Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312201560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6312201560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovaným 1/ T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX M., 2/ D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX
M., zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov,
zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o

zaplatenie 13 957,11 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.
k. 3C/72/2012-429 z 29. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu (o zaplatenie 11 889,39
€) zamietol a v závislom III. a IV. výroku o trovách konania potvrdzuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov náhradu trov tohto odvolacieho konania do troch dní od

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania.

III. Žalovanej 1/ náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom čiastočne zastavil konanie o zaplatenie istiny vo
výške 2 067,72 € podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.
s. p.“) pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom a žalobu o zvyšok uplatneného nároku vo výške 11
889,39 € zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovi ako neúspešnej strane sporu uložil povinnosť nahradiť
žalovanému 2/ a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov konania. Žalovanej 1/,

ktorej v konaní žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania nepriznal.
1.1 Súd prvej inštancie v konaní zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s.
Bratislava ako veriteľ a žalovaná 1/ ako dlžníčka uzavreli dňa 11. 11. 2004 zmluvu o splátkovom úvere č.
0303363845 podľa § 497 a nasledujúce zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný
zákonník“), v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej 1/ úver vo výške 13 543,12 € za účelom
investície do nehnuteľností. Žalovaná 1/ sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver v pravidelných mesačných
splátkach po 172,31 € od 10. 12. 2004 do 10. 11. 2014. Žalovaná 1/ si povinnosti z úverovej zmluvy

neplnila, svoj záväzok riadne a včas nesplnila, poslednú splátku úveru poukázala Slovenskej sporiteľni,
a. s. Bratislava 25. septembra 2007. Ručiteľom za splatenie pohľadávky pôvodného veriteľa podľa
dohody o ručení uzatvorenej v zmysle § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka dňa 11. 11. 2004
bol žalovaný 2/.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011 č. 0568/2011/CE uzatvorenejpodľa § 524 a nasledujúce Obchodného zákonníka postúpila Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava na
žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ zo zmluvy o úvere č. 0303363845 a zo zmluvy o ručení
zo dňa 11. 11. 2004. Pre omeškanie s úhradou dohodnutých splátok úver podľa § 506 Obchodného

zákonníka zosplatnil žalobca ku dňu 21. 12. 2011. Ku dňu zosplatnenia dlhovala žalovaná 1/ na istine
15 967,59 € a na úrokoch z omeškania 1 436,23 €. Žalobca si v tomto konaní po čiastočnom späťvzatí
žaloby uplatňoval splátky úveru splatné od 10. 03. 2009 do 10. 11. 2014 (69 splátok v celkovej výške
11 889,39 €).
1.2 S poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení sp. zn. 17Co/546/2015 z 29.

06. 2017 a po posúdení uplatneného nároku podľa ustanovení § 524, § 525 a § 526 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon
č. 483/2001 Z. z.“ alebo „zákon o bankách“) a § 506 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie žalobu
zamietol vychádzajúc z názoru, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v tomto spore,
pretože na neho neprešli práva a povinnosti zo zmluvy o úvere č. 0303363845 zo dňa 11. 11. 2004 a na
ňu nadväzujúcej dohody o ručení zo dňa 11. 11. 2004, keď podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

mohla banka postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi len po splnení zákonom stanovených podmienok,
t. j. ak omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku trvá nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek
písomnej výzve na plnenie. Žalobca ako osoba, ktorá mala v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 0568/2011/CE z 24. 03. 2011 prebrať s účinnosťou zmluvy od postupcu všetku potrebnú zmluvnú
dokumentáciu, doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej 1/ pred uzavretím zmluvy o postúpení

pohľadávky z 24. 03. 2011 nepreukázal a to ani napriek osobitnej výzve zo strany súdu na predloženie
tohto dôkazu. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že podmienky zákona o
bankách na postúpenie pohľadávky boli splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky je v časti týkajúcej sa
pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní neplatná v zmysle § 39 a § 41 OZ pre jej rozpor s ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie

žaloby.
1.3 Za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vstúpil do konania ako vedľajší
účastníkpodľa§93ObčianskehosúdnehoporiadkusubjektoznačenýakoZdruženienaochranuobčana
spotrebiteľa HOOS, ktorý sa po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku dňom 01. 07. 2017
automaticky netransformoval na intervenienta podľa § 81 C. s. p. ani na osobitný subjekt podľa § 95

ods. 1 C. s. p. To však podľa názoru súdu prvej inštancie neznamená, že v tomto prípade nie je možné
pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ priznať trovy konania spočívajúce v
trovách jeho pôvodného právneho zastúpenia, ktoré vznikli do 30. júna 2016. Žalovanému 2/, ktorému
v konaní vznikli trovy tým, že bol zastúpený advokátom a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS rovnako zastúpenému právnym zástupcom priznal súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s.

p. náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovanej 1/ trovy konania nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a v časti III. výroku, ktorým
súd prvej inštancie priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov
konania napadol odvolaním žalobca s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného

sporového poriadku (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
2.1 Žalobca rozporoval názor súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
upravovalo podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie pohľadávky veriteľa.

Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní žalobca preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno podľa názoru žalobcu spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Toto zákonné ustanovenie upravuje iba podmienky,
ktoré je potrebné zo strany banky splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia
bankového tajomstva. Toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v

omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní, čo v prejednávanej veci splnené bolo, pretože žalovaná 1/ bola v nepretržitom
omeškaní so splácaním svojho záväzku od 25. 09. 2007. Ku dňu postúpenia pohľadávky zákonom
vyžadovaná doba omeškania uplynula. Pred postúpením pohľadávky bola žalovaná 1/ postupcom
vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zasielanou v marci 2008. Tieto skutkové tvrdenia

žalobcu žalovaná 1/ nepoprela, z tohto dôvodu ich mal súd podľa § 151 ods. 1 C. s. p. považovať
za nesporné, ktoré nebolo potrebné preukazovať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi. Ak tieto
skutkové tvrdenia žalobcu súd prvej inštancie nepovažoval za nesporné, je naplnený odvolací dôvodpodľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku o nesprávnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie.
2.2 Žalobcavsúvislostisplatnýmpostúpenímpohľadávkytaktiežpoukazujenabod18.14Všeobecných

obchodných podmienok pre úver pôvodného veriteľa, podľa ktorého klient výslovne súhlasil s tým, že
banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez ohľadu na to, či sú budúce
alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú
a bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s touto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo
nie. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. umožňuje banke upraviť si zmluvne so svojim

klientom práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon
alebo osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich
nemožno odchýliť. Na základe uvedeného zastáva žalobca názor, že splnenie podmienok v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. ani nebolo potrebné preukazovať, keďže zmluvné strany si vzájomné
práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. odchýlne
od ustanovenia § 92 ods. 8 tohto zákona. K takémuto záveru dospeli viaceré vyššie súdne autority

(krajské súdy).
2.3 Súd prvej inštancie opomenul, že žalovaná 1/ bola v omeškaní so splnením svojho peňažného
záväzku nepretržite dlhšie ako jeden rok a postupca by neporušil ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. (neporušil by bankové tajomstvo) aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej 1/ nezaslal.
2.4 V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou v konaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní

predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez
ďalšieho v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 z 11. 06.
2003 zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a
súdmápovinnosťztýchtooznámenívychádzaťbeztoho,abyakoprejudiciálnuotázkuskúmalexistenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky ani jej prípadnej neexistencie.
2.5 Žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Stranami sporu sú len žalobca a žalovaný. Podľa §
255 ods. 1 C. s. p. môže súd priznať náhradu trov konania iba strane sporu. Súd prvej inštancie bol v
zmysle § 470 ods. 1, 2 C. s. p. povinný na prejednávanú vec aplikovať Civilný sporový poriadok v úplnom

