Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010189
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010189.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr.ĽubiceLibantovejMedveckej,PhD.aJUDr.LenkyKováčovej,vtrestnejveciobžalovanejK.E.,pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej K. E., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 19.07.2017 sp. zn. 1T/49/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 280 odsek 2
Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a trestná vec vedená na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 1T/49/2017, proti obžalovanej K. E., narodenej XX.XX.XXXX v
E., trvale bytom K., t.č. Piešťany, A. XXX/XA, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa dopustila tak, že:

dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX hodiny do XX:XX hodiny v E. počas telefonického rozhovoru z
telefónneho čísla XXXX/XXX 665 sa opakovane vyhrážala poškodenému P. L., ktorý sa v tom čase
nachádzal v rodinnom dome v obci K. číslo XX slovami, že ho zničí, doláme, že mu fyzicky ublíži,
že si to zaplatí a najmenej päť krát sa mu vyhrážala utopením a týmto konaním u poškodeného P.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom bez prihlásenia K. č. XX vzbudila dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

pričom jeho obava naďalej trvá,

p o s t u p u j e

Okresnému úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bola obžalovaná K. E.
(ďalej len obžalovaná) uznaná vinnou z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť
na tom skutkovom základe, že:
dňa XX. XX. XXXX v čase od XX:XX hodiny do XX:XX hodiny v E. počas telefonického rozhovoru z
telefónneho čísla XXXX/XXX XXX sa opakovane vyhrážala poškodenému P. L., ktorý sa v tom čase

nachádzal v rodinnom dome v obci K. číslo XX slovami, že ho zničí, doláme, že mu fyzicky ublíži, že
si to zaplatí a najmenej päť krát sa mu vyhrážala utopením a týmto konaním u poškodeného P. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom bez prihlásenia K. č. XX vzbudila dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom
jeho obava naďalej trvá,
Za to bol obžalovanej podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr.
zák. a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d/
Tr. zák. uložil obžalovanej ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podala, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaná čo do výroku o vine a
treste.
V písomnom odôvodnení odvolania, ktoré podala prostredníctvom obhajcu, poukázala na to, že v kritický
deň okolo XX.XX hod. volala policajnú hliadku z domu P. v K. z dôvodu, že poškodený P. L. jej bránil

ísť za synom do I.. V kritický večer ho prezváňala z mobilného telefónu patriaceho jej nebohému otcovi,
pretože na svojom mobilnom telefóne nemala kredit. Chcela sa ho spýtať iba toľko, či je spokojný s
takýmto riešením situácie. Podľa výpovede poškodeného sa mu mala vyhrážať počas telefonického
rozhovoru v čase medzi 22.48 a 22.52 hod., teda cca 4 minúty, pričom svedkyňa P. tvrdila, že interval
medzi telefonátmi bola asi pol hodina. V čase, keď telefonovala s poškodeným, bola práve na polícii
v E.. Ak by sa bola poškodenému vyhrážala, musel by to počuť aj policajt. Z výpovede samotného

poškodeného je zrejmé, že obavu o svoj život a zdravie začal mať až po telefonáte M. G., ktorý mu
telefonoval dňa XX.XX.XXXX cca o 23.50 hod. v presvedčení, že ona si ho objednala, aby sa mu tento
vyhrážal. V tento večer sa skutočne G. s obžalovanou stretol, avšak ona ho nežiadala, aby kontaktoval
poškodeného L..
A. I. stupňa na základe dôkazov a to z výpovedí poškodených uznal ju vinnou zo žalovaného prečinu.

Podľa jej názoru, však žiadny prečin nespáchala. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa zrušil a ju spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.
Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že v súčasnosti žije s poškodeným, riadne pracuje a ich
spoločná dcéra na základe toho, že bola vo výkone trestu, bola zverená do výchovy poškodenému. V
súčasnosti má zabezpečené bývanie v Piešťanoch, alkohol nepožíva.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné
zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou (obžalovanou) Krajský súd v

Nitre ako súd odvolací podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa
vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia
uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná uznaná vinnou pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., za čo jej
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, ktorý jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odložený a bola jej stanovená skúšobná doba v trvaní 2 roky.

Pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku, tento je v súlade s vykonanými dôkazmi, keď bolo
preukázané, že obžalovaná potom, ako privolala políciu, ktorá ju odviezla na Obvodné oddelenie v
Topoľčanoch, prezváňala poškodeného, ktorý vediac o tom, že nemá kredit, jej volal naspäť a následne
sa mu táto vyhrážala.
K námietke obžalovanej uvedenej v odvolaní, že žiadnym spôsobom sa poškodenému nevyhrážala, je

potrebné uviesť, že vyhrážky počula aj svedkyňa P., ktorá v súlade s výpoveďou poškodeného uviedla,
že obžalovaná sa poškodenému vyhrážala s tým, že uviedla, že ho dá zničiť. Následne bolo preukázané,
že poškodený dostal SMS správu od M. G., resp. tento mu telefonoval v kritický deň o 23.50 hod. a mal
sa mu vyhrážať, čo vlastne u neho vzbudilo obavu, lebo si myslel, že na tento telefonát a vyhrážky honahovorila obžalovaná. Následne poškodený uviedol, že s G. si tieto skutočnosti vysvetlili a tento mu
volal iba z dôvodu, že mu bol dlžný peniaze. Ako vyplynulo z výpovede poškodeného, až po telefonáte
G. zavolal políciu.

Na základe hore uvedených dôkazov bolo potom preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo
výroku napadnutého rozsudku.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou

na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom tento
čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je
a/ trestný čin spáchaný z nedbanlivosti
b/ úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou

hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky,okolnostizaktorýchbolčinspáchaný,mieruzavineniaapohnútkupáchateľajejehozávažnosť
nepatrná.

Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Táto definícia vychádza z formálneho ponímania trestného činu, kde trestným činom môže byť len čin,

ktoréhoznakysúuvedenévTrestnomzákonevzásadebezohľadunamateriálnustránkutrestnéhočinu,
ktorá v minulosti bola subsumovaná pod pojem spoločenská nebezpečnosť. Posudzovanie materiálnej
stránky, teda bývalej spoločenskej nebezpečnosti, v súčasnej terminológii závažnosti sa v súčasnosti
platnom Trestnom zákone nachádza pri ustanovení týkajúcom sa definície prečinu všeobecne.
Je povinnosťou súdu pri posudzovaní závažnosti prečinu zaoberať sa aj týmto materiálnym korektívom.

Pri tomto poňatí materiálny korektív znamená, že prečin má len formálne znaky, teda znaky skutkovej
podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v konkrétnom
prípade použité určité materiálne kritériám, ktoré keď sú zvážené, a zistí sa nízka závažnosť prečinu
spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom.
Pri určovaní závažnosti prečinu ako merateľného kritéria materiálneho znaku je potrebné uviesť, že

materiálny znak je súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom jednotlivom prípade zvážiť
ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom prípade môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na tieto
jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi nimi, rôzny. Tento materiálny korektív je určený
a/ spôsobom vykonania činu a jeho následkami,
b/ okolnosťami za ktorých bol čin spáchaný a

c/ mierou zavinenia páchateľa.

Po zhodnotení všetkých týchto kritérií, na rozdiel od súdu I. stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že
vzhľadom na spôsob vykonania činu, t.j. že obžalovaná mala telefonovať resp. prezváňať poškodeného
z polície, ktorý jej následne zavolať naspäť a táto mu povedala, že ho zničí, doláme a fyzicky mu

ublíži, ako aj tú skutočnosť, že sa mu vyhrážala utopením, pričom ako vyplynulo z dokazovania, bola
pod vplyvom alkoholu, v strese, pretože bola na polícii, kde chcela oznámiť to, že jej poškodený bránil
ísť za synom (nakoniec však trestné oznámenie nepodala) a vzhľadom aj na mieru jej zavinenia je
možnokonštatovať,žetakétotelefonickévyhrážaniesavzhľadomnaokolnosti,zaktorýchknemudošlo,
nemožno považovať za prečin, ale vzhľadom na menšiu mieru závažnosti jej konania je možné toto jej

konanie posúdiť len ako priestupok.

Jenutnétiežuviesť,žemierazávažnostikonaniaobžalovanejbolanepatrná,pretožepoškodenýnaďalej
s ňou žije v spoločnej domácnosti a následne, ako sama uvádzala, k ďalším dorozumeniam medzi nimi
už nedošlo. Obžalovaná je zamestnaná a dokonca zaobstarala aj byt, kde spoločne s poškodeným aj

bývajú, pričom tvrdila, že alkoholické nápoje už nepožíva.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah odvolacieho súdu, je potrebné vyvodiť záver, že predmetným
skutkom došlo k protiprávnemu konaniu, ktoré však nie je možné postihnúť podľa žiadneho ustanoveniaTrestného zákona, avšak súčasne zistil, že daný skutok je možné posúdiť ako priestupok, na ktorého
prejednanie však nie je príslušný.

Z tohto dôvodu bolo potrebné vo veci rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia, keďže
tak mal urobiť už súd I. stupňa s poukazom na ustanovenie § 280 ods. 2 Tr. por. a preto krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a postúpil predmetnú trestnú vec Okresnému
úradu Topoľčany, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.