Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Sabadošová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12Er/5824/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7799892164
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7799892164.2
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
814 99, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému U. vymoženie 46,90 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi návrh na vymoženie pohľadávky,
ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladajú vykonateľné rozhodnutia vydané Sociálnou
poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Súdny exekútor návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdu dňa 28.2.2018 žiadal zastaviť
exekúcie z dôvodu, že vymáhaný nárok je prekludovaný.
3. Podľa ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom
2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.
decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
4. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2, 3 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom
na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných
predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1
možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia
všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia rovnako aj
na pohľadávky na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.
5. V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka z rozhodnutia č. 200-1509-6023/1998-A zo
dňa 12.5.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľné dňa 29.6.1998 a rozhodnutia
č. 200-1509-6023/1998 zo dňa 12.5.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľné dňa
29.6.1998. Na výkon takýchto rozhodnutí sa aplikuje ustanovenie § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., podľa
ktorého možno rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné(exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo
len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do desiatich rokov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky
nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Dňom 29.6.2008 sa teda právo
vymáhať pohľadávku na podklade predložených exekučných titulov prekludovalo.
6. Preklúzia práva znamená jeho zánik. Zánik práva je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže
došlo k naplneniu hypotézy ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, súd exekúciu ex offo zastavil.
7. Súd sa pri posúdení preklúzie vymáhaného nároku osobitne zaoberal aj tou skutočnosťou, že ust.
§ 25 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorým bol zavedený do vymáhania poistného, o ktorom rozhodla
Sociálna poisťovňa, inštitút preklúzie, nadobudlo účinnosť až 1.7.2001. Súd vychádzal z právneho
názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v stanovisku sp. zn. Snj 84/02, podľa ktorého právo Sociálnej
poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o
sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase,
kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre
účastníka výhodnejšia. V posudzovanej exekučnej veci síce nejde o premlčanie, ale o preklúziu, avšak
princíp rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka ostáva rovnaký. Preto aj v
prípade práva vymáhať poistné, o ktorom bolo rozhodnuté pred 1.7.2001, môže dôjsť k preklúzii práva
vymáhať poistné podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z.z., pretože je to pre účastníka výhodnejšie.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.
12.Vzmyslecitovaného§243jExekučnéhoporiadku,súdujedanámožnosťnepriznaťexekútorovitrovy
exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila
a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca
demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so
zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku
alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom,
ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených
dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad
spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom
na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre
nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom
bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o
subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom),
avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka
exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a
databáz,kuktorýmmaexekútorprístup.Ďalšímpríkladomjezánikpriznanéhoprávavprípadepreklúzie,
ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne
a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť
bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty
exekúciiavyťaženosťexekútorskýchúradovmásúdzato,žetátolehotenemôžepresahovaťviacako12až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie
podľa príslušných právnych predpisov.
13. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku
2008, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podal až roku 2018.
14. Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného roku, pričom od
vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky
predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor
nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov
a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného
poriadku nepriznal.
Poučenie:
1./ Proti výroku I. o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, v 3 vyhotoveniach.
2./ Proti výroku II. o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.