Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/900/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205715
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8512205715.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO:
00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti, v ktorej bol rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 10C/900/2012 zo
dňa 11.12.2014 zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 2Co/183/2015 zo dňa 15.7.2015
a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie, z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 . Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2012, pôvodne vedenou na Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod sp. zn. 4C 8/2012 žiadal zaviazať žalovaného na náhradu majetkovej škody vo výške 175,-
€ a titulom nemajetkovej ujmy sumu 940,44 €, prípadne, aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že
žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
pohľadávku žalobcu v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX voči dlžníkovi R. S., W.. XX.XX.XXXX.

Rovnakých nárokov sa s menšími odchýlkami domáhal žalobca aj ďalšími žalobami voči žalovaným v
konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie, pôvodne vedené pred Okresným súdom Stará
Ľubovňa sp. zn. 4C 12/2012 voči dlžníkovi U. Q., W. XX.XX.XXXX, sp. zn. 4C 13/2012 voči dlžníkovi
H. Č., W.. XX.XX.XXXX, sp. zn. 4C 14/2012 voči dlžníkovi C. H., W..XX.XX.XXXX , sp. zn. 4C 73/2012
voči dlžníkovi E. Q., W.. XX.XX.XXXX, sp. zn. 4C 75/2012 voči dlžníkovi Q. T., W.. XX.XX.XXXX,
sp. zn. 4C 83/2012 voči dlžníkovi Y. C., W.. XX.XX.XXXX, sp. zn. 4C 84/2012 voči dlžníkovi E. T.,
W.. XX.XX.XXXX, sp. zn. 4C 85/2012 voči dlžníkovi R. F., W.. XX.XX.XXXX.

2. Podané žaloby žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Stará Ľubovňa v špecifikovaných exekučných
veciach nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne

uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Zároveň
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskejrepubliky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,

ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného,
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie

adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu považuje
165,96 eur za 12 mesiacov, keď príslušný súd bol nečinný viac ako 109 dní. Žalobca postupoval podľa
§ 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie
nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

3. V predmetnom konaní žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v konaní pôvodne vedenom
pod sp. zn. 4C 8/2012 proti povinnému R. S. v rozsahu 529 dní, pod sp. zn. 4C 12/2012 proti povinnej
U. Q. 350 dní, 4C 13/2012 proti povinnému H. Č. 494 dní, 4C 14/2012 proti povinnej C. H. 517 dní,
4C 73/2012 proti povinnej E.F. Q. 196 dní, 4C 75/2012 proti povinnej Q. T. 235 dní, 4C 83/2012
proti povinnému Y. C. 75 dní, 4C 84/2012 proti povinnej E. T. 139 dní, 4C 85/2012 proti povinnému

R. F. 335 dní.

4. V každom pôvodne samostatnom konaní tak žalobca žiadal zaviazať žalovaného na náhradu
majetkovej škody paušálne vo výške 175,- €. Titulom nemajetkovej ujmy v jednotlivých konania žiadal
zaplatenie súm vypočítaných alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu v zmysle ním citovanej judikatúry ÚS SR.

5. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že návrh je zmätočný, keď žalobca
síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.
Nešpecifikoval ani jasný titul nároku na náhradu škody a v namietaných exekučných konaniach

nepodnikol žiadne kroky na odstránenie neželaného stavu. Žalovaná konštatovala, že návrh je podaný
predčasne, nakoľko neuplynula 6-mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
žalobca neposkytoval žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažovala nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu žalovaná konštatovala, že lehota na zmenu exekútora
je objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojení s týmto návrhom ako je doručenie

návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora, či zaslanie spisu. Po dobu
rozhodovania o návrhu nemôže k škode dôjsť, nakoľko pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať
všetky úkony s výkonom exekúcie súvisiace. Žalobca splnenie predpokladov pre posúdenie existencie
zbytočných prieťahov nepreukázal, nevyužil prostriedky pre nápravu. Žalovaná ďalej namietala
vyčíslenie materiálnej škody a namietala účelovosť nároku. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla,

