Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917206471
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:6917206471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B. - R., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, dieťa rodičov: matky - J. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B. - R., a otca - D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. XXX, XXX
XX I. J., zastúpený JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou so sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská
Sobota, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 19P/39/2017 - 92 zo dňa 25. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného
na maloletého T.. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu.

2. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči

maloletému T. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 27,50 eura mesačne z dôvodu, že od decembra
2016 je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Matka maloletého s predmetným návrhom
nesúhlasila, ani doposiaľ určená suma výživného nepokryje náklady na maloletého T., ktorý je žiakom
3. ročníka základnej školy. Procesná opatrovníčka maloletého žiadala návrh otca zamietnuť pretože
zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil,
že naposledy bola určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému T. rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 28.01.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.05.2016 v

sume 90 eur mesačne s účinnosťou od 09.10.2015. V tom čase bol otec od mesiaca apríl 2015
zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 418,55 eura. Maloletý T. navštevuje 3. ročník
základnej školy, sú s ním bežné výdavky, je zdravý. Matka dňa 28.09.2013 uzavrela manželstvo a
dňa 29.07.2014 sa z manželstva narodil maloletý Z. Z., ktorý navštevuje materskú školu, je zdravý
a sú s ním bežné výdavky. Manžel matky je zamestnaný v O. T. s príjmom okolo 1.000 eur. Okrem
týchto dvoch vyživovacích povinností matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka je zamestnaná
ako predavačka s priemernou čistou mesačnou mzdou okolo 400 eur, často býva na OČR z dôvodu

ochorenia detí, preto je v niektorých mesiacoch jej príjem nižší. Okrem príjmu zo zamestnania iný
príjem nemá. S maloletým bývajú v dome u svokrovcov, ktorým prispievajú na domácnosť sumou 350
eur mesačne. Matka uviedla, že otec maloletého dlží na výživnom okolo 4.000 eur, platby posiela raz
alebo dvakrát do roka, o maloletého sa absolútne žiadnym spôsobom nezaujíma. Súd prvej inštancieďalej dôvodil zistením, že otec naposledy pracoval v spoločnosti Q. R., s.r.o. E. T., kde pracoval od
01.12.2015 do 31.05.2016. Pracovný pomer s ním bol skončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny - absencie. Príjem otca bol v mesiaci január 2016 vo výške

89,16 eura. Počas trvania tohto pracovného pomeru bol otec od 15.01.2016 do 31.05.2016 a následne
od 06.06.2016 do 29.10.2016 práceneschopný a poberal nemocenské dávky, ktoré mu boli za uvedené
obdobie vyplatené v celkovej výške 2.329,90 eura. Následne otec nebol evidovaný na úrade práce ani
nepracoval.Od01.04.2017mubolpriznanýpríspevokvovýške154,35eurazaopatrovaniestarejmatky.
Príspevok bol s účinnosťou od 01.07.2018 zvýšený na sumu 338,55 eura mesačne. Tento príspevok

otec poberal až do XX.XX.XXXX, kedy jeho stará matka zomrela. Od 11.02.2019 je otec evidovaný na
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Dňa 24.03.2018 uzavrel manželstvo, jeho manželka pracuje,
jej príjem je 400 eur mesačne netto. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie
k záveru, že otec vlastnou vinou prišiel o prácu. Ani po ukončení práceneschopnosti dňa 29.10.2016
nikde nepracoval, nebol ani evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, čím sa pripravil o možnosť ľahšie
si nájsť prácu, pričom zo správy Úradu práce Rimavská Sobota, vyplynulo, že v rokoch 2017 a 2018 boli

priebežne pracovné ponuky pre mužov s ukončením vzdelaním SOU - strojárske, resp. i iné pracovné
ponuky pre ukončené vzdelanie základné. Otec síce poberal od 01.04.2017 príspevok za opatrovanie
starej matky, jeho prvoradou povinnosťou však bolo plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému T.,
preto bolo jeho povinnosťou počínať si tak, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v
rozsahu súdom stanoveného výživného. Otec nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mu

bránili riadne sa zamestnať a dosahovať príjem aspoň na úrovni čistej minimálnej mzdy, ktorá bola v roku
2017 približne 374 eur a v roku 2018 bola 430,35 eura. Z uvedeného vyplynulo, že nie je daný žiadny
dôvod pre zníženie vyživovacej povinnosti otca, pričom súd poukázal na skutočnosť, že od poslednej
úpravy výživného uplynuli 3 roky, maloletý T. vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho
základných potrieb ako strava, ošatenie, obuv, hygiena, výdavky spojené s návštevou školy. Matka

maloletéhojevsúčasnostizamestnanáspriemernýmčistýmmesačnýmpríjmom401,59eura,máďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. Z., ktorý navštevuje materskú školu, jej manžel je zamestnaný
s príjmom 1.000 eur mesačne. S poukazom na uvedené skutočnosti a s poukazom na možnosti a
schopnosti otca súd návrh ako nedôvodný zamietol.

3. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 2, 3, § 75
ods. 1, § 78 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom
texte “Zákon o rodine“).

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový

poriadok (v ďalšom texte „C. m. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie
otec maloletého z dôvodov zakotvených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. g) a písm.
h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“).

6. Odvolanie odôvodnil tým, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, pretože súd bral do úvahy
len záujmy a argumenty matky maloletého dieťaťa a vôbec neakceptoval ním navrhované argumenty
či dôkazy. Svojím rozhodnutím ho súd prvej inštancie vystavil hranici biedy, nakoľko je toho času nie
svojou vinou dlhodobo nezamestnaný, je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá

žiadny príjem, živí ho manželka a rodičia. Do tejto situácie sa dostal neúmyselne v dôsledku vážnych
zdravotných problémov, nakoľko mal vážny úraz a čaká ho ešte niekoľko operácií. Súd prvej inštancie
vôbec neuznal jeho argumenty ani predložené listinné dôkazy, ktoré jasne preukazovali jeho nízky
príjem. V konaní nebol vôbec zohľadnený jeho zdravotný stav, ktorý tiež podložil listinnými dôkazmi.
Napriek úpornej snahe si nedokáže nájsť prácu adekvátnu jeho zdravotnému stavu s ohľadom na

vysokú nezamestnanosť regióne, v ktorom žije. Vyživovacej povinnosti si je plne vedomý, sám má však
existenčné problémy a platenie výživného v sume 90 eur mesačne je pre neho prehnanou tvrdosťou
zákona. Žiadal, aby odvolací súd jeho návrhu vyhovel alebo aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s jeho návrhom. Odvolateľ
si súčasne uplatnil náhradu trov právneho zastupovania v odvolacom konaní v plnej výške.

7.Matkamaloletéhovosvojomvyjadreníkodvolaniuotcauviedla,žesozníženímvyživovacejpovinnosti
na životné minimum nesúhlasí, už suma 90 eur nie je postačujúca na riadnu výchovu maloletého T.,
ledva pokryje náklady na školu. Vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie bolo preukázané,že otec maloletého mal dosť pracovných ponúk, ale svojím konaním prácu nedostal. Odvolanie otca
považuje za výhovorku neplatiť výživné a zbaviť sa tým zodpovednosti. .

8. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť,
nakoľko zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C.

m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide
o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65, 66 C. m. p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca
je nedôvodné.

10. Predmetom konania je zníženie výživného na maloleté dieťa na návrh otca maloletého zo sumy 90
eur mesačne na sumu 27,50 eura mesačne.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh otca zamietol ako nedôvodný.

12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Podľa § 121 C. m. p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých

a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo

odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne
poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími
námietkami otca, uvádza nasledovné:

18. Otec maloletého vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie neuznal
jeho argumenty ani predložené listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho nízky príjem, nezohľadnil jeho
zdravotný stav, ani skutočnosť, že má novú rodinu a napriek úpornej snahe si nedokáže nájsť prácu
adekvátnu jeho zdravotnému stavu, a to aj s ohľadom na vysokú nezamestnanosť v regióne, v ktorom
žije. Otec uviedol, že sám má existenčné problémy a platenie výživného v sume 90 eur mesačne je pre

neho prehnanou tvrdosťou zákona.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal skutočnosťami potrebnými pre
zistenie súčasných pomerov maloletého, oboch jeho rodičov a následne porovnaním týchto pomerovso skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v ostatnom rozhodnutí Okresného súdu Trnava
zo dňa 28.01.2016. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že prvoradou povinnosťou otca je plnenie
si vyživovacej povinnosti k maloletému T., a preto bolo a je jeho povinnosťou počínať si tak, aby

si mohol riadne túto povinnosť plniť. Otec poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu
znemožňuje nájsť si adekvátnu prácu a poukázal tiež na vysokú nezamestnanosť v regióne, v ktorom
žije. Zníženie schopnosti pracovať však otec nepreukázal, lekársku správu, ktorú predložil, nie je možné
považovať za listinu objektívne preukazujúcu jeho zníženú pracovnú schopnosť. Vo vzťahu k vysokej
nezamestnanosti v regióne Rimavská Sobota súd prvej inštancie zo správy Úradu práce Rimavská

Sobota zistil, že pre mužov so vzdelaním zodpovedajúcom vzdelaniu otca boli priebežne pracovné
ponuky a tiež boli pracovné ponuky pre mužov so základným vzdelaním. Otcom tvrdenú úpornú
snahu nájsť si zamestnanie tak nie je možné považovať za preukázanú. Pre posúdenie návrhu otca je
významné aj zistenie, že zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v dôsledku absencie v práci, teda
jeho zavinením. Obrana otca, ktorou odôvodňoval aj svoje odvolanie preto v kontexte zistení súdu prvej
inštancie neobstojí. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že otec nepreukázal

žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a dosahovať príjem aspoň na
úrovni čistej minimálnej mzdy.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolací súd dôvody odvolania otca ako
neopodstatnené. Súd prvej inštancie postupoval správne, pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky

preukázané skutočnosti, s tvrdeniami rodičov maloletého sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal,
odvolací súd preto s použitím § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).