Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/387/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516215158
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516215158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu R Collectors, s.r.o.,
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 47 232 471, proti žalovanému P.D. M.D., X. C. XXX,
o zaplatenie 1 984,15 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
10Csp/165/2016-48 zo 7.11.2017 v znení opravného uznesenia 10Csp/165/2016-77 zo 17.9.2018

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 436,67 € a
zmluvnýúrokvovýške29,90%zosumy1931,70€od3.2.2015dozaplatenia,do3dníodprávoplatnosti

rozsudku.
V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania a trov konania na súde prvej inštancie
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1
931,70 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 13.2.2015 až do zaplatenia,
všetko to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy tohto konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i. uviedol, čo právny predchodca žalobcu podanou žalobou z 26.9.2016
žiadal, čím svoju žalobu odôvodnil, že vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov,
pozostávajúcich zo žaloby, zmluvy o úvere (ďalej len zmluva), obchodných podmienok pre úver (ďalej
len OP), všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP) banky, výzvou na úhradu dlžnej sumy,
výpisom z účtu žalovaného a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Žalobca uzavrel
so žalovaným 15.4.2014 zmluvu - Dobrá pôžička č.1439770734, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru 2 000 €. Žalovaný sa tento úver zaviazal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach ku

„15 dňu“ toho - ktorého mesiaca vo výške 68,30 € mesačne, pri úrokovej sadzbe 29,90 % ročne,
RPMN 34,36 % a priemernej RPMN 20,54 % s tým, že celková výška nákladov úveru činila 3 849,82
€. K úveru bolo dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver. Svoj záväzok si neplnil riadne a včas v
dôsledku čoho žalobca vyhlásil 2.2.2015 úver za predčasne splatný. Na základe uvedeného tak žiada,
aby zaviazal žalovaného na plnenie podľa podanej žaloby. Odvodzuje svoj nárok v časti o zaplatenie
1 984,15 € zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 15.4.2014, teda zo zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol
poručiteľ v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca podľa výpisu z obchodného registra má v predmete

svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že „sa jedná“ o žalobcom vopred
pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah poručiteľ nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zák.č.129/10 Z. z. ktorý je
k ust. O. z. s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 11.6.2010 predpisom lex specialis a - podľajeho názoru - ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú § 52
a n. O. z. Tzn., že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, použijú sa na ich „riešenie“ príslušné ust. O. z., vrátane všeobecných ust. o záväzkoch. Ďalej,

citujúc znenie § 52,§ 3 ods.1,§ 39,§ 470 O. z.,§ 1 ods.2 prvá veta,§ 2 písm. d),§ 9 ods.2 a § 11 ods.1
písm. a),b) zák.č.129/10 Z. z., uviedol: Preskúmal uzavretú zmluvu a zistil, že nespĺňa zák. požadované
náležitosti nakoľko v nej sa nachádza nezrovnalosť v podobe celkovej ceny úveru, nakoľko pri súčine
počtu a výšky splátok (60*68,30 €) je výška poskytnutého úveru 4 098 € a v zmluve je uvedené, že
cena úveru by mala byť 3 849,82 € (výška poskytnutého úveru + odplata za úver). V tomto prípade

tak poukazuje na to, že spotrebiteľ musí mať pred uzatvorením zmluvy k dispozícií všetky informácie
o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, vrátane ekonomických ukazovateľov, na základe ktorých sa
potom rozhodne, či vstúpi do takéhoto vzťahu alebo nie, pričom priemerný spotrebiteľ predpokladá, že
tieto údaje sú správne a v spleti zložito formulovaných VOP sa na základe princípu dôvery zveruje do
rúk finančných inštitúcii neuvedomujúc si, aké následky to môže preňho mať, pričom už nie je možné
zistiť, aké informácie spotrebiteľ obdŕžal pri uzatváraní zmluvy. Okrem toho v zmluve nie sú uvedené

žiadne poplatky súvisiace s úverom, „prípade“ dohodnuté poplatky za upomienky. Žalobca ako písomný
dôkaz predložil mu tzv. upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo 16.1.2015 a list označený
ako výzva na úhradu dlžnej sumy z 2.2.2015, z obsahu ktorých nevyplýva, že by tieto upozornenia
spoplatnil.Preskúmaldohodnutéúrokyzúveruazistil,žetietosú- podľajehonázoru-vhrubomrozpore
s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle

Národnej banky Slovenska: ) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery
v rozhodujúcom období (t.j. k 15.4.2014, kedy bola uzavretá zmluva) v kategórii Nové úvery pre
domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1-5 rokov činila úroková sadzba hodnotu
10,59 % ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 29,90 % čo je zjavne v rozpore s

dobrými mravmi. Vzhľadom na to sa podľa § 11 ods.1 zák. o spotrebiteľských úveroch „sa“ poskytnutý
úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný
zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi „účastníkmi
konania“ dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade

spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú
pojem, ktorý nie je presne zák. definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt,
ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene
alebozánikuprávnychvzťahovvdemokratickejspoločnosti.Kproblematikedobrýchmravovsavosvojej
rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike (ďalej len NS SR) a citoval, čo vo

svojom rozhodnutí: 3Cdo/173/2003 uviedol. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 O. z.,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy (rozhodnutie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009). Cituje, čo Krajský súd v Prešove, v právnej
veci 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov, uviedol. Úroková miera dohodnutá

medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 O. z., nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za
novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila „výšku“ 10,59 % a dohodnutá úroková miera medzi stranami
konaniačinila„výšku“29,90%čojetakmertrojnásobokobvyklejúrokovejmieryposkytovanejfinančnými
inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na uvedené závery považoval dohodu o výške úrokov

za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery
aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný
vyčerpal z poskytnutého úveru 2 000 €, vykonal úhradu 68,30 € (podľa zaplatených splátok uvedených
na aktuálnom stave úveru). Vzhľadom na to, že vyhlásil tento úver za bezúročný a bez poplatkov,
žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi len sumu, ktorú vyčerpal a nevrátil, v tomto prípade tak 1

931,70 €. Podľa § 517 ods.1,2 O. z. a § 3 Nar.vl.87/95 Z. z. (ich znenie citoval) vznikol žalobcovi nárok na
úrokzomeškaniao5percentuálnychbodovvyšší,akojezákladnáúrokovásadzba Európskejcentrálnej
banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 1. dňu omeškania činila 0,05 %. Preto priznal žalobcovi
úrok z omeškania „5 %“ ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 CSP
(ich znenie citoval) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko

jeho neúspech je len v nepatrnej časti. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
3. 1) Úvod. Voči rozhodnutiu súdu žalobca podal, a to konkrétne voči výroku II a III, ktorým súd vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a výroku o trovách konania, včas nasledovné ODVOLANIE, z dôvodu,že súd • na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací dôvod
podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP], • vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1
písm. h) CSP], • konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

[odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d)CSP].Vnasledujúcichčastiachodvolaniauvedenéodvolacie
dôvody podrobne špecifikuje. 2) Celková čiastka úveru. Súd mal za to, že Zmluvu o úvere (ďalej len
Zmluva) je potrebné klasifikovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Má za to, že Zmluva obsahuje
všetky zák. stanovené náležitosti. Súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko neaplikoval ust. zák.
účinné v čase uzatvorenia Zmluvy. Pritom pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia

tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti
spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za
jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol
všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup
by bol zneužitím práva v rozpore zo základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je, o. i.,
nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne - záväzné

konanie (spotrebiteľa). Pojem priemerného spotrebiteľa sa vyskytuje často v judikatúre Súdneho dvora
(ďalej len SD) ES ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného spotrebiteľa vykladajú
eurokonformne. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho
považovania za naivného a nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na
ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky súdny dvor (ďalej len ESD) uviedol, že

od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. ESD v rozsudku
z 12.1.2006, sp. zn. C-361/04, vo veci Claude Ruiz - „Picasso“ (úvodzovky žalobca) uviedol, že:
„Priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj
výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie“ (úvodzovky žalobca) , pričom upozornil na to, že
tento model je platný pre všetky výrobky bez ohľadu na druh. Toto tvrdenie vo všeobecnosti môžeme

považovať za platné, avšak ak by sme šli viac do hĺbky, predsa len nie je možné obísť skutočnosť,
že miera pozornosti priemerného spotrebiteľa je z predmetového hľadiska ovplyvnená druhom tovaru/
služby, o ktorú ide. Pozornosť spotrebiteľa závisí aj od povahy a najmä od finančnej hodnoty kupovaného
tovaru, či služby, nakoľko priemerný spotrebiteľ si určite dôkladnejšie premyslí kúpu motorového vozidla
za niekoľko tisíc €, ako výrobku nepatrnej hodnoty. Európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia

„automatická“ (úvodzovky žalobca) pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo
skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho
právnehopostaveniavspotrebiteľskomprávnomvzťahu.Zmluvaobsahujevšetkypožiadavky,ktorézák.
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc pritom z pre Slovenskú republiku záväzného rozsudku
SD vo veci č. C-42/15, Home Credit Slovakia. V predmetnom rozsudku SD ES uviedol, že v prípade, ak

zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl.10 ods.2 Smernice, sankcia v podobe toho, že
zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Výpočtový
systém mu umožňoval výpočet mesačných splátok úveru len zaokrúhlením jednotlivých splátok smerom
nahor, z čoho vyplýva, že výška posledných splátok bola nižšia ako 65 €. Na nižšiu výšku posledných

splátokžalovanéhoupozorňujepísomne.Vzniknutýrozdielvprípade,akbyžalovanýuhradilplnúsplátku
v sume 65 € by mu bol v súlade s bodom 5.7 Obchodných podmienok. Výška mesačnej splátky 65 €
pritom vyplýva z § 2 písm. g) zák.č.129/10 Z. z., nakoľko žalovaný požiadal o poistenie poskytnutého
úveru. Citoval znenie § 2 písm. g) zák.č.129/10 Z. z. Výška poistného sa nezapočítava do výšky
celkových nákladov, pretože nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy a ani podmienkou uzatvorenia

Zmluvy s takými podmienkami. Dobrovoľnosť uzatvorenia poistenia vyplýva, napr. aj z bodu 7.1 OP
(znenie jeho prvej vety citoval). V uvedenom prípade rovnako neobstojí rozhodnutie prvostupňového
súdu, nakoľko odôvodnil svoje závery o nesprávnej výške celkových nákladov v zmluve výpočtom 60 x
„68030“ €. Neodôvodnil spôsob svojho výpočtu a dôvody, pre ktoré zahrnul poistné v rozpore so zák. do
celkových nákladov úveru. Ide teda o inú vadu konania. Judikatúra NS SR (viď R 111/1998) považuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutia za „inú vadu konania“ (úvodzovky žalobca). Citoval z odôvodnenia
rozhodnutia NS SR 6Sžf/150/2013. Zároveň sa domnieva, že dohodnutá výška zmluvného úroku
zodpovedá bežným úrokovým sadzbám. V čase uzatvorenia Zmluvy zák. nedefinoval hornú hranicu
zmluvného úroku, k takejto limitácii dochádzalo až niekoľko mesiacov po uzatvorení Zmluvy. Pokiaľ
RPMN zodpovedá dobrým mravom a zákonným limitom, je dôvodný záver, že aj výška úroku je v

súlade s dobrými mravmi. RPMN totiž v sebe subsumuje náklady spojené s úverom tvorené z prevažnej
časti práve zmluvným úrokom. Pritom RPMN úveru 34,36 % je menej, ako vážený priemer všetkých
RPMN pre 4. štvrťrok r.2013 (34,98 %) a menej ako dvojnásobok RPMN pre obdobný úver (41,08
%), ktorého údaje boli zverejnené v čase uzatvorenia Zmluvy, t.j. 15.4.2014. 3) Záver. Vzhľadom nauvedenéodôvodnenietohtoodvolaniažiadalsúd,abypodľa§389CSP:zrušilprvostupňovérozhodnutie
v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo, aby odvolací súd podľa
§ 388 CSP zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže

Žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Rozsudok vo výroku I. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa
týka výroku II. rozsudku, neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, lebo
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto
ho v uvedenom výroku sčasti, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
úrok vo výške 436,67 € a zmluvný úrok vo výške 29,90 % zo sumy 1 931,70 € od 3.2.2015 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a sčasti, podľa § 387 ods.1 CSP, potvrdil v ostatnej časti (čo sa týka

bankových poplatkov za upomienky 49,41 €) vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
6. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,
v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu

konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou
inou vadou postihnuté.

8. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych

(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom

na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak

hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového

stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradilzistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

10. Obidva tieto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú dané.
11. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených
v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
13. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov konania na súde prvej
inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.