Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Drahomíra Dibdiaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210282
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617210282.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry
Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu
Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. č. XXX/XX, zast. advokátkou JUDr. Bronislavou Garajovou,
Advokátska kancelária so sídlom Poltár, Železničná 291 proti žalovanému Endepro, s.r.o. v lividácii, so
sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. s.r.o. Advokátska kancelária RR Legal Corp.,
Humenské námestie 4, 851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634 o zaplatenie 1.665,17 Eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 17Csp/216/2017-121 zo dňa 20. septembra
2018 takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 17Csp/216/2017-121 zo dňa 20. septembra 2018 v prvej
výrokovej vete v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 922,25 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia p o t v r d z u j e.
II. Vo zvyšnej časti prvej, druhej a tretej výrokovej vety rozhodnutie súdu prvej inštancie z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.665,17 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100% a Slovenskej republike priznal nárok na zaplatenie súdneho poplatku voči žalovanému.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom
a žalovaným bola dňa 30.10.2014 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a toho istého dňa bola
uzavretá aj Zmluva o poskytnutí služby Komfort, na ktoré sa vzťahuje Zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení noviel a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Titulom
uzatvorenej Zmluvy o úvere bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.550 Eur, ktorý splatil v celkovej
výške2.889,92Eur.Spornouskutočnosťouzostalo,čiZmluvaoposkytnutíslužbyKomfortuzavretávten
istý deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere, t.j. dňa 30.10.2014 bola podmienkou poskytnutia úveru,
a teda aj uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne z toho plynúce dôvody porušenia
Zákona č. 129/2010 Z.z. v časti správnosti uvádzania RPMN.
3. Sporné medzi stranami sporu bolo aj správne posúdenie toho, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. dobu trvania zmluvy a výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru.4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške
1. 550 Eur a na tento úver postupnými splátkami v hotovosti uhradil žalovanému celkovo sumu 3
215,17 Eur. Sumu 1. 665,17 Eur zaplatil tak nad rámec skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov.
Za doplnkovú službu vyberania splátok v domácnosti žalobcu bola medzi účastníkmi dojednaná
osobitná odmena, ktorú bol žalobca povinný platiť v splátkach osobitne. Táto v jednotlivých splátkach
úveru zahrnutá nebola, keďže ju podľa Zmluvy o poskytnutí služby Komfort platil žalobca priamo
sprostredkovateľovi spolu s úhradou splátky úveru.
5. Súd v odôvodnení uviedol, že zmluva o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru v byte žalobcu
bola podmienkou poskytnutia úveru, keďže klient žiadal vyplatenie úveru v hotovosti, čo v potvrdila
vypočutá svedkyňa Z. H., obchodná zástupkyňa. Žalobcovi ani iná možnosť platenia splátok úveru v
zmysle úverovej zmluvy, ako osobitné vyberanie splátok s poukazom na Zmluvu o poskytnutí služby
Komfort ani daná nebola. Pri daných zmluvách, a to jednak Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve
o službe Komfort tak ide o prípad uvedený v ustanovení § 52a OZ, keď z povahy zmlúv, ako aj stranám
známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní vyplýva, že tieto sú od seba vzájomne závislé.
6. Za takéhoto stavu mali byť podľa názoru súdu náklady spojené s doplnkovou službou vyberania
splátok v hotovosti u žalobcu započítané do RPMN, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa
v súvislosti s poskytnutým úverom uvedené v § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle §
9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z účinného ku dňu uzatvorenia oboch zmlúv.
7. Žalovaný ako poskytovateľ úveru nezahrnul do RPMN platbu v zmysle zmluvy o garantovanej službe
(správne malo byť uvedené Zmluvy o poskytnutí služby Komfort, keďže poplatok za garantovanú službu
bol dohodnutý zmluvnými stranami v bode 4 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jedná sa o iný, ďalší
žalobcom uplatnený nárok), čo nebolo sporné, pretože tvrdil, že táto bola uzatvorená samostatne a zo
strany spotrebiteľa dobrovoľne. Túto službu si žalobca vyžiadal a nebola podmienkou pre uzatvorenie
úverovej zmluvy.
8. Vzhľadom na vykonané dôkazy, ako aj logickým zhodnotením konania nielen žalobcu, ale aj ďalších
spotrebiteľov, ktorí boli vypočutí v iných konaniach, ktoré prebehli so žalovaným na súde prvej inštancie,
ktorízhodneuviedli,žeinúmožnosť,akoplatiťsplátkyobchodnémuzástupcovivhotovostianinemaliao
inom spôsobe platieb ani poučení neboli, pričom šlo o osoby, ktoré opakovane uzatvárali úverové zmluvy
logicky vyplýva, že títo neoplývali prebytkom finančných prostriedkov, preto je absolútne nelogické,
aby akýkoľvek priemerný spotrebiteľ za svojej zložitej finančnej situácie dobrovoľne volil možnosť
pohodlného splácania splátok zo svojho domova, len aby mohol zaplatiť za to odmenu vo výške 922,25
Eur tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, ak by mu bola daná možnosť takúto zmluvu nepodpísať
a získať úver lacnejšie.
