Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38Csp/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118205764
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118205764.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu : R Collectors s.r.o., so sídlom

Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, zastúpený JUDr. Paulínou Vargicovou, PhD. proti
žalovanému: U. F., O. o zaplatenie 1.350,61 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s. sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa
15.5.2018 voči žalovanému domáhal zaplatenia 1.350,61 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere.
Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 23.5.2013 došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX . medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. a žalovaným, na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 1.000 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške podľa
zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z
predpisu splátok. Žalovaný v dobe od uzatvorenia zmluvy splnil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver
len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „zaplatené splátky“
listiny „Aktuálny stav úveru“. Do 28.2.2018, z ktorého dňa je vystavený výpis z úverového účtu, splatil

žalovaný na istinu sumu 299,30 EUR, na úroky sumu 360,15 EUR a na poplatky sumu 95,01 EUR.
Žalovaný po dátume 28.2.2018 nezrealizoval žiadne úhrady. Poštová banka, a.s. žalovanému zaslala
upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3
mesiace po splatnosti pohľadávky, a zároveň bol vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to,
že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky,
veriteľ-právnypredchodcažalobcu-pristúpilkzosplatneniuúverulistom„Výzvanaúhradudlžnejsumy“.
Žalovaný ani napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku.

3. Žalobca sa v rámci špecifikácie pohľadávky domáha zaplatenia :
- istiny vo výške 700,70 EUR
- úrokov vo výške 158,53 EUR
- úrokov vo výške 491,38 EUR
- úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 700,70 EUR, vo výške 25,5 % ročne zo sumy 700,70
EUR od 1.3.2018 do zaplatenia
- úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 700,70 EUR od 1.3.2018 do zaplatenia.

4. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe boli žalovanému doručené dňa 8.8.2018.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril ani nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany; skutkové tvrdenia
uvádzané žalobcom nepoprel.5. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň
21.2.2019. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 22.1.2019,
ktorý sa z neúčasti ospravedlnil dňa 15.2.2019 s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho

neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne dňa 14.2.2019, na
pojednávaní sa nezúčastnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd v súlade s § 180 CSP
rozhodol tak, že vec prejednal a rozhodol o nej v neprítomnosti strán sporu.

S k u t k o v ý stav :

6. Dňa 22.5.2013 žalovaný vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru požiadal právneho predchodcu
žalobcu (Poštová banka, a.s.) o úver vo výške 1.000 EUR. V zmysle čl. 2 bod 2.3 zmluvných podmienok
je zmluva uzavretá a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany veriteľa klientovi. Zmluva
nadobúda účinnosť čerpaním úveru podľa čl. 3 OP. Veriteľ podpísal zmluvu o poskytnutí pôžičky (ďalej
len „Zmluva“) dňa 23.5.2013. Na základe Zmluvy sa právny predchodca zaviazal poskytnúť v prospech
žalovaného úver vo výške 1.000 EUR a žalovaný sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s

dohodnutým úrokom. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 40
EUR vrátane poistenia. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 33,66 %, priemerná hodnota
RPMN 48,52 %, a ročná úroková sadzba 25,50 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom
predstavujú sumu 483,86 EUR. Dátum prvej splátky bol dojednaný na 12.6.2013, dátum ďalšej splátky
k 12. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru na 12.5.2016. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

boli aj Všeobecné obchodné podmienky.
7. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 754,46 EUR, tak ako to vyplýva z prehľadu
splátok a úhrad žalovaného predloženého žalobcom.
8. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, t.j. v súlade so
zmluvou a podmienkami zmluvy, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.5.2015 označeným

ako „upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 345,14 EUR a poplatkov vo výške 11,15 EUR a upozornil
žalovaného, že v prípade, ak dlžnú splátku neuhradí do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, bude
právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť.
9. Nakoľko k uhradeniu dlžnej splátky zo strany žalovaného nedošlo, právny predchodca žalobcu listom

zo dňa 8.6.2015 označeným ako „ výzva na úhradu dlžnej sumy“ oznámil žalovanému, že jeho dlh
z predmetnej Zmluvy pozostávajúci z istiny vo výške 700,70 EUR, úroku vo výške 108,39 EUR a
poplatkov vo výške 14,65 EUR sa stal splatným v celom rozsahu a žiadal žalovaného o jeho úhradu do
10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 6.8.2018 súd zistil, že právny predchodca

žalobcu, spoločnosť Poštová banka,a.s. ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu,
spoločnosť R Collectors s.r.o. ako postupníka a táto prešla na žalobcu do jeho vlastníctva. Na základe
uvedeného konajúci súd uznesením č.k. 38Csp/197/2018 - 134 zo dňa 27.12.2018 pripustil, aby z
konania vystúpil pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť R Collectors
s.r.o.

11. Žalobca priložil k žalobe okrem uvedenej Zmluvy aj listiny - Špecifikáciu úrokov, Obchodné
podmienky pre úver dostupná pôžička, Výzvu na úhradu dlžnej sumy, doručenku, Upozornenie - výzva
na splatenie dlžnej časti úveru, Zmluvu o postúpení pohľadávok, Prílohu k Zmluve o postúpení
pohľadávok, aktuálny stav úveru, predpis splátok k zmluve o úvere, sadzobník poplatkov a poštový
podací hárok.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
12. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu

a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
13. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.

14. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.15. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa §52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
21. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa §54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

26. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
27. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1)
ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu1ab) a ktorá má bankové povolenie. Iná právna

forma banky sa zakazuje.
28. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto

zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a
pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.
29. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo lenčasti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Právny z á v e r :

30. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,
ktorá sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2, posledná veta Občianskeho zákonníka a v osobitnom zákone

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
31. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Zhľadiskaporadiaaplikovateľnostivprípadespotrebiteľských

zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského
práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž
v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka

(účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol
účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a

nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je
tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na
ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia
právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje.
32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú
zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady
lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má
prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka
upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny
vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi stranami bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda

aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka.
K uvedenému súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený
v zmysle § 657 až § 658 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona č.
129/2010 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva

o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje

aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto
ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.
Stanoviská zo súdnej praxe:33. Právny vzťah založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 479 a nasl.)
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.). Pre

posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa
spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech
spotrebiteľa za odplatu ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010, sp.zn.
17CoE/2/2010).
34. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
35. Súd sa ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca odvodzoval
svojuaktívnulegitimáciunapodaniežalobyodzmluvyopostúpenípohľadávok,ktorúuzavrelsPoštovou
bankou, a.s., na základe ktorej Poštová banka, a.s. ako veriteľ /postupca/ postúpila svoju pohľadávku

voči žalovanému ako dlžníkovi na žalobcu /postupníka/. V danom prípade sa jedná o zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že postupcom bola
banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie
bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia

Občianskeho zákonníka /§ 524 a nasl./, ale aj ustanovenia zákona č.483/2001 Z.z. o bankách /§ 92
ods. 7 a ods. 8/.
36. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného
úveruzbankynatretísubjekt,jevzmysletohtozákonavyžadovanésplnenieďalšíchskutočností,pričom
nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej

pohľadávky.
37. Súd má za to, že oznámením banky ako veriteľa o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý nemá
postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, nemôže znamenať, že absolútne
neplatná zmluva o postúpení pohľadávok sa tým konvaliduje a táto zmluva o postúpení pohľadávok sa
bez splnenia zákonom vyžadovaných náležitostí stane právne existujúcim a platným právnym úkonom

s adekvátnymi následkami. Žalobca v konaní ani nepredložil oznámenie Poštovej banky, a.s., ktorým
táto žalovanému mala oznámiť postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu, pričom nepredložil žiaden
dôkaz svedčiaci o tom, že by bolo predmetné oznámenie Poštovej banky, a.s. žalovanému doručované.
Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky
Poštovej banky, a.s. žalovanému, súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal platnosťou zmluvy

o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanému.
38. Poštová banka, a.s. podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z.z.o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho
zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Zákonné ustanovenie

hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka, za
splnenia ďalších podmienok /ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy banky na plnenie/
svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku /nielen časti/postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou /ďalej len "postupník"/,aj bez súhlasu klienta. V
prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky, ktorú
môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou.
39. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a podľa ods. 3 rovnakého článku každý

môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podstatou uvedeného ustanovenia je zadefinovanie na úrovni základného zákona štátu medzí, v ktorých
sú oprávnené sa pohybovať (konať) subjekty verejného a súkromného práva. Ide tu o vyjadrenie zásady,
že kým subjekty verejného práva môžu konať len to, čo im ústava a zákony dovoľujú, subjekty práva
súkromného môžu naopak konať všetky s výnimkou toho, čo je zákonom zakázané (pozri rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp.zn. 7Cdo 26/2017).
40. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu
žalovaný ako klient neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bol v omeškaní
s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. V konaní bolo preukázané, žebanka pred postúpením pohľadávky žalovanému písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca však
nepreukázal oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany žalobcu žalovanému (listina obsahujúca
oznámenie postúpenia pohľadávky žalovanému sa v spise ani nenachádza, a teda nebola konajúcemu

súdu predložená). Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta /žalovaného/ na
tretiu osobu, ktorá nie je bankou /žalobca/ podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak
neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na
žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom /§ 39
Občianskeho zákonníka/.

41. Súd má za to, že právne významné pre posúdenie žaloby je, že právnym titulom uplatňovaného
nároku je bankový úver. Existuje zásadný rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou, ktorá je spotrebiteľovi
poskytovaná bankou a úverom alebo pôžičkou poskytovaným nebankovým subjektom. Banky na rozdiel
od nebankových subjektov poskytujú úvery a pôžičky z návratných finančných prostriedkov získavaných
od verejnosti, na základe verejnej výzvy. Štát preto chráni vklady občanov a právnických osôb uložených
v banke a to aj tým, že stanovuje presný režim činnosti banky. Preto sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách

stanovené obligatórne podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. Tieto musia byť
pre platnosť postúpenia dodržané. Jednou z nich je aj oznámenie banky klientovi o tom, že došlo k
postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Túto podmienku postúpenia pohľadávky však žalobca v konaní
nepreukázal. Postúpenie teda nebolo platné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu.

42. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania /
viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a preto nepostačuje, aby súdu žalobca

svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi
( žalobca však v spore nepreukázal ani samotné oznámenie). Súd netvrdí, že podľa § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sadožadovaťpreukázaniazmluvyopostúpení.Vtomtoprípadesavšakpreukázaniazmluvyopostúpení
pohľadávky nedožaduje dlžník - žalovaný, ale konajúci súd za účelom overenia žalobcom tvrdenej

aktívnej vecnej legitimácie. V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý
pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu
ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by protirečil obsahu základného práva na súdnu ochranu
garantovaného čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne
konanie garantovaného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra 2014/.
43. Nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu Poštovej
banky, a.s. na žalobcu, a teda žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.
T r o v y konania :

44. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
46. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Nakoľko súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, bol žalovaný v spore v plnom rozsahu
úspešný, preto by mu podľa zásad o náhrade trov konania patrila náhrada trov konania v celom rozsahu.
Nakoľko si však žalovaný žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v
konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v
3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).