Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoKR/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218527
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115218527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko, LL.M., Paulínska 24,
Trnava, správca úpadcu: Terralimo, s.r.o., Dunajská 12, Šamorín, IČO: 46 108 955, proti žalovanému:
Ing. U. P., E. XX, W., zastúpený advokátom: Mgr. Ján Jagoš, Pod Urpínom 5, Banská Bystrica, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
25Cbi/20/2015-160, zo dňa 06.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie určil, že právne úkony úpadcu Terralimo, s.r.o., Šamorín, IČO: 46 108 955,
ktorými splnil svoje záväzky voči žalovanému z pôžičiek poskytnutých úpadcovi na základe zmluvy
zo dňa 06.04.2011 uzavretej na sumu 7.251,76 eur po častiach tak, že dňa 28.03.2012 úpadca vyplatil
žalovanému pod č. dokladu 12HP059 sumu 3.000 eur, dňa 07.06.2012 vyplatil pod č. dokladu 12HP116
sumu1.600eur,dňa27.09.2012vyplatilpodč.dokladu12HP0175sumu500eur,dňa16.12.2012vyplatil
pod č. dokladu 12HP254 sumu 2.000 eur, dňa 21.12.2012 vyplatil pod č. dokladu 12HP273 sumu
151,76 eur, záväzky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2011 uzavretej na sumu 4.000 eur, zaevidovanej

pod č. dokladu 11HP048, a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.08.2011 na sumu 6.000 eur, poskytnutej
úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP126, po častiach, keď dňa 21.12.2012 vyplatil žalovanému
pod č. dokladu 12HP273 sumu 1.848,24 eur, dňa 20.08.2013 vyplatil pod č. dokladu 13HP083 sumu
2.000 eur, dňa 09.12.2013 vyplatil pod č. dokladu 13HP117 sumu 2.400 eur, dňa 12.12.2013 vyplatil
pod č. dokladu 13HP120 sumu 3.751,76 eur, vrátením pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.10.2011
uzavretej na sumu 6.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP255, zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 24.11.2011 uzavretej na sumu 4.000 eur, poskytnutej úpadcovi a zaevidovanej pod č.

dokladu 11HP285 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.2011 uzavretej na sumu 6.000 eur, poskytnutej
úpadcovi a zaevidovanej pod č. dokladu 11HP301 po častiach, keď dňa 12.12.2013 úpadca vyplatil
žalovanému pod č. dokladu 13HP120 sumu 248,24 eur, dňa 17.02.2014 vyplatil žalovanému pod č.
dokladu 14HP009 sumu 1.800 eur, dňa 10.03.2014 vyplatil žalovanému pod č. dokladu 14HP020 sumu
3.400eur,dňa14.04.2014vyplatilžalovanémupodč.dokladu14HP031sumu1.000eur,dňa11.06.2014
vyplatil žalovanému pod č. dokladu 14HP039 sumu 1.200 eur, dňa 03.11.2014 vyplatil žalovanému pod
č. dokladu 14HP057 sumu 31,16 eur sú v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn.

25K/42/2014 voči veriteľom úpadcu Terralimo, s.r.o., právne neúčinné, žalovanému uložil zaplatiť do
všeobecnej podstaty úpadcu sumu 24.931,16 eur a nahradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že
právne úkony úpadcu Terralimo s.r.o. Šamorín, ktorými úpadca plnil záväzky žalovanému z pôžičiek
poskytnutých žalovaným úpadcovi sú voči veriteľom úpadcu právne neúčinné, k čomu poukazoval na

to, že úpadca sa do stavu, kedy výška jeho záväzkov presiahla hodnotu majetku dostal najneskôr dňom
31.05.2011, keď z jeho účtovníctva žalobca zistil, že v čase po dni 31.05.2011 boli žalovanému, ktorý
je konateľom úpadcu, a tak osobe spriaznenej s úpadcom, prednostne vrátené finančné čiastky titulom
pôžičiek celkom v sumu 24.931,16 eur, o ktorú finančnú čiastku nastalo ukrátenie ostatných veriteľov
úpadcu tým, že predmetnými úkonmi úpadca zvýhodnil žalovaného a ukrátil ostatných veriteľov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu namietal, že tvrdenie o vzniku úpadku dňom 31.05.2011 nie je
pravdivé,pretožezatakejsituáciebymalmaťviacakojednéhoveriteľaahodnotasplatnýchzáväzkovby
muselapresahovaťhodnotumajetku.Uvedenéskutočnostialežalobcažiadnymspôsobomnepreukázal.
Iba z údajov uvedených v účtovníctve, ale bez prihliadnutia na štruktúru jednotlivých záväzkov a
dobu ich splatnosti môže vzniknúť dojem, že úpadok bol spôsobený práve spoločníkmi a konateľmi,

ale bez poskytovania pôžičiek zo strany uvedených subjektov by úpadca nebol schopný vykonávať
žiadnu podnikateľskú činnosť a tak samotná existencia pôžičiek nemohla spôsobiť úpadok spoločnosti.
Žalovaný poukázal v tejto súvislosti i na právnu úpravu uvedenú v § 3 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z.
(ďalej ako ZKR), podľa ktorej nie každý úkon vykonaný voči spriaznenej osobe je možno považovať za
odporovateľný a nie každému úkonu voči spriaznenej osobe je možné aj úspešne odporovať. Právne

úkony, ktorým žalobca odporuje nespĺňajú predpoklady vyžadované podľa § 57 a nasl. ZKR, boli
vykonávané počas riadne podnikateľskej činnosti a pred vznikom úpadku. Práve z dôvodu, že nemal
úmysel veriteľov ukrátiť, pôžičky vracal po častiach a žiaden z týchto úkonov nebol spôsobilý privodiť
úpadok a tak ani konanie úpadcu nie je možné vyhodnotiť ako zvýhodnenie žalovaného.