znení. Postup súdu prvej inštancie, ktorým si upravil exaktné zákonné ustanovenie, na základe ktorého
priznal nárok na náhradu trov konania odlišnému subjektu než subjektu, voči ktorému to umožňuje
zákonodarcavpríslušnýchustanoveniachC.s.p.jevpriamomrozporesústavnýmprincípomtrojdelenia
moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony, prináleží moci zákonodarnej a nie moci súdnej. Iným
subjektomnežstranámsporuniejemožnépriznaťnároknanáhradutrovkonania,nakoľkotakýtopostup

súdu je v priamom rozpore s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. Ústavný súd Slovenskej republiky v
náleze z 22. júna 2017 sp. zn. II. ÚS 796/2016 konštatoval, že právomoc všeobecných súdov vykladať
zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“.
Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc
meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci a nie súdom.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v danom konaní nebolo stranou v spore, preto podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. nemá nárok na náhradu trov konania.
2.6 Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a žalobe vyhovel alebo zrušil
rozsudok podľa § 389 ods. 1 C. s. p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok
na náhradu trov konania.

3. Žalovaný 2/ a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uviedli, že sa tento obmedzil iba na zopakovanie toho, čo už uviedol a s čím sa vysporiadal súd prvej
inštancie. Súhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že zákonné podmienky postúpenia pohľadávky z
banky na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách splnené neboli. Pri ustanovení § 89 ods. 1 zákona

o bankách je odkaz na § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že banka si s klientom
nemôže zmluvne upraviť práva a povinnosti odchýlne od zákona neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Na podporu tohto názoru odkázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/277/2012. Poukázali na ustálenú rozhodovaciu činnosť krajských súdov v oblasti posudzovania
platnosti postúpenia pohľadávky a splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

3.1 K odvolaniu proti priznanému nároku na náhradu trov konania Združeniu občana spotrebiteľa
HOOS uviedli, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je spravodlivé, stojace na základných princípoch
C. s. p. Dôvodnosť a účelnosť vynaložených trov bývalým vedľajším účastníkom vyplýva z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/176/2015.3.2 Navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanému 2/ aj Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec
v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.
s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok,

ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods.
1 C. s. p. potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie dospel podľa názoru odvolacieho súdu k správnym skutkovým zisteniam, že v
konaní nebola doložená písomná výzva zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava žalovanej 1/
na plnenie pred postúpením pohľadávky žalobcovi, hoci je táto výzva zákonnou podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a rozhodnutie súdu prvej inštancie je

založené na správnom právnom závere o neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu a nedostatku
jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore, čo znamená, že žiaden z odvolacích dôvodov žalobcu
proti rozsudku okresného súdu nebol uplatnený dôvodne. Žalobca bezdôvodne vytýka súdu prvej
inštancie nesprávne právne posúdenie veci aj v otázke, či bývalému vedľajšiemu účastníkovi Združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vznikol nárok na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd zhodne so žalovaným 2/ a bývalým vedľajším účastníkom uvádza, že žalobca v odvolaní
opakuje svoje námietky prednesené už v prvoinštančnom konaní, s ktorými sa súd prvej inštancie
podrobne vyporiadal. Za novú je možné označiť len argumentáciu vo vzťahu k skutkovým zisteniam
súdu prvej inštancie, kde žalobca tvrdí, že ak žalovaní nespochybnili doručenie výzvy na splnenie si

povinností z úverovej zmluvy zo strany pôvodného veriteľa žalovanej 1/, súd prvej inštancie nemal dôvod
ani zákonný priestor skúmať pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu o existencii a doručovaní takejto
výzvy žalovanej 1/, pretože tomu bránilo ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Žalobca opomenul, že Civilný sporový poriadok výslovne v § 470 ods. 2 uvádza, že pokiaľ sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia o popretí skutkových tvrdení protistrany, ak by boli v neprospech strany. Znamená to, že
bez ohľadu na reakciu žalovaných na tvrdenie žalobcu o tom, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách

vyzval postupca dlžníčku na úhradu dlhu, mohol a musel súd prvej inštancie skúmať existenciu takejto
výzvy a jej doručenie alebo aspoň odoslanie žalovanej 1/ z dôvodu, že na (ne)existenciu aktívnej vecnej
legitimácie prihliada súd ex offo. Výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. uskutočnil
odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/546/2015, ktorým zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie.
Okresný súd tento výklad prevzal, čím rešpektoval záväzný právny názor súdu vyššej inštancie, ako to

prikazuje ustanovenie § 391 ods. 2 C. s. p.

