Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011007
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111011007.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.05.2019 v
Prešove, v trestnej veci proti obžalovanému L.. G. T. a obžalovanému V. P., pre pokračovací zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a
iné, o odvolaní okresného prokurátora a o odvolaní obžalovaného V. P. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 6Tv/2/2011 zo dňa 11.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému V. P., nar. X.X.XXXX vo X. V.,
trvale bytom X. V.,
H.. Ž. XX, H.
E.,

u k l a d á

podľa § 355 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 39
ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona ukladá obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky na 4 (štyri) roky.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného V. P. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 6Tv 2/2011 zo dňa 11.04.2018 podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku
obžalovaného 1/V.. P.. P. L.. G. T., nar. XX.XX.XXXX v O. U.G., okr. M. - D., trvale bytom Č., H.. F.
Č.. XXX/X, D.. M. - D. pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že1/ dňa 20.09.2009 o 18.51 hod. sa na presne nezistenom mieste od obžalovaného V. P. hodnoverným
spôsobom dozvedel o tom, že migranti, ktorí nelegálne vystúpili na územie Slovenskej republiky z
Ukrajiny, budú transportovaní po území republiky a asi o hodinu neskôr v čase okolo 19.50 hod. v

Humennom na parkovisku pred hotelom Karpatia sa uskutoční odovzdanie piatich migrantov osobám,
ktoré budú zabezpečovať ich ďalšiu prepravu do vnútrozemia, pričom v čase o 19.53 hod. sa opätovne
dozvedel, že k odovzdaniu migrantov dôjde až o ďalších 30-40 minút, v čase o 20.20 hod. až 20.30
hod., na tom istom mieste, napriek tomu ako riaditeľ odboru operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ,
Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHPCP MV SR nevykonal žiadne opatrenia smerujúce

k prípadnému zadržaniu nelegálnych migrantov a osôb podieľajúcich sa na ich prevádzačstve, čím
postupovalvrozporesčlánkom3písm.a)af)ačlánkom24ods.1,ods.3nariadeniaMVSRč.53/2009o
Operatívno-pátracejčinnosti,sustanovením§2ods.1písm.b)zákonač.171/1993Zb.asustanovením
§ 48 ods. 3 písm. a) a d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ , SIS, ZVaJS, SR a ŽP,

2/ dňa 05.11.2009 sa hodnoverným spôsobom dozvedel o tom že jednou z podozrivých osôb

podieľajúcich sa na prevádzačstve, pri ktorom dňa 29.10.2009 o 16.10. hod. a štátnej ceste 2/32 v
katastri obce M. E., okr. Snina bolo hliadkou MZJ RHP Sobrance kontrolované vozidlo taxislužby, v
ktorom sa nachádzali traja nelegálni migranti občania Afganistanu, je aj občan Ukrajiny obžalovaný V. P.,
ako riaditeľ odboru operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ, Národnej jednotky boja proti nelegálnej
migrácii ÚHCP MV SR neoznámil túto skutočnosť vyšetrovateľovi PZ a ani nevykonal žiadne opatrenia

nato, aby boli odhalení páchatelia tejto trestnej činnosti a naviac v dňoch 16.11.2009 až 1.12.2009
opakovane poskytoval informácie z vyšetrovacieho spisu ČVS: UHCP-118/NJ-V-2009 o tom či sa v spise
nachádzajú nejaké dôkazy svedčiace proti osobe obžalovaného V. P., ako aj informácie o tom, kde sú
umiestnení zadržaní migranti, čím postupoval v rozpore s článkom 3 písm. a) a f) nariadenia MV SR
č. 53/2009 o Operatívno-pátracej činnosti, s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Zb.

a s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) a f) zákona č. 73/1998 Z. z. štátnej službe príslušníkov PZ, SIS,
ZVaJS SR a ŽP,

3/ dňa 10.12.2009 o 11.46 hod. sa od obžalovaného V. P. hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že na
území Slovenskej republiky sa nachádza 12 nelegálnych migrantov, z ktorých dvaja boli dňa 9.12.2009

o 16.20 hod. zadržaní policajti OHK PZ Ubľa a zvyšní desiati migranti budú večer dňa 01.12.2009
vo Vranove nad Topľou odovzdaní na ďalší transport po území republiky a v čase o 17.50 hod. dňa
10.12.2009 sa hodnoverne dozvedel, že týchto migrantov bude prevážať osobné motorové vozidlo zn.
Peugeot čiernej farby a doprovod mu bude robiť osobné motorové vozidlo zn. VW Passat červenej
farby a osoba, ktorá následne preberie nelegálnych migrantov a zabezpečí ich transport do vnútrozemia

republiky používa mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX, ako riaditeľ odboru operatívnej činnosti a
vyšetrovania Východ, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP MV SR nevykonal žiadne
opatrenia na zadržanie všetkých páchateľov tejto trestnej činnosti, ale na podnet obžalovaného V. P.
rozhodol, ktorých páchateľov zabezpečujúcich transport migrantov je treba zadržať a ktorých nie, čím
postupoval v rozpore s článkom 3 písm. a) a f) a článkom 24 ods. 1, ods. 3 nariadenia MV SR č.

