Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010568
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1117010568.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného L.. arch. S. N., stíhaného
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/36/2017 zo dňa 6.11.2018,
na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 11.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/36/2017 zo dňa 6.11.2018 bol obžalovaný L.. arch.
S. N. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku („Tr.por.“) z dôvodu, že nebolo odkázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I
sp.zn. 4Pv 741/16/1101 zo dňa 31.7.2017, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od
mesiaca máj, jún 2015 v byte na 3. poschodí bytového domu v N. na A. ul. č. XX opakovane fyzicky a
verbálne pod vplyvom alkoholu napádal svoju manželku L.. O. A. (v tom čase N.) a to tak, že na prelome
mesiacov máj - jún 2015 ju začal biť, následne ju začal silno škrtiť, čím jej spôsobil na krku podliatinu,
vo februári 2016 po tom, čo ju obvinil z toho, že ho podvádza, ju opakovane udrel dlaňou po hlave, čím
jej spôsobil hematóm na čele, na začiatku septembra 2016 po návrate z kostola jej začal vyčítať, že

nie je doma dostatočne upratané, následne zobral textilnú papuču a s ňou ju udieral po hlave a aj po
rukách, čím jej spôsobil za uchom krvavý škrabanec a na predlaktí a na ramenách oboch rúk jej spôsobil
hematómy, dňa 4.11.2016 po tom, čo jej zavolal do práce, aby mu prišla domov zohriať obed, jej začal
vyčítať, že mala utrieť umytý riad a začal ju dlaňou a papučou biť po hlave a aj po stehnách, čím jej
spôsobil hematómy na stehnách, hodil po nej žiarovku, porozbíjal riad a povedal jej, aby to upratala, kým
kľačala na zemi a zbierala veci, ktoré porozbíjal, neprestával ju biť po hlave, dňa 17.11.2016 v čase okolo

17:00 hod. po tom, ako jej vytýkal, že aj keby priniesol domov 100.000,- €, tak s tým nebude spokojná,
ju cestou vo výťahu obytného domu, kde bývajú, trikrát udrel päsťou do oblasti brucha na pravej strane,
načo poškodená ušla z výťahu a utekala schodmi von na ulicu, po návrate do bytu počas toho, ako
vyberala z chladničky dózu s jedlom, k nej zozadu pristúpil a začal ju päsťou udierať do zápästia ruky,
v ktorej držala dózu, potom ju začal fackovať a keďže stála blízko pri stene, vždy keď ju udrel, tak si
udrela temeno hlavy o stenu, počas fackovania ju začal škrtiť a to tak, že predlaktím ruky ju pod krkom

pritlačil k stene, načo sa začala dusiť, potom ju zvalil na zem, kde ju začal škrtiť otvorenými dlaňami a
opakovane jej vulgárne nadával: „Zbavím sa ťa, ty piča“, povedal jej, že jej zlomí väz, keď sa jej podarilo
posadiť, vykrútil jej krk, potom ju opäť zvalil na zem a ako ležala na zemi, kľačal na nej kolenami a to
v oblasti stehien, podbruška a brucha, pričom jej držal obidve ruky nad hlavou, prosila ho, aby prestal,
čím jej spôsobil hematómy na pravom a ľavom kolene s následným opuchom, ako aj rozbitie dolnej pery
a taktiež jej v poslednom polroku vulgárne nadával, čím u svojej manželky poškodenej L.. O. A., trvale

bytom N., C. XX, prechodne bytom N., A. XX, vyvolal obavu z opakovanie fyzických a verbálnych útokov.Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. podala odvolanie Okresná prokuratúra
Bratislava I ihneď po vyhlásení rozhodnutia na hlavnom pojednávaní priamo do zápisnice, ktoré
zdôvodnila písomným podaním doručeným na prvostupňový súd 1.2.2019 nasledovným spôsobom: „S

rozhodnutím súdu po tom, ako tento na hlavnom pojednávaní zistil a ustálil skutkový stav, sa prokurátor
intervenujúci na hlavnom pojednávaní nestotožnil, nakoľko mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil
všetky na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy. Inak by totiž nedošlo k výroku o tom, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Zhodnotiac všetky doposiaľ vykonané
dôkazy sa nemožno stotožniť s konštatovaním a následným rozhodnutím súdu o tom, že sa doposiaľ