že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd SR všeobecný súd nemôže hodnotiť, či
iný všeobecný súd, resp. jeho nadriadený súd konal bez zbytočných prieťahov. Nakoľko sa jednalo o
spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa bolo
potrebné jednotlivé exekučné tituly podrobne skúmať. Žalovaná považuje návrh žalobcu v rozpore
s dobrými mravmi a namieta, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného

súdu. Žalovaná k podanej žalobe ďalej uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného
súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej
lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009. K uplatnenej škode
uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy

preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a
znovaúčelne.Žalobcanepreukázalanivznik,anivýškuškody.Kuplatnenejnemajetkovejujmežalovaná
uviedla, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
pre žalobcu. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný
vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal

ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákona514/2003Z.z.žalovanážalobupovažuje
za neopodstatnenú.6. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 20NcC 70/2012 z 19.10.2012 vylúčil všetkých sudcov

Okresného súdu Stará Ľubovňa z prejednávania a rozhodovania danej veci a vec prikázal Okresnému
súdu Vranov nad Topľou. Na Okresnom súde Vranov nad Topľou sa konanie o spojených veciach vedie
pod sp. zn. 10C/900/2012.

7. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom 10C/900/2012 zo dňa
11.12.2014 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Zamietol aj návrh na prerušenie konania. Náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

8. Po podanom odvolaní žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2Co/183/2015 z 15.07.2015
potvrdil rozsudok spojený s opravným uznesením vo výrokoch o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania, ale v prevyšujúcej časti rozsudok spojený s opravným uznesením zrušil a v rozsahu zrušenie
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konania.

9.Vodôvodnenínadriadenýsúdpoukázalnato,žesúdprvejinštancievspojenýchkonaniachnesprávne
reflektoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia

exekútorovi na vykonanie exekúcie. Žalobca však svoj nárok odôvodnil nedodržaním 30-dňovej lehoty
vo všetkých spojených konaniach na rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v tejto
lehote. Poukázal aj na časový rozsah omeškania exekučného súdu pri rozhodovaní o jeho návrhu na
zmenu súdneho exekútora a to s poukazom na znenie § 44 ods. 7,8 Exekučného poriadku, platného
od 01.09.2005 do 01.12.2006. Prvostupňový súd tak v napadnutom rozsudku neriešil analýzu podstaty

nároku, ale zameral sa na inú právnu otázku než tú, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok.
V uvedenom rozsahu nadriadený súd nariadil opätovne analyzovať príslušné exekučné spisy spolu
so spisom týkajúcim sa povinného R. S.Á. ( 4C/8/2012). Následne rozhodnúť o oprávnenosti nároku
žalobcu.

10. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Súd po vrátení veci nadriadeným súdom vo veci nariadil pojednávanie, ktoré po ospravedlnení sa

žalobcu ako ja žalovaného vykonal v neprítomnosti oboch sporových strán. V zmysle právne záväzných
záverov krajského súdu súd zabezpečil z Okresného súdu Stará Ľubovňa súvisiace spisy, oboznámil
ich obsah a vykonal v nich sa nachádzajúce listinné dôkazy: povinný R. S. - obsah pripojeného
spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa - 2Er/43/2005, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z 10.11.2004, uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa - 2Er/43/2005 zo dňa 30.4.2012

o vyhlásení exekúcie vedenej JUDr. Ing. Karolom Mihálom za neprípustnú a o zastavení exekúcie,
a o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, uznesenie Krajského súdu v
Prešove, 1CoE/73/2012 z 27.9.2012 o potvrdení tohto uznesenia prvostupňového súdu, uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Oboer/26/2013 zo dňa 25.7.2013 o zastavení dovolacieho konania,
uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.2Oboer/32/2013z28.11.2014ozamietnutínávrhuoprávneného

na prerušenie dovolacieho konania, zrušenie uznesenia Krajského súdu v Prešove v napadnutej časti
a vrátenie veci na ďalšie konanie; uznesenie Krajského súdu v Prešove, 1CoE/7/2015 z 24.2.2015 o
zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania.
povinná U. Q. - obsah pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa - 4Er/64/2004 - žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 20.5.2004, uznesenie 4Er/64/2004 z

