmedziť na rozhodovanie o mieste svojho pobytu, vystupovanie
pred akýmikoľvek úradmi, rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti, spravovanie

hnuteľného a nehnuteľného majetku.

2. Navrhovateľka doložila k návrhu aj listinné doklady, a to rodný list menovanej a lekársku správu zo
Psychiatrickej ambulancie MUDr. Henriety Hollovej zo dňa 16.10.2018, z ktorej vyplynulo, že R. W. trpí
strednou mentálnou retardáciou s poruchami správania a emócií F71 a celkovou stratou sluchu 76,8 %,

ide o stav trvalý, je ireverzibilný, je nesamostatná, odkázaná na pomoc druhej osoby.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, pokusom o výsluch osoby, o ktorej
spôsobilosti sa koná v tomto súdnom konaní, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s
vypracovaným znaleckým posudkom a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:

4. Zo znaleckého posudku č. 22/2019 súdneho znalca MUDr. Ladislava Lauka, z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvia psychiatria, mal súd preukázané, že R. W. trpí duševnou poruchou, a to mentálnou
retardáciou stredného stupňa. Ide o stav trvalý. Menovaná nemôže rozhodovať o mieste svojho pobytu,
ani o osobách, s ktorými chce žiť. Neprichádza do úvahy, aby získala vzdelanie, zamestnanie, nemôže

rozhodovať samostatne. Nedokáže posúdiť potrebu zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti. Nie je
možné, aby rozhodovala o potrebe hospitalizácie, o podávaní liekov, je negramotná, i intelektovým
defektom, nie je v jej možnostiach pochopiť informácie medicínskeho charakteru, nie je možné od nej
získať informovaný súhlas, ani to, aby podpísala reverz v zdravotníckom zariadení. Neovláda písmo,
nevie čítať, nemôže preberať úradné zásielky, nemôže samostatne vystupovať pred úradmi. Nie je

schopná správy vlastníctva hnuteľných a nehnuteľných vecí, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy
akéhokoľvek druhu, nechápe hodnotu peňazí, nemôže s financiami samostatne disponovať.

5. Súd sa pokúsil o výsluch R. W. na pojednávaní. Táto po poučení neuvádzala nič, iba sa usmievala.
Na otázky súdu taktiež neuvádzala nič. Súd vzhľadom na jej správanie upustil od jej výsluchu a tým si

splnil zákonnú povinnosť jej vzhliadnutia na pojednávaní.

6. Navrhovateľka zotrvala na svojom písomnom návrhu. Uviedla, že jej dcéra R. je sluchovo aj rečovo
postihnutá, doma sa s ňou dorozumievajú rukami. Povinnú školskú dochádzku nevychodila, nakoľko v
škole dostávala záchvaty. Chodia s ňou ku pani doktorke Bodnárovej, ako aj k doktorke Hollovej. Berie

pravidelne lieky. Nevie čítať a písať, nepozná peniaze, nevie sa sama o seba postarať. Je slobodná, deti
nemá. Občiansky preukaz má, ale nie je podpísaný. Chcela by byť opatrovníčkou pre svoju dcéru.

7. Súd ustanovil osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, za procesného opatrovníka
C. W., ktorá s ustanovením vyslovila súhlas a na pojednávaní uviedla, že súhlasí s tým, čo povedala

navrhovateľka.

8. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah

obmedzenia určí v rozhodnutí.

9. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.10. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti..

11. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

12. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého

obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.

13.Podľa§233ods.1CMP,návrhnazačatiekonaniamôžepodaťblízkaosoba,poskytovateľzdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

14. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností
odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich
navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

15. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho
spôsobilosti na právne úkony sa koná.

16. Podľa § 239 CMP, Ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu.

17. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

18. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom
na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom

prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

19. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

20. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

21. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej

opatrovníka.

22. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii

ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby. V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo
obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem
verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu

a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne
úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr.
trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť
(resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť

nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).23. Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska
nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné
zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie

skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony.
Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby
súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil.
Znalecký posudok je v takomto konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným
a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť,

nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho
konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 194/11 zo dňa
22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).

24. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v
súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí

vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými
osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne
úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony
s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom

existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, R. W. od
narodenia trpí poruchou sluchu. Bola u nej zistená mentálna zaostalosť stredného stupňa. Ide o stav

trvalý. Menovaná nie je schopná vzhľadom na svoj zdravotný vykonávať úkony popísané vo výrokovej
časti rozsudku.

26. Súd sa pokúsil o komunikáciu s R. W., pričom menovaná na otázky súdu neuvádzala nič, iba sa
usmievala. Z tohto dôvodu súd upustil od jej výsluchu. Súd má za to, že z hľadiska bežného fungovania

v prirodzenom prostredí menovaná nedokáže riadne fungovať.

27. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že táto osoba, v prípade ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti
na právne úkony v rozsahu, ako je vyššie naznačené, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami,
ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už

vonkoncom nie sa mu účinne brániť.

28. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zdravotný stav menovanej odôvodňuje jej
obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo výroku bodu I tohto
rozsudku.

29. Súd ustanovil R. W. za opatrovníka navrhovateľku, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie,
ktorá je jej matkou a preto sa javí ako osoba, ktorá túto funkciu bude vykonávať v jej prospech.

30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

31. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

32. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

33. O trovách konania účastníkov konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany
účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o

nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

34. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.35. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti
na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej
zástupcovi alebo štátu.

36. V predmetnej veci podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie
opatrovníka matka R. W.. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti
s ktorým vznikli trovy štátu, vyplynulo, že menovaná trpí mentálnou retardáciou stredného stupňa, ide
o stav trvalý. Tento zdravotný stav odôvodňuje túto obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym

znalcom bližšie popísaných. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne bezdôvodný,
a teda táto ako taká nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré v
tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnej znalkyni. Vzhľadom na uvedené preto
súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika ) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.