Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208898
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8815208898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XX, XXX XX K., právne zastúpená advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 542,29 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou, č.k. 5C/341/2015-57 zo dňa 06. júna 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 542,29 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto

nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 3 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §
251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že z pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 3C/289/2013 vyplýva,
že sa viedlo konanie terajšieho žalobcu proti teraz žalovanému o určenie zaplatenia 542,29 Eur, kde
rozsudkom zo dňa 25.02.2014, č.k. 3C/289/2013-43 súd žalobu zamietol. Rozhodnutie bolo potvrdené
Krajským súdom v Prešove pod č.k. 4Co/116/2014-85. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.12.2014. Z rozhodnutia vyplýva, že zmluva neobsahovala žiadne údaje o výške uplatneného úroku
zo spotrebiteľského úveru, ale obsahovala len údaj o výške mesačnej splátky, počte splátok a odplate za
úver. Ani úverové zmluvné dojednania na ktoré zmluva o úvere poukazovala ako na svoju neoddeliteľnú

súčasť, neobsahovali žiadnu úrokovú sadzbu. Informácia o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam
z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.
Keďže žalobkyňa (v pôvodnom konaní žalovaná) vykonala jednotlivými splátkami úhrady vo výške1.781,81 Eur, uhradila vyššiu sumu ako výška poskytnutých finančných prostriedkov, čo je dôvodom na
zamietnutie žaloby žalobcu proti žalovanej aj v prípade, že by táto námietku premlčania nevzniesla.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou -
typovou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s
komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS. V danej právnej veci
je preukázané, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/289/2013 žalobkyňa
úspešne uplatnila právo ako spotrebiteľ, keď súd žalobu žalovaného voči žalobkyni zamietol. V

súvislostisvýkladompojmu„úspešnéuplatneniepráva“zostranyspotrebiteľapoukázalnainterpretačné
pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obdo 45/2012
zo dňa 24.06.2013. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie
žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života.
Ako vyplynulo z dokazovania, žalobkyňa bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany
žalovaného, najmä vzhľadom na jeho praktiky a spôsoby uzavretia zmluvy a tiež v nemalej miere

aj tým, že samotná žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty byť účastníkom
súdneho konania na ochranu svojich spotrebiteľských práv. Samotné súdne konanie iniciované proti
žalobkyni bolo náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.
Súd pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni vychádzal najmä z porušenia práv
žalobkyne ako spotrebiteľky zo strany žalovaného a intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom
a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za
plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval žalobkyňou žiadanú sumu 542,29
Eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu
vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade

vzniku ujmy, ale už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla.
Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať.
Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného zadosťučinenia, ale
pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritériá tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a časové obdobie trvania
závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia a podobne).

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu, preto patrí žalobkyni
proti neúspešnému žalovanému náhrada trov konania. V zmysle právnej úpravy o konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Namietal, že napádaný rozsudok neobsahuje žiadnu dokázanú skutočnosť, z ktorej súd
vychádzal pri rozhodovaní o výške nároku a že tretiu vetu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že je to automaticky duplicitný peňažný nárok spotrebiteľa za

akýkoľvek úspech v spotrebiteľskom spore a bráni tomu povaha samotného nároku, ktorá nie je totožná
s iným, hoci aj úspešne uplatneným nárokom. Ďalej uviedol, že druhou odvolacou námietkou, ktorú
uplatňujejesamotnépreukázanietoho,žebolpreukázanýzákladnároku,ktorýžalobkyňaodôvodňovala
odkazom na rozsudok 3C/289/2013 a na to, že došlo k úspešnému uplatneniu práva spotrebiteľa.
Namietal, že iba na základe ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je možné zakladať určitý

nárok, pretože podmienka úspešného uplatnenia porušeného práva musí vychádzať z konkrétneho
rozhodnutia o tom, že určité konkrétne právo určené na ochranu spotrebiteľa bolo porušené. Takéto
rozhodnutie vydané nebolo, pretože záver o bezúročnosti nie je automaticky záverom o porušení práva.
Mal za to, že si svoje povinnosti vyplývajúce mu z pôvodného rozhodnutia preukázateľne splnil. Pričom
od uvedeného momentu si voči žalobcovi neuplatňoval žiadne ďalšie nároky na základe uzatvorenej

zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobcu
v celom rozsahu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom
rozsahu, eventuálne, aby zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda

spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti

tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky

uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

15. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie súlen jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak
k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

17. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie
sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné
zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto

ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať
len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať
finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z
porušeniajehopráv.Zadanéhostavuniejemožnépovažovaťkonaniežalobkyne,ktorásapozamietnutí
žaloby uplatňuje aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie, za šikanózne a v rozpore so zákonom

a dobrými mravmi.

18. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
predostrel žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu, ktorá neobsahovala žiadne ustanovenie o úrokovej

sadzbe, čo spôsobilo bezúročnosť poskytnutého úveru žalobkyni, ako to konštatoval súd prvej inštancie
vo svojom rozsudku, č.k. 3C/289/2013-43 zo dňa 25.02.2014, ktoré bolo potvrdené aj rozsudkom
Krajského súdu v Prešov, č.k. 4Co/116/2014-85 zo dňa 05.11.2014. Naviac z rozsudku vo veci sp.
zn. 3C/289/2013 vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ vrátila z poskytnutého úveru žalovanému viac,
ako bola v zmysle vyhlásenej bezúročnosti povinná vrátiť, preto bol daný dôvod na zamietnutie žaloby

žalovaného. Takéto konanie bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu. S
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohola
na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná
povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu

spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni -
spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie
nároku spotrebiteľa.

19. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok

o trovách konania.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku o

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 542,29 Eur a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil (§ 387 C.s.p.).

21. K ostatným skutočnostiam uvedeným žalovaným v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že
podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami v konaní, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, či sporovej strany, ktorý ju nastolil. Jevšak nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (viď napr.
rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09, atď). Vzhľadom na uvedené odvolací
súd nepovažuje za potrebné vysporiadať sa s ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v podanom

odvolaní.

22. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešným bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu

sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).