4. Žalobca k stanovisku obsahujúcemu obranu žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného, ktorý si
ako konateľ úpadcu vracal vlastné poskytnuté pôžičky v čase od 28.03.2012 do 03.11.2014 nebol v
úpadku nie je pravdivé, pretože podľa § 1 vyhl. č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
spôsobe určenia platobnej neschopnosti, podľa súvahy za rok 2012 k 31.12.2012 predstavoval finančný
majetok úpadcu a to hotovosť v pokladni, pohľadávky na účtoch v bankách sumu 662,- eur , za rok

2013 k 31.12.2013 420,- eur a za rok 2014 0,- eur. Podľa zoznamu pohľadávok úpadca mal už odo dňa
28.11.2011 viacero veriteľov, konkrétne to boli Sociálnu poisťovňu, ktorej splatná pohľadávku doteraz
nebola zaplatená a jej výška postupne narastá, odo dňa 25.10.2011 bol veriteľom i Daňový úrad Šamorín
-vsúčasnostiDaňovýúradTrnava,pobočkaŠamorín,ktoréhosplatnápohľadávkatiežnebolazaplatená
a kontinuálne narastá, rovnako odo dňa 20.02.2012 mala voči úpadcovi pohľadávku i poisťovňa Dôvera

a tak splatné záväzky úpadcu ku dňu 28.03.2012 boli minimálne vo výške 7.804,51 eur, finančný majetok
vo výške 5.091,33 eur, ku dňu 07.06.2012 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu - minimálne
10.314,81 eur a finančný majetok úpadcu sumu 6.117,42 eur, ku dňu 27.09.2012 predstavovali splatné
záväzky úpadcu sumu - minimálne 12.235,43 eur a finančný majetok úpadcu sumu 8.373,63 eur, ku dňu
16.12.2012 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu - minimálne 12.493,37 eur a finančný majetok

úpadcu sumu 5.201,15 eur, ku dňu 21.12.2012 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu - minimálne
12.493,37 eur a finančný majetok úpadcu sumu 3.127,00 eur, ku dňu 20.08.2013 predstavovali splatné
záväzky úpadcu sumu - minimálne 24.319,61 eur a finančný majetok úpadcu sumu 5.492,93 eur, ku dňu
09.12.2012 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu - minimálne 27.901,64 eur a finančný majetok
úpadcu sumu 2.436,04 eur, ku dňu 12.12.2013 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu - minimálne

27.901,64 eur a finančný majetok úpadcu sumu 4.984,20 eur, ku dňu 17.02.2014 predstavovali splatné
záväzky úpadcu sumu - minimálne 29.358,28 eur a finančný majetok úpadcu sumu 136,18 eur, ku dňu
10.03.2014 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu - minimálne 29.358,28 eur a finančný majetok
úpadcu sumu 4.818,54 eur, ku dňu 14.04.2014 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu - minimálne
29.619,15 eur a finančný majetok úpadcu sumu 2.521,25 eur, ku dňu 11.06.2014 predstavovali splatné

záväzky úpadcu sumu - minimálne 32.499,99 eur a finančný majetok úpadcu sumu 4.755,15 eur, ku dňu
03.11.2014 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu - minimálne 32.499,99 eur a finančný majetok
úpadcu sumu 31,16 eur, z čoho je zrejmé, že v každom jednom časovom okamihu, ku ktorému boli
žalovanému uhrádzané záväzky z pôžičiek bol úpadca v platobnej neschopnosti a ku ktorým dátumov
nedisponoval likvidným finančným majetkom potrebným pre uspokojenie ostatných veriteľov, a teda pri

úhradách záväzkov uprednostnil žalovaného, čo vyvracia tvrdenie žalovaného, podľa ktorého nemalo
dôjsť k ukráteniu ostatných veriteľov, resp. nemohlo nastať zvýhodnenie žalovaného.5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, konkrétne
súvahou úpadcu vyhotovenou ku dňu 31.05.2011, ku dňu 31.12.2011, so súvahou ku dňu 31.12.2012,
so súvahou ku dňu 31.12.2013 a so súvahou ku dňu 31.12.2014, so zoznamom majetku, s prehľadom

zistených pohľadávok, s pokladničnou knihou za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, za obdobie
od 01.01.2012 do 31.12.2012, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 a za obdobie od 01.01.2014
do 31.12.2014, s prihláškami pohľadávok veriteľov na CD nosiči, s príkazmi na úhradu, ako i s celým
obsahom spisu a zistil, že od 2011 do 2014 vlastné imanie úpadcu bolo v každom roku záporné, teda bol
v úpadku, o čom žalovaný ako konateľ úpadcu, ktorý je osobou zodpovednou za vedenie účtovníctva

