Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113206357
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113206357.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., so sídlom
2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, zast. Advokátska
kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanému: W. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N., T. XXX/X, o zaplatenie sumy 2 543,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 03. 2017 č. k. 18C/284/2016-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
729,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16. 05. 2010 do zaplatenia, ktorú povolil

žalovanému splácať v splátkach po 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou
nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že dňa 08. 09. 2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
(Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12) a

žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky číslo XXXXXXX, na základe ktorej
bola žalovanému schválená výška pôžičky 2 000 eur, s dohodnutou splátkou 64,31 eura, pri počte
splátok 60 a s konečnou splatnosťou 60 mesiacov. Ďalej boli dohodnuté - mesačná výška poistenia
1,81 eura, ročná úroková sadzba 32,13 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 37,13
%, priemerná hodnota RPMN 27,33 %. Právne vec oprel o ust. § 4 ods. 1 až 3, § 8aa ods. 1 zák. č.
258/2001 o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods, 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544

ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Konštatoval, že predmetná Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky je zmluvou spotrebiteľskou a
mal za preukázané, že žalobca na základe uzavretej zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky
formou spotrebiteľského úveru v celkovej výške 2 000 eur. Z formy a obsahu zmluvy uzatvorenej
medzi stranami sporu rezultoval, že sa jedná o tzv. "formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára mal

žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný
obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Vyšiel zo zistenia, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje pri konečnej splatnosti úveru konkrétny dátum a spôsob, akým
je uvedená splatnosť úveru nepovažoval za definíciu konečnej splatnosti úveru, neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa
§ 4 odseku 2 zák. č 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver považoval za bezúročný a

bez poplatkov, a preto dospel k záveru, že žalobca sa môže dôvodne domáhať len zaplatenia doposiaľ
nesplatenej istiny. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, pričom žalovanýzaplatil sumu 192,93 eura. S poukazom na ust. § 5b prihliadol na premlčanie, keďže považoval splátky
za obdobie od 02. 09. 2009 do 20. 09. 2010 vo výške 1.077,97 eura za premlčané (17 mesiacov krát
63,41 eura). Za situácie, že žalovanému bol poskytnutý úver 2.000 eur, od ktorej sumy odpočítal sumu

zaplatenú žalovaným a splátky, ktoré považoval za premlčané, žalobcovi priznal sumu 729,10 eura a
vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému vzhľadom k priznanej sume túto povolil splácať v splátkach po
50 eur mesačne i s poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý súhlasil so splácaním v
splátkach avšak minimálne vo výške 110 eur. Zároveň žalobcovi priznal i úrok z omeškania s poukazom
na § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 vlád. nar. č. 87/1995 Zb. a to od 16. 05. 2010, teda odo dňa kedy sa žalovaný

dostal do omeškania, keď listom zo dňa 06. 05. 2010 bol vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania založil na ust. § 255 ods. 2 CSP a náhradu
trov konania pomerne rozdelil. Argumentoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.543,75 eura,
(100%) úspešný bol v časti zaplatenia sumy 729,10 eura (29 %), úspech žalovaného bol 71 %, teda
čistý úspech žalovaného je 42 %. V konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania ale nepriznal,
pretože mu žiadne trovy konania nevznikli opierajúc sa i o čl. 17 CSP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca v časti zamietajúceho výroku a vo výroku o
trovách konania dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol
rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal

správnosť výpočtu dlžnej sumy prvoinštančným súdom, vychádzajúc z jeho právnych záverov ohľadne
premlčania. V tejto súvislosti zvýraznil, že prvá splátka bola splatná k 20. 10. 2009 a žalobu podal na
súd dňa 28. 02. 2013. Premlčanými splátkami by tak bolo len 5 splátok splatných ku dňu 20. 10. 2009,
20. 11. 2009, 20. 12. 2009, 20. 01. 2010 a 20. 02. 2010, pričom žalovaný uhradil riadne prvé tri splátky,
preto premlčanými splátkami zostali splátky splatné ku dňu 20. 01. 2010 a 20. 02. 2010. Uzavrel, že ak

žalovanému bola poskytnutá pôžička 2.000 eur, odpočítaním vykonaných úhrad vo výške 192,93 eura
a premlčaných 2 splátok vo výške 128,62 eura by tak v zmysle právneho názoru súdu prvej inštancie
mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.678,45 eura s príslušenstvom.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 543,75
eura istiny s príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 729,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 16. 05. 2010 do zaplatenia, ktorú sumu povolil žalovanému splácať v splátkach po 50 eur

mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia,
pod stratou výhody splátok, v ktorej časti pre absenciu odvolania strán sporu rozsudok prvoinštančného
súdu nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania takto zostala len zamietajúca časť
rozsudku napadnutá odvolaním žalobcu a nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.

7. Z hľadiska skutkového stavu bolo v súdenej veci vykonaným dokazovaním doposiaľ preukázané, že
právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 08. 09. 2009 uzavreli Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky č. XXXXXXX., na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2. 000 eur,
ktorú sa zaviazal zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 64,31 eura, pri mesačnej výške poistenia v
sume 1,81 eura, ročnej úrokovej sadzbe 32,13 %, RPMN 37,13 % a priemernej hodnote RPMN 27,33%.

