Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227788
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115227788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: O. B., E.. XX.XX.XXXX, I. Š. XXX,
za účasti osobitného subjektu: Združenie Brániť sa oplatí - BSO, so sídlom Prešov, Potočná 37, IČO:
42379083, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, so sídlom Bratislava, Mlynské
Nivy 49, konajúcemu prostredníctvom likvidátora - obchodnej spoločnosti C/L/A CONSULTANCY, a.s.,
so sídlom Tomášikova 10/D, Bratislava - Ružinov, IČO: 48 092 860, o určenie úveru za bezúročný a
bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 15C/451/2015-205 z 26.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie, že úver zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 21.8.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Konanie o zaplatenie
sumy 140,35 eur zastavil. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 203,65 eur s 5,05 %-ným úrokom
z omeškania s dlžnej sumy 203,65 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo sporových strán ani osobitný

subjekt nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli Zmluvu o
spotrebiteľskomúveredňa21.8.2017,predmetomktorejboloposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruvsume
400,-eurzacelkovénákladyvyjadrenéúrokovousadzbou22,38%zosumyúveru,t.j.vovýške57,60eur
apoplatokzagarantovanúslužbupevnousumou80,40eur.Celkovénákladynazákladeúdajovplatných
v čase uzavretia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,88 %. Celkovú čiastku, ktorú bola žalobkyňa

povinná žalovanému zaplatiť predstavovala 538,- eur. Priemerná RPMN 46,06 %, v splátkach v počte
60 splácaných týždenne, vo výške 8,97 eur prvá a ďalšia splátka a 8,77 eur posledná splátka. Úver bol
poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky bol 7. deň 60. týždňa po uzavretí
zmluvy. V zmluve bol označený spôsob splácania hotovostne a označenie zástupcu žalovaného. V
totožný deň bola uzavretá zmluvnými stranami zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej
mala žalobkyňa za odmenu 206,- eur splácanú v 60 pravidelných splátkach, a to 59 splátok vo výške
3,43 eur a posledná 60. splátka vo výške 0,63 eur zabezpečený výber splátok. Zmluva bola uzavretá

na dobu neurčitú a zanikla buď dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán
v plnom rozsahu, alebo zánikom platnosti zmluvy. Podľa karty splátok žalovaná mala uhradiť 744,-
eur, pričom uhradila splátky nasledovne: 22.8.2013 13,- eur, 6.9.2013 60,- eur, 4.10.2013 60,- eur,
8.11.2013 58,- eur, 14.11.2013 279,- eur, 3.1.2014 40,- eur, 7.2.2014 40,- eur, 7.3.2014 53,65 eur,spolu = 603,65 eur. Dopísané „zľava 140,35 eur“. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa
uzavrela so žalovaným dňa 21.8.2013 formulárovú písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 400,- eur, pričom žalobkyňa

mala celkom uhradiť sumu vo výške 744,- eur vrátane úroku a poplatku za garantovanú službu a vrátane
poplatku zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa však celkom uhradila 603,65 eur, teda
nad istinu poskytnutého úveru uhradila 203,65 eur, zvyšok doplatku jej bol žalovaným odpustený. K
zmluve o úvere bola uzavretá samostatná, opäť formulárová zmluva o zabezpečení splátok úveru,
ktorej obsahom bola dohoda o službe zabezpečujúcej splátky úveru vyberaním peňažnej hotovosti

od žalobkyne. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia bolo dôvodné prejudiciálne sa zaoberať posúdením, či úver poskytnutý žalobkyni zo strany
žalovaného je potrebné podriadiť pod zákonnú sankciu v ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí, konkrétne v ust. § 9 ods. 2 písm. f) a
k), teda neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K nedostatku náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2

písm. k) súd uvádza, že tento nedostatok obligatórnej náležitosti nebol zistený. V tomto smere súd
odkazuje na uznesenie NS SR 3Cdo/146/2017, ktorého argumentácia je zhodná s tvrdením žalovanej
strany. „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 2 písm.
k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pozn. súdu), ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2
písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, je za použitia eurokomformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ „Pokiaľ ide o to, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú

uzatvárali strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné
mať na zreteli, že eurokommformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby Zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, tzn. určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku
istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby

mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej-ktorej anuitnej splátke (výška, ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle rozsudku Zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď. bod 53 rozsudku).

Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a
to bez platenia kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.“ (bod 53
rozsudku - rozsudok C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Biróová). Z uvedeného dôvodu súd
sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne o nedostatku náležitostí zmluvy neuvedením výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vo vzťahu k nedostatku náležitostí neuvedením

termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru súd musel dať žalobkyni za pravdu, že termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve určitým spôsobom uvedený nie je. Podľa názoru
súdu neobstojí názor žalovaného, že postačí, ak si údaj dokáže spotrebiteľ vypočítať, a že zákon v
tomto smere nepožaduje dátum konečnej splatnosti úveru len termín konečnej splatnosti úveru a z
pohľadužalovanéhotermínkonečnejsplatnostiuvedenýje.Uvedenietermínuvpočte60týždňov,pričom

posledná splátka je 7. deň 60. týždňa nie je určitým vymedzením, pre spotrebiteľa vyžaduje matematický
výpočet, čo nie je v súlade so zákonnou požiadavkou. Je potrebné mať na zreteli, že spotrebiteľ musí
mať dostatočný prehľad o zmluve, ktorú sa chystá s dodávateľom uzavrieť, kam nepochybne patrí
aj informácia o konečnej splatnosti úveru. Uvedený nedostatok je zákonom sankcionovaný v ust. §
11 ods. 1 písm. b), tým, že neuvedením konečnej splatnosti úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f)

sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ súd vyhodnotil poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov, bolo dôvodné žalobe vyhovieť v časti o zaplatenie 203,65 eur, ktorú
žalobkyňa uhradila nad istinu poskytnutého úveru. Neuhradením bezdôvodného obohatenia sa žalovaný
dostal do omeškania, avšak omeškanie nenastalo dňa 15.11.2013, pretože žalobkyňa nepreukázala,
že žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzývala. Najskôr sa žalovaný mohol dostať do

omeškania až potom, ako neuhradil dlžnú sumu deň po doručení žaloby, kedy mal vedomosť o tom,
že žalovaná sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovanému bola žaloba doručená dňa
14.12.2015,tedadoomeškaniasadostalnajskôrdňa15.12.2015.Výškazákonnýchúrokovzomeškaniak dátumu omeškania žalovaného k 15.12.2015 bola 5,05 %, teda žalobkyňou požadovaný úrok 8,25 %
nemá oporu v ust. § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 k dátumu omeškania.

3. Preto bolo potrebné žalobu v prevyšujúcej časti (pokiaľ ide o úroky z omeškania) zamietnuť.

4. Výrok o zastavení konania (výroky I. a II. rozsudku) odôvodnil späťvzatím žaloby v tomto smere zo
strany žalobkyne a ustanovením § 144 a § 145 ods. 2 CSP.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu v časti, v ktorej bolo tejto vyhovené, zamietol. Odvolanie podal len proti výroku, ktorým
bolo žalobe vyhovené a proti súvisiacemu výroku o trovách konania.

7. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky,
ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že sú nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že napadnutý rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné z dôvodu absencie
riadnehoodôvodneniaazaujatiastanoviskakargumentáciižalovanéhovsúvislostistermínomkonečnej
splatnosti úveru. V tejto súvislosti totiž treba považovať za absurdné, aby súd elementárne určenie času

pomocou dni a týždňov označoval za neurčité. Stanovenie konečnej splatnosti úveru tak ako sa to stalo
v prejednávanej zmluve o úvere, nie je nejasné ani komplikované. Vyjadrenie konečnej splatnosti v
zmluve uvedené 2 razy ako 7. deň 60-teho týždňa po uzavretí zmluvy, je pre priemerného spotrebiteľa, u
ktorého sa predpokladá znalosť počítania, dostatočné. Význam zmluvnej náležitosti ohľadne vyjadrenia
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru spočíva v potrebe uviesť spotrebiteľovi čas, kedy

jeho úverový vzťah sa skončí, ak si bude plniť svoje povinnosti riadne a včas.

9. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, treba konštatovať, že súd úplne opomenul synalagmatickú
reštitúciu podľa § 457 Občianskeho zákonníka v súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátok úveru.
Súd synalagmatickú reštitúciu absolútne ignoroval. Súd zrejme považoval zmluvu o zabezpečení

splátok úveru za neplatnú, hoci v skutočnosti platná je. Súd v prípade určenia neplatnosti akéhokoľvek
synalagmatického dojednania nemôže jednej strane prikázať, aby vrátila plnenia druhej strane prijaté
z neplatného dojednania, no zároveň umožniť druhej zmluvnej strane si ponechať prijaté plnenia prvej
zmluvnej strany z neplatného dojednania, pretože tým by dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu
sa.

10. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania, pretože žalobca svojou žalobou spojil
dvanároky,pričompriprvom,ktorýtvorilpolovicukonania,svojimspäťvzatímzavinilzastaveniekonania,
a pri druhom, ktorý tvoril druhú polovicu konania, uspel len v časti necelých 60 %, čiže celkove je pomer
úspechu žalobcu 30 % a úspech žalovaného 70 %. Z toho jasne plynie, že neexistuje dôvod na to, aby

súd nepriznal náhradu trov konania sporovým stranám.

11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmaný výrok

napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto
ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli (o zastavení konania a o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti), v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol pokiaľ ide o napadnutú časť rozsudku.

15. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere).

16. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r), a y); c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splniť na požiadanie alebo do 3 mesiacov, neobsahuje náležitosti
podľa § 10 ods. 1; alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 cit. Zákona o spotrebiteľských úveroch).

17. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

18. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným 21.8.2013
formulárovú písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 599617693, na základe ktorej poskytol

žalovaný žalobkyni úver vo výške 400,- eur a žalobkyňa mala celkom uhradiť sumu 744,- eur vrátane
úrokuapoplatkuzagarantovanúslužbu,akoajvrátanepoplatkuzozmluvyozabezpečenísplátokúveru.

20. Správne sú zistenia súdu prvej inštancie, že ide nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z. v platnom znení).

21. Súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bez poplatnosti predmetného úveru na
absencii právne významnej náležitosti úverovej zmluvy zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o takomto úvere musí obsahovať termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. V zhode so súdom prvej inštancie konštatuje odvolací súd, že takéto náležité vymedzenie konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v predmetnej zmluve absentuje a nemožno v tomto smere súhlasiť
s odvolacími námietkami žalovaného spočívajúcimi v tom, že spotrebiteľ by si mal vypočítať termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru na základe v zmluve uvedených údajov o tom, že termín

tejto konečnej splatnosti je po uplynutí 60-tich týždňov, pričom posledná splátka je 7. deň 60-teho týždňa
trvania úverového vzťahu a splácania tohto úveru. Takéto vymedzenie termínu konečnej splatnosti
nie je náležite určitým vymedzením v zmysle požiadavky zákona uvedené v § 9 ods. 2 písm. f)
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nemožno súhlasiť ani s tým, že spotrebiteľ má možnosť bez
problémov si tento deň vypočítať, a že takýto výpočet by mal vykonať každý priemerný spotrebiteľ,

pretože nejde o záležitosť, ktorej ustálenie by bolo jednoduché pre každého zo spotrebiteľov, ktorí
sú klientmi žalovaného, ale predovšetkým ide o okolnosť, že samotný zákon vyžaduje nepochybne
jasné a konkrétne stanovenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v riadnom dátumovom
vymedzení bez toho, aby boli potrebné výpočty, ktoré by mal v tomto smere spotrebiteľ vykonať.

23. Za týchto okolností je správny záver súdu prvej inštancie, že s absenciou takejto významnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spája zákon v § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch sankciu bezúročnosti a bez poplatnosti úveru tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie,
s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. V závislosti od toho správne vypočítal súd prvej inštancie výšku
bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikla na strane žalovaného v dôsledku zaplatenia vyšších súm než

na ktoré by mal žalovaný nárok pri konštatovaní bezúročnosti a bez poplatnosti úveru a správne túto
sumu ustálil na 203,65 eur.24. Nemožno konštatovať, že by rozsudkom súdu prvej inštancie bola porušená synalagmatičnosť
záväzku, pretože o úver, ktorý je poskytnutý pri zistených okolnostiach bez úrokov a bez poplatkov,
preto je bez právneho významu argumentácia týkajúca sa synalagmatičnosti predmetného záväzku s

poukazom na doplnkové služby, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté v podobe zmluvy o zabezpečení
splátok úveru. Nejde totiž o samostatnú zmluvu, ale o súčasť predmetného zmluvného dojednania o
poskytnutom spotrebiteľskom úvere, a preto aj na súvisiace poplatky (týkajúce sa súvisiacich zmluvných
dojednaní) dopadá sankcia uvedená v § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. Nepochybil súd prvej inštancie ani vo výroku o trovách konania, pokiaľ rozhodol o tom, že žiadna
zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania so zreteľom na pomerný úspech oboch
strán v tomto konaní v nadväznosti na ust. § 255 ods. 2 CSP. Nemožno totiž súhlasiť s percentuálnym
vymedzením úspechu a neúspechu sporových strán v konaní tak ako to uviedol žalovaný, pokiaľ tvrdil,
že späťvzatie žaloby (vo výrokoch o určení úveru za bezúročný a bez poplatný a vo vzťahu k sumu
140,35 eur) predstavuje 70 % predmetu konania, a teda úspech žalobkyne je len vo výške 30 %. Ide

o vlastné a nepodložené úvahy žalovaného, ktorým nemožno prisúdiť exaktnosť z hľadiska stanovenia
daného percentuálneho podielu. Preto v otázke náhrady trov konania bolo najúčelnejšie aplikovať ust.
§ 255 ods. 2 CSP tak ako to správne urobil súd prvej inštancie, so zreteľom na čiastočný úspech každej
zo sporových strán v tomto konaní.

26.Pretopostupompodľa§387ods.1CSPodvolacísúdrozsudokvnapadnutejčastiakovecnesprávny
potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strany, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok

na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).