pri vynaložení odbornej starostlivosti musel a mal vedieť. V čase, v ktorom vracal svoje vlastné pôžičky
majetok úpadcu nepostačoval na úhradu všetkých pohľadávok ostatných veriteľov. Žalovaný si ako
konateľ vracal pôžičky, ktoré vložil do spoločnosti, čo nepopieral, ale spochybňoval, že by bol v tom čase
úpadca v úpadku. Súd v konaní vypočul ako svedkyňu účtovníčku úpadcu Ing. U. W., ktorá spracovávala
pre žalovaného externe účtovníctvo a táto potvrdila, že všetky platby, ktoré sú predmetom konania boli
vykonávané ako vrátenia pôžičiek, ktoré boli poskytnuté s dobou splatnosti do jedného roka a požičané

finančné prostriedky sa použili na nákup materiálu

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s odkazom na právnu úpravu uvedenú v § 57 ods. 1,2,4,
§ 59 ods. 1,3,4, § 60 ods. 1,2,3, § 69 ods. 1,5, § 63 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., ktoré v odôvodnení
rozhodnutia citoval a ku ktorým zdôraznil, že odporovateľnosť právnych úkonov je je osobitný inštitút,

ktorý slúži na ochranu veriteľov. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú právny úkon dlžníka,
účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi
odporovateľnosti v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho
majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že
žalovanému ako konateľovi a spoločníkovi úpadcu boli vracané pôžičky po častiach a to dňa 28.03.2012
mu bola pod č. dokladu 12HP059 vyplatená suma 3.000 eur, dňa 07.02.2012 mu bola pod č. dokladu
12HP116 vyplatená suma 1.600 eur, dňa 27.09.2012 mu bola pod č. dokladu 12HP0175 vyplatená suma
500 eur, dňa 16.12.2012 mu bola pod č. dokladu 12HP254 vyplatená suma 2.000 eur, dňa 21.12.2012

mu bola pod č.12HP 237 dokladu vyplatená suma 151,76 eur, dňa 21.12.2012 mu bola pod č.
dokladu 12HP273 vyplatená suma 1.848,24 eur, dňa 20.08.2013 mu bola pod č. dokladu 13HP083
vyplatená suma 2.000 eur, dňa 09.12.2013 mu bola pod č. dokladu 13HP117 vyplatená suma 2.400
eur, dňa 12.12.2013 mu bola pod č. dokladu 13HP120 vyplatená suma 3.751,76 eur, dňa 12.12.2013
mu bola pod č. dokladu 13HP120 vyplatená suma 248,24 eur, dňa 17.02.2014 mu bola pod č. dokladu

14HP009 vyplatená suma 1.800 eur, dňa 110.03.2014 mu bola pod č. dokladu 14HP020 vyplatená suma
3.400 eur, dňa 14.04.2014 mu bola pod č. dokladu 14HP031 vyplatená suma 1.000 eur, dňa 11.06.2014
mu bola pod č. dokladu 14HP039 vyplatená suma 1.200 eur, dňa 03.11.2014 mu bola pod č. dokladu
14HP057 vyplatená suma 31,16 eur.

8. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v prvom rade posudzoval včasnosť podania
odporovacej žaloby s poukazom na ust. § 57 ods. 2 ZKR. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu Terralimo, s.r.o. nastali, ako vyplýva z Obchodného vestníka 59/2015 zo 26.03.2015, dňom
27.03.2015, žaloba doručená súdu dňa 22.07.2015, teda včas pri zachovaní jednoročnej prekluzívnej
hmotno-právnej lehoty.

9. Ďalej súd skúmal existenciu ďalšieho hmotno-právneho predpokladu úspešnosti
odporovacej žaloby, a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR k čomu vzal do úvahy i splnenie špeciálnych hmotno-právnych
podmienok neúčinnosti v zmysle úpravy § 59 a 60 ZKR a to ku každému z týchto právnych úkonov

jednotlivo. Úspešnosť žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu tak závisí od toho, či sa majetok
dlžníka v dôsledku právneho úkonu zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie
prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúceho v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu
a ktorému veriteľovi nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia o žalobe o určení neúčinnosti
právneho úkonu postavenie účastníka konkurzného konania.

10. Prvoinštančný súd hodnotil nielen súvahy úpadcu, ale i s konečný zoznam pohľadávok, ktoré si
prihlásili do konkurzu ako veritelia spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., Sociálna poisťovňa SR
a Daňový úrad Trnava v celkovej výške 37.979,70 eur. Súd prvej inštancie po vyhodnotení z konaniavzídených skutočností a právnom posúdení mal preukázané, že v tomto konkurznom konaní zodpovedá
suma prihlásených pohľadávok u konkrétnych konkurzných veriteľov ku dňu 28.03.2012 sume 7.804,51
eur, ku dňu 07.06.2012 sume 10.314,81 eur, ku dňu 27.09.2012 sume 12.235,43 eur ku dňu 16.12.2012