nepodarilo preukázať, že by sa skutok ako taký vôbec stal. Bola to totiž práve poškodená Ing. O. A., ktorý
podľa názoru prokurátora rozsiahlo, veľmi dôveryhodne a nespochybniteľne na hlavnom pojednávaní
popísala konanie obžalovaného kladené mu v obžalobe za vinu. Tak v prípravnom konaní ako aj na
hlavnom pojednávaní zhodne popísala, ako sa k nej obžalovaný správal v období ohraničenom v
obžalobe od mesiaca máj 2015 až do 17.11.2016, kedy bol zo strany obžalovaného posledný útok na
poškodenú, ktorý táto podrobne opísala v prípravnom konaní, ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom

pojednávaní.

Dozorový prokurátor v rámci odôvodnenia odvolania zastáva názor, že v priebehu prípravného konania
a ani v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní nebol vyprodukovaný žiaden relevantný dôkaz,
na podklade ktorého by bolo možné spochybniť výpoveď poškodenej Ing. O. A.. Ak samozrejme medzi

ne nepočítame výpovede obžalovaného Ing. arch. S. N. z prípravného konania, z ktorých je zrejmé, že
spáchanie žalovaného skutku od počiatku popiera, čo je samozrejme právom obžalovaného a v prípade
hroziaceho trestu pri právoplatnom odsúdení obžalovaného aj do značnej miery pochopiteľné. Výpovede
obžalovaného z prípravného konania, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní je potrebné vnímať
ako zavádzajúce a účelové, uvádzané v snahe odviesť pozornosť od svojho konania, ktoré mu je

obžalobou kladené za vinu a v podstate poukázať, že vinníkom je poškodená.

Čo sa týka samotnej poškodenej Ing. O. A. a jej výpovede učinenej či už v prípravnom konaní alebo na
hlavnýchpojednávaniach,neexistuježiadenrelevantnýdôvodoprávňujúcineprihliadnuťnatútovýpoveď
ako na priamy obžalovaného usvedčujúci a kľúčový dôkaz v tejto trestnej veci. K výpovedi poškodenej

L.. O. A. je potrebné opakovane uviesť, že táto bola v čase útokov zo strany obžalovaného určite plne
schopná ovládať svoje konanie, vnímať situáciu a dianie okolo seba, reprodukovať vnímané a prežívané
a pod. Inak by totiž nemohla, resp. nebola schopná tak podrobne a presne opísať protiprávne konanie
obžalovaného kladené mu za vinu. Je síce pravdou, že obžalovaný s poškodenou boli v čase skutku
manželia žijúci v jednej domácnosti no s prihliadnutím na dôveryhodnosť výpovede poškodenej, ako aj s

poukazom na jej zaznamenané zranenia, je potrebné vylúčiť snahu poškodenej, že svojimi vyjadreniami
usvedčujúcimi obžalovaného z trestnej činnosti, mu chcela účelovo privodiť trestné stíhanie, napr. z
dôvodov vzájomných partnerských nezhôd vo vzťahu. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti je
preto potrebné vysloviť názor, že výpoveď poškodenej L.. O. A. je vierohodnou, je priamym dôkazom
usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu. Ustanovenie § 285 písm. a)

Tr.por. ukladá či umožňuje súdu oslobodiť obžalovaného spod obžaloby v prípade, ak nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Tomu tak však v posudzovanom prípade podľa dozor
konajúceho prokurátora nie je.

Zhrnúc a zhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti sa preto nemožno stotožniť s konštatovaním

súdu, že nebolo preukázané, že by sa žalovaný skutok vedený na vyššie uvedenom skutkovom základe,
páchateľom ktorého má byť obžalovaný Ing. arch. S. N. stal a teda ani s následným verdiktom súdu
o oslobodení obžalovaného Ing. arch. S. N. spod obžaloby z dôvodu uvedeného v ustanovení § 285
písm. a) Tr.por. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto Krajskému súdu Bratislava,
príslušnému na konanie v zmysle ustanovenia § 315 Tr.por. navrhujem, aby na podklade tohto odvolania

v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 6T/36/2017 zo 6.11.2018 vo výroku o vine a súc oprávnený ustanovením § 322 odsek
1 Tr.por. vrátil túto trestnú vec Okresnému súdu Bratislava I na jej opätovné prejednanie v potrebnom
rozsahu a na následné rozhodnutie.“

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 26.2.2019.Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý o to výslovne
požiadal svojim písomným podaním zo dňa 10.4.2019, ktoré bolo predložené prostredníctvom jeho
obhajkyne na verejnom zasadnutí.

Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa plne pridržiava písomne podaného
odvolania a navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a
rozhodnutie.

Poškodenánaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduuviedla,žepridržiavatoho,čovypovedalanapolícii
a na súde.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné
a navrhuje ho zamietnuť.

Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (obdobne podľa čl. 40 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd).

Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 každý, kto

je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným
spôsobom.

Podľa § 2 ods. 4 Tr.por. každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 285 písm. a) Tr.por súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá

sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,

že oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním podaným prokurátorom,
čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že na Okresný súd Bratislava I bola dňa 2.8.2017 na L.. arch. S. N. podaná Okresnou

prokuratúrou Bratislava I obžaloba č.k. 4Pv 741/16/1101-24 zo dňa 31.7.2017 pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na skutkovom základe v nej uvedenom,
pričom vec bola prijatá na prvostupňovom súde pod sp.zn. 6T/36/2017.Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, obhajcovi a poškodenej
bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom títo spolu s prokurátorom
boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termínoch konania hlavného pojednávania. Hlavné

pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v
konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr.por.
a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por.

O podanej obžalobe bolo rozhodnuté prvostupňovým súdom po dokazovaní vykonanom na hlavnom

pojednávaní konanom
- dňa 27.3.2018 - po prednesení obžaloby prokurátorom, obžalovaný k obžalobe vyhlásil, že je nevinný
a následne bol vypočutý, pričom využil svoje právo a odmietol vypovedať a následne boli prečítané na
návrh prokurátora jeho výpovede z prípravného konania, potom bola vypočutá poškodená Ing. O. A.,
- dňa 26.6.2018 - boli vypočutí svedkyne Ing. M. N. a W. C. a znalkyňa A.. S. G.,
- dňa 6.11.2018 - bola vypočutá svedkyňa O.. V. N., so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli

prečítané svedecké výpovede z prípravného konania v zápisnici uvedených svedkov, boli prečítané v
zápisnici uvedené listinné dôkazy, strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania a po záverečných
rečiach a poslednom slove bolo o obžalobe rozhodnuté prvostupňovým súdom spôsobom uvedeným
na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd po posúdení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu a podaného odvolania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok bol vydaný v
súlade so zákonom a je vecne správny. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol jasne,
zrozumiteľne a dostatočne určito relevantné dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov a odvolací súd sa s týmito dôvodmi a argumentmi uvedenými prvostupňovým súdom v
odôvodnení napadnutého rozsudku stotožňuje a nie je možné mu v jeho skutkových zisteniach a na
nich nadväzujúcich právnych úvahách vytknúť také skutočnosti, ktoré by mali za následok nutnosť
zrušenia napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd z nich zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými
skutočnosťami.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný spáchanie skutku od začiatku trestného stíhania
popiera, na druhej strane sú výpovede poškodenej, z ktorých vychádzala aj podaná obžaloba
prokurátorom. Ako správne uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku výpoveď poškodenej je
potvrdzovaná len výpoveďou svedkyne W. C., a to len v určitej časti stíhaného skutku s tým, že o konaní

sa mala dozvedieť po poslednom z atakov, ku ktorému malo dôjsť zo strany obžalovaného, pričom však
ide len o sprostredkované svedectvo a to, čo táto svedkyňa uviedla, vedela len od poškodenej a nebola
očitou svedkyňou ataku obžalovaného na poškodenú.