9. Keďže v Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne určená ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že súd posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a
bez poplatkov a zo strany žalobcu došlo k zaplateniu sumy 3 215,17 Eur, keď bol úver bol poskytnutý
len vo výške 1. 550 Eur, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške rozdielu, t.j.
1. 665,17 Eur, ktoré je žalovaný zmysle § 451 OZ povinný žalobcovi vydať.
10. Riešenie ďalších otázok týkajúcich sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti a otázok týkajúcich sa splátok
a ich zloženia, ako aj konečnej splatnosti úveru s prihliadnutím na rozhodnutie C-42/15 vo veci G. c/a
Slovenskárepublikaanavyslovenýprávnynázor,žespotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabez
poplatkov, ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že v zmluve bola nesprávne určená ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa považoval súd za nadbytočné.
11. Požiadavka synalagmatickej reštitúcie, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k plneniu, ktoré na základe
zmluvy poskytol, a to že obchodný zástupca chodil inkasovať splátky, čím vznikli nepochybne náklady
spojené s týmto inkasovaním, a teda, že žalobca opomína túto reštitúciu uviedol, že je to v prvom rade
žalovaný, ktorý tento stav spôsobil, keď spotrebiteľovi podpis predmetnej zmluvy o doplnkovej službe
de facto nanútil bez možnosti dať mu inú možnosť voľby, ako splácanie osobitným inkasovaním, a tým
spôsobom sumu úveru navýšil. Za takéhoto stavu by podľa § 3 OZ bolo v rozpore s dobrými mravmi,aby za takúto nevyžiadanú službu, ktorá bola zo strany poskytovateľa spotrebiteľovi nanútená, mal
spotrebiteľ ešte poskytnúť peňažnú refundáciu.
12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov obsiahnutých v §
365 ods.1 písm. b),d),f) a h) CSP. K uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí služby Komfort a k výške RPMN
uviedol, že názor súdu prvej inštancie o tom, že odplata -odmena zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort
mala byť započítaná do RPMN z dôvodu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2014 č.
610804588 a Zmluva o poskytnutí služby Komfort sú navzájom závislé a takáto odplata je dodatočným
nákladom spotrebiteľa s poskytovaným úverom nie je správny. Tvrdil, že každý zákazník sa môže sám
rozhodnúť, či požiada o úver alebo nie a rovnako sa rozhoduje, či využije dobrovoľnú doplnkovú službu,
ktorú žalovaný poskytoval svojim zákazníkom na základe Zmluvy o poskytnutí služby Komfort, ktorá
v žiadnom prípade podmienkou získania úveru nebola. Potvrdzuje to tá skutočnosť, že právna úprava
umožňuje žalovanému poskytovať doplnkové služby, pričom v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere
nie je zmienka o doplnkovej službe, t.j. doplnková služba nebola podmienkou získania úveru a žalobca
mohol splátky úveru splácať rôznou formou - bezhotovostne, bez využitia doplnkovej služby, pretože
platobné údaje sú uvedené v každej úverovej zmluve. Je preto len na ňom, aký spôsob splácania úveru
si zvolí. Doplnková služba Komfort je nadštandardnou službou, preto je logické, že je spoplatnená.
13. Zmluva o poskytnutí služby Komfort je samostatnou akcesorickou zmluvou k Zmluve o úvere.
Obsahuje predmet plnenia a jeho cenu, pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Vzhľadom
na to, že Zmluva o poskytnutí služby Komfort nie je podmienkou získania úveru, odmena za túto
službu sa do RPMN nezapočítava. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalovaný na stanoviská
Ministerstva financií SR, Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska, ale aj na
konštantnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, podľa ktorej RPMN v danom prípade zahŕňa len
úroky a administratívny poplatok, a nie aj poplatok za zabezpečenie splátok úveru. Preto je potrebné s
poukazom na § 52a ods.1 OZ zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou Zmluva o poskytnutí služby
Komfort nesporne je, posudzovať samostatne.
