Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208866
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316208866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátkou kanceláriou RELEVANS s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, N. X/XXXX,
P., o zaplatenie 8845,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
5Csp/91/2016-82 zo dňa 12.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.647,69 eur s
príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
50 %. Rozsudok odôvodnil tým, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere,
pričom zmluva neobsahovala všetky náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
konkrétne neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd uviedol,
že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva takýto údaj musí obsahovať a musí obsahovať

rozčlenenie splátky úveru na jednotlivé zložky. Súd prvej inštancie uviedol, že mu je známe rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ale vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských
úveroch nie je možné priznať smernici ani nepriamy účinok. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na
to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok na vrátenie len toho, čo žalobcovi poskytol,
po odpočítaní vykonaných platieb. Takto žalobcovi patrí rozdiel medzi vyčerpanou sumou 8.000 eur a
vrátenou sumou 1.352,31 eur. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil
s tým, že v danom prípade zmluva neobsahovala zákonnú náležitosť - výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na to, že toto ustanovenie sa aplikuje len v prípade, že
obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, pričom v danom prípade amortizácia
istiny nebola dojednaná. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a uviedol, že
podľa tohto rozhodnutia v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa článku 10

ods. 2 Smernice, sankcia v podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je
primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, ktoré toto ustanovenie
vykladali v súlade s takýmto výkladom a uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil ustálenú judikatúru,ktorá je v prospech žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil alebo ho zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

5. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa
s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj odvolací súd považuje za nevyhnutné, aby obsahom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bolo rozčlenenie splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov a má za to, že
takéto členenie aj v tomto prípade vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Nie je možné napriek
rozhodnutiu vo veci C-42/15 priznať smernici nepriamy účinok, pretože by sa jednalo o výklad proti
zneniu zákona.

6. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“)
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ
verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže

použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy
účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá
svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne
implementovanie smernice.

7. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd
totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití
všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane existujú obavy,
aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a
navyše aj proti princípom súkromného práva, akým je aj princíp právnej istoty. Dôležitý je tiež výklad

rozsudku SD EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože sa zdá, že SD EÚ mal ,,eurovýhradu“
len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec
sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v
konečnom dôsledku relevantné aj pre účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN.

8. Tak explicitne presné ustanovenie, akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca
v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou tejto obligatórnej
náležitosti a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania

napadnutého rozsudku platný a účinný. Odvolací súd podporne odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015.

9. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny, ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či

neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina) a pod..

10. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo

k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

11. Zo zákona nevyplýva, že povinnosť uvádzať v zmluve rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky je
daná len vtedy, ak obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je dohoda o amortizácii istiny.12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací
súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.