Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208898
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8815208898.4

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: H. X.,
X..XX.XX.XXXX, L. K. XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov
163/66, Svidník, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava 824 96,
IČO: 35 792 752, v zast. Advokástka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 542,29 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 542,29 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 07. 09. 2015 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 542,29 eur spolu s príslušenstvom a trov konania. Svoju žalobu odôvodila tým, že v
konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/289/2013, bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa.
V konaní bola úspešná a rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. 3C/289/2013, zo dňa 25.02.2014,
ktorý sa stal právoplatným dňa 16.12.2014. Rozhodnutím bola zmluva o spotrebiteľskom úvere
č.XXXXXXXXXX určená za bezúročnú a bez poplatkov, čo bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v

Prešove. Tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/289/2013 zistil porušenie spotrebiteľského práva
žalobcu, zo strany obchodníka. Rozsah porušenia spotrebiteľského práva vyplýva z vyššie citovaného
rozsudku, pričom žalobca poukázal na jeho odôvodnenie, ako na súčasť svojho skutkového tvrdenia.
Súd konštatoval, že: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje
údaj úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky, počte splátok a odplate za úver. Ani úverové
Zmluvné dojednania žalobcu na ktoré zmluva o úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť,

neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských
úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť
informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so
sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských
úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva

k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná však túto
možnosť nemala, keďže výška úroku nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere (porov. tiež
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Žalobcovi by v takom prípade
vzniklo iba právo na vrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej v sume 1.205,30 eur.
Keďže žalovaná vykonala žalobcovi jednotlivými splátkami úhrady vo výške 1.781,81 eur, uhradila mu
vyššiu sumu ako výška poskytnutých finančných prostriedkov, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby

žalobcu proti žalovanej aj v prípade, že by táto námietku premlčania nevzniesla.2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 3C/289/2013 ako aj
rozsudkom KrajskéhosúduvPrešove,podsp.zn.4Co/116/2014,podanížalovanéhozodňa03.11.2016
a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu 11.11.2016 uviedol, že žalobca svoj žalobný nárok opiera o § 3

ods. 5 zák.č.250/2007 Z.z. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ neuplatňoval v žiadnom súdnom
konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť t.j. predchádzajúce úspešné
uplatňovanie práv a povinností si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanie

o zaplatenie sumy 542,29 eur preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3C/289/2013 vyplýva, že sa viedlo konanie terajšieho
žalobcu proti teraz žalovanému o určenie zaplatenie 542,29 eur, kde rozsudkom Okresného súdu vo
Vranove n.T. zo dňa 25.02. 2014, č.k. 3C/289/2013-43 súd žalobu zamietol. Rozhodnutie bolo potvrdené

Krajským súdom v Prešove pod č.k. 4Co/116/2014-85. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.12.2014. Z rozhodnutia vyplýva, že podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Predmetná zmluva však
neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák.

od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedené. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania
neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky, počte splátok a odplate za úver. Ani
úverové Zmluvné dojednania žalobcu na ktoré zmluva o úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú
súčasť, neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu. Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je v súlade s čl. 8 smernice, ktorá umožňuje členským
štátom prijať právnu úpravu nad rámec smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčné a
odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky
vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských
úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť

informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so
sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských
úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva
k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná však túto

možnosť nemala, keďže výška úroku nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere (porov. tiež
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Žalobcovi by v takom prípade
vzniklo iba právo na vrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej v sume 1.205,30 eur.
Keďže žalovaná vykonala žalobcovi jednotlivými splátkami úhrady vo výške 1.781,81 eur, uhradila mu
vyššiu sumu ako výška poskytnutých finančných prostriedkov, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby

žalobcu proti žalovanej aj v prípade, že by táto námietku premlčania nevzniesla.

6. Žalobkyňa 06.06.2018 uviedla, že žalobný nárok opiera o platnú judikatúru súdov napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove z konania vedeného pod sp. zn.22 Co/41/2018 zo dňa 26.04.2018, kde išlo
o obdobné konanie voči spoločnosti V. J. a v konaní bolo spotrebiteľovi priznané fin. zadosťučinenie

z titulu, predtým neoprávnene súdnou cestou uplatneného nároku, ktorý bol súdom zamietnutý.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že od žalovaného požičala peniaze, snažila sa ich splatiť, došlo k rôznym
nekalým praktikám zo strany PROFI CREDITU. Zástupkyňa žalovaného podpísala odklad splátok,
ktorý žalobkyňa nežiadala a nepodpísala ho. Stalo sa tak, keď už bola žalobkyňa v omeškaní so
splácaním. Žalovaná uviedla, že ani nevedela že niečo existuje, ale po odklade splátok žalovaný od

nej žiadal navyšovanú sumu, ktorú sa snažila splatiť. V závere to už bolo tak, že žalovaný posielal
rôzne upomienky a suma sa stále navyšovala. Žalovaná uviedla, že žalovaný nárok na finančné
zadosťučinenie vo výške 542,29 EUR, ktoré si uplatňuje v tomto súdnom konaní, odvíja od nepríjemnejskúsenostiapodľajejnázorusatakéto spoločnostiobohacujúnaľuďoch,ktorísadostalidostavunúdze,
pretože aj ona si peniaze požičala z dôvodu, že potrebovala pomôcť synovi, ktorý rekonštruoval dom.

7. Z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

11. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

12. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14. Zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom zo dňa 11.06.2007 je zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 1255,1

eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v splátkach po 77,47 eur a to v 30 mesačných splátkach.
Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 74,54%, zmluvná odmena za poskytnutie úveru
predstavovala 1069,14 eur.

15. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou - typovou zmluvou v

zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

16. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o

ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide okonanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

18. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba

podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom
na podnet dodávateľa.

19. V danej právnej veci je preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
3C/289/2013, žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ, keď súd žalobu žalovaného

voči žalobkyni zamietol. Súd v uvedenom konaní vyslovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
č.XXXXXXXXXX je bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanému vzniklo iba právo na vrátených finančných
prostriedkov poskytnutých žalobkyni v sume 1.205,30 eur, žalovaná vykonala žalobcovi jednotlivými
splátkami úhrady vo výške 1.781,81 eur, čiže uhradila mu vyššiu sumu ako výška poskytnutých
finančných prostriedkov.

20. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje

záujem spotrebiteľa“.

21. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.

22. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

23. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca bol nedôvodne vystavený psychickému vypätiu zo strany
žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky a spôsoby uzavretia zmluvy a tiež v nemalej miere aj

tým, že samotný žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty byť účastníkom súdneho
konania na ochranu svojich spotrebiteľských práv.

24. Samotné súdne konanie iniciované voči žalobkyni žalovaným bolo náramne stresujúcim faktorom,
odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Súd pri priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia žalobcovi vychádzal najmä z porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany
žalovaného a intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa.

25. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v
súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné

zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval žalobcom
žiadanú sumu 542,29 eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal. Priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav,
ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcu žalovaného,
ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu,

ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné
zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na
porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.26. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť, že v
konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o

spotrebiteľských úveroch prípadne ďalších predpisov.

27. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne
preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného
zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a

časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia
a podobne).

28. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za

samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok
je v zadosťučinení obsiahnutý.

29. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma

v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu
žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z
predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. Spotrebiteľ už vôbec nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne
uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie už bezprostredne

v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ je oprávnený
uplatniťsinároknaprimeranéfinančnézadosťučineniesamostatnoužalobounasúde,akotomužalobca
učinil aj v prejednávanom prípade.

30. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému žalovanému
plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.