14. Za irelevantné považoval žalovaný aj právny názor súdu o výške odplaty, pretože poskytovanie
doplnkových služieb nie je viazané cenovou reguláciou a akékoľvek úvahy súdu o primeranosti/
neprimeranosti dohodnutej výšky nie sú na mieste. Žalovaný nemôže zahrnúť túto odplatu za
poskytovanie doplnkovej služby podľa Zmluvy o poskytnutí služby Komfort do celkových nákladov úveru,
a teda ani do RPMN, pretože táto služba a ani táto zmluva o jej poskytnutí nie je podmienkou získania
úveru. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.10.2014
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalovaný žalobcovi
úver vo výške 1.550,- Eur pri celkových nákladoch žalobcu ako spotrebiteľa tvorených súčtom úroku z
úveru vo výške 21,50% ročne zodpovedajúci fixnej sume 368,45 Eur a poplatku za garantovanú službu,
určeného rovnako pevnou sumou 411,29 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia tejto zmluvy predstavovali zároveň ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN, ktorá bola
vypočítaná vo výške 57,17%. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver bola určená vo výške
18,01%. Celková dlžná suma, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému je tvorená súčtom úveru
1.550,- Eur a celkových nákladov v sume 2.329,74 Eur a zodpovedala konečnej sume 3.251,99 Eur,
ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť. Žalobca sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v počte 100 týždenných splátok
s tým, že výška každej splátky od prvej po poslednú bola v sume 23,30 Eur a výška poslednej splátky
bola v sume 23,04 Eur.18. Prvú splátku zaplatil žalobca dňa 23.02.2015 tak, ako to vyplýva z karty platieb, ktorú v konaní
predložil žalobca a poslednú, zvýšenú zaplatil vo výške 213,18 Eur dňa 15.08.2016 z dôvodu, že mu
žalovaný odpustil úhradu sumy 36,82 Eur. Reálne tak žalobca zaplatil žalovanému namiesto dohodnutej
celkovej sumy 3.251,99 Eur sumu 3.215,17 Eur, čo potvrdil aj vo svojom liste adresovanom MS SR
dňa 10.07.2017. Keďže sa žalobca zaviazal vrátiť úver poskytnutý na dobu 100 týždňov v týždenných
splátkach, bol termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti dohodnutý na siedmy deň
stého týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
19. Na strane 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v bode 4 dohodnuté, že zaplatením poplatku
za garantovanú službu získa žalobca počas trvania zmluvy nasledovné výhody, a to telefonické
upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, možnosť požiadať o podporu
a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej linky, a to v súvislosti s poskytovaním informácií
o úvere a právach a povinnostiach žalobcu podľa tejto zmluvy, možnosť získať duplikáty dokumentov v
súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, možnosť získať evidenciu platieb a záväzok
žalovaného zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní.
20. Z bodu 5 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že RPMN bola vypočítaná rovnicou podľa vzorca
upravenéhovprílohekzákonuospotrebiteľskýchúveroch,ktorákladiedorovnováhynaročnomzáklade
celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok dlžnej sumy vrátane úroku a poplatku za garantovanú službu na strane druhej.
21. Dňa 30.10.2014 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným aj Zmluva o poskytnutí služby Komfort
na samostatnom liste, ktorý obsahuje vyhlásenie zákazníka v jeho dolnej časti o tom, že pred podpisom
tejto zmluvy mu žalovaný poskytol predzmluvný formulár k tejto zmluve podľa § 3 zák.č. 102/2014
Z.z. a vzorový formulár na odstúpenie od tejto zmluvy. Zároveň obsahuje vyhlásenie, že na základe
jeho výslovného súhlasu žiada, aby mu bola služba Komfort podľa tejto zmluvy poskytovaná už pred
uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a súhlasí aj s tým, že nie je oprávnený odstúpiť od tejto
zmluvy vo vzťahu k službe, ktorá mu bola poskytnutá odo dňa uzavretia tejto zmluvy do dňa účinnosti
odstúpenia a v takom prípade sa zaväzuje uhradiť poskytovateľovi tú časť z celkovej ceny služby, ktorá
reálne zodpovedá poskytnutému plneniu do dňa doručenia oznámenia o odstúpení od tejto zmluvy, s
čím žalovaný tak ako to vyplýva z jeho potvrdenia na tejto listine, súhlasil.
22. Z potvrdenia poskytovateľa v spodnej časti vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o tom, že
udelením súhlasu so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od tejto zmluvy
stráca po úplnom poskytnutí služby právo na odstúpenie od tejto zmluvy.
23. Predmetom Zmluvy o poskytnutí služby Komfort uzavretej podľa § 51 OZ bod 1.1 bol záväzok
žalovaného za odmenu počas jej platnosti pravidelne poskytovať službu, a to informovať žalobcu o
prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preberať od
neho peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru a zabezpečovať ich použitie na
úhrady splátky úveru v mene žalobcu a informovať žalobcu o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského
úveru.Žalobcasúhlasil,žeprevzatiepeňažnejsumysabudeuskutočňovaťvmiesteurčenomním,ateda
v meste alebo obci, kde má pobyt. Žalobca mal možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej
sumy, ktorá má byť použitá na úhradu splátok úveru, ktoré vykonáva vždy jedna osoba poverená
žalovaným a ktorá bola k dispozícii žalobcovi na účely poskytovania služby, ako aj informácií s ňou
spojených každý deň v týždni.
24. V bode 1.2 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort sa žalobca zaviazal, že za poskytnutie tejto služby
zaplatí žalovanému celkovú odmenu vo výške 922,25 Eur. Zároveň sa zaviazal splácať túto odmenu
v pravidelných splátkach v počte 100 tak, že 99 týždenných splátok okrem poslednej bude za odmenu
vo výške 9,22 Eur a posledná splátka za odmenu vo výške 9,47 Eur počas celej doby splácania
spotrebiteľského úveru. Dohodli tiež, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky žalovaným,
pričomsplatnosťprvejsplátkynastávasiedmykalendárnydeňpouzavretí tejtozmluvy.Celkováodmena
zohľadňuje odplatu pre žalovaného za to, že žalobca bude môcť odovzdávať sumu, ktorá má byť použitá
na úhradu splátky úveru priamo v mieste, ktoré mu práve vyhovuje a že žalovaný zabezpečí prevzatie
tejto sumy a zodpovedajúce úhrady splátky úveru spôsobom podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom suma celkovej odmeny slúži žalovanému na úhradu nákladov, ktoré mu pri poskytovaní službyvznikli. Sú nimi cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov,
pričom táto odplata tvorí vlastný príjem žalovaného.
