Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010311
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317010311.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného X. B. pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14, § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/80/2017 zo dňa 05. 06. 2018, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného X. B., na. XX. XX. XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/80/2017 zo dňa 05. 06.
2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 3T/80/2017 - 202 zo dňa 22.
11. 2018 bol obžalovaný X. B. uznaný za vinného z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zák. k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že:

„obvineníX.B.sužodsúdenýmQ.S.včaseo09.25hod.dňa11.10.2016vO.,naul.V.W.letisku,vareáli
starého letiska kde sa nachádza oplotená rozostavaná novostavba hangáru červenej farby, odcudzili
voľne pri plote vedľa unimobunky stojaci X agregát - elektrocentrálu typu K. I. XX, číslo stroja XXX, rok
výroby XXXX, o hmotnosti 112 kg, v hodnote 2570,40 € a to takým spôsobom, že k objektu prišli na

osobnom motorovom vozidle továrenskej značky W. U. XL, tmavej farby, A.: BL-XXX JS, ktoré odstavili
a do oploteného objektu prišli pešo cez pootvorenú bránu, zobrali d ruky vyššie uvedený agregát, pričom
ako ho niesli, tak ich spozoroval stavbyvedúci na čo agregát nechali položený na zemi asi 30 metrov
za oplotením a z miesta činu utiekli, pričom následne nasadli do tam odstaveného vozidla z miesta
činu ušli, čím týmto konaním spôsobili poškodenej spoločnosti Z. W. Sk s.r.o., so sídlom S. cesta 3, G.,
H.: XX XXX XXX, celkovú škodu krádežou vo výške 2.570,40 €, pričom obvinený X. B. spáchal daný

skutok aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 0T/48/2016, zo
dňa 02.2.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.2.2016, odsúdený pre prečin krádež podľa § 212
odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.“

Za uvedený prečin mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. §
38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov,

pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste
uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/95/2015 zo dňa 24. 01. 2018
a právoplatným toho istého dňa, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uvedený rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný zahlásil proti nemu
odvolanie čo do výroku o treste ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní.Svoje odvolanie bližšie zdôvodnil písomným podaním v ktorom v podstate uviedol, že ku spáchaniu
skutku sa priznal a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine. Poukázal na svoje

predchádzajúce odsúdenia pokiaľ sa týka súhrnných trestov a ich vzájomných zápočtov. Má teda za
to, že okresným súdom uložený trest 20 mesiacov považuje za dôvodné, aby Krajský súd v Bratislave
prehodnotil výmeru trestu vzhľadom na jeho predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody,
ktoré vykonal.

Okresná prokuratúra Bratislava III a poškodený subjekt Z. systém SK s. r. o. nevyužili svoje právo a v
lehote danej im okresným súdom sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadrili.

S. súd v Bratislave vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného X. B. postupom podľa
§ 293 ods. 5 Tr. por. pretože obžalovanému upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas
doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, ako aj v

neprítomnosti poškodenej spoločnosti v zmysle § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného X. B. nie
je dôvodné.

Úvodom je nevyhnutné konštatovať, že obžalovaný X. B., po riadnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm.
a/, b/, c/, ods. 2 , ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por., urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa

§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následkom
čoho okresný súd, po splnení všetkých zákonom prepísaných podmienok, v súlade s § 257 ods. 7, ods. 8
Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na takomto základe potom prvostupňový súd vykonal dokazovanie len v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o výroku o treste, s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú celkom správne,
pričom v dôvodoch rozsudku správne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania v
naznačenom smere.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd síce riadne prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosti nápravy tak, ako mu to ukladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., avšak, ako
odvolací súd uvedie nižšie, zo strany prvostupňového súdu nebolo postupované v zákonných intenciách

relevantných pre súhrnný trest.