Žalobca pre neplnenie podmienok zmluvy žalovaným ho vyzval listom zo dňa 05. 06. 2010 k okamžitej
úhrade všetkých splátok v celkovej výške 3.684,96 eura. Z prehľadu splátok žalovaného vyplýva, že z
titulu pôžičky uhradil žalobcovi tri prvé splátky splatné v termínoch 20. 10. 2009, 20. 11. 2009 a 20. 12.
2009 v úhrnnej sume 192,93 eura.

8. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.9. Podľa § 52 ods.1 - 4 OZ v znení do 31. 12. 2009, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. V danej veci strany sporu neučinili sporným, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na
ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis
a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách. Nepochybne je totiž štandardnou formulárovou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorý
nemal možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť. Rovnako tak nespochybnili ani záver súdu prvej

inštancie, že zmluvou bol tak žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalobca za zásadnú otázku,
majúcu vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, považoval posúdenie vykonané prvoinštančným
súdom vo vzťahu k premlčaniu jednotlivých splátok úveru.

11. Podľa § 100 ods. 1 OZ, sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).

14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

16. I keď vychádzajúc z platnej právnej úpravy dlžník je v zásade povinný plniť celý dlh jednorazovo,

dohodou dlžníka a veriteľa alebo rozhodnutím súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri
splnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia
(splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky. Ak dlžník plnil v
splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho
splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne

uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre
nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide
tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak
dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení
splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky,

resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je
v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátok musí veriteľ
dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastala
priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplateniecelého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody
splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej
splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008
Z.z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie
celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o
premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo

dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody splátok začína
plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18.Vintenciáchcitovanéhozák.ustanoveniajesúdpovinnýformulovaťodôvodneniesvojhorozhodnutia
spôsobomzodpovedajúcimzákladnýmpravidlámlogickéhoajasnéhovyjadreniaamusíspĺňaťzákladné
gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je doložiť správnosť rozhodnutia a
zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydávaní. V prípade, ak súd

pri odôvodnení rozhodnutia takto nepostupuje, ide o nedostatok zakladajúci vadu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné
vysvetleniedôvodovpodstatnýchprerozhodnutiesúdu(porovnajstanoviskoobčianskoprávnehokolégia
NS SR z 03. 12. 2015). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu je potrebné považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia

ktorej bolo rozhodnutie závislé. O takýto prípad ide i v preskúmavanej veci.

19. Vo svetle zhora popísanej zákonnej úpravy a odvolacím súdom načrtnutých hľadísk však súd
prvej inštancie v prejednávanej veci nepostupoval. Svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil
konštatovaním, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje pri konečnej splatnosti úveru konkrétny

dátum a konečnú splatnosť úveru tak nemožno definovať, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č 258/2001
Z. z. a preto poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu žalobcovi
priznal len doposiaľ nesplatenú istinu. Ustálil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur
žalovaný z tohto titulu zaplatil sumu 192,93 eura, s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie a považoval splátky za obdobie od 02. 09. 2009 do 20. 09.
2010 vo výške 1077,97 eura za premlčané (17 mesiacov krát 63,41 eura). Po odpočítaní uvedených
súm preto žalobcovi priznal sumu 729,10 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. Takéto odôvodnenie je v
však v tomto smere nepostačujúce, keď postráda náležitú právnu argumentáciu vo vzťahu k záveru o
tvrdenom premlčaní splátok za obdobie od 02.09.2009 do 20.09.2010. Naviac je v zrejmom rozpore,

že uvedené obdobie zahŕňa splátky za celkovo 17 mesiacov, keď i bez ustálenia dňa, ku ktorému
mali byť splátky vykonané, je nepochybné, že tento záver nezodpovedá elementárnej logike veci. V
nadväznosti na uvedené tak nemôže obstáť ani záver prvoinštančného súdu o premlčaní pohľadávky
žalobcu v rozsahu 1.077,97 eura a následne poskytnutý výpočet dlhu žalovaného. Za danej situácie
odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavku, aby bolo vnútorne konzistentné, presvedčivé a jeho

obsah umožňoval uskutočniť odvolací prieskum. Súd prvej inštancie sa preto dostal mimo limitov práva
na spravodlivý proces chránený nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru a k naplneniu
tohto práva tak mohlo dôjsť len kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu v napadnutej časti. V ďalšom
konaní súd prvej inštancie prioritne bude musieť ustáliť deň, kedy došlo k zosplatneniu dlhu žalovaného,
t. j. k uplatneniu práva žalobcom v zmysle § 565 OZ, ako východisko pre bezpečný záver o počiatku

plynutia premlčacej doby. Je tomu tak z dôvodu, že ako už bolo uvedené, premlčacia doba pre všetky
splátkyuplatnenépotom,čosaprenezaplatenieniektorejzosplátokstalzročnýmcelýdlh,začalaplynúť
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky
splatné pred zročnosťou celého dlhu plynie samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti. Až povyhodnotení dňa zosplatnenia dlhu a posúdení uvedených kritérií bude môcť následne prijať záver o
tom, či došlo k čo i len čiastočnému premlčaniu pohľadávky uplatnenej žalobcom v konaní a v prípade
negatívneho zistenia k posúdeniu jej dôvodnosti v zostávajúcom rozsahu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd
prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
postupujúc v zhora naznačenom smere opätovne rozhodne o zostávajúcom nároku žalobcu, pričom

svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky naň kladené a vyporiadajúc sa v ňom
i so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov
konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné
& uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).