25. V bode 1.3 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort žalobca svojim podpisom potvrdil, že mu je zrejmé
a bol vopred oboznámený s tým, že objednanie si služby je dobrovoľné, že nie je podmienkou získania
úveru podľa Zmluvy o úvere a ani získanie úveru za ponúkaných podmienok a tiež, že ak si službu
neobjedná, nezmení to podmienky poskytnutia úveru podľa Zmluvy o úvere.
26. Z bodu 1.4 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort vyplýva, že služba sa poskytuje na žiadosť a v
prospech žalobcu, pričom obaja potvrdzujú, že obsahom služby sú činnosti podľa bodu 1.1. Z bodu
1.6 vyplýva, že zmluvné strany pri každom prevzatí sumy od žalobcu vykonajú písomný záznam
preukazujúci prevzatie peňažnej sumy v príslušnej výške. V bode 1.11 žalobca súhlasil s tým, že
žalovaný môže výkonom svojich práv z tejto zmluvy poveriť svojho zamestnanca alebo obchodného
zástupcu.
27. V čl. II. bod 2.2 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je
oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia
zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy musí byť písomné alebo zachytené na médium, ktoré
umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti. Z čl. IV. bod 4.2 Zmluvy
vyplýva, že zmluvné strany vyhlasujú, že si prečítali všetky ustanovenia tejto zmluvy, že jej obsahu
porozumeli a že táto zmluva predstavuje ich slobodnú a vážnu vôľu, nebola uzatvorená pod hrozbou,
nátlakom, v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok s prihliadnutím k osobným a majetkovým
pomerom žalobcu. V čl. IV. bod 4.3 Zmluvy žalobca vyhlásil, že je plne spôsobilý plniť svoje záväzky z
tejto zmluvy a že sa uzatvára na jeho žiadosť. Do výpočtu RPMN odmena za službu Komfort zahrnutá
nebola.
28. Súčasťou spisového materiálu je aj Karta splátok a evidencie platieb, ktorú mal žalobca u seba počas
celého trvania zmluvného vzťahu, z ktorej vyplýva splácanie splátok úveru žalobcom s tým, že celý úver
žalobca splatil predčasne dňa 15.08.2016, čo potvrdil svojim podpisom.
29. Súčasťou spisového materiálu je aj žiadosť žalobcu adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR,
Odbor ochrany spotrebiteľa, Bratislava dňa 10.07.2017, ktorou sa obrátil na zaujatie stanoviska ohľadom
posúdenia zmluvy, ktorú dňa 30.10.2014 uzavrel so žalovaným. Z jeho žiadosti vyplýva, že si požičal
sumu 1.550,- Eur a podľa splátkového kalendára mal zaplatiť 3.251,99 Eur s tým, že zvyšok dlhu
vo výške poslednej splátky 213,18 Eur zaplatil skôr, preto mu žalovaný odpustil sumu 36,82 Eur. Z
tohto dôvodu zaplatil len 3.215,17 Eur. Tvrdil však, že pri uzatváraní zmluvy mu obchodný zástupca
žalovaného Z. H. uviedol, že pokiaľ bude splácať pravidelne, že mu budú odpustené úroky. Tvrdil tiež,
že mu obchodná zástupkyňa uviedla, že úroky sú v sume 1.701,99 Eur, t.j. rozdiel medzi sumou, ktorú
si požičal vo výške 1.550,- Eur a sumou 3.251,99 Eur, ktorú zaplatil. Na základe telefonických žiadostí
o vrátenie úrokov mu žalovaný nebol ochotný úroky vrátiť. Zároveň uviedol, že mu dali podpísať akúsi
Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, podľa ktorej mu bola poskytovaná služba inkasovania splátok v
domácnosti, za čo nevedomky uhradil 922,25 Eur a zároveň zaplatil aj sumu 411,29 Eur za možnosť
zavolať na zákaznícku linku.
30. Z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 17.07.2017, ktorá má len odporúčajúci charakter
vyplýva, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov ako údaj, ktorý je vyžadovaný § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. Keďže zmluva uvádza len
údaj o výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina,
úrok a iné poplatky, absentuje aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a s poukazom na
konkrétne rozhodnutia súdov. V závere odpovede je uvedené, že ak žalobca uhradil poskytnutú istinu,
môže žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok a absencie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd bude musieť
následne v konaní podrobiť zmluvu kontrole ex offo.
