Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/912/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205750
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8512205750.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO:
00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti, v ktorej bol rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 5C/912/2012 zo
dňa 11.12.2014 zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 19Co/413/2015 zo dňa 12.4.2016
a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie, z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2012, pôvodne vedenou na Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod sp. zn. 6C 249/2012 žiadal zaviazať žalovaného na náhradu majetkovej škody vo výške
125,- € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 532,92 €, prípadne, aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol
tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávku žalobcu v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 7500262 voči dlžníkovi Ladislavovi Mirgovi,

nar. 07.03.1983.

2. Rovnakých nárokov sa s menšími odchýlkami domáhal žalobca aj ďalšími žalobami voči žalovaným
v konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie, pôvodne vedené pred Okresným súdom Stará
Ľubovňa sp. zn. 6C 250/2012 voči dlžníkovi M. I., J. XX.XX.XXXX, sp. zn. 6C 251/2012 voči dlžníkovi
H. Č., J..XX.XX.XXXX , sp. zn. 6C 252/2012 voči dlžníkovi Y. E., J.. XX.XX.XXXX , sp. zn. 6C 253/2012
voči dlžníkovi F. S., J.. XX.XX.XXXX, sp. zn. 6C 254/2012 voči dlžníkovi V. S., J.. XX.XX.XXXX, sp.

zn. 6C 255/2012 voči dlžníkovi X. S., J. XX.XX.XXXX, sp. zn. 6C 256/2012 voči dlžníkovi X. Q.,
J..XX.XX.XXXX, sp. zn. 6C 257/2012 voči dlžníkovi S. J., J.. XX.XX.XXXX, a sp. zn. 6C 258/2012
voči dlžníkovi N. Q. , J.. XX.XX.XXXX.

3. Žaloby odôvodňoval tým, že v pozícií oprávneného subjektu navrhol vykonanie exekúcie pred
zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere. Exekučný súd bol povinný v zmysle ustanovení Exekučného poriadku po posúdení

návrhu, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora v 15-dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie, prípadne v uvedenej lehote o žiadosti na vykonanie exekúcie
rozhodnúť inak. Podľa vlastného vyjadrenia súd v lehote nerozhodol a následne bol žalobca nútený
vyvinúť enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, avšak napriek tomu exekučnýsúd nepostupoval v súlade so zákonom. Podľa tvrdenia žalobcu v predmetnom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Súd v rozhodnom období

nevykonával žiadne také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca
v predmetnej veci nachádzal, čím porušil práva žalobcu zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky s odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. IÚS 41/02, IIIÚS 117/02 a IÚS
13/05.

4. Zároveň za nesprávny úradný postup žalobca podľa spojených žalôb považuje popri nevydaní
rozhodnutia v zákonnom určenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov aj
skutočnosť, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie vrátane exekučného titulu, v danom prípade rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom
odporujúcim zákonu, pričom exekučný súd nie je v zmysle ust. § 40 a násl. zák. č. 244/2002 Z. z. súdom,
do ktorého právomoci patrí zrušenie exekučného rozsudku. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym

postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom, ako oprávneným, a dlžníkom, ako povinným subjektom odvíjajúceho svoju
podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totižto existuje právne relevantný exekučný
titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty v zmysle ust. §

41 Zákona o rozhodcovskom konaní, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný,
pričom existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Z uvedeného dôvodu zo strany žalobcu už nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom. V danom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožnila vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením

prekážky veci rozhodnutej. Žalobcovi vytýkaným nesprávnym postupom exekučného súdu tak mala
vzniknúť majetková škoda vo výške predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže
byť priznaná voči dlžníkom žalobcu právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu zo zmluvy o úvere.

5. Nemajetkovú ujmu žalobca vyčíslil vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu
jeho legitímneho očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a v
prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva.
Náhrada nemajetkovej ujmy má byť vnímaná ako spravodlivá satisfakcia za konkrétne porušenie

jeho zákonných nárokov a základných práv, so zdôraznením neexistencie akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, ako aj u
jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v správu a rovnosť v
spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva

spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata
zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ako aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia zároveň ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

6. V predmetnom konaní žalobca konštatoval, že k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - v rozsahu 289 dní v konaní pôvodne vedenom
pod sp. zn. 6C 249/2012 proti povinnému X. S., pod sp. zn. 6C 250/2012 - M. I. 542 dní, 6C 251/2012
- H. Č. 479 dní, 6C 252/2012 - Y. E. 445 dní, 6C 253/2012 - F. S. 355 dní, 6C 254/2012 - V. S. 458

dní, 6C 255/2012 - X. S. 282 dní, 6C 256- X. Q. 530 dní, 6C 257/2012 S. J. - 495 dní , 6C 258/2012
N. Q. 997 dní.

7. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom sp. zn. 5C/912/2012 - 140
z 11.12.2014, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Zároveň zamietol aj návrh na prerušenie konania.

8. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.9. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 19Co/413/2015 zo dňa
12.04.2016 takto:
„Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 5C 912/2012 - 180 zo dňa 28.09.2015 čo

do výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a čo do výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu ku
konaniam pôvodne vedeným pod sp. zn. 6C/251/2012, 6C/254/2012, 6C/255/2012 a 6C/258/2012.
Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.“

10. Nadriadený súd tak zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu ku konaniam pôvodne vedeným
pod samostatnými spisovými značkami 6C/249/2012 (povinný X. S.), 6C/250/2012 (povinná M. I.Á.),
6C/252/2012 (povinná Y. E.), 6C253/2012 (povinný F. S.), 6C/256/2012 (povinná X. Q.), a 6C/257/2012
(povinná S. J.).
11. Vo vzťahu k týmto konaniam pôvodne vedeným na Okresnom súde Stará Ľubovňa nadriadený súd
vyslovil právny názor, že po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a vrátení veci tomuto súdu bude

úlohou súdu prvého stupňa vyžiadať si exekučné spisy Okresného súdu Stará Ľubovňa, resp. požiadať
o oznámenie potrebných informácii z exekučných spisov týkajúcich sa uvedených konaní Okresného
súdu Stará Ľubovňa, resp. uvedených menovaných povinných.

12. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Po pripojení predmetných spisov uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť oprávnenosť nároku
uplatneného žalobou.

14. Súd prvej inštancie si po zrušení rozsudku a vrátení veci nadradeným súdom v súlade s právne
záväzným názorom nadriadeného súdu (§ 391 ods.2 CSP) zabezpečil z Okresného súdu Stará
Ľubovňa predmetnú spisovú agendu a oboznámil na pojednávaní obsah predmetných spisov. Súd
konal v neprítomnosti sporových strán, nakoľko žiadna z nich sa na pojednávanie nedostavila. Súd tak

oboznámil obsah nasledovných pripojených spisov a vykonal tam sa nachádzajúce listinné dôkazy:

15. Povinný X. S. - uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa - 2Er/317/2009 zo dňa 9.3.2010, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove, 15CoE/24/2010 zo dňa 23.6.2010,
povinná M. I. - obsah pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa - 7Er/265/2015 - žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 18.5.2015, opakovaná žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z 8.12.2016,
povinná Y. E. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 5Er/156/2009 -
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 15.6.2009, uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, 5Er/156/2009-13 z 23.11.2009 o uložení poriadkovej pokuty 820,- € právnemu

zástupcovi oprávneného Pohotovosť - JUDr. Martinovi Máčajovi za nesplnenie povinnosti pripojiť zmluvu
o úvere na výzvu súdu; uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa, 5Er/156/2009-25 o zastavení
exekučného konania, uznesenie KS v Prešove - 1CoE/37/2010 zo 24.6.2010 o potvrdení uznesenia
súdu prvého stupňa,
povinný F. S. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 4Er/246/2009 -

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 14.10.2009, uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, 4Er/246/2009-23 z 28.5.2010 o zastavení exekučného konania, uznesenie KS v
Prešove - 2CoE/60/2010 zo 4.8.2010 o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa,
povinná X. Q. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 3Er/119/2009 -
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 25.5.2009, uznesenie Okresného

súdu Stará Ľubovňa, 3Er/119/2009 o zastavení exekučného konania v časti príslušenstva pohľadávky
zo 17.2.2010; uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa - 3Er/119/2009-36 z 16.7.2010 o úplnom
zastavení exekučného konania, uznesenie Krajského súd v Prešove - 9CoE/34/2010-59 zo 29.3.2011
o zastavení odvolacieho konania,
povinná S. J. - obsah pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, 3Er/151/2009

- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu 15.6.2009, uznesenie
3Er/151/2009-15 z 4.3.2010 o čiastočnom zastavení exekučného konania v časti príslušenstva
pohľadávky; uznesenie Krajského súd v Prešove - 4CoE/24/2010 z 18.6.2010 o potvrdení
uznesenia o čiastočnom zastavení exekučného konania; uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa3Er/151/2009-36 z 22.7.2010 o úplnom zastavení exekučného konania, uznesenie Krajského súdu v
Prešove - 17CoE/77/2010 z 18.1.2011 o potvrdení uznesenia súdu prvého stupňa o úplnom zastavení
exekučného konania.

