Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316210708
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316210708.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, adresa S., M.R.S. XX/
XX, o zaplatenie 717,54 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 30C/254/2016-28 zo dňa 15.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2.Rozhodnutiesúdodôvodnilprávneaplikáciouust.§497,§708ods.1,§709ods.1,§710Obchodného
zákonníka, s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch..., § 40 ods.
1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, s použitím ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa...

3. Súd vychádzal zo skutkového stavu ako vyplynul z vykonaného dokazovania, že dňa 29.10.2012

uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet na dobu neurčitú. Vzhľadom na porušenie
zmluvných povinností žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh
nevyrovnal, žalobca previedol dňa 11.4.2014 debetný zostatok z účtu na vnútorný pohľadávkový účet.

4. Súd ustálil, že posudzovaný právny vzťah medzi stranami je od svojho vzniku právnym vzťahom

založeným spotrebiteľskou zmluvou, pričom vzťah založený zmluvou o bežnom účte je nevyhnutné
posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o absolútny obchod. V prípade
zmluvy o zriadení debetného limitu sa práva strán spravujú zmluvou o úvere, pre ktorý je predpísaná
písomná forma. Súd ale skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o debetnom
limite v písomnej forme. Ak teda žalobca umožnil žalovanému čerpať peňažné prostriedky z bežného
účtu bez existencie písomnej zmluvy o zriadení debetného limitu, plnil žalovanému bez právneho

dôvodu, a súd posúdil nárok žalobcu ako nepovolené prečerpanie. uzavrel, že z dokazovania vyplýva,
že žiadna zmluva o tom, že banka vykoná do určitej sumy príkazy a platbu aj keď nemá na to potrebné
prostriedkynaúčte,nebolamedzižalobcomažalovanýmuzatvorená.Spoukazomnato,žežalovanému
boli bezpochyby bez existencie platne uzatvorenej zmluvy o debetnom limite poskytnuté peňažné
prostriedky, môže si žalobca uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je dôvodný
len v časti rozdielu medzi poskytnutým bezdôvodným obohatením žalobcom žalovanému a vráteným

bezdôvodným obohatením žalovaným žalobcovi.5. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že od 1.5.2014 v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa... je povinný z úradnej povinnosti pri nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať
na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva. Súd preto prioritne posudzoval túto otázku.

Keďže v prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, považoval za
potrebné aplikovať § 107 Občianskeho zákonníka, v ktorom je stanovená kombinovaná premlčacia doba
a to subjektívna dvojročná a objektívna trojročná, pričom subjektívna začína plynúť od okamihu, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobca dňa 11.4.2014 previedol debetný zostatok z účtu žalovaného na

pohľadávkový účet, teda najneskôr v tento deň mal nepochybne vedomosť o tom, že žalovaný sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil a aká je výška bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia lehota tak
začala plynúť 11.4.2014 a uplynula 11.4.2016. Žalobca podal žalobu na súd dňa 9.6.2016, teda zjavne
po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Za premlčané súd považoval aj uplatnené úroky z omeškania,
keďže tvoria príslušenstvom pohľadávky. Súd potom žalobou uplatnený nárok žalobcu ako premlčaný
zamietol.

6. V závere súd skonštatoval, že žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný
a neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov konania nepriznať (§ 257 CSP). S poukazom na to,, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy

v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal s tým, že o výške trov už nie je potrebné
samostatne rozhodovať.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a

zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Žalobca uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Vyslovil názor, že pokiaľ súd
považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia, mal žalobcu obligatórne vyzvať na jeho
doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP. Keďže súd rozhodol o neurčitom návrhu na
začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti
žaloby, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom. Ide pritom o vadu konania vymedzenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá je porušením
základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktorý zaručuje aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K odvolaniu žalobca pripojil listinný dôkaz -
zmluvu o povolenom prečerpaní na účte uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.2.2013, ktorou
banka zriadila klientovi povolené prečerpanie do výšky limitu 880,- Eur.

8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a h). CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP).10. Predmetom odvolacieho konania, s poukazom na odvolaciu argumentáciu uplatnenú žalobcom bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie v priebehu predmetného súdneho konania dodržal správny procesný
postup neodnímajúci žalobcovi možnosť konať pred súdom a následne, či vec správne právne posúdil.