31. Z výsluchu obchodnej zástupkyne žalovaného Z. H. ako svedkyne na pojednávaní dňa 20.09.2018
vyplýva, že obchodní zástupcovia chodili ku klientom a u nich podpisovali doma zmluvy. Kedysi dostávali
klienti peniaze na ruku, neskôr dostávali kreditné karty a chodili si z automatu vyberať peniaze sami.
Nepamätala si, ako žalobca dostáva peniaze, či na kreditnú kartu alebo na ruku. Ak žalobca podpísalslužbu Komfort, znamenalo to, že ona k nemu chodila peniaze vyberať. Bolo mu vysvetlené, že keď
podpíšezmluvu,budechodiťknemupeniazevyberaťaajto,žebudeotoviacplatiť.Kebynebolpodpísal
službu Komfort, nebol by dostal peniaze na ruku. To bola podmienka, aby peniaze dostal na ruku. Či
mal žalobca zriadený účet sa svedkyňa vyjadriť nevedela.
32. Vzhľadom na to, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1. 550 Eur a na tento úver postupnými
splátkami v hotovosti uhradil žalovanému celkovo sumu 3 215,17 Eur, domáha sa v prejednávanej
veci vrátenia sumy 1. 665,17 Eur, ktorú podľa jeho názoru zaplatil nad rámec skutočne poskytnutých
peňažných prostriedkov, keďže úver poskytnutý mu žalovaným pre nesprávne zahrnuté poplatky do
RPMN je treba posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov..
33. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného k 30.10.2014, na účely tohto zákona sa
rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
34. Podľa ods. 1 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
35. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
36. Podľa § 11 ods. 1 cit. zák. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
37. Podľa § 19 ods. 2 cit. zák. sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musíspotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na
vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa
zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a
náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v
akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2014 (ďalej OZ) neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
39. Podľa § 52 ods. 1 OZ je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
40. Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
41. 21. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní
alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
42. 22. Podľa ods. 2 cit. ust., ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených
v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.
43. Podľa § 53 ods. 4, písm. t) a v) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.
44. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
45. Podľa ods. 2 cit. ust. je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
46. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
47. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil vzťah
medzi stranami konania prejudiciálne ako spotrebiteľský a charakter úverovej zmluvy ako zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. Správne posudzoval obidve zmluvy uzavreté
medzi stranami sporu aj podľa § 52 a nasl. OZ. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a ním
vykonané právne posúdenie však napriek tomu nie je v celom rozsahu správne.
48. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na vyplatenie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.665,17 Eur ako rozdielu medzi poskytnutým mu úverom žalovaným v sume 1.550,- Eur a sumou
úhrad vykonaných ním v čiastke 3.215,17 Eur v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že odmena zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort mala byť započítaná do RPMN z dôvodu, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2014 č. XXXXXXXXX a Zmluva o poskytnutí služby Komfort
sú navzájom závislé a takáto odplata je dodatočným nákladom spotrebiteľa s poskytovaným úverom,v dôsledku čoho nebola RPMN vypočítaná správne, čo malo za následok, že spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej
výške, s ktorým názorom súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí. Nič to však nemení na tom
právnomnázoresúduprvejinštancie,žežalobcovizdôvoduabsolútnejneplatnostičastiprávnehoúkonu
Zmluvy o službe Komfort týkajúcej sa odmeny za túto službu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 OZ voči žalovanému vo výške 922,25 Eur.
49. Odvolací súd vychádzal pre prejednaní odvolania žalovaného z jeho podstatných tvrdení v ňom
uvedených a zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, ktorý vyplynul aj z ním vykonaného
dokazovania. Je však toho názoru, že obidve zmluvy, a to Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o
poskytnutí služby Komfort boli síce uzavreté v ten istý deň, avšak samostatne. Z ich obsahu nevyplynulo,
že by boli od seba vzájomne závislé a že by vznik každej z nich bol podmienkou vzniku tej druhej tak,
ako to v odôvodnení rozhodnutia konštatoval súd prvej inštancie. Zmluva o poskytnutí služby Komfort
uzavretá v ten istý deň ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere, t.j. dňa 30.10.2014 podmienkou poskytnutia
úveru, a teda aj uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola.
50. Zmluva o poskytnutí služby Komfort bola uzatvorená individuálne, nebola začlenená do
neprehľadných obchodných podmienok a žalobca ju bez výhrad podpísal, pričom obsahuje všetky
náležitosti platného právneho úkonu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Zmluva
o poskytnutí služby Komfort bola podmienkou poskytnutia úveru, keďže klient žiadal vyplatenie úveru v
hotovosti, čo potvrdila vypočutá svedkyňa Z. H., obchodná zástupkyňa, ktorá túto zmluvu so žalobcom
uzatvorila. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí služby Komfort
podmienkou pre poskytnutie úveru, pretože sa ňou riešil len spôsob úhrady splátok, nie poskytnutie,
či neposkytnutie úveru. Ak by s takouto formou splácania nebol žalobca súhlasil, neznamenalo to, že
by nebol dostal úver vôbec. Bol by ho dostal, avšak neskôr, nie však ihneď, a to v hotovosti, čo sám
preferoval, ale neskôr, a to na jeho účet. Odmietnutie podpísania tejto zmluvy by tak nebolo malo za
následok to, že by úver nebol býval žalobcovi poskytnutý vôbec, ale len to, že by finančné prostriedky
získal neskôr. Faktom je, že žalobca s takýmto spôsobom úhrady splátok súhlasil a od tejto zmluvy
v lehote 14 dní od jej uzavretia a ani neskôr, ktorú možnosť mal, neodstúpil. V bode 1.3 Zmluvy o
poskytnutí služby Komfort svojim podpisom potvrdil, že mu je zrejmé a bol vopred oboznámený s tým,
že objednanie si tejto služby je dobrovoľné, že nie je podmienkou získania úveru podľa Zmluvy o úvere a
ani získania úveru za ponúkaných podmienok a tiež, že ak si službu neobjedná, nezmení to podmienky
poskytnutia úveru podľa Zmluvy o úvere. Z bodu 1.4 Zmluvy vyplýva, že služba sa poskytuje na žiadosť
a v prospech žalobcu.
