Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Cakoci
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/141/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511209244
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7511209244.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov
senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu AGRO HAČAVA, s.r.o., so sídlom v
Košiciach - Košická Nová Ves, Furčianska 61, IČO: 446600685, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3 proti žalovanému Urbariátu Hačava, družstvo,
so sídlom v Holíči, Námestie sv. Martina 9, IČO: 31 980 821, zastúpenému LawFactory Advokátskou
kanceláriou, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Protifašistických bojovníkov 18, o bližšie nešpecifikovanom
nároku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 4.1.2018 sp.zn.
19C/126/2011-137 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu žalobcu zo dňa 29.6.2011 doplnenú podaním zo
dňa 9.9.2013 odmietol. Žalovanému priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne
samostatným uznesením.
2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.6.2011, doplnenou
podanímzodňa9.9.2013domáhal,abysúdurčilprávožalobcunaužívanienehnuteľnostívkatastrálnom
území E., špecifikovaných v petite podania zo dňa 9.9.2013 (č.l. 139 - 147 spisu) a to vykonaním kosby
a zberu sena v roku 2010, čiže, že žalobca má právo k užívaniu poľnohospodárskych pozemkov vo
výmere 133,76 ha v katastrálnom území E..
3. Výzvou zo dňa 18.3.2015, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 2.4.1015 a následne urgenciou súdu
zo dňa 15.10.2015, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 21.10.2015, vyzval súd žalobcu na doplnenie
žaloby a to na zdokladovanie výpisov z listov vlastníctva, o ktoré sa jedná v podanej žalobe, vzhľadom
k úprave petitu zo dňa 9.9.2013, ktorý bol súdu doručený 13.9.2013, ako aj na preukázanie, že diely
tak, ako sú kódované a označené v pôvodne podanej žalobe a vyznačené v predloženej ortofotomape,
korešpondujú s parcelami, špecifikovanými v upravenom petite zo dňa 9.9.2013, doručenom súdu dňa
13.9.2013. Súčasne bol žalobca vyzvaný, aby predložil zoznam respektíve evidenciu pozemkov, ktoré
má prenajaté.
4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že napriek uplynutiu lehoty podanie v zmysle výzvy súdu
žalobca nedoplnil, súd opätovne, pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval žalobcu na
predloženie dokladov. Podaním doručenom súdu 3.5.2016 žalobca opätovne žiadal o predĺženie lehoty
na predloženie listín, na 60 dní. Súdu zdokladoval s podaním zoznam nájomných zmlúv uzatvorených
s jednotlivými vlastníkmi nehnuteľností.5.Vzhľadomnato,ženesprávnosťaneúplnosťtohtopodaniabránilijehovecnémuvybaveniu,súdpodľa
§ 129 CSP uznesením č.k. 19P/126/2011 - 211 zo dňa 30.5.2017 vyzval žalobcu na jeho doplnenie s
príslušným zákonným poučením a za týmto účelom mu bola poskytnutá 10 dňová lehota pod následkom
odmietnutia podania v prípade jej márneho uplynutia. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené podľa
§ 111 ods. 3 do vlastných rúk dňa 5.6.2017.
6. Na uvedené uznesenie reagoval žalobca podaním zo dňa 16.6.2017, doručenom súdu 21.6.2017,
kde okrem iného žiadal o predĺženie lehoty na doplnenie podania do 30.9.2017, z dôvodu, že dlhodobo
vykonáva kroky smerujúce k zabezpečeniu dôkazných prostriedkov potvrdzujúcich to, že diely, tak, ako
sú kódované, korešpondujú so špecifikáciou uvedenou v žalobe. Svoj aktívny prístup k veci preukázal
listinnými dokladmi, priloženými k predmetnému podaniu.
7. Súd akceptoval predĺženie lehoty žalobcu na doplnenie žaloby v zmysle vyššie uvedeného, avšak
žalobca napriek tomu do dňa rozhodnutia podanie zo dňa 16.6.2017 nedoplnil a vady podania
neodstránil. Žalobný petit uvedený v pôvodnej žalobe, ako aj v upravenom petite, v podaní zo dňa
9.9.2013 považoval súd prvej inštancie za nesprávny, keďže nie je zrejmé, k akým pozemkom sa
žalobca domáha práva na ich užívanie, tak, aby ich bolo možné stotožniť podľa evidencie v katastre
nehnuteľností. Aj napriek viacerým výzvam a akceptáciám súdu o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby
táto doplnená nebola, pre uvedené nedostatky nie je možné, aby súd pokračoval v konaní.
8. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 129, § 131 a § 132 CSP podanie žalobcu
odmietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 262 CSP.
9. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvode uvedenom v ust.