sume 12.493,37 eur, ku dňu 21.12.2012 sume 12.493,37 eur, ku dňu 20.08.2013 sume 24.319,61 eur,
ku dňu 09.12.2012 sume 27.901,64 eur, ku dňu 12.12.2013 sume 27.901,64 eur, ku dňu 17.02.2014
sume 29.358,28 eur, ku dňu 10.03.2014 sume 29.358,28 eur, ku dňu 14.04.2014 sume 29.619,15
eur, ku dňu 11.06.2014 sume 32.499,99 eur, ku dňu 03.11.2014 sume 32.499,99 eur, pričom tieto
existovali a boli už i splatné v čase realizácie predmetných úhrad v prospech žalovaného. Uvedené

pohľadávky si títo konkurzní veritelia včas a riadne v konkurze prihlásili , jedná sa o pohľadávky zistené
a označeným konkurzným veriteľom týchto pohľadávok postavenie konkurzných veriteľov nezaniklo.
Zo zoznamu majetku a súpisu všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu vyplýva, že majetok úpadcu vo
výške 5.750 eur (súpis všeobecnej podstaty zverejnený v OV 102/2015) tak nepostačuje na úhradu
všetkých zistených pohľadávok v celkovej výške 37.989,70 eur.

11. Súd tak zistil, že plnenia poskytnuté celkom vo výške 24.931,16 eur sú podľa § 59 ods. 1 ZKR
zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi, keď vrátením pôžičiek v prospech žalovaného úpadca plnil svoje
záväzky, čím žalovaného uprednostnil pred inými veriteľmi a tak nedôvodne ho zvýhodnil ako svojho
veriteľa oproti veriteľom, ktorými boli Sociálna poisťovňa, Daňový úrad, Dôvera zdravotná poisťovňa.

12. K obrane žalovaného, ktorý poukazoval na to, že uvedeným spôsobom nedôvodne nezvýhodnil
jedného zo svojich veriteľov, pretože v čase vyplácania pôžičiek úpadca uhrádzal i iné svoje záväzky,
súd poukázal na vykonané dokazovanie ktoré preukázalo prednostné uhrádzanie záväzkov voči
žalovanému a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v období rokov 2012 až 2013 pomerne
uhrádzal aj záväzky ďalších svojich veriteľov. Žalobou označené úhrady úpadca realizoval v čase, keď

preukázateľne bol v úpadku a nakoľko je žalovaný podľa § 9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou úpadcu
predpokladá sa, že uvedené úkony boli urobené počas dlžníkovho úpadku.

13. Súd prvej inštancie sa vyporiadaval v odôvodnení i tvrdením žalovaného ktorý uvádzal, že žalované
úkony nespôsobili úpadok dlžníka a neboli vykonané v čase úpadku vykonané. Prvoinštančný súd k

tomuto argumentu zdôraznil, že žalobca v konaní preukázal opak, podľa ktorého po lehote platnosti
mal úpadca peňažné záväzky viac ako jedného veriteľa, hodnota ktorých podľa účtovných záznamov
a účtovných závierok ku dňu 28.03.2012 predstavovala záväzky minimálne vo výške 7.804,50 eur a
finančný majetok úpadcu bol výšku 5.091,33 eur, ku dňu ku dňu 07.06.2012 predstavovali splatné
záväzky úpadcu sumu minimálne 10.314,81 eur a finančný majetok úpadcu sumu 6.117,42 eur, ku dňu

27.09.2012 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu minimálne 12.235,43 eur a finančný majetok
úpadcu sumu 8.373,63 eur, ku dňu 16.12.2012 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu minimálne
12.493,37 eur a finančný majetok úpadcu sumu 5.201,15 eur, ku dňu 21.12.2012 predstavovali splatné
záväzky úpadcu sumu minimálne 12.493,37 eur a finančný majetok úpadcu sumu 3.127,00 eur, ku dňu
20.08.2013 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu minimálne 24.319,61 eur a finančný majetok

úpadcu sumu 5.492,93 eur, ku dňu 09.12.2012 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu minimálne
27.901,64 eur a finančný majetok úpadcu sumu 2.436,04 eur, ku dňu 12.12.2013 predstavovali splatné
záväzky úpadcu sumu minimálne 27.901,64 eur a finančný majetok úpadcu sumu 4.984,20 eur, ku dňu
17.02.2014 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu minimálne 29.358,28 eur a finančný majetok
úpadcu sumu 136,18 eur, ku dňu 10.03.2014 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu minimálne

29.358,28 eur a finančný majetok úpadcu sumu 4.818,54 eur, ku dňu 14.04.2014 predstavovali splatné
záväzky úpadcu sumu minimálne 29.619,15 eur a finančný majetok úpadcu sumu 2.521,25 eur, ku
dňu 11.06.2014 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu minimálne 32.499,99 eur a finančný
majetok úpadcu sumu 4.755,15 eur, ku dňu 03.11.2014 predstavovali splatné záväzky úpadcu sumu
minimálne 32.499,99 eur a finančný majetok úpadcu sumu 31,16 eur, teda úpadca nedisponoval takou

výškou finančného majetku, ktorá by pokrývala peňažné záväzky, ktoré sú 30 dní po lehote splatnosti.
Žalobca preukázal, že v čase, keď boli výplaty finančných prostriedkov úpadcu v prospech žalovaného
uskutočnené, mal viaceré záväzky 30 dní po lehote splatnosti. K úhrade plnení dlžníka v prospech
žalovaného došlo v časovom rozpätí od 28.03.2012 do 03.11.2014, teda v čase, kedy dlžník bol v
úpadku a nebol schopný uhrádzať splatné záväzky iným veriteľom. Rovnako je splnená i podmienka