51. Odvolací súd však nepovažuje dojednanie v bode 1.2 Zmluvy o poskytnutí služby Komfort, v ktorom
sa žalobca zaviazal, že za poskytnutie tejto služby zaplatí žalovanému celkovú odmenu vo výške
922,25 Eur za dojednanie platné. Účel, pre ktorý bola takáto neprimerane vysoká odmena, s ktorou
žalobca evidentne bez znalosti veci o tom, o koľko sa žalovaným poskytnutý úver predraží, dohodnutá
a s ktorou žalobca súhlasil bol ten, že mohol odovzdávať sumu, ktorá mala byť použitá na úhradu
splátky úveru priamo v mieste, ktoré mu vyhovovalo, pričom keby bol býval obchodnou zástupkyňou
výslovne upozornený na to, že v úhrne zaplatí za tento “ komfort“ viac ako polovicu z požičanej sumy
je viac ako isté, že by s takouto službou nebol súhlasil, čo mu ale pri splátke len 9,20 Eur týždenne za
takúto službu dohodnutých v samostatnej zmluve, dostatočne jasne nesignalizovalo. To, že žalovaný
zabezpečil prevzatie tejto sumy a splátky úveru priamo u žalobcu a že ho obchodný zástupca mal
informovať o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa Zmluvy o úvere nebolo vôbec
pre žalobcu podstatné, pokiaľ obe sumy, a to splátku úveru a splátku odmeny vyplatil každý týždeň
obchodnému zástupcovi v hotovosti do rúk. Kartu splátok mal k dispozícii žalobca a z nej vyplýva, že
oproti podpisu obchodného zástupcu mal svoje povinnosti zo zmluvy o úvere riadne a včas splnené.
Nebolo ho preto potrebné informovať o tom, či obchodný zástupca skutočne ním odovzdané splátky na
úverový účet vedený žalovaným aj skutočne odovzdal, pretože to už bolo v réžii žalovaného a týkalo sa
vzťahu, ktorý mal žalovaný s obchodným zástupcom. Nesporne sa tak jednalo o službu, ktorú ak by bol
poskytoval žalovaný za iných, pre žalobcu od začiatku dostatočne jasných a zrozumiteľných podmienok
a pri primeranom finančnom ohodnotení takejto služby, ktorou si v podstate istil splácanie úveru včas
sám žalobca, príp. ak by ju bol poskytoval bezodplatne alebo len s minimálnou odmenou, nebol by daný
dôvod považovať dohodu o poskytnutí takejto služby v časti odplaty za neplatnú. Z obsahu tejto zmluvy
vyplýva, že žalobcovi ani iná možnosť platenia splátok úveru, ako osobitné hotovostné vyberanie u neho
v byte obchodným zástupcom ani daná nebola.52. Za daných okolností posúdil odvolací súd konanie žalovaného pri uzatváraní tejto zmluvy v časti
odplaty za konanie, ktoré vykazuje znaky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ak si veriteľ
zabezpečí 100% - né splácanie úveru na náklady klienta, ktoré nad rozumnú mieru prevyšujú náklady,
ktoré by mohli byť primerané. Suma celkovej odmeny pritom slúžila žalovanému na úhradu nákladov,
ktoré mu pri poskytovaní služby vznikli.
53. Dobré mravy je možné všeobecne vymedziť ako všeobecne spoločensky uznávané zásady konania
v právnom styku, ako je napr. poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov a pod.. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosť zmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/137/2013, zverejneného v časopise
Zo súdnej praxe č. 62/2004 vyplýva, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3
ods.1 Obč. zák. treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Vyššie uvedené princípy
dobrých mravov boli uvedené aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR z 28.02.1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95.
54. Aplikácia dobrých mravov ako limitu zmluvnej voľnosti zmluvných strán aj s prípadným následkom
neplatnosti právnych úkonov pripadá do úvahy za predpokladu, ak je posudzovaný právny úkon z
pohľadu dobrých mravov v takej intenzite a v takom rozpore so všeobecne akceptovateľnými normami
správania, ktoré je neudržateľné, a to aj v prípade zásady zachovania platnosti právneho úkonu v čo
najširšej miere.