Súd prvého stupňa nepochybil, keď u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť (obžalovaný
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť
(obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený). Na tomto základe potom prvostupňový súd správne

postupoval, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov,
teda v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je 6 mesiacov až 3 roky a to práve na
početnosťdoterajšíchodsúdeníobžalovanéhovcelkovompočte10krát.Vjehodoterajšíchodsúdeniach
išlo prevažne o majetkovú trestnú činnosť a teda možno konštatovať, že v osobe obžalovaného sa jedná
o špeciálneho recidivistu. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest odňatia slobody vo výmere 20

mesiacovzabezpečíochranuspoločnostipredobžalovanýmtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne napĺňa i obsah
generálnej prevencie. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že obžalovaný sa stíhanej trestnej činnosti
dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uloženej mu trestným rozkazomOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/48/2016 zo dňa 02. 02. 2016 a právoplatným toho istého
dňa, napriek tomu, že uvedené odsúdenie podmienečné bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 4T/95/2015 zo dňa 24. 01. 2018 a právoplatným toho istého dňa, pretože k zrušeniu

predmetného podmienečného trestu došlo až dňa 24. 01. 2018 a obžalovaný sa prerokúvanej trestnej
činnosti dopustil už dňa 11. 10. 2016, teda počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
ktorá plynula od 03. 02. 2016 do 02. 02. 2017. Za hodné priťaženia možno zmieniť i odpoveď na lustráciu
v Registri priestupkov z ktorej je zrejmé, že obžalovaný bol priestupkovo prejednávaný pre majetkový
delikt z 24. 06. 2015.

Obhajobné námietky obžalovaného o prísnosti trestu tak nie sú na mieste, ako ani jeho úvahy o
predchádzajúcich trestoch. Práve naopak. Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného len dokresľujú
charakter jeho osoby ako neprispôsobivej a nerešpektujúcej právny poriadok ako celok, pričom v jeho
prípade možno konštatovať o zlyhaní individuálnej prevencie.

V súlade so zákonom však okresný súd nepostupoval pri ukladaní súhrnného trestu vo vzťahu k
odsúdeniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/95/2015. Z pripojených spisov je zrejmé, že
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/95/2015 zo dňa 24. 01. 2018 a právoplatným toho
istého dňa bol ukladaný súhrnný trest k výroku o treste uloženého obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/48/2016 zo dňa 02. 02. 2016 a právoplatným toho istého dňa. Z

pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/95/2015 vyplýva, že skutku sa obžalovaný
dopustil dňa 13. 03. 2007 a dňa 14. 03. 2007, teda skôr, ako bol obžalovanému doručený trestný
rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/48/2016 k čomu došlo dňa 02. 02. 2016. Vzhľadom
na skutočnosť, že prerokúvanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil dňa 11. 10. 2016 je táto jeho
trestná činnosť vo vzťahu recidívy k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

0T/48/2016anievovzťahusúbehu.Odvolacísúdpoukazuje,žeokresnýsúdmalobžalovanémuukladať
samostatný trest a nie trest súhrnný, pretože ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho
rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle
§ 42 ods. 2 Tr. zák., aj keď bol tento trestný rozkaz v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci
rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest. Ak bol teda

obžalovanémuuloženýsúhrnnýtrestvzmysle§42ods.2Tr.zák.aneskôrbolďalšímrozsudkomuznaný
za vinného z trestného činu spáchaného po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku,
ktorým mu bol uložený súhrnný trest, v prípade posledného odsúdenia nejde o súbeh trestných činov,
ktorý je nevyhnutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale o recidívu, takže bolo treba uložiť
samostatný trest.

Toto pochybenie prvostupňového súdu však muselo zostať iba ako konštatovanie v akademickej rovine,
keďže odvolanie podal iba obžalovaný a v takom prípade podľa § 322 ods. 3 Tr. por. nie je možné zmeniť
rozsudok v neprospech obžalovaného (zákaz reformatio in peius).

Súladný so zákonom je výrok okresného súdu o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/145/2016 zo 14. 04.
2016 a právoplatným toho istého dňa.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil zákonné dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov
napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.