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP tvrdením, že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane
sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. V odvolaní uviedol, že jeho žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 30.6.2011
obsahovala všetky náležitosti podania vo veci samej, keďže obsahovala označenie príslušného súdu,
označenie strán, opis stavu veci, ktorej sa konanie týka, čo sa ňou sleduje, vrátane podpisu oprávnenej
osoby. Postup súdu prvej inštancie, ktorý túto žalobu odmietol sa preto javí žalobcovi ako nedôvodný,
porušujúci jeho právo na spravodlivý proces. V odvolaní taktiež uviedol, že postup súdu spočívajúci
v odstraňovaní vád podania je postupom pred začatím konania. Navyše až nedostatky podania, ktoré
neumožňujú súdu v konaní pokračovať pre neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo iný závažný nedostatok
podania, možno postihnúť následkom odmietnutia žaloby. Takéto odmietnutie, pokiaľ na to nie sú
splnené zákonné podmienky predstavuje najintenzívnejší zásah do práva žalobcu na spravodlivý
proces. Pokiaľ mal súd za to, že žaloba trpí neodstrániteľnými nedostatkami majúcimi za následok
neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť podania, nie je zrejmé, z akého dôvodu súd nariaďoval a viedol
pojednávanie, na ktorom aj vykonával dokazovanie. Mal za to, že pokiaľ ho súd vyzval na doplnenie
žaloby tak, že mu uložil povinnosť predložiť listiny vlastníctva a zároveň preukázať, že označené
diely pôvodného bloku korešpondujú so špecifikáciou parciel podľa petitu, ako aj predložiť zoznam,
resp. evidenciu prenajatých pozemkov, takto uložené povinnosti nepovažuje za skutočnosti smerujúce
k odstraňovaniu nedostatkov konania, ale skutočnosti smerujúce k preukázaniu uplatneného nároku.
Následkom neunesenia dôkazného bremena však v zmysle CSP nie je odmietnutie žaloby.
10. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu tak, že napadnuté uznesenie žiadal ako vecne správne
potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.
11. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
postupom podľa ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a na základe toho
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
žalobu žalobcu odmietol z dôvodu neurčitosti jej petitu, ktorá mu neumožňovala pokračovať v konaní.
Nedôvodnosť odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje napriek tomu, že považuje za dôvodnú jeho
odvolaciu námietku, v ktorej súdu prvej inštancie vytýka jeho nesprávny postup, keď napriek jeho
záverom o vadách žaloby o tejto žalobe konal bez odstránenia jej vád.
12. Z obsahu petitu žaloby uplatnenej na súde prvej inštancie ešte dňa 30.6.2011 vyplýva, že v tejto
sa žalobca domáha určenia, že mal právo užívania a v roku 2010 vykonal kosbu a zber sena nanasledovných nehnuteľnostiach označených názov obce Hačava ako názvom štvorca a ďalej číselnými
údajmi kódov dielov a uvedením celkovej výmery u každého dielu a zároveň žiadal určiť, že žalobca má
spolu právo užívania poľnohospodárskych pozemkov o výmere 133,76 ha v kat. úz. E., okres Košice-
okolie. Takto formulovaný petit žaloby upravil svojim podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
13.3.2013, v ktorom žiadal súd o určenie, že mal právo užívania a v roku 2010 vykonal kosbu a zber
sena na nasledovných nehnuteľnostiach. Následne na 15 stranách vymenoval v rámci jednotlivých
kódov dielu parcely pod konkrétnymi parcelnými číslami s označením ich výmery listu vlastníctva a
kódu dielu s tým, že zároveň žiadal určiť, že žalobca má spolu právo užívania poľnohospodárskych
pozemkov o výmere 133,76 ha v kat. úz. E., okres Košice-okolie. Za takto formulovaných petitov žaloby
možno vyvodiť záver, že žalobca sa v konaní domáhal určenia práva k nehnuteľnostiam a to pozemkom.
Z hľadiska určitosti predmetu konania je teda nevyhnutné, aby žalobca identifikoval predmet konania
označením nehnuteľností spôsobom dostatočne určitým v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. (Katastrálny
zákon). V zmysle ust. § 3 ods. 3 cit. zákona pod parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové
určenie a zobrazenie pozemku na katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo geometrickom
pláne s vyznačením jej parcelného čísla.
13. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na identifikáciu konkrétnej parcely ako predmetu
občianskeho súdneho konania je potrebná jej identifikácia a to vyznačením jej parcelného čísla, ktoré
by zodpovedalo jej geometrickému určeniu, polohovému určeniu a zobrazeniu buď v katastrálnej
mape, v mape určeného operátu alebo v konkrétnom geometrickom pláne. Z uvedeného vyplýva,
že označenie parcely ako predmetu konania jej označením ako kódu dielu nemožno považovať za
dostatočne identifikovanú parcelu ako predmet konania, ku ktorému sa má rozsudkom určiť právny
vzťah. Ide teda zjavne o vadu žaloby spočívajúcu v neurčitosti jej petitu, ktorá je takým nedostatkom,
ktorý neumožňuje súdu pokračovať v konaní. Pokiaľ teda žalobca napriek výzve súdu v uznesení zo
dňa 30.5.2017 preukázať, že diely tak ako boli kódované a označené v žalobe korešpondujú s parcelami
špecifikovanými v upravenom petite zo dňa 13.9.2013 nedoplnil, ostal jeho petit žaloby neurčitý a z tohto
dôvodu považuje odvolací súd za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu s takýmito
vadami odmietol. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v
tvrdení, že uvedená výzva nie je výzvou na odstránenie vád žaloby, ale výzvou na označenie dôkazov.
Identifikovanie pozemku je totiž možné iba za pomoci údajov evidovaných v katastri nehnuteľností a
preto bez špecifikácie týchto údajov nemožno pozemok považovať za dostatočne určito označený. Z
tohto dôvodu považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a preto ho podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento poukazuje na
nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek vade pôvodnej žaloby nevykonal úkony na
odstránenie týchto vád, ale uvedenú žalobu doručil žalovanému na vyjadrenie a ďalej vo veci konal
aj nariadením dvoch pojednávaní. Ani takýto nesprávny postup súdu prvej inštancie nie je však
spôsobilý zmeniť nič na správnosti rozhodnutia, ktorým bola žaloba odmietnutá pre jej nedostatky, ktoré
neumožňujú súdu pokračovať v konaní.
15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania,
ktorých výšku určí súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.