vyplývajúca z § 59 ods. 4 ZKR, podľa ktorej vratky pôžičiek žalovanému boli učinené počas troch rokov
pred začatím konkurzného konania, ktoré začalo s účinkami od 27.01.2015.14. Prvoinštančný súd hodnotil, či výdaje finančnej hotovosti v celkovej výške 24.931,16 eur sú
ukracujúcimi právnymi úkonmi podľa § 60 ods. 1 ZKR, kedy sa okrem ukrátenia veriteľov vyžaduje,
aby dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej

strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom
predpokladá vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby s ním spriaznenej, pričom povinný
môže preukázať opak. Žalovaný je spoločníkom a konateľom úpadcu, na základe čoho je v zmysle ust. §
9 ods. 1 ZKR spriaznenou osobou úpadcu. Žalovaný síce uvádzal, že nemal a ani nemohol mať úmysel
ukrátiť svojich veriteľov, o čom svedči aj to, že riadne uhrádzal aj ostatné svoje záväzky a pôžičky vracal

vždy po častiach a nikdy nie naraz a to v čase riadnej podnikateľskej činnosti. Súd má však za to, že
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle v konaní bola
preukázaná, keďže žalovaný je i konateľom dlžníka, podával daňové priznania a teda mal vedomosť o
ekonomickej situácii dlžníka a o jeho neschopnosti plniť splatné záväzky ostatných veriteľov.

15. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca preukázal

existenciu všetkých zákonom vyžadovaných skutočností pre určenie, že v žalobe označené právne
úkonyúpadcuvprospechžalovanéhovovýške24.931,16eursúneúčinnýmiprávnymiúkonmi,ktoréboli
realizované ako zvýhodňujúce a ukracujúce právne úkony, preto ich súd určil ako úkony voči veriteľom
v konkurze neúčinné a zároveň podľa § 63 ods. 2 ZKR zaviazal žalovaného na plnenie v prospech
všeobecnej podstaty úpadcu Terralimo, s.r.o., v sume 24.931,16 eur.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Cs.p. a žalobcovi ako procesne
úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

17.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanieažiadal,abyodvolací
súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaní argumentoval tým, že úkony, ktorým žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom odporuje
nie sú zvýhodňujúce ani ukracujúce v zmysle § 59 a § 60 ZKR, pretože úpadca od svojho vzniku až do
polovice roku 2014 riadne fungoval do doby, kedy bol nútený dať návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom

počas tohto obdobia uhrádzal aj rôzne iné záväzky, ktoré vznikali z podnikateľskej činnosti, preto nie je
pravdivétvrdenie,žeuhrádzalibazáväzkyvočižalovanémuavobdobírokov2012a2013byneuhrádzal
okrem žalovaných záväzkov aj záväzky ďalších veriteľov. Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu prvej
inštancie predložené vyplýva, ktorým spoločnostiam a za aké služby boli platby uhrádzané. Tiež nie je
pravdou, že by bol žalovaný jediným spoločníkom a konateľom úpadcu, preto nie je zrejmé, z akých

skutočností prvoinštančný súd k takémuto záveru dospel keď uviedol, že takýto stav je medzi stranami
nesporný.Žalovanýbolodvznikuúpadcujednýmzdvochspoločníkovakonateľov,pričomdruhýkonateľ
úpadcu Mikuláš Libiak mal práve na starosti ekonomiku úpadcu, ktorý je ale v súčasnosti nekontaktný a
vyhýba sa akejkoľvek zodpovednosti v súvislosti s plnením záväzkov a vzhľadom na zanedbanie jeho
povinností. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci sa nespravoval právnou úpravou uvedenou vo

vyhl. č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a
predĺžení, pretože z vyčíslenia vykonaného v odôvodnení prvoinštančného súdu nevyplýva, či záväzky
úpadcu sú 30 dní po lehote splatnosti, preto sa nemožno stotožniť ani so záverom prvoinštančného
súdu, podľa ktorého sú ukracujúcimi právnymi úkonmi tie právne úkony, ktorým žalobca odporoval a
pôžičky, ktoré boli úpadcovi poskytnuté boli iba vklad do spoločnosti na krátkodobé pokrytie nedostatku

likvidných finančných prostriedkov úpadcu, ktoré potreboval úpadca na uskutočnenie zákazky a v
spojení s tým na nákup materiálu. Po obdržaní odmeny za vykonanie zákazky bola časť finančných
prostriedkov použitá na čiastočné a nie úplné splatenie záväzku úpadcu žalovanému. Odvolateľ
namietol, že nikdy nedisponoval sumou 24.931,16 eur, ktorú by mal podľa rozhodnutia prvoinštančného
súdu uhradiť do majetkovej podstaty úpadcu a zaväzovať ho ako žalovaného na úhradu súčtu všetkých