10. Odvolací súd sa k žalobcom tvrdenej výnimke v dôsledku jednoročného omeškania so splnením
dlhu vyjadroval už v rozhodnutí sp. zn. 17Co/546/2015 zo dňa 29. 06. 2017, kde uviedol, že časť
vety nasledujúca za bodkočiarkou „to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo

len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.“ sa vzťahuje len na časť vety pred bodkočiarkou: „Toto právo (právo postúpiť pohľadávku
- poznámka odvolacieho súdu) banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažnýzáväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva“ teda len na možnosť banky postúpiť pohľadávku
aj napriek úhrade jej splatnej časti v prípade, ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv
na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie.

11. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nie je možné odvodiť ani od bodu 18.14 Všeobecných obchodných
podmienok pôvodného veriteľa účinných v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde je uvedené, že klient
výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky aj bez
súhlasu dlžníka na iný subjekt.

11.1 V spotrebiteľských vzťahoch sa nemožno odchýliť zmluvným dojednaním ani od dispozitívnych
ustanovení zákona, ak by odchýlka bola v neprospech spotrebiteľa. Vyplýva to z ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11.2 Tvrdenie žalobcu o jeho aktívnej vecnej legitimácii na základe odchýlnej úpravy banky s klientom o
možnosti postúpenia pohľadávky neobstojí aj z dôvodu, že ustanovenie § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, podľa ktorého si banka so svojím klientom môže zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchýlne od zákona nebolo účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere. Toto ustanovenie
nadobudlo účinnosť až 10. 06. 2013. Takéto dojednanie si vyžaduje písomnú formu, za ktorú nie je

možné považovať časť všeobecných obchodných podmienok.

12. Odvolací súd opakuje, že aj keď je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách zaradené v
časti zákona o bankách upravujúcej bankové tajomstvo, podľa obsahu sa netýka len bankového
tajomstva v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe,

ale aj nadobudnutia pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút
bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách do
časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj
neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10. 06. 2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene
označenia uvedenej časti zákona na „ochranu klientov a bankové tajomstvo“). Výklad ustanovenia

§ 92 ods. 8 zákona o bankách podal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa
24. 04. 2018 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom
60/2018, v 26. odseku odôvodnenia, kde sa uvádza: „Aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o
bankách systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo,
nemožnolennazákladetohtozaradeniabezďalšiehousudzovať,žezákonodarcapriúpravepostúpenia

pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového
tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne
uviedol [napr. porovnaj novelu zákona o bankách účinnú od 1. januára 2017 (zákon č. 299/2016 Z.z.) -
sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie
podľaosobitnéhopredpisu]....podmienkyplatnéhopostúpeniapohľadávkybankyapodmienkymožnosti

prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, práve naopak sa prekrývajú.“ Rovnaký
záver o potrebe výzvy banky pred postúpením pohľadávky s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok pri absencii výzvy vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/26/2017 z 28. marca 2018.

13. Argumentácia žalobcu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/210/2001 neobstojí z dôvodov vysvetlených odvolacím súdom už v jeho skoršom rozhodnutí
sp. zn. 17Co/546/2015. Záver odvolacieho súdu o tom, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
4Obo/210/2001 je už prekonané je potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/147/2017, v ktorom senát prejednávajúci vec v bode 24 uviedol, že „jedná sa o judikát v

obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať a oblasti
spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných“ princípoch ako
právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôraznom
na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu obsahu záväzku vo vzťahu k
dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát

nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky najmä
vprípade,keďsamotnáprávnaúpravapostúpeniapohľadávkypodľaOZobsahujeustanoveniaozákaze
postúpenia (§ 525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom,
nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.Jepotrebnésiuvedomiť,žeoznámenímpostúpeniapohľadávky,ktoréjeadresovanédlžníkovidochádza
v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a zároveň berie na
seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh

tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku
než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje
ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.“

14. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu
jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá

je predmetom konania.