11.Predmetnékonaniezačalodoručenímžalobysúdudňa9.6.2016.Vpriebehukonaniadňa1.júla2016
nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil
do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Podľa ustanovenia
§ 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované, rovnako ustanovenie § 217 ods. 1 veta prvá CSP upravuje, že pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto odvolací súd vzhľadom na to, že odvolacie
námietky žalobcu sa týkali postupu súdu prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
preskúmaval správnosť postupu prvoinštančného súdu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku účinných v danom čase. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania
základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov

tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán civilného
sporového konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2
ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho
práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

12. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 OSP účinného v čase doručenia žaloby súdu, pokiaľ zákon pre
podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

13. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 OSP, sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie

vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania,
odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania (1). Ak účastník v lehote podľa odseku
1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd
odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo
podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr

do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (2).

14. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 a 2 OSP, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,

bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je

účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou (1). Navrhovateľ je povinný
k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej

viny (2).

15. Náležitosti žaloby/návrhu na začatie konania za účinnosti OSP upravovali jeho ustanovenia § 79
ods. 1 a § 42 ods. 3. Návrh na začatie konania/žaloba v ich zmysle musí obsahovať jednak všeobecné
náležitosti vyžadované zákonom pre akékoľvek podanie účastníka uvedené v § 42 ods. 3 OSP a jednak

osobitné náležitosti stanovené § 79 ods. 1 OSP.

16. Všeobecnými náležitosťami každého podania v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 OSP sú: 1. zrejmosť
súdu, ktorému je podanie určené, 2. uvedenie kto podanie robí, 3. uvedenie ktorej veci sapodanie týka (uvedením spisovej značky konania, alebo aspoň okruhu účastníkov), 4. z podania musí
byť obsahovo zrejmé, čo sa ním sleduje, 5. dátum a podpis, 6. potrebný počet rovnopisov podania, 7.
potrebný počet príloh rovnopisov podania.

17. V prípade podania, ktoré je zároveň žalobou/návrhom na začatie konania, osobitnými náležitosťami
vyžadovanými zákonom sú: 1. presná identifikácia účastníkov konania (navrhovateľ a odporca resp.
žalobca a žalovaný), 2. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností (tzv. povinnosť tvrdenia), 3.
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva (tzv. dôkazná povinnosť) a 4. žalobná žiadosť (či

žalobný petit), keď z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

18. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu/žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia,
teda povinnosti substancovať svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má
rozhodovať. Navrhovateľ/žalobca musí v návrhu jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od
ktorého odvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich

skutočností má obsahovať samotná žaloba a nemožno ho nahrádzať odkazom na pripojenú listinu,
ktorá má popisovať nárok po skutkovej stránke. Ak je skutkový dej zmätočný, či absentuje vôbec, ide
o vadu žaloby odstrániteľnú postupom podľa § 43 ods. 1 OSP. Ak sa však postupom podľa § 43 ods.
1 OSP túto vadu žaloby odstrániť nepodarí, nepôjde o taký nedostatok konania, pre ktorý nemožno v
konaní pokračovať, pretože právo substancovať svoje skutkové tvrdenia majú účastníci až do vyhlásenia

uznesenia podľa § 120 ods. 4 OSP.

19. Rozhodujúcimi skutočnosťami v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 veta druhá OSP sa rozumejú také
údaje, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.
Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o

vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej žalobca opísal aspoň také rozhodujúce
skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 26 Cdo 593/2010). Pokiaľ však žaloba neobsahuje tvrdenie skutočností, z ktorých možno
odvodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne
i za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe, nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech

účastníka vo veci samej.

20. V prípade, ak podanie účastníka zákonom ustanovené náležitosti neobsahuje, ide o vady podania.
Vady podania môžu spočívať predovšetkým: a) v neúplnosti podania, ak podaniu chýba jedna či viac
náležitostí stanovených v OSP pre určité podanie; b) v nesprávnosti alebo nezrozumiteľnosti

podania, čo sú prípady, kedy podanie spĺňa formálne náležitosti stanovené OSP, avšak obsahové
vyjadrenie týchto náležitostí je buď nesprávne alebo nezrozumiteľné.

21. Ne/zrozumiteľnosť podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. Podanie je teda nezrozumiteľné,
ak je neurčité, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla podľa § 41 ods. 2 OSP (každý

úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, čo účastník podaním sleduje.

22. Neurčité sú najmä podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii účastníkov konania,
alebo ak sú podania z logického hľadiska nekonzistentné, či rozporné.

23. Nesprávne podania sú podania trpiace vadami samotného obsahu, napr. keď účastníci od súdu
požadujú stanovenie výšky judikovanej povinnosti v prípadoch, keď tak súd so zreteľom na viazanosť
žalobným návrhom urobiť nemôže. Napr. ak žalobca v spore o náhradu škody žiada, aby výšku škody
stanovil súd.