čiastkových úhrad je neprimerané, pretože žalovaný disponoval len hotovosťou vo výške cca 3.000,-
eur, ktoré opakovane do spoločnosti vkladal, výška vkladov podstatne prevyšuje výšku výberov z čoho
je zjavné, že úmyslom žalovaného bolo pokračovať v podnikateľskej činnosti tak, aby dochádzalo k
dosahovaniu zisku a k uspokojovaniu jeho veriteľov, čo je v priamom rozpore so záverom, ku ktorému
dospel prvoinštančný súd, podľa ktorého bolo úmyslom žalovaného ukrátiť ostatných veriteľov úpadcu. Z

rozhodnutia ani nevyplýva, na základe čoho dospel súd k záveru, že na strane žalovaného takýto úmysel
existoval, keď skutočnosť, že žalovaný vystupoval ako konateľ úpadcu samo o sebe neznamená, že má
byť považované za dostatočný argument, ktorým by boli negované snahy žalovaného uhrádzať záväzkyúpadcu. S poukazom na vyššie uvedené odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil
skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

18. K odvolaniu žalovaného sa podaním zo dňa 20.09.2016 (č.l. 189) vyjadril žalobca, ktorý označil
rozhodnutie súd prvej inštancie za správne, v konaní bola preukázaná existencia všetkých znakov
ukracujúcej povahy právneho úkonu. Vo vyjadrení žaloba sa podrobne venoval jednotlivým častiam
odvolania žalovaného, ku ktorým uviedol, že uhrádzanie či neuhrádzanie iných záväzkov je však
z hľadiska posúdenia odporovateľnosti právnych úkonov bez významu, pretože podstatným je, že k

uhrádzaniu záväzkov vo vzťahu k žalovanému ako konateľovi úpadcu (osobe spriaznenej s úpadcom)
došlo v čase, kedy majetok úpadcu nepostačoval na úhradu pohľadávok jeho veriteľov, a teda žalovaný
ako konateľ úpadcu musel a mal vedieť, že uspokojením jeho pohľadávok dôjde k jeho zvýhodneniu
v porovnaní s inými veriteľmi, ktorých pohľadávky uhradené neboli, a že súčasne dôjde k ukráteniu
týchto ostatných veriteľov. Žalovaný teda pri uspokojovaní svojich vlastných pohľadávok voči úpadcovi
konal prinajmenšom v nepriamom úmysle, t.j. vedel, že svojím konaním môže svoju osobu zvýhodniť

a súčasne ostatných veriteľov ukrátiť, a pri uspokojovaní svojich pohľadávok bol s týmto následkom
uzrozumený. Poukázal i na ust. § 3 ods. 3 ZKR v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na
majetok úpadcu podľa ktorého je pre určenie úpadku bezvýznamné, či záväzky úpadcu sú splatné
alebo nesplatné, resp. koľko dní sú po lehote splatnosti. Pre existenciu úpadku vo forme predlženia
postačuje,žecelkovézáväzkyúpadcu(splatnéajnesplatné)presahujúhodnotujehomajetku,asúčasne

musí existovať pluralita veriteľov. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal, aký bol
stav záväzkov; majetku v čase uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov, ako aj to, a aký bol
počet veriteľov v čase uskutočnenia týchto úkonov. Existencia viacerých záväzkov 30 dní po lehote
splatnosti voči viacerým veriteľom má právny význam len z hľadiska oprávnenosti veriteľa podať návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (§ 3 ods. 2 a § 11 ods. 3 ZKR), nemá však význam z hľadiska

posúdeniaodporovateľnostiprávnychúkonov,anizhľadiskaposúdeniaúpadkuvoformepredlženia,čím
sa súd prvej inštancie v odseku 36. odôvodnenia rozsudku jednoznačným spôsobom vysporiadal. Ust.
§ 60 ods. 1 ZKR taxatívne stanovuje podmienky pre vyhodnotenie právnych úkonov ako ukracujúcich
právnych úkonov úpadcu, ktorými sú existencia právneho úkonu úpadcu, ukrátenie veriteľov v dôsledku
tohto právneho úkonu úpadcu , existencia úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej

strany o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, k čomu ust. § 60 ods. 2 ZKR zároveň zakotvuje
vyvrátiteľnú právnu domnienka úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosti druhej strany
o tomto úmysle. Žalobca v konaní preukázal naplnenie všetkých podmienok pre ukracujúcu povahu
právnych úkonov úpadcu. K námietke odvolateľa, podľa ktorej nikdy nedisponoval sumou 24.931,16 €,
nakoľko táto je len súčtom všetkých vrátených pôžičiek a vždy disponoval len hotovosťou cca 3000 eur

žalobca udáva, že nie je rozhodné, akou sumou žalovaný disponoval v každom jednotlivom prípade
uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu a pre určenie akou sumou sa obohatil na úkor ostatných
veriteľov úpadcu je rozhodným celkový súčet súm pôžičiek vrátených žalovanému, ktoré mohli byť
použité na uspokojenie ostatných veritel'ov a nie je ani rozhodné, či išlo o prostriedky žalovaného
získané mimo činnosti spoločnosti úpadcu alebo činnosťou úpadcu. Okamihom, kedy sa peňažné

prostriedky úpadcu v dôsledku vrátenia pôžičky dostali do dispozičnej sféry žalovaného sa stali jeho
vlastným majetkom. Žalovaný neuvádza žiadne podstatné argumenty ani dôkazy, ktoré by spochybnili
závery súdu prvej inštancie o zvýhodňujúcej povahe právnych úkonov úpadcu, len namieta, že "úkony,
ktorým žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa odporoval, nepredstavujú zvýhodňujúce a ani
ukracujúce právne úkony." Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne námietky voči posúdeniu úkonov ako

zvýhodňujúcich , jeho odôvodnenie sa týka iba úkonov ukracujúcich a tak dôvodnosť žaloby je daná
prinajmenšom z hľadiska zvýhodňujúcej povahy úkonov, ktorá nebola v odvolaní žiadnym spôsobom
účinne rozoporovaná. Rozhodnutie navrhol potvrdiť.