3.11.2011 o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie; uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 17CoE/54/2012 z
9.2.2012, o vrátení veci súdu prvého stupňa bez rozhodnutia o odvolaní, uznesenie Krajského súdu
v Prešove, sp.zn. 17CoE/54/2012 z 3.5.2012 o potvrdení uznesenia prvostupňového súdu vo výroku
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie, o trovách exekúcie a vrátení veci vo

výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora; uznesenie Okresného súdu
Stará Ľubovňa, sp.zn. 4Er/64/2004 z 3.9.2012 o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora;povinný H. Č. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 4Er/131/2005 -
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 5.8.2005, uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, 4Er/131/2005 z 26.3.2012 o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútora, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, uznesenie Krajského súdu
v Prešove, sp.zn. 1CoE/115/2012 z 19.12.2012 o potvrdení uznesenia okresného súdu a zamietnutí
návrhu oprávneného na prerušenie konania; uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7ECdo/176/2013
z 19.2.2014 o zastavení konania o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19.12.2012,
sp.zn. 1CoE/115/2012 a zamietnutí návrhu na prerušenie dovolacieho konania a odmietnutí dovolania

proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Prešove,
povinná C. H. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 2Er/15/2004 -
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 1.3.2004, uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, 2Er/15/2004 z 18.4.2012 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení
exekúcie, o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora; uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn.
19CoE/104/2012 z 11.10.2012 o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania; uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4ECdo/6/2013, 4CoE/36/2013 z 24.10.2013 o zamietnutí návrhu
oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, odmietnutí dovolania a zastavení odvolacieho
konania,
povinná E. Q. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 5Er/57/2007 -
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 22.2.2007, uznesenie Okresného

súdu Stará Ľubovňa, 5Er/57/2007 z 22.4.2010 o vyhovení návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora a zastavení exekučného konania v časti príslušenstva, uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp.zn. 16CoE/66/2010 z 12.7.2010 o potvrdení uznesenia vo výroku o zastavení konania v časti
vymoženia úrokov z omeškania,
povinná Q. T. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 5Er/81/2007 -

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 13.3.2007, uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, 5Er/81/2007 z 3.8.2009 o zastavení exekučného konania v časti príslušenstva
a zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti a čiastočnom vyhlásení
exekúcie za neprípustnú v časti 41,13 €, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 16CoE/3/2009 z
22.10.2009 o potvrdení uznesenia, s výnimkou výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutí,

výroku o trovách konania a výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú; uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, sp.zn. 5Er/81/2007 z 22.4.2010 o zastavení exekúcie v časti 41,13 €, uznesenie
Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp.zn. 5Er/81/2007 z 31.5.2010 o nevyhovení návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora,
povinný Y. C. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 5Er/16/2004 -

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 29.1.2004, uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, 5Er/16/2004 z 1.2.2011 o vyhovení návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, uznesenie 5Er/16/2004 z 23.1.2012 - o vyhlásení exekúcie za neprípustnú v celom rozsahu,
zastavení exekúcie v celom rozsahu, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6CoE/57/2012 z
27.3.2012 o potvrdení uznesenia; uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp.zn. 5Er/16/2004 z

27.7.2012 o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi;
povinná E. T. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 2Er/167/2003 -
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 31.10.2003, uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, 2Er/167/2003 z 6.4.2011 o vyhovení návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, uznesenie 2Er/167/2003 z 28.5.2012 - o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, zastavení

exekúcie, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3CoE/103/2012 z 26.10.2012 o potvrdení
uznesenia; uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7ECdo/18/2013 z 26.9.2013 o zamietnutí návrhu na
prerušenie dovolacieho konania a odmietnutí dovolania oprávneného,
povinný R. F. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 3Er/224/2005 -
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 10.11.2005, uznesenie Okresného

súdu Stará Ľubovňa, 3Er/224/2005 z 19.10.2011 o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie v celom rozsahu, uznesenie
KrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.4CoE/3/2012z30.3.2012opotvrdeníuzneseniavovýrokuovyhlásení
exekúcie za neprípustnú; uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/202/2012 z 12.11.2012 o
odmietnutí dovolania súdneho exekútora.

12. V súlade s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania doručeným súdu dňa 18.01.2019 a to
vykonanie znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 súd konštatuje, že tento
dôkaz bol vykonaný ešte v pôvodnom prvostupňovom konaní pre vrátením veci nadriadeným súdom.Tento znalecký posudok bol v zmysle pôvodného návrhu žalobcu zabezpečený z pripojeného spisu
Okresného súdu Vranov nad Topľou 1SprO541/2014.

13. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

14.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup
sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

18.Podľa§9ods.2zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

19. Podľa § 9 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

21. Podľa § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

22. Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

24. Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

26. Podľa § 44 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.28. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok

a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

29. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohoto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

30. Podľa § 44 ods. 8 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

31. Podľa § 243 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje

aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

32. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žalobe nemožno vyhovieť.

33. Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred
23.04.2009.

34. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané - v exekučných konaniach, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu boli doručené návrhy na zmeny súdneho exekútora
22.11.2010.

35. Žalobcovi uplynula 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody,
ktorá začala plynúť, keď sa žalobca dozvedel o škode t. j. najskôr 30. deň od doručenia žiadosti o zmenu
súdneho exekútora. Právo žalobcu sa z tohto dôvodu nepremlčalo.

36. V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
súdu spôsobenú tým, že Okresný súd Stará Ľubovňa podľa § 44 ods. 7,ods. 8 Exekučného poriadku v
zákonnej lehote nerozhodol o zmene súdneho exekútora.

37. Podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomjepísomnážiadosťpoškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené 23.04.2012. Žaloby

v pôvodných konaniach v tejto veci boli doručené súdu 27.09.2012. Žalobca podal žaloby predčasne,
keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje

samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

38. V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca
nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či vkonkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd.
Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 01.01.2013, avšak i
keď žaloby boli vo veci podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9
ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred 01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní
sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie,

nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom
nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.

39. V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca

nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd.
Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 01.01.2013, avšak i

keď žaloby boli vo veci podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9
ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred 01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní
sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie,
nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom

nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.

40.Žalobcaneuniesoldôkaznébremenoanipripreukázanívznikuškody.Žalobcavkonaníuplatňujetzv.

majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku
tvrdenej účinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky.
Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o

vynaložení nákladu. Žalobca uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba o
hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca už
vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Súd

nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyopriznanífinančnéhozadosťučineniazakonštatovanézbytočnéprieťahyvsúdnom
konaní.

41. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku a to ako u majetkovej škody tak i pri náhrade nemajetkovej

ujmy v peniazoch obidva uvedené nároky si žalobca uplatnil paušálne. Na podporu uvedeného súdu
predložil do konania znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaný znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedený dôkaz súd vykonal ako listinný dôkaz podľa §129 OSP,
nakoľko nespĺňal atribúty znaleckého dokazovania podľa §127 OSP, t.j. procesného predpisu účinného
v čase ich vykonania. Týmto znaleckým posudkom č. 1/2014 je majetková škoda v každom konkrétnom

individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyčíslená na minimálnu sumu 30,76 Eur a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom
prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora vyčíslená na hodnotu minimálne 31,68
Eur. Uvedená škoda vyčíslená týmto znaleckým posudkom má teda inú výšku ako ju vyčíslil žalobca vjednotlivých podaných žalobách spojených do jedného konania, avšak je vyčíslená rovnako paušálnym
spôsobom ako ju vyčísľoval žalobca. Z tohto dôkazu predloženého žalobcom vyplýva, že majetková
škoda vyčíslená týmto znaleckým ústavom je iná ako majetková škoda, ktorú si jednotlivými žalobami

spojenými do tohto konania uplatnil žalobca. To svedčí o tom, že žalobca sám nemal a nemá jasno
vo výške spôsobenej škody v jednotlivých nárokovaných prípadoch. Aj keby boli splnené ostatné
atribúty pre priznanie škody (existencia nesprávneho úradného postupu, škoda, príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou) a prípadnej nemajetkovej ujmy, nie
je možné ju (ich) určiť paušálne tak ako to učinil žalobca, t.j. určením paušálnej sumy na správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, udržiavanie a správu informačného
systému atď. Škoda vyčíslená znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý do konania predložil žalobca je
vyčíslená paušálne rovnakým kľúčom aký na jej vyčíslenie použil žalobca, preto ju súd rovnako nemôže
akceptovať. Tiež je vyčíslená v inej výške ako ju, rovnako paušálne, vyčíslil žalobca v jednotlivých
žalobách spojených do jedného konania, pričom žalobca neučinil ďalší procesný úkon k ustáleniu
žalovanej výšky škody, a to či už rozšírením žaloby alebo naopak čiastočným späťvzatím žaloby. To tiež

preukazuje, že v otázke objektivizácie výšky škody v každom konkrétnom prípade údajného poškodenia
práv žalobcu žalobca nemá jasno.