55. Všeobecná zásada výkonu a realizácie právnych úkonov v súlade s dobrými mravmi ako
všeobecným hľadiskom vyžadovaným zákonom v súkromnom práve musí byť posudzovaná z hľadiska
konkrétneho prípadu v danom čase na základe vzájomného konania zmluvných strán a povahy
vzájomných plnení.
56. Odvolací súd je toho názoru, že dohodnutie odmeny vo výške 922, 25 Eur za vyberanie splátok úveru
u žalobcu v hotovosti je pri úvere poskytnutom žalobcovi žalovaným v sume 1.550 Eur neprípustným
generovaním zisku a neprimeraným hospodárskym prospechom žalovaného na úkor žalobcu. Takto
dohodnutá odmena je v rozpore so zásadou primeranosti vzájomných plnení medzi stranami sporu
a nezodpovedá uvedeným všeobecným princípom dobrých mravov ako korektívu zmluvnej voľnosti
zmluvných strán v súkromnom práve. Takto dohodnutej výške odmeny nie je preto možné poskytnúť
súdnu ochranu.
57. Z uvedených dôvodov, keďže je dohoda o odmene vo výške 922,25 Eur uzatvorená stranami sporu
v rozpore s dobrými mravmi, je z tohto dôvodu v tejto časti podľa § 39 OZ v nadväznosti na ust. § 3
ods.1 OZ absolútne neplatná aj Zmluva o poskytnutí služby Komfort.
58. Ak bola dohoda o odmene od začiatku zmluvného úverového vzťahu absolútne neplatná, nárok
žalovaného na jej úhradu od začiatku neexistoval, preto mu nemohlo ako veriteľovi vzniknúť právo na
jej úhradu. Nebol tak daný ani dôvod na to, aby bola započítaná do celkových nákladov a následne
do výpočtu RPMN, v dôsledku čoho nemohla nesprávnosť výpočtu jej percentuálnej sadzby žiadnym
spôsobom ovplyvniť.
59. Nie je preto možné súhlasiť s tým názorom súdu prvej inštancie, že náklady spojené s doplnkovou
službou vo forme odmeny za vyberanie splátok v hotovosti u žalobcu mali byť započítané do RPMN,
pretože aj keď sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom v zmysle §
2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z., tieto nemohli byť práve z vyššie uvedených dôvodov podkladom pre
výpočet RMPN a následné posudzovanie správnosti jej výpočtu v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010
Z.z účinného ku dňu uzatvorenia oboch zmlúv. Z tohto dôvodu preto nemohol súd prvej inštancie posúdiť
úver poskytnutý žalovaným žalobcovi dňa 30.10.2014 ako bezúročný.60. Napriek tomuto nesprávnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie však žalobcovi vznikol podľa
§ 451 OZ nárok na vydanie sumy 922,25 Eur ako odmeny, na zaplatenie ktorej žalovanému právo
nevzniklo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v tejto časti vecne správne, preto odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu v prvej výrokovej vete podľa § 387 CSP v časti o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 922,25 Eur titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ
potvrdil.
61. K požiadavke synalagmatickej reštitúcie, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k plneniu, ktoré na
základe zmluvy poskytol, a to že obchodný zástupca chodil inkasovať splátky, čím vznikli nepochybne
náklady spojené s týmto inkasovaním, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že je
to predovšetkým žalovaný, ktorý tento stav spôsobil, keď vo vzťahu k spotrebiteľovi konal v rozpore s
dobrými mravmi a keď mu ani iný spôsob, ako splácanie úveru v hotovosti u žalobcu, a nie napr. opačne,
že by bol žalobca chodil vyplácať splátky k obchodnému zástupcovi nedal, čím cenu úveru pre žalobcu
zvýšil takmer o polovicu. Za takéhoto stavu by podľa § 3 OZ bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby za
takúto nevyžiadanú službu, ktorá bola zo strany poskytovateľa spotrebiteľovi nanútená, mal spotrebiteľ
ešte poskytnúť peňažnú refundáciu.
62. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode
34 svojho rozhodnutia, keď skonštatoval, že keďže v Zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne
určená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, v zmysle § 11 ods. 1 písm. d)
Zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasí ani s
tým jeho názorom, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu aj vo výške rozdielu do
sumy 1. 665,17 Eur, ktorý by mal žalovaný zmysle § 451 OZ žalobcovi vydať, pretože na rozdiel sumy
742,92 Eur, ktorá suma zahŕňa výšku poplatku za garantovanú službu ( bod 4 Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a dohodnuté úroky z úveru) nevykonal súd prvej inštancie žiadne dokazovanie.
63. V bode 35 svojho rozhodnutia súd prvej inštancie len skonštatoval, že riešenie ďalších otázok
týkajúcich sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti a otázok týkajúcich sa splátok a ich zloženia, ako aj
konečnej splatnosti úveru s prihliadnutím na rozhodnutie C-42/15 vo veci G. c/a Slovenská republika s
prihliadnutím na ním vyslovený právny názor, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že v zmluve bola nesprávne určená ročná percentuálna
mieranákladovvneprospechspotrebiteľapovažovalzanadbytočné,pretosaďalšímitvrdeniamižalobcu
a žalovaného, ako aj prostriedkami ich procesného útoku a obrany nezaoberal. Z tohto dôvodu je preto
ním vydané rozhodnutie ohľadom zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku predčasné a navyše nie
je ani preskúmateľné.