24.Akpotomsúdidentifikujevpodaníniektorúzvádpodľaust.§43ods.1OSP,vydáuznesenievktorom
opíše vadu, ktorou podanie účastníka trpí, uvedie účastníkovi zrozumiteľným spôsobom, ako treba
opravu tejto vady vykonať v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne ako treba
vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a stanoví účastníkovi lehotu v ktorej
má takúto vadu odstrániť opravou alebo doplnením. Pri poučení o tom, ako má účastník nesprávne,

neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplniť alebo opraviť, však súd nesmie prekročiť hranice
poučovacej povinnosti podľa § 5 OSP, účastníka poučuje iba o procesných právach a povinnostiach, nie
o otázkach hmotného práva. Ustanovenie § 5 OSP upravuje poučovaciu povinnosť súdu, je prejavom
ústavnoprávnehoprincípuprávanaspravodlivýproces,avšaksozreteľomnatzv.rovnosťzbraní.Princíprovnosti účastníkov v civilnom procese sa prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti
možností a šancí uplatňovať svoje procesné práva a procesné povinnosti. Pri vadách podania preto
súd nesmie pri poučovaní účastníka o oprave alebo doplnení podania z procesného hľadiska, poučovať

účastníka aj o hmotnoprávnych skutočnostiach, ktoré s takouto opravou súvisia. Poučenie o hmotnom
práve nie je súčasťou obligatórnej ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu.

25. Ustanovenie § 43 ods. 1 OSP sa teda aplikuje iba v prípadoch, ak podanie účastníka
nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre všeobecné podanie, či podanie konkrétneho druhu

ustanovuje. Ak však nesprávnosť, neúplnosť, či nezrozumiteľnosť podania spočíva vo svojej podstate
v hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa § 43 ods. 1 OSP uviesť, ako treba opravu
alebo doplnenie vykonať, pretože by išlo o poučenie o otázkach podľa hmotného práva.

26. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených právnych východísk, dospel
odvolací súd k záveru, že k odvolateľom tvrdenej procesnej vade v postupe súdu prvej inštancie pred

vydaním napadnutého rozsudku nedošlo. Žaloba žalobcu zo dňa 6.6.2016 obsahuje všetky náležitosti
vyžadované ustanovením § 42 ods. 3 OSP, teda je v nej uvedený žalobca, je v nej uvedené, že sa jedná
o návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu, je v nej označený žalovaný a z obsahu žaloby je zrejmý
predmet konania, keď sa žalobca sa domáha uložiť žalovanému splnenie povinnosti zaplatiť mu sumu
717,54 Eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky z nepovoleného prečerpania účtu. Podanie obsahuje

dátum, podpis žalobcu, boli k nemu pripojené označené listinné dôkazy a bola spolu s prílohami podaná
dvojmo. Rovnako žaloba žalobcu spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 OSP, čiže presnú
identifikáciu žalobcu a žalovaného, opísanie rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca po skutkovej
stránke vymedzil predmet konania. V danom prípade teda nemožno hovoriť o tom, že by žaloba žalobcu
bola nesprávna, neúplná, alebo nezrozumiteľná, obsahovala totiž všetky náležitosti v zmysle ustanovení

§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP, jej obsah bol žalobcom vyjadrený zrozumiteľne a určito, bolo z nej zrejmé,
čo žalobca touto žalobou sleduje a čoho sa domáha. Pretože žaloba netrpela žiadnou z vád podľa § 43
ods. 1 OSP, nebol daný dôvod na to, aby súd prvej inštancie žalobcu vyzýval na odstránenie vád žaloby
uznesením, s uvedeným postupu, ako treba opravu, alebo doplnenie žaloby vykonať.

27. Žaloba žalobcu obsahovala údaje nevyhnutné pre to, aby bolo súdu jasné, o čom a na akom
podklade má rozhodovať. Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania. V spore
však neuniesol bremeno tvrdenia dôkazu, keď v konaní netvrdil a ani žiadnym dôkazom nepreukázal, že
medzi stranami bola písomne uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní na účte, ktorá by tvorila právny
titul pre prečerpanie prostriedkov z účtu žalovaného a následne pre možnosť domáhania sa vyplatenia

tohto prečerpania žalobcom proti žalovanému z titulu zmluvného vzťahu.

