Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225901
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116225901.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. X, XXX XX K., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1. G., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, 2. P.

J. V., so sídlom E. XX, XXX XX K., F.: XX XXX XXX v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy proti žalovanému v 1. rade a v konaní o vydanie neodkladného opatrenia proti žalovaným v 1.
a 2. rade, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 29Csp/198/2016-160 zo
dňa 27. novembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

II. Mení uznesenie vo výroku III. tak, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade navzájom nemajú nárok
na náhradu trov konania.

III. Žalobkyni a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Konanie voči žalovanému v 1. rade zastavuje.

II. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením KS v Prešove zo dňa 24.7.2017 pod sp. zn.
16Co/29/2017-63 zrušuje.

III. Žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 143 ods.
1, § 262 ods. 1, § 256, § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 06.09.2018, č.k. 24Co/56/2018-144 zrušil napadnuté
uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade, žalovanému v 1. rade

priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom žalovaného v 1. rade ako stranou sporu.

4. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.10.2018 rozhodol o pokračovaní s
právnym nástupcom žalovaného v 1. rade.5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne vo
vzťahu žalovanému v 1. rade, ktoré došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo
pojednávanie, súd konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného v 1. rade potrebný nebol. Je nepochybné,

že žiadny právny dôvod späťvzatia žaloby neuviedla. Podľa názoru súdu rozhodujúce pre posúdenie
procesného zavinenia zastavenia konania a nároku na náhradu trov konania sú skutkové okolnosti
uvedené žalobkyňou ako disponentom žalobného návrhu a nie skutkové okolnosti uvedené v odvolaní
proti pôvodnému uzneseniu o zastavení konania. Keďže konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil,
rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 24.07.2017 v zmysel cit.

§ 355 ods. 1 C.s.p..

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa neuvedením právneho dôvodu späťvzatia žaloby z
procesného hľadiska zastavenie konania zavinila, preto súd priznal žalovanému v 1. rade voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ktorých výške bude následne rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti uznesenia.

7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku II. a III.. Odvolanie
právne odôvodila nesprávnym zistením skutkového stavu veci a nesprávnym právnym posúdením veci
súdom prvej inštancie. Uviedla, že uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16Co/29/2017 zo
dňa 24.07.2017 uložilo neodkladné opatrenie tak žalovanému v 1. rade ako aj žalovanému v 2. rade.

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie toto uznesenie zrušil, vôbec sa však nevysporiadal s tým,
že žaloba bola vo veci samej podaná len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a len voči nemu bola
zobratáspäťalenvočižalovanémuv1.radebolokonaniezastavené.Znapadnutéhouzneseniasanedá
zistiť, na základe akých skutočností a z akého právneho dôvodu bolo zrušené neodkladné opatrenie,
nariadené krajským súdom v celom rozsahu a nielen vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Vo vzťahu

k výroku III. uviedla, že voči uzneseniu zo dňa 21.12.2017 podala odvolanie zo dňa 04.02.2018 a
toto odvolanie je súčasťou súdneho spisu a preto ním navrhuje aplikovať na rozhodnutie o trovách
konania medzi ňou a žalovaným v 1. rade ust. § 257 C.s.p. a žalovanému v 1. rade z dôvodov, ktoré
uvádza v odvolaní zo dňa 04.02.2018 nepriznať. Súd prvej inštancie však o aplikácii ust. § 257 C.s.p. v
odvolaní napadnutom uznesení neuvažuje a možnosť aplikácie § 257 C.s.p. vôbec nespomína. Naďalej

sa preto domnieva, že ani terajšiemu žalovanému v 1. rade náhrada trov konania aplikáciou § 257
C.s.p. nepatrí. Ďalej poukázala na chronológiu postupovania pohľadávok a tiež na to, že ako spotrebiteľ
neodolala agresívnej obchodnej politike nebankoviek, výsledkom čoho má množstvo konaní v sporoch
zo spotrebiteľských úverových právnych vzťahov vedených na Okresnom súde Prešov. Navrhla, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil a rozhodol tak, že zrušuje

neodkladnéopatrenienariadenévočižalovanémuv1.radeažalovanémuv1.radenáhradutrovkonania
nepriznáva.

8. Žalovaný v 1. rade sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
napadnutým uznesením zo dňa 27.11.2018 a považuje ho za vecne správne. Uviedol, že nakoľko

žalobkyňavzalažalobuspäťmázato,žesúdpostupoval procesnesprávne,keďkonanievzmysle§145
ods. 1 C.s.p. zastavil. Keďže v konaní vo veci samej došlo k zastaveniu v súlade s ustanoveniami C.s.p.,
stotožnil sa s rozhodnutím vo výroku II. napadnutého uznesenia o zrušení neodkladného opatrenia.
Rovnakosastotožnilsodôvodnenímsúduonepriznanítrovkonania,nakoľkodošlokzastaveniukonania
procesnýmzavinenímžalobkyne.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abysúdnapadnutéuznesenievcelom

rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania ako i odvolacieho konania.

9. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu žalovaného v 1. rade nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13.Knámietkenesprávnychskutkovýchzisteníodvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,

pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže

bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

15. Podľa § 335 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým

konanie vo veci samej zastavuje.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.12.2016
podala na súd žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy proti žalovanému v 1. rade
a súčasne podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to voči žalovaným v 1. a 2.

rade, ktorý súd prvej inštancie zamietol, voči čomu podala žalobkyňa odvolanie. Následne uznesením,
č.k. 16Co/29/2017-63 zo dňa 24.07.2017 bolo vyhovené odvolaniu žalobkyne, a teda bolo nariadené
neodkladné opatrenie aj voči žalovanému v 2. rade. Následne súd prvej inštancie uznesením, č.k.
29Csp/198/2017-71 zo dňa 21.12.2017 zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade a tomuto aj priznal
nárok na náhradu trov konania, avšak voči podanému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie

žalobkyňa o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 24Co/56/2018-144 zo
dňa 06.09.2018 tak, že uznesenie bolo zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie z dôvodu, že nerozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného v 1.
rade, čím neboli splnené procesné podmienky.

17. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že tak vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na odvolanie
žalobkyne, neboli žiadne pochybnosti o tom, že späťvzatím žaloby vo veci samej voči žalovanému v
1. rade bolo potrebné zrušiť voči nemu aj nariadené neodkladné opatrenie. Otáznym v tomto prípade
však ostalo trvanie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade, ktorý vystupoval ako sporová
strana na žalovanej strane len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak už nie vo veci

samej. Žalovaná naďalej trvala na tom, že napriek späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 1. rade, trvanie
neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade je stále dôvodné, k čomu však odvolaní súd uvádza,
že v zmysle vyššie cit. ust. § 335 ods. 1 C.s.p., v prípade ak súd rozhoduje o zastavení konania
vo veci samej, tak aj bez návrhu rozhodne o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného vo vecisamej. Vzhľadom na to, že vo veci samej na strane žalovaného vystupoval len žalovaný v 1. rade,
voči ktorému neskôr žalobkyňa vzala žalobu späť, došlo k zastaveniu celého konania vo veci samej,
preto bolo potrebné zrušiť aj nariadené neodkladné opatrenie ako celok, teda nie len voči žalovanému

v 1. rade, ale aj voči žalovanému v 2. rade z neodkladného opatrenia. Odvolací súd tiež zdôrazňuje,
že ďalšie trvanie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade by bolo zjavne nelogické a tiež
nemožno predpokladať, že by sa týmto neodkladným opatrením dosiahla trvalá úprava pomerov medzi
stranami, nakoľko podstatou neodkladného opatrenia, ktorým je nariadená povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, je dočasne zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobkyne, kým v konaní

nebude preukázané, že zrážky zo mzdy sú vykonávané vo výškach, ktoré sú dôvodné, teda žalovaný
ako dodávateľ nestrháva z výplaty žalobkyne vyššie sumy, ako na aké by mal nárok. Vzhľadom na to, že
žalobkyňa vzala podanú žalobu späť, nie je preto dôvodné, aby takéto neodkladné opatrenie aj naďalej
trvalo, a to ani voči žalovanému v 2. rade.

18. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. uznesenie

vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.

19. Vo vzťahu k výroku III. o trovách konania, odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s rozhodnutím
a odôvodnením súdu prvej inštancie. Ako správne poukázala žalobkyňa v podanom odvolaní, súd prvej
inštancie sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal so žalobkyňou navrhovanou aplikáciou ust. §

257 C.s.p. a vôbec v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako posúdil aplikáciu § 257 C.s.p. na predmetný
prípad.Vzhľadomnapriebehkonania,odvolacísúdmázato,ževdanomprípadesúdanédôvodyhodné
osobitného zreteľa, ktoré odvolací súd vidí predovšetkým v tom, že voči žalobkyni bola použitá nekalá
obchodnápraktika.Akouviedlažalobkyňavpodanýchodvolaniach,predmetnápohľadávkavočinejbola
postupovaná opakovane medzi viacerými spoločnosťami. Takéto opakované reťazovanie postupovania

pohľadávky však nemá žiadne racionálne vysvetlenie a bežný spotrebiteľ tak stráca orientáciu o tom,
s ktorou spoločnosťou je od kedy do kedy v právnom vzťahu, a to najmä v prípade, ak je takýchto
opakovaných postupovaných úverov viac.

20. Odvolací súd má za to, že už postúpením pohľadávky na G. F. X. so sídlom na U., ako zámorskému

subjektu, sa vymožiteľnosť práva žalobkyne voči žalovanému v 1. rade ako dodávateľovi podstatne
zhoršila a je nepochybné, že pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX bola niekoľkokrát postúpená na iné subjekty bez toho, aby mala žalobkyňa možnosť
vyjadriť sa k takémuto postúpeniu pohľadávky, nakoľko dodávateľ môže previesť práva a povinnosti na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa vždy len s podmienkou, že je to ustanovené v spotrebiteľskej

zmluveanedôjdetýmkzhoršeniuvymožiteľnostialebozhoršeniuzabezpečeniapohľadávky.Nazáklade
uvedeného teda možno uzavrieť, že postupom žalovaného v 1. rade a jeho právnych predchodcov došlo
ku konaniu, ktoré napokon zapríčinilo, že žalobkyňa podaním žaloby zapríčinila vedenie konania proti
nesprávnemu subjektu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd má za to, že existujú skutočnosti hodné
osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 1. rade.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku III. postupom podľa § 388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1

a § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná len čiastočne (len čo
do napadnutého výroku III. uznesenia) a žalovaný v 1. rade bol úspešný tiež len čiastočne (čo do
napadnutého výroku II. uznesenia). Vzhľadom na to, že úspech strán sporu bol rovnaký, C.s.p. odvolací
súd nepriznal žalobkyni a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).