19. Na vyjadrenie žalobcu reagoval odvolateľ odvolacou replikou zo dňa 18.11.2016 (č.l. 191) a zotrval

na tvrdení uvedenom v odvolaní a zdôraznil, že súd vychádzal pri rozhodnutí vo veci s konštatovania,
že žalovaný bol jediným konateľom úpadcu, tak táto skutočnosť mohla a mala za následok nesprávne
právne posúdenie veci. Z dokumentov, ktoré v konaní predložil žalobca nebolo možné presne určiť vznik
úpadku, hoci žalobca predpokladal úpadok úpadcu bezprostredne po začatí jeho podnikania. Záväzok
z odporovaných právnych úkonov nie je možné posudzovať bez prihliadnutia na uskutočnené vklady

do podnikania, a ak by žalovaný svojimi pôžičkami nepomohol úpadcovi preklenúť dočasné nedostatky
likvidných finančných prostriedkov, úpadca by nebol schopný vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť
a uhrádzať čo i len časť zo svojich záväzkov, ktoré mu vznikli a pohľadávky veriteľov prihlásených do
konkurzu by boli omnoho väčšie. Odvolateľ tak zotrval na tvrdení, že svojim konaním žiadnym spôsobomsa na úkor veriteľov úpadcu neobohatil, vklady do spoločnosti podstatne prekračovali výbery a na
strane žalovaného neexistoval úmysel svojim konaním veriteľov úpadcu ukrátiť. V celom rozsahu zotrval
na skutočnostiach uvedených v odvolaní a rozhodnutie prvostupňového súdu označil v odôvodnení

za neurčité a časť záverov prijatých prvoinštančným súdom za nesprávne, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní.

20. K odvolacej replike sa vyjadril žalobca podaním odvolacej dupliky zo dňa 23.02.2017(č.l. 200),
ktorou zotrval na tvrdeniach, ktoré už uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu (č.l. 181). Zdôraznil, že

úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak, čo znamená, že dôkazné bremeno sa obracia a bolo dôkazným bremenom
žalovaného, aby argumentami a dôkazmi vyvrátil právnu domnienku existencie takéhoto úmyslu, čo
v prípade zvýhodňujúcich právnych úkonov sa úmysle úpadcu a vedomosť spriaznenej osoby ani len
nevyžadujeapostačujesamotnáexistenciaúpadcu,ktorýsaprispriaznenejosobeopätovneprezumuje.
Tvrdenie odvolateľa o neexistencii úmyslu pri ukracujúcich právnych úkonoch je tak v priamom rozpore

so zisteným skutkovým stavom, pričom je nepochybné, že v čase, keď úpadca vyplácal žalovanému
pôžičky bol jeho majetok nižší než jeho záväzky a ak úpadca v tejto ekonomickej situácii vyplácal
žalovanému ako osobe spriaznenej pôžičku, z ktorej prostriedkov mohli byť uhradené záväzky tretích
osôb nemožno takéto konanie vyložiť inak ako nepriamy úmysel ukrátiť svojich ostatných veriteľov.
Na tom nič nemení ani fakt, že žalovaný finančné prostriedky prostredníctvom pôžičiek vkladal do

spoločnosti s cieľom zlepšiť jej likviditu. Úpadca žalovanému vracal pôžičky v čase, keď likvidný majetok
úpadcu bol nižší než výška jeho záväzkov, a tak týmto konaním došlo jednoznačne k ukráteniu veriteľov
a zvýhodneniu žalovaného. Nie je pritom podstatné, že úpadca v tomto období uhrádzal aj iné záväzky,
pričom je potrebné zdôrazniť, že neuhrádzal všetky záväzky, ale len niektoré, ktoré si vybral. Ak by sa
bol chcel úpadca vyhnúť odporovateľným právnym úkonom, musel a mal záväzky všetkých veriteľov

uhrádzať súčasne v pomere hodnoty majetku úpadcu k jeho záväzkom v čase uskutočnenia týchto
úhrad, a ak tak neurobil, jednoznačne tým niektorých veriteľov vrátane žalovaného zvýhodnil a ostatných
veriteľov ukrátil. K námietke odvolateľa, ktorý poukazoval na to, že súd pri rozhodnutí vychádzal z
mylného názoru, podľa ktorého mal byť jediným konateľom žalovaný, čo by malo mať za následok
nesprávne právne posúdenie veci žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neoznačil ani

neopísal, aký vplyv by mohol mať tento nesprávny predpoklad na posúdenie odporovateľnosti právneho
úkonu, keďže predmetom konania je posúdenie konkrétnych právnych úkonov uskutočnených úpadcom
voči žalovanému.