15. Ak teda právny predchodca žalobcu nevyzval žalovanú 1/ na splnenie dlhu pred postúpením
pohľadávky na žalobcu, nie je možné postúpenie pohľadávky na žalobcu považovať za platný právny
úkon z dôvodu, že odporuje zneniu § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie správne žalobu

pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

16. Žalobca sa v dôsledku neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky z veriteľa Slovenská sporiteľňa,
a. s. voči žalovanej 1/ nestal veriteľom pohľadávky, za splnenie ktorej dohodou o ručení podľa § 303 a
nasledujúce Obchodného zákonníka prevzal žalovaný 2/ ručiteľský záväzok. Len veriteľ je oprávnený

domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, ak dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po
tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval (§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobca nie je veriteľom,
z tohto dôvodu nemôže ani od žalovaného 2/ ako ručiteľa požadovať splnenie záväzku žalovanej 1/.
Správne súd prvej inštancie žalobu zamietol aj vo vzťahu k žalovanému 2/.

17. K postaveniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa vyjadril odvolací súd v uznesení
sp. zn. 17Co/546/2015. S poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/181/2015 z 22. novembra 2016 zotrváva odvolací súd na názore, že zmena právnej úpravy
spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku nič nezmenila na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní ako

vedľajší účastník podľa § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p. zostali zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo
takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval podľa vysloveného názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany
legitímneho očakávania vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov

právneho štátu. Okrem toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože
trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé na naplnení jeho zmyslu, ale na
náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 1. júlu 2016 právoplatne skončené alebo neskončené.
17.1 Nemožnopretosúhlasiťsnázoromžalobcu,žebysisúddotváralzákonneprípustnýmosvojovaním
si kompetencií, ktoré prináležia jedine zákonodarnému zboru. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania

do 30. 06. 2016 mal ako účastník konania nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli a tieto
procesné nároky mu zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku.
Správne súd prvej inštancie rozhodol o nárokoch bývalého vedľajšieho účastníka na náhradu trov
konania. Odvolací súd je toho názoru, že tento nárok na náhradu trov konania nie je obmedzený stratou
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale trvá až do právoplatného skončenia konania, z tohto

dôvodu aj odvolací súd rozhodoval o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na
náhradu trov odvolacieho konania.
17.2 Nie je v súlade so zákonom výklad ustanovení Civilného sporového poriadku uskutočnený
žalobcom, keď tvrdí, že nikomu okrem strán sporu nie je možné priznať náhradu trov konania. Pod
marginálnou rubrikou náhrada trov konania upravuje Civilný sporový poriadok aj nárok iných subjektov

zúčastnených na konaní na náhradu výdavkov, ktoré im v súdnom konaní vznikli. I keď Civilný sporový
poriadok používa pojem náhrada výdavkov, v podstate ide o trovy svedočného, trovy znalečného, trovy
dôkazu, ktoré hradí strana sporu inému než strane sporu.18. I keď žalobca obmedzil svoje odvolanie len na časť výroku o trovách konania Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, musel odvolací súd podľa § 379 písm. a) C. s. p. preskúmať všetky závislé
výroky rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. O trovách úspešných žalovaných a

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením §
255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému 2/ a združeniu nárok na náhradu trov konania priznal a žalovanej
1/, ktorej žiadne trovy konania nevznikli z dôvodu, že sa konania nezúčastňovala, nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Aj v týchto častiach bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený podľa § 387 ods.
1, 2 C. s. p. ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní vznikli trovy konania len žalovanému 2/ a Združeniu na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorí sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu. Žalovaná 1/ zostala nečinná
aj v odvolacom konaní, z tohto dôvodu jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania len žalovanému 2/ a

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude
rozhodovať súd prvej inštancie, z tohto dôvodu sa lehota na plnenie odvíja od právoplatnosti tohto
uznesenia o výške trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).