Z listinných dôkazov (lekárske správy, zápisnica o vykonaní prehliadky tela poškodenej a k nej viažuca

sa fotodokumentácia) ohľadom posledného ataku, ku ktorému malo dôjsť dňa 17.11.2016, ako aj z
výpovede ošetrujúcej lekárky, svedkyne O.. V. N., vyplýva, že u poškodenej boli viditeľnými zraneniami
hematómy na kolenách a rozbitá pera. V rozpore s tým poškodená vypovedala, že bola obžalovaným
udieraná aj päsťami do oblasti brucha resp. rebier a škrtená.

V prípade trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr.zák. je nutné,
aby došlo k takému zaobchádzaniu s poškodenou osobou, ktoré sa musí vyznačovať vyšším stupňom
hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré by poškodená osoba pociťovala ako ťažšie príkorie.
Z toho potom vyplýva, že nie každé spôsobenie fyzických atakov resp. atakov psychických napĺňa
znak spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia a tento možno odvodiť len na základe

posúdenia kvantitatívneho (množstvo a častosť atakov) a najmä kvalitatívneho (spôsob, intenzita resp.
rozsah) charakteru konania zo strany obžalovanej osoby.

V prípade zisťovania spôsobenia fyzického a psychického utrpenia je nevyhnutné, pokiaľ to nie je zrejmé
zo samotných lekárskych správ resp. zo zadokumentovaných spôsobených zranení poškodenej osoby

(čo je prejednávaný prípad, keďže objektívne boli zadokumentované zranenie poškodenej iba malého
charakteru z udalosti zo dňa 17.11.2016), aby spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia bolo
odvoditeľné zo znaleckého dokazovania ohľadom psychologického vyšetrenia poškodenej osoby. V
prejednávanej veci však z dotknutého znaleckého posudku z odvetvia klinickej psychológie dospelýchvyplýva, že u poškodenej neboli zistené prejavy posttraumatickej, depresívnej ani inej reaktívnej poruchy
a z psychologického hľadiska nejde o týranú osobu.

Z ostatných vykonaných dôkazných prostriedkov neboli zistené také skutočnosti, ktoré by relevantným
spôsobom podporovali výpoveď poškodenej, resp. na základe ktorých by bolo možné bez pochybností
urobiť záver, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Je zrejmé, že vzťah obžalovaného
a poškodenej bol konfliktný s hádkami a z nich vyplývajúcimi určitými atakmi, ale z vykonaných
dôkazných prostriedkov nebolo možné bez pochybností uzavrieť, že sa stal skutok tak, ako bol popísaný

v obžalobe, resp. iným spôsobom, ktorý by naplňoval znaky žalovaného trestného činu alebo iného
trestného činu.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní uvádza, že s výnimkou výpovede obžalovaného nebol v konaní
produkovaný relevantný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné spochybniť výpoveď poškodenej, tak
odvolací súd uvádza, že výpoveď poškodenej jednak nebola potvrdená relevantným spôsobom inými

vykonanými dôkazmi, jednak táto je v určitej časti s inými vykonanými dôkazmi (odhliadnuc od výpovede
obžalovaného) aj v rozpore ako to bolo rozvedené vyššie a len deklarovaná samotná vierohodnosť
poškodenej (odhliadnuc od spomínaných rozporov jej výpovede s inými dôkazmi) nepostačuje, aby bol
obžalovaný uznaný vinným zo spáchania žalovaného trestného činu.

Odvolací súd teda s poukazom na uvedené skutočnosti musí v súlade so závermi prvostupňového súdu
konštatovať,žedôkazyvykonanévsúladesTrestnýmporiadkomnahlavnompojednávanínepreukazujú
bez dôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, a to z toho pohľadu, že
by sa stal žalovaný skutok.

Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia
skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť,
ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí

tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v
prospech obžalovaného), resp. uznanie viny nemožno zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré
sú v rovine pravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim
žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade
existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech

obžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné
pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba
rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy
SR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd vyplýva, že obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností

a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny
znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný
nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu.

Odvolací súd po posúdení celej veci v zhode s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že vzhľadom

na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, resp. nebolo bez akýchkoľvek pochybností
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto prvostupňový súd v súlade so
zákonom obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.por. Na základe uvedeného
odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a z tohto dôvodu ho zamietol podľa § 319
Tr.por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.