Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221550
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6613221550.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej 1/
A.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX V., štátnej občianke SR, zastúpenej JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 42 262 224, 2/ P.

F., K.. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX Č., o zaplatenie 3.344,28 eur s príslušenstvom,
takto,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ súd p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania
vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.11.2013 domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia dlžnej sumy
3344,28 eur spolu s príslušenstvom pohľadávky a trovami konania. Uviedol, že pohľadávku voči
žalovaným získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 uzavretej medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 (ďalej len
„postupca“)anavrhovateľomakopostupníkom.Postupcaažalovaný1/uzatvorilidňa06.10.2005zmluvu
č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu.

Na základe uvedenej zmluvy poskytol postupca žalovanej 1/ úver v celkovej výške 3983,27 eur, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 57,66 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v
konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.09.2015 v počte 58 v celkovej výške 3344,28
eur. Splátky pôvodne splatné od 20.02.2013 do 20.09.2015 sa stali splatnými dňa 24.02.2013, kedy
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si v konaní neplanil. Zo splatných splátok
úveru a na základe uhradených platieb si zároveň vyčíslil úrok z omeškania zo splátok za obdobie od
21.12.2010 do 24.02.2013 v celkovej výške 149,38 eur a pri splátkach, ktorých splatnosť nastala po

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. po 24.02.2013) si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75
% zo sumy 3344,28 eur od 25.02.2013 do zaplatenia.

2. Súd rozsudkom č. k. 6C/74/2014-218 zo dňa 27. 04. 2016 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.344,28 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.
12.2010do24.02.2013vovýške149,38eur,ročnýúrokzomeškaniavovýške8,75%zosumy3.344,28

eur od 25. 02. 2013 do zaplatenia (prvý výrok). Zároveň uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 200,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 2.142,39 eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu (druhý výrok). V úvodeodôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa (prostredníctvom právneho
zástupcu) domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ (ďalej aj „žalované“) solidárnu povinnosť zaplatiť
mu istinu vo výške 3.344,28 eur a to z titulu pohľadávky, ktorú nadobudol voči žalovaným na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so
sídlom Bratislava a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012. Žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu poskytol na základe zmluvy č. 390819010 uzavretej dňa 06. 10.
2005 úver vo výške 3.983,27 eur, ktorý mali žalované splácať v splátkach vo výške 57,66 eur k 20.
dňu v mesiaci, pričom žalobca si v konaní uplatnil splátky úvery splatné od 20. 12. 2010 do 20. 09.

2015 v počte 58 v celkom výške 3.344,28 eur, ktoré sa stali splatné dňom 24. 02. 2013, kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania zo splátok za
obdobie od 21. 12. 2010 do 24. 02. 2013 v celkovej výške 149,38 eur a pri splátkach, ktorých splatnosť
nastala po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda po dni 24. 02. 2013 si uplatnil ročný úrok z
omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3.344,28 eur od 25. 02. 2013 do zaplatenia. Splatnosť prvej splátky
bola dohodnutá na 20. 11. 2005 pri úrokovej sadzbe vo výške 11,10 % ročne s konečnou splatnosťou

úveru 20. 09. 2015 a poplatkom za spracovanie úveru vo výške 1,66 Eur (50 Sk). Žalovaná 2/ sa
stala ručiteľom predmetnej pohľadávky a to na základe dohody o ručení zo dňa 06.10.2005. Súd prvej
inštancie konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplynula zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 13. 12. 2012 a to v zmysle právnej úpravy postúpenia pohľadávky upravenej v § 524 Občianskeho
zákonníka pričom poukázal na to, že aj pri úvere, ktorý je splatný v splátkach má banka právo postúpiť

postupníkovi celú aj nesplatnú časť pohľadávky, ak omeškanie klienta trvalo nepretržite dlhšie ako 90
dní a bol na zaplatenie omeškanej časti záväzku písomne vyzvaný. Pričom aj zo znenia čl. 19 z bodu
19.16.všeobecnýchobchodnýchpodmienokvsúladesichčlánkom1bod1.3,ktorésúsúčasťouzmluvy,
klient výslovne súhlasil s oprávnením banky kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky na tretiu
osobu. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05. 02. 2013 žalobca oznámil

žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 05. 02. 2013 a zároveň ich vyzval k úhrade dlžnej sumy
do 20. 02. 2013, ktorej oznámenie podľa podacieho hárku bolo zaslané poštou. Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na výzvu právneho predchodcu na zaplatenie dlžnej sumy (na č. l. 147 spisu), ktorou boli
splnené všetky podmienky postúpenia a teda aktívnu legitimáciu žalobcu považoval za legitímnu. Ďalej
uviedol, že predmetné výzvy neboli zasielané doporučene, ale obyčajnou poštou. Prvoinštančný súd

považoval nárok žalobcu za dôvodný a nepremlčaný, pretože žalovaná 1/ sa dostala do omeškania
dňom 22. 02. 2013 a to uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie, t. j. 21. 02. 2013 keďže k zosplateniu
dlžnej sumy došlo ku dňu 05.02.2012 súčasným žalobcom v zmysle oznámenia o zosplatnení úveru zo
dňa 05. 02. 2013 a premlčacia doba by uplynula až dňa 22. 02. 2016, pričom žalobca si v konaní uplatnil
splátky úveru splatné za obdobie od 20. 12. 2010 do 20. 09. 2015 žalobou zo dňa 22. 11.2013.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 1/ (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu zamietne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

odvolania uviedla, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry sa pre
platné postúpenie bankovej pohľadávky vyžaduje, aby banka zaslala dlžníkovi (žalovanej) výzvu v
zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a predmetnú výzvu aj doručila. Namietala doručenie
predmetnej výzvy, v ďalšej časti odvolania namietala rozsah postúpenia pohľadávky, nakoľko banka
môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku a celý záväzok môže postúpiť až po jeho

predchádzajúcom zosplatnení (za predpokladu dodržania postupu podľa § 53 ods. 9 OZ). Poukázala
taktiež na porušenie spotrebiteľského práva v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky, iba ak
od splatnosti nezaplatenie splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a zákon navyše vyžaduje,
aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu, uplatnenie tohto práva

musí veriteľ notifikovať aspoň v 15 dňovej lehote, pričom žalobca úver zosplatnil v rozpore s uvedeným
ustanovením a žaloba by bola v časti zosplatnených splátok podaná predčasne.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Žalovaná 1/ podala vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu, v ktorom poukázala na absenciu
aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj na iné rozhodnutie odvolacieho súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/429/2016 zo dňa 18. 01. 2017.6. Odvolací súd uznesením č. k. 12Co/91/2017-259 zo dňa 31.01.2018 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že suma ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní je nárokom

zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 06. 10. 2005 medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. (bankou) a žalovanou 1/. Žalovaná 2/ podpisom
dohody o ručení zo dňa 06. 10. 2005 pristúpila k zmluve o splátkovom úvere v postavení ručiteľa. Ide o
spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 13.12.2012 uzavretej medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou,

a. s., ako postupcom, ktorou boli na žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich
príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojenými, ako aj práv plynúcich zo
zabezpečenia pohľadávok. V zmysle čl. II. bod 2.1. zmluvy o postúpení „pohľadávka“ je každá jednotlivá
pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v prílohe č. 1
k tejto zmluve.

7. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd prvého stupňa postupoval správne,
keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na to, aby sa niekto stal
účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí,

ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v
takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom

práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por.
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Súd prvého stupňa teda podľa odvolacieho
súdu postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na argumente vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

8. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva. To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého

peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení
pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu
o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Banka alebo pobočka
zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch
medzi bankou alebo pobočkou.

9.Povinnosťoubanky(právnehopredchodcužalobcu)predpostúpenímpohľadávkybezsúhlasudlžníka
bolo písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku. Pre platné postúpenie bolo potrebné
doručenie takejto výzvy dlžníkom, omeškanie dlžníkov napriek výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
a to ako zákonného predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o

bankách (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou uvedeného ustanovenia sa vzťahuje
len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie
klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie).10. Odvolací súd s názorom okresného súdu nesúhlasil, pretože žalobca v konaní nepreukázal
doručenie tejto písomnej výzvy banky žalovanej 1/ v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Predmetná
výzva zo dňa 12. 12. 2008 sa síce v spise nachádza, pričom na výzvu súdu právny zástupca žalobcu

oznámil, že nedisponuje dokladom o odoslaní ani doručení predmetnej výzvy zo dňa 12. 12. 2008 , a
žalovaná 1/ namietala doručenie predmetnej výzvy.

11. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia na inú osobu (ktorá nie je
bankou) je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie

povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná.
Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§
39 OZ). Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Nesplnením tejto rozhodujúcej skutočnosti nemohlo dôjsť k
platnému postúpeniu pohľadávky, nedošlo k splneniu predpokladov ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o
bankách.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení ( č.l. 154 spisu) namietal, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru
žalobcu hovorí citované ustanovenie o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie o platnosti
postúpenia pohľadávky. Svoj názor žalobca podložil článkom doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M.

s názvom Postúpenie pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov, bankového tajomstva, povinnosti
mlčanlivosti a ochrany spotrebiteľa. Autor v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky
v predmetnom ustanovení (bolo porušené bankové tajomstvo), ale banka (právny predchodca žalobcu)
ani žalobca za to nenesú žiadne následky. Banka teda na žalobcu postúpi pohľadávku platne. Takýto
výklad však súd nepovažuje za správny. Ak by sa prijala takáto argumentácia, banka ako inštitúcia

prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju činnosť
na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru
nebankovej inštitúcii, ktorá nie je nositeľom takého bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách je neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon.

13. Po oboznámení sa s prejednávanou vecou odvolací súd skonštatoval, že zo strany prvoinštančného
súdudošlokpredčasnémuzáveruoaktívnejlegitimáciižalobcu,nevysporiadalsasnámietkoužalovanej
1/ o nepreukázaní doručenia výzvy podľa ust. § 92 ods. 2 zákona o bankách, vyhlásenia o mimoriadnej
splatnosti úveru, oznámenia o postúpení úveru ( viď č.l. 66, 140) a v dôsledku uvedeného dospel
aj k nesprávnemu právnemu záveru z hľadiska posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej

inštancie sa s obranou žalovanej v 1/ v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a vychádzal len
z tvrdení žalobcu. Preto odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vysporiadať sa s
námietkami žalovanej 1/ o nedoručení požadovaných listín a to najmä výzvy banky podľa ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách a následne posúdiť dôvodnosť žaloby a ustáli opodstatnenosť uplatňovaného nároku
žalobcu. Svoje rozhodnutie musí následne náležite zdôvodniť tak, aby bolo konkrétne, jednoznačné a

zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 220 ods.
2 CSP.

14.Súdvýzvouzodňa11.10.2018vyzvalžalobcu,abyvlehote10dníododňadoručeniavýzvy predložili
dôkaz o tom, že pôvodný postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 vyzval žalovaného k

úhrade dlhu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a žalovaný bol napriek tejto výzve
pred postúpením pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní voči banke čo i len
v časti svojho peňažného záväzku.

15. Žalobca písomným podaním zo dňa 05.11.2018 súdu oznámil, že nedisponuje dokladom o odoslaní

ani doručení výzvy na úhradu dlhu zo dňa 12.12.2008.

16. Súd vytýčil termín pojednávania na 16.11.2018. Žalobca na pojednávaní bol prítomný, doručenie
predvolania mal vykázané dňa 22.10.2018. Žalovaná 1/ bola na pojednávaní prítomná, doručenie
predvolania mala vykázané dňa 27.10.2018. Žalovaná 2/ na pojednávaní nebola prítomná, doručenie

predvolania mala vykázané dňa 22.10.2018. Preto súd v súlade s § 180 CSP nariadil pojednávanie v
neprítomnosti žalovanej 2/.17. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním žaloby zo dňa 22.11.2013, zmluvy o splátkovom úvere,
dohody o ručení, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
18.12.2012, výzvy k úhrade zo dňa 05.02.2013, zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo

dňa 13.12.2012, prílohy č. 2,3 k zmluve o postúpení pohľadávok, plnomocenstva zo dňa 12.12.2012,
príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, platobného rozkazu č.k. 12Ro/622/2013-29 zo dňa
14.01.2014, odporu žalovanej 1/ zo dňa 06.02.2014, vyjadrenia žalobcu k odporu žalovanej 1/ zo dňa
28.02.2014, oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 23.09.2014, predloženia
dokladov žalovanou 1/ zo dňa 08.10.2014, uznesenia č.k. 6C/74/2014-93 zo dňa 21.11.2014, námietky

žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zo dňa 28.01.2015, uznesenia č.k. 6C/74/2014-103 zo
dňa 16.02.2015, odvolania žalobcu zo dňa 06.03.2015, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 17Co/499/2015-117 zo dňa 13.08.2015, vyjadrenia žalovanej 1/ zo dňa 30.11.2015 k žalobe,
listinných dokladov predložené splnomocneným advokátom žalobcu na pojednávaní dňa 01.12.2015,
vyjadrenia žalobcu zo dňa 09.12.2015, doplňujúceho vyjadrenie žalovanej 1/ zo dňa 14.12.2015,
vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.01.2016, stanoviska žalovanej 1/ zo dňa 19.01.2016 k vyjadreniu

žalobcu, vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.02.2016, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6C/74/2014-218 zo dňa
27.04.2016, odvolani žalovanej 1/ zo dňa 23.11.2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.12.2016 k odvolaniu
žalovanej 1/, stanoviska žalovanej 1/ zo dňa 20.02.2017, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 12Co/91/2017-259 zo dňa 31.01.2018, ospravedlnenia žalovanej 2/ zo dňa 22.10.2018, odpovede
žalobcu zo dňa 05.11.2018 na výzvu súdu, písomného podania žalovanej 1/ zo dňa 16.11.2018.

18. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

19. V zmysle § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

21. Na základe § 528 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, sk splnenie postúpenej pohľadávky je
zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení
pohľadávky bez zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie,

ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

22. V zmysle § 529 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník
uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť na
započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi

v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil
bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase
oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom ku dňu 13.12.2012, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

24. Odvolací súd uznesením č. k. 12Co/91/2017-259 zo dňa 31.01.2018 zrušil rozsudok tunajšieho
súdu č. k. 6C/74/2014-218 zo dňa 27.04.2016 a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

nakoľko mal za to, že zo strany prvoinštančného súdu došlo k predčasnému záveru o aktívnej legitimácii
žalobcu, keďže sa nevysporiadal s námietkou žalovanej 1/ o nepreukázaní doručenia výzvy podľa ust.
§ 92 ods. 2 zákona o bankách, vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru, oznámenia o postúpení
úveru (viď čl. 66, 140 spisu) a v dôsledku uvedeného dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru z
hľadiska posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie sa s obranou žalovanej v 1/ v
napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a vychádzal len z tvrdení žalobcu. Odvolací súd zároveň

uviedol v uznesení, že žalobca v písomnom vyjadrení (čl. 154 spisu) namietal, že ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa
názoru žalobcu hovorí citované ustanovenie o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie o platnosti
postúpenia pohľadávky. Svoj názor žalobca podložil článkom doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M.
s názvom „Postúpenie pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov, bankového tajomstva, povinnosti

mlčanlivosti a ochrany spotrebiteľa.“ Autor v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky
v predmetnom ustanovení (bolo porušené bankové tajomstvo), ale banka (právny predchodca žalobcu)
ani žalobca za to nenesú žiadne následky. Banka teda na žalobcu postúpi pohľadávku platne. Takýto
výklad však odvolací súd nepovažoval za správny. Ak by sa prijala takáto argumentácia, banka ako
inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju

činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového
úveru nebankovej inštitúcii, ktorá nie je nositeľom takého bankového povolenia. Takýto výklad ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách je neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon. Keďže je súd prvej
inštancie viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, výzvou zo dňa 11.10.2018
vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložili dôkaz o tom, že pôvodný

postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 vyzval žalovaného k úhrade dlhu v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a žalovaný bol napriek tejto výzve pred postúpením
pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní voči banke s čo i len v časti
svojho peňažného záväzku. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.11.2018 oznámil súdu, že požadovanými
listinnýmidôkazminedisponuje.Zuvedenéhojepretozrejmé,žežalobcanepreukázalplatnépostúpenie

pohľadávky v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda postúpenie pohľadávky
Slovenskej sporiteľne, a.s. (postupcu) voči žalovaným 1/ a 2/ na EOS KSI Slovensko, s.r.o. (postupník)
súd považuje za neplatné. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne
zo zmluvy č. XXXXXXXXX voči žalovaným 1/ a 2/ postúpením na žalobcu neprešla, a teda aktívne
vecne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby, keďže z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky je aktívne vecne legitimovaným subjektom Slovenská sporiteľňa, a.s.. Preto súd rešpektujúc
právny názor odvolacie súdu žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie zamietol.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemám na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.29. Keďže žalované 1/ a 2 / mali v konaní plný úspech, súd im v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal
náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania,
súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

30. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.