28. Žalovaný ako dôkaz predložil zmluvu o povolenom prečerpaní na účte uzavretú stranami dňa
8.2.2013 až spolu s podaním odvolania, nie teda v konaní pred súdom prvej inštancie. Civilný
sporový poriadok ale v ust. § 366 CSP striktne upravuje podmienky, kedy je možné účinne uplatniť

prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany až v odvolaní a to vtedy ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca ale
splnenie žiadnej z týchto podmienok ani netvrdil a ich existenciu ani nepreukázal. Až v odvolacom konaní

predložená zmluva o povolenom prečerpaní na účte, teda nemohla byť v odvolacom konaní použitá a
odvolací súd na ňu nemohol prihliadať.

29. Následne odvolací súd skúmal právne posúdenie premlčania uplatňovaného nároku. Základnou
otázkoubolo,činadanýprípadjemožnéaplikovaťust.§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,

a to aj so zreteľom na skutočnosť, že na Ústavný súd SR, bol v čase prvoinštančného konania podaný
návrh na posúdenie súladu ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

30. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom do 26.7.2018, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.31. Ustanovenie § 5b bolo do Zákona o ochrane spotrebiteľa vnesené novelou, zákonom č. 102/2014
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom platnosť a účinnosť nadobudlo 1. mája 2014.
Na základe predmetného ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z. z., sa súdu (ktorý je možné považovať za
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) ukladala povinnosť v súdnom konaní z úradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá.
Predmetnému ustanoveniu sa prisudzoval v súdnej praxi procesný charakter, preto bolo aplikované

súdmi aj v konaniach, ktoré sa začali ešte pred účinnosťou tohto ustanovenia.

32. Dňa 8.9.2015 podal Okresný súd Košice II. na Ústavný súd SR návrh na rozhodovanie o súlade § 5b
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd
SR tento návrh prijal na ďalšie konanie uznesením zo dňa 9.11.2016 pod č. k. PL. ÚS 11/2016-7.

33. Nálezom PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Predmetný nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

dňa 27.9.2018, čím stratilo ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť.

34. Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 v bode 51. uzavrel, že
predmetné ustanovenie prekračuje prah komponentu právnej istoty ako súčasti princípu právneho štátu,
ako aj práva na súdnu ochranu, čím je porušený princíp legality ako komponent procesnej férovosti, a

takto aj „férovosť“ legislatívna chránená čl. 1 ods. 1 Ústavy.

35. Podľa § 193 veta prvá CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

36. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov, nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

37. Podľa § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Zb., právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia
strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

38. V zmysle § 41b ods. 2 zák. č. 38/1993 Zb., ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom

procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom
ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno
nútene vymáhať.

39. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

40. V právnoaplikačnej praxi sa uplatňuje základné interpretačné pravidlo zakotvené v čl. 152 ods. 4
Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Ide o generálny interpretačný princíp

uplatňovaný súdom aj vo svojej rozhodovacej činnosti.

41. Ústavný súd SR vo svojom náleze č. k. I. ÚS 316/06-37 zo dňa 20.12.2006 konštatoval, že:
„Hoci Ústava SR a Zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch
nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému

záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc.
Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením
nálezu, potom a fortiori to musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia
nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveňneprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. ... Takýto záver korešponduje aj so stanoviskom
pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11.10.2006, ktorým ústavný súd prijal zjednocujúce
stanovisko k odchylným právnym názorom senátov ústavného súdu...“ (rovnako aj nález Ústavného

súdu SR č. k. I. ÚS 48/06-24 zo dňa 14.6.2006).

42. Vzhľadom na uvedené východiská, nálezom Ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2016 stratilo
ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinnosť ex tunc, t. j. bolo anulované od počiatku, hľadí sa
naň ako by nikdy nebolo účinné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

V zmysle ust. čl. 152 ods. 4 Ústavy SR predmetné ustanovenie nemalo byť v právnej praxi ani nikdy
aplikované. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade oprel svoje
zamietajúce rozhodnutie o také znenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., ktoré v čase jeho rozhodovania
nebolo účinné, teda súd rozhodol v rozpore s Ústavou SR a zákonom, čím nielenže vec nesprávne
právne posúdil, keď pristúpil k posudzovaniu otázky premlčania nároku žalobcu z úradnej povinnosti
a nie na námietku dlžníka, ale nakoľko nezvolil postup podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP účinného v

čase rozhodovania súdu (akt. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP), svojim postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je preto dôvodné.

43. V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného

postupu, sa potom prvoinštančný súd už dôsledne nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a
dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov na zaplatenie žalovanej sumy, a neposkytol tak
žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné
dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295
CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj

tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez
návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

44. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako i v závislom výroku o trovách konania, s použitím ust. §

389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, (posudzovaním premlčania z úradnej povinnosti), pričom tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci súd nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom

vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom,
a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

45. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa

pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v
súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť,
posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti
znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP
odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania

včítane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).

46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).