42. Podľa cit. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

43. Teoreticky by pripadalo do úvahy vyčíslenie majetkovej škody v každom konkrétnom prípade
osobitne s prihliadnutím na dĺžku doby porušenia práva, z porušenia ktorého žalobca nárok odvodzuje
v konkrétnom prípade a v dôsledku neho spôsobený reálny úbytok na majetku žalobcu, ktorý by mu mal
týmto porušením v tom istom konkrétnom prípade vzniknúť (ušlý zisk). Prirodzene, obe uvedené právne

skutočnosti a príčinnú súvislosť medzi nimi by musel žalobca v konaní preukázať. Toto sa v konaní
nestalo a žalobca takéto dôkazy nenavrhoval a nepredkladal. Preto je možné konštatovať, že aj v tomto
bode žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto mu nie je možné žalovanú náhradu priznať.

44. Žalobca skutočnú škodu paušálne vyčíslil údajnými navyše vykonanými administratívnymi úkonmi,

ktoré by v prípade dodržania práva zo strany súdov v exekučných konaniach vynaložiť nemusel.
Paušálne vyčíslená škoda v jednotlivých konaniach, ktoré boli súdom spojené do jedného konania
je však zo strany žalobcu len hypotetická resp. predpokladaná škoda, nie je však preukázaná
jednoznačne a objektivizovaná. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sú zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci ustanovenej kumulatívne, to znamená, že musia byť splnené všetky naraz.

45. Preto nepripadalo do úvahy ani určenie výšky škody úvahou súdu podľa § 136 O.s.p.

46. Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným

postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik
škody.

47. Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik

škody.

48. Žalobca uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu. Pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
v zmysle cit. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva
nie je dostačujúcim zadosťučinením. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody pre priznanie

nemajetkovej ujmy, ktorá by mala vyplývať z rizík, ktoré mali byť spôsobené nesprávnym úradným
postupom zo strany exekučného súdu, ktoré v žalobe uviedol. A totiž, že neskorým ukončením
procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného; neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo zmarenie účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným

súdom nastalo riziko insolvencie povinného. Žiaden z uvedených dôvodov pre priznanie nemajetkovej
ujmyvpeniazochžiadnymspôsobomnepodložilanepreukázal,napokonsámvžalobeuvádzalenriziká,
teda nie, že by došlo k naplneniu niektorého z rizík a to čo aj len v jednom konkrétnom individuálnom
prípade, o ktorých súd v spojenom konaní o jednotlivých žalobách konal. Preto súd zamietol podanúžalobu aj v časti, v ktorej žalobca žiadal priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko ani v tejto
časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho k samotnému konštatovaniu porušenia práva zo
stranykonajúcehoorgánupodľa§17ods.2zák.č.514/2003Z.z.predpodanímžalobyaninedošlo,preto

súd nemohol posúdiť, či by sa takéto prípadné konštatovalo javilo byť postačujúcim zadosťučinením
alebo nie, čím by až následne pripadal do úvahy nárok na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

49. Žalobca v podanej žalobe žiadal vydať medzitýmny rozsudok podľa §152 ods. 2, veta druhá in fine
OSP. Navrhol súdu, aby žalovanú Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti

SR zaviazal rozhodnutím o základe nároku tak, že zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduStaráĽubovňajedaná.Súdnárokžalobcunanáhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol čo do základu, preto rozhodnutie o základe nároku
žalobcu, o ktorom žalobca navrhoval súdu vydať medzitýmny rozsudok stratil svoje opodstatnenie, a
preto súd medzitýmny rozsudok v zmysle návrhu žalobcu nevydal.

50. Podľa §255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa §257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov

konania a to aj pokiaľ ide i o trovy odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove 2Co/183/2015. V
konaní bol plne úspešný žalovaný, ale trovy konania si neuplatnil a naprieč súdmi SR prebehlo množstvo
obdobných súdnych konaní, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.