64. Súd prvej inštancie tak dospel k bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého spotrebiteľského úveru
bez toho, že by bol mal pre takéto zistenie vykonané dokazovanie. K tvrdeniu žalobcu, ktoré žalovaný
v konaní namietal, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 psím. f) a
k) zák. č. 129/2010 Z.z. dobu trvania zmluvy a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom,
k poplatku za garantovanú službu vo výške 411, 29 Eur, ako ani k dohode o výške úroku z úveru,
nesprávnosť ktorých by za zákonom o spotrebiteľských úveroch mohla mať za následok bezúročnosť
spotrebiteľského úveru pre nesprávne uvedenú RPMN nezaujal súd prvej inštancie zatiaľ žiaden právny
názor.
65. Ročná percentuálna miera nákladov je pritom v zmysle § 2 písm. j) ZoSU vyjadrením celkových
nákladov spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom a predstavuje ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Nemôže byť preto výsledkom žiadnej „dohody“ zmluvných strán, ale je len
matematickým vyjadrením pomeru nákladov na spotrebiteľský úver k jeho výške.
66. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že RPMN je číselným ukazovateľom, ktorý vyjadruje
pomer nákladov spotrebiteľa na získanie finančných prostriedkov od dodávateľa. Jeho výška je
závislá od vstupných údajov, ktoré vstupujú do výpočtového vzorca uvedeného v prílohe 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Tento vzorec je pomerne komplikovaný a správnosť jeho výpočtu závisí od
toho, či boli do neho správne uvedené vstupné hodnoty, osobitne výška čerpaného úveru na jednej
strane (získané finančné prostriedky) a na druhej strane všetky poplatky, poistenia a iné náklady
spotrebiteľanavrátenieúveru,súhrnnenazvanéodplata,ktorúbolžalobcapovinnýžalovanémuzaplatiť.RPMN je možné chápať len ako číselné vyjadrenie, ktoré má slúžiť spotrebiteľom pre porovnanie ponúk
rôznych finančných inštitúcií, a tým im umožniť vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb.
67. Ak teda žalobca v konaní tvrdí, že RPMN je určená nesprávne a zároveň v jeho neprospech musí
toto tvrdenie preukázať. Rovnako je na žalovanom, ak tvrdí, že je vypočítaná správne predložiť súdu
tie vstupné údaje, ktoré pre jej výpočet určuje príloha 2 k Zákonu o spotrebiteľských úveroch, ktorých
oprávnenosť je schopný posúdiť aj súd prvej inštancie. (Napr. celková suma čerpaného úveru a oproti
náklady spotrebiteľa - konkrétne poplatky, počet a výška splátok, dátum ich splatnosti a pod.) pretože
kontrolu samotného výpočtu RPMN sú oprávnené vykonávať len kontrolné orgány, ktoré vykonávajú
nad veriteľmi bankový dohľad, a nie súd.
68. Odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že vo veci súd prvej inštancie zatiaľ skutkový
stav tak, aby bolo možné dospieť k právnym záverom ohľadom posúdenia toho, či bola alebo nebola
v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročná miera percentuálnych nákladov uvedená správne a zároveň
aj v neprospech spotrebiteľa, pričom práve táto otázka je relevantná pre posúdenie toho, či bol úver
poskytnutý spotrebiteľovi bezúročný a bez poplatkov, nezisťoval.
69. Z uvedených dôvodov musel preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 389 ods.1
písm. c) CSP vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku, ktorým si uplatnil právo na vydanie
poplatku za garantovanú službu v sume 411,29 Eur a úroku z úveru vo výške 368,45 Eur zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.
70. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplní dokazovanie ohľadom správnosti výšky RPMN uvedenej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere v tom zmysle, že umožní žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenie, že
je uvedená správne a že nie je v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak žalobca poprie takto uvedenú
výšku, umožní mu, aby zdôvodnil, v čom konkrétne a z akých dôvodov je výška RPMN uvedená
žalobcom v zmluve vypočítaná nesprávne.
71. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bude potom závisieť od toho, ako právne posúdi skutkové zistenie
ohľadom výšky RPMN uvedenej v zmluve, ale aj ostatných v žalobe uvádzaných dôvodov, ktoré by
eventuálne mohli mať na bezúročnosť, či bezpoplatkovosť úveru vplyv, a to aj preto, že súd je vždy
oprávnený vykonať prieskum jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv v rozsahu, ktorý vyplýva
z § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.
72. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v druhej a tretej výrokovej vete o trovách
konania, pretože o nich musí rozhodnúť po opätovnom prejednaní a rozhodnutí zvyšnej časti žalobcom
uplatneného nároku opätovne, keďže sú na zrušujúcom výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia vo
veci samej závislé.
73. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.
74. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.