16. Po doplnené dokazovania a pripojení a oboznámení uvedených spisov súd konštatuje, že aj
vo vzťahu k týmto oboznamovaným pôvodným konania Okresného súdu Stará Ľubovňa existujú tie
isté dôvody pre zamietnutie žaloby, ako vo vzťahu k ostatným konaniam voči ktorým súd žalobu
zamietol rozsudkom 5C/912/2012 zo dňa 11.12.2014 a voči ktorým Krajský súd v Prešove rozsudkom

19Co/413/2015 z 12.04.2016 toto zamietavé rozhodnutie potvrdil.

17. K namietanému nedodržaniu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v exekučnom konaní súd uvádza, že táto lehota sa vzťahu výlučne na prípad, keď súd
nezistí rozpor žiadostí o udelenia poverenia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu so
zákonom a poverenie v danej lehote vydá. V prípade zistenia rozporu žiadostí o udelenie poverenia,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom súd viazaný 15-dňovou lehotou
nie je. Toto konštatovanie je odôvodnené požiadavkou náležitého skúmania žiadostí o udelenie
poverenia, návrhom na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a vydaním rozhodnutia
o zamietnutie žiadostí o udelenie poverenia, resp. zastavenie exekučného konania, ktoré muší byť
presvedčivo odôvodnené. Táto požiadavka je zvlášť zdôvodnená pri exekučných tituloch, ktorými súd

rozhodcovské rozsudky ako to bolo v uvedených prípadoch. Súd má ex offo povinnosť preskúmavať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (porovnaj napr. uznesenie
NSSR sp. zn. 3Cdo146/2011 z 13.10.2011, uznesenie NSSR sp. zn. 6Cdo207/2011 zo dňa 21.11.2012,
uznesenie USSR IIUS542/2010 z 09.12.2010, rozhodnutie USSR sp. zn. IVUS606/2012 zo 14.12.2012,

uznesenie NSSR sp. zn. 5Cdo291/2010 z 29.03.2011 atď.). Súd prvej inštancie sa od ustálenej súdnej
praxe súdov rôznych inštancii SR nevidí dôvod odkloniť. Dôvod pre priznanie akejkoľvek náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi tak daný nebol a súd preto žalobu vo vzťahu k vyššie
citovaným konaniam Okresného súdu Stará Ľubovňa k tomuto čiastkovému nároku zamietol.

18. S poukazom na vyššie uvedené tak súd konštatuje, že v predmetných exekučných veciach Okresný
súd Stará Ľubovňa konal plynulo a bez zbytočných prieťahov. Dokonca ako vyplýva z vyššie uvedeného
oboznamovaného exekučného spisu 5Er/156/2009 (povinná Y. E.) žalobcovi bola uložená v tomto
exekučnom konaní poriadková pokuta pre nesplnenie povinnosti uloženej súdom, čo nepochybne
prispelo k ďalšiemu predlženiu konania..

19. Súd zamietol žalobu vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam Okresného súdu Stará Ľubovňa aj
pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na majetkovú škodu. To odôvodňuje nasledovne:

20. V každom z predmetných vyššie citovaných konaniach si uplatnil paušálny nárok na náhradu

majetkovejškodyvsume125€.Žalobcavšaknepreukázalzákladnároku-atovznikškody.Nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keďže
nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody. Nepredložil žiadne relevantné
dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody. Súd prvej inštancie opätovne konštatuje, že na žalobcom
predložený znalecký posudok č. 1/2014 neprihliadal. Tento znalecký posudok je sumarizáciou možných

paušálnych nákladov, ale nie dôkazom ich skutočného vzniku. Správnosť tohto postupu potvrdil aj
nadriadený súd v rozsudku 19Co 413/2015.

21. Bližšej konkretizácii dôvodov zamietnutia žaloby vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam, ako aj k
použitým právnym predpisom pri posúdení veci súd poukazuje na svoj pôvodný prvoinštančný rozsudok

5C/912/2012zodňa11.12.2014,akoajrozsudokKrajskéhosúduvPrešove19Co413/2015z12.04.2016
vo vzťahu k popísaným dôvodom nadriadeného súdu, z ktorých bol predmetný rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdený. Súd tu rovnako poukazuje na širokú rozhodovaciu prax súdov SR, ktorými množstvo
obdobných žalôb identického žalobcu podaných z identických dôvodov bolo zamietaných.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa §257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvodyhodné osobitného zreteľa.

24. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto by mal nárok na plnú náhradu trov súdneho konania.

Žalovaný si však trovy súdneho konania neuplatnil a to ani po čiastočnom zrušení a vrátení veci
nadriadeným súdom. Súd tak rozhodol o nepriznaní trov súdneho konania žalovanému, resp. žiadnej
zo strán, a to aj vo vzťahu k trovám odvolacieho konania, o ktorých nadriadený súd zaviazal rozhodnúť
súd prvej inštancie v zrušujúcom rozsudku19Co/413/2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.