21. Vyjadrenie žalobcu - odvolacia duplika bola zaslaná na vedomie právnemu zástupcovi odvolateľa,

ktorý ju dňa 24.03.2017 prevzal (č.l. 204), vyjadrenie k nej už nepodal.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustnézdôvodu,ženebolisplnenépodmienkyna vydanietakéhotorozhodnutia

(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené
je správne a odvolanie nie je dôvodné.

23. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1,2 C.s.p. a dospel k záveru, ž e napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

24. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom

rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.),
pretože súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené a žalovaným
namietané skutočnosti a ani v odvolacom konaní odvolateľ neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd
prvej inštancie nebol podrobne zaoberal, nebol by ich vyhodnotil a hmotnoprávne správne neposúdil.

26. S námietkou odvolateľa, ktorý uviedol, že konštatovanie prvoinštančného súdu, podľa ktorého je
žalovaný jediným konateľom a spoločníkom úpadcu, ktoré tak založilo nesprávne právne posúdenie veci
sa vyporiadava v odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd ktorý uvádza, že tento nedostatok nie je
adekvátnym dôvodom, ktorý by založil opodstatnenosť zmeny či zrušenia rozhodnutia prvoinštančného
súdu.

27. Uvedený odvolací dôvod je irelevantný, pretože bez ohľadu na to, že žalovaný nebol jediným
alebo boli viacerí, ktorá skutočnosť zrejme unikla pozornosti prvoinštančného súdu, žiadnym spôsobom
nemalo vplyv na určenie právnej neúčinnosti úkonov, ktoré vykonal úpadca tým, že plnil svoje záväzky
vočižalovanémuvčase,keďmajetokúpadcuužnepostačoval naúhraduvšetkýchpohľadávokveriteľov,

ktoré si títo aj uplatnili v konkurze, čím bola naplnená podmienka skutkovej podstaty ukracujúceho
právneho úkonu.

28. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie i ohľadom naplnenia podmienok § 60 ods. 1 a
2 ZKR, podľa ktorého odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich

veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a tento úmysel bol, alebo musel byť
druhejstraneznámy.Vzhľadomnaskutočnosť,žeodporovanýprávnyúkonboluzavretýmedziúpadcom
a osobou spriaznenou s dlžníkom, v zmysle ust. § 9 ods. 1 ZKR, keď žalovaný je jeho štatutárnym
orgánom a tiež má u neho kvalifikovanú účasť, čo znamená, že sa považuje za osobu spriaznenú s
dlžníkom, zo zákona platí vyvrátiteľná domnienka, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj

vedomosť, že druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá.

29. Je nepochybne v konaní preukázané, že úpadca prednostne uhrádzal pohľadávky žalovaného i
keď postupne a čiastočne, oproti čomu ale vôbec a to ani čiastočne neuhradil svoje existujúce záväzky
voči ostatným veriteľom, k čomu odvolateľ nepreukázal, že by bol aspoň čiastočne záväzky voči

ostatným veriteľom plnil. Základnou podmienkou pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnemu
úkonu, týkajúcemu sa majetku dlžníka je naplnenie predpokladov určenia neúčinnosti napadnutého
právneho úkonu voči veriteľom dlžníka v zmysle ustanovení generálnej klauzuly odporovateľnosti
právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR a zároveň naplnenie zákonných podmienok osobitnej
skutkovej podstaty odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu uvedeným v § 60 ods. 1 ZKR. V zmysle

citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii je možné odporovať len tomu právnemu
úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ako
okresný súd zistil, v čase vykonania odporovaného právneho úkonu úpadca nedisponoval majetkom
v rozsahu, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky veriteľov a ktoré boli zároveň prihlásené a
uznané správcom konkurznej podstaty v konkurze vyhlásenom na úpadcu, čo vyplýva z dôkazov, ktoré

prvoinštančný súd podrobne a prehľadne v odôvodnení rozhodnutia označil a z ktorých je zrejmé, že
sú splnené predpoklady § 57 ods. 4 ZKR a odporovaný právny úkon spôsobil ukrátenie uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

30. Odvolací súd k námietke odvolateľa, ktorý tvrdí, že nebol ku dňu 31.05.2011 v úpadku poukazuje na

to, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby je významné zistenie, či dňa 28.03.2012, kedy bol z časového
hľadiska vykonaný v poradí prvý úkon, ktorým úpadca uhradil záväzok žalovanému ako veriteľovi, a kedy
záväzky voči ostatným veriteľom neuhradil ani čiastočne, disponoval takým finančným majetkom, ktorý
by postačoval na úhradu jeho splatných peňažných záväzkov, keď podľa zistenia súdu v čase vykonania
prvého úkonu, ktorému žalobca odporuje, čo bolo dňa 28.03.2012 mal úpadca viacero záväzkov po

lehotesplatnosti,ktorénebolschopnýpodľaúčtovnýchzávierokapokladničnýchkníhuhrádzať,malviac
ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu majetku. Opak žalovaný v konaní
nepreukázal. Rovnako nie je žiadnym relevantným argumentom ani obrana odvolateľa, že sumou vovýške 24 931,16 eur, ktorú má uhradiť do všeobecnej podstaty úpadcu nedisponuje. Uvedená povinnosť
mu vyplýva z ust. § 63 ods. 2 ZKR.

31. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba
o určenie neúčinnosti právnych úkonov je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil
a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú neopodstatnené, na základe čoho napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).