53/2009 o Operatívno - pátracej činnosti, s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Zb. a
s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) a d) zákona č. 72/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS,
ZVaJS SR a ŽP oslobodil, pretože

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného 2/ V. P., nar. XX.XX.XXXX vo X. V., trvale bytom X. V.,
H.. Ž. XX, H. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako návod na zločin zneužívania právomoci vereného
činiteľa podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- dňa 10.12.2009 o 11.46 hod. sa obžalovaný L.. G. T. od obžalovaného V. P. hodnoverným spôsobom
dozvedel o tom, že na území Slovenskej republiky sa nachádza 12 nelegálnych migrantov, z ktorých
dvaja boli dňa 9.12.2009 o 16.20 hod. zadržaní policajti OHK PZ Ubľa a zvyšní desiati migranti budú
večer dňa 1.12.2009 vo Vranove nad Topľou odovzdaní na ďalší transport po území republiky a v čase

o 17.50 hod. dňa 10.12.2009 sa hodnoverne dozvedel, že týchto migrantov bude prevážať osobné
motorové vozidlo zn. Peugeot čiernej farby a doprovod mu bude robiť osobné motorové vozidlo zn.
VW Passat červenej farby a osoba, ktorá následne preberie nelegálnych migrantov a zabezpečí ich
transport do vnútrozemia republiky používa mobilné telefónne číslo 0944 192 480, ako riaditeľ odboruoperatívnej činnosti a vyšetrovania Východ, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP MV
SR nevykonal žiadne opatrenia na zadržanie všetkých páchateľov tejto trestnej činnosti, ale na podnet
obžalovaného V. P. rozhodol, ktorých páchateľov zabezpečujúcich transport migrantov je treba zadržať a

ktorých nie čím postupoval v rozpore s článkom 3 písm. a) a f) a článkom 24 ods. 1, ods. 3 nariadenia MV
SR č. 53/2009 o Operatívno - pátracej činnosti, s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993
Zb. a s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) a d) zákona č. 72/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ,
SIS, ZVaJS SR a ŽP oslobodil pretože

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaného 2/ V. P., nar. XX.XX.XXXX vo X. V., trvale bytom X. V., H.. Ž. XX, H. E., uznal vinným z
pokračovacieho zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona, že

1/ spoločne s ďalšími najmenej troma doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej dohode dňa
05.10.2009 v presne nezistenom čase zorganizovali za nezistenú výšku finančnej odmeny nelegálnych
prechod troch migrantov nezistenej národnosti cez štátnu hranicu mimo hraničného priechodu z Ukrajiny
do Slovenskej republiky, ktorých toho istého dňa vo večerných hodinách priviezli do Sniny a následne
motorovým vozidlom nezisteného typu a značky s označím „TAXI“ do Michaloviec,

2/ spoločne s ďalšími troma doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej dohode dňa 17.10.2009
v presne nezistenom čase zorganizovali za nezistenú výšku finančnej odmeny nelegálny prechod troch
migrantov nezistenej národnosti cez štátnu hranicu mimo hraničného priechodu z Ukrajiny do Slovenskej
republiky v služobnom obvode OHK PZ Ubľa, ktorých následne toho istého dňa v čase okolo 19.00 hod.

naložili na ceste medzi obcami M. E. R. M. v okrese Snina do osobného motorového vozidla Škoda
Octaviaev.č.F.XXXR.bielejfarbysoznačením„TAXI“,ktorériadilL.F.anelegálnychmigrantovodviezli
do U. pred hotel V. G.,

3/ spoločne s ďalšími dvoma doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej dohode dňa 22.10.2009

v presne nezistenom čase zorganizovali za nezistenú výšku finančnej odmeny nelegálny prechod troch
migrantov nezistenej národnosti cez štátnu hranicu mimo hraničného priechodu z Ukrajiny do Slovenskej
republiky v služobnom obvode OHK PZ Ubľa, ktorých následne toho istého dňa v čase okolo 17.00 hod.
naložili na ceste medzi obcami M. E. R. M. v okrese Snina do osobného motorového vozidla Škoda Fabia
kombi ev. č. B. XXX R. svetlohnedej farby, ktoré riadil L. F. a nelegálnych migrantov odviezol do Sniny na

autobusovú stanicu, odkiaľ ich previezli na vlakovú stanicu do Prešova a vlakom prepravili do Bratislavy,

4/ spoločne s ďalšími dvoma doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej dohode dňa 29.10.2009
v presne nezistenom čase zorganizovali za nezistenú výšku finančnej odmeny nelegálny prechod troch
migrantov štátnych príslušníkov Afganistanu cez štátnu hranicu mimo hraničného priechodu z Ukrajiny

do Slovenskej republiky v služobnom obvode OHK PZ Ubľa a títo migranti boli následne dňa 29.10.2009
v čase o 16.10 hod. na štátnej ceste 2/32 v katastri obce M. E., okr. Snina zadržaní hliadkou MZJ RHP
Sobrance v osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia ev. č. F. XXX R. bielej farby označím „ TAXI“,
ktoré riadil L. F..

Za to mu uložil podľa § 355 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona

určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil trest zákazu pobytu na území Slovenskej republiky v trvaní
2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v neprospech obžalovaných v zákonnej lehote okresný prokurátor písomné
odvolanie proti všetkým výrokom. V dodatočne predložených písomných dôvodoch vo vzťahu k
výrokom týkajúcim sa obž. T. vytkol okresnému súdu, že nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, ale jednotlivo v prospech obž. T. a vykonané záznamy ITP vo vzťahu k obsahu skutkovsúd nijako nevyhodnotil, hoci podľa názoru odvolateľa obsah týchto záznamov a obsah odpovede
vedúceho špecializovaného tímu MV SR zo dňa 25.08.2009 tvorili podklad pre uznanie trestnoprávnej
zodpovednosti tohto obžalovaného za stíhané skutky. Ďalej odvolateľ uviedol, že v dobe po 25.08.2009,

keď bolo obž. T. oznámené, že s obž. P. nie je možné spolupracovať s využitím inštitútu agenta a že
obž. P. poskytnutá informácia nie je použiteľná ani len na operatívne rozpracovanie trestnej činnosti
príslušníkmi Policajného zboru, obžalovaný dňa 20.09.2009, dňa 05.11.2009 a dňa 10.12.2009 nekonal
v zmysle služobných povinností, nevykonal úkony smerujúce k zadržaniu páchateľov trestného činu,
pričom poskytoval informácie z vyšetrovacieho spisu osobe podozrivej z páchania trestnej činnosti,

ku ktorej odhaleniu mal výkon jeho trestnej činnosti smerovať. Odvolateľ poukazoval na to, že už
zo samotnej informácie podpísanej obž. T. zo dňa 18.08.2009 adresovanej MV SR Sekcii kontroly a
inšpekčnej služby vyplynulo, že obž. P. pod zámienkou spolupráce s Policajným zborom ako osoba
páchajúca trestnú činnosť bude oznamovať osoby podieľajúce sa na trestnej činnosti v rámci pôsobnosti
obž. T., čím by tak podľa odvolateľa bola zabezpečená beztrestnosť obž. P. v páchaní rovnakej
trestnej činnosti. Nečinnosť a poskytovanie informácií neoprávnenej osobe obž. T. vyplynulo podľa

odvolateľa z obsahu záznamov ITP. Tu odvolateľ vytkol okresnému súdu, že záznamy ITP vyhodnotil
len ako komunikáciu obžalovaných, lebo podľa odvolateľa nielen komunikovali, ale komunikovali aj
o skutočnostiach, ktoré boli v pôsobnosti obž. T. a v priamej súvislosti k skutkom prevádzačstva, z
ktorých spáchania bol podozrivý práve obž. P., pričom nečinnosť a neplnenie si služobných povinností
obž. T. spočívala v nekonaní vo vzťahu k obž. P. napriek vedomosti, že takýto druh spolupráce s

osobou participujúcou na trestnej činnosti nebol v zmysle štandardných postupov schválený a logickým
dôsledkom bolo, že nedošlo k zadržaniu prevádzačov. Zo záznamov ITP podľa odvolateľa vyplynulo,
že obž. P. žiadal obž. T. aby ho informoval, či jeho meno nepadlo pri záchyte migrantov a či nebol
zachytený na kamerovom zázname, kde následne obž. T. uvedené skutočnosti overoval u vyšetrovateľa
konajúceho v uvedenej veci a informoval obž. P.. Podľa odvolateľa došlo aj k tomu, že obž. T. konal v

prospech seba alebo iného a keď pri skutku obž. P. bolo uvedené, že tento konal za nezistenú výšku
finančnej odmeny, tak neodhalenie trestnej činnosti zo strany obž. T. bolo v prospech obž. P., ktorý
inkasoval odmeny.

Okresný prokurátor v odôvodnení svojho odvolania oznámil svoje námietky proti oslobodzujúcemu

výroku týkajúceho sa obž. V. P. v podstate tak, že skutok, kladený tomuto obžalovanému za vinu sa stal a
je trestným činom, ktorého sa tento obžalovaný dopustil formou návodu a že z vykonaných odposluchov
bolo zrejmé, že obžalovaní spolu nielen komunikovali, ale že obž. P. žiadal obž. T., aby ho informoval,
či jeho meno nepadlo pri záchyte migrantov a či nebol zachytený na kamere, kde následne obž. T.
uvedené skutočnosti overoval u vyšetrovateľa konajúceho v uvedenej veci a informoval o tom obž.

P.. Svoje námietky proti výroku o treste, ktorý bol uložený obž. V. P., okresný prokurátor popísal tak,
že keď okresný súd ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby odôvodnil časovým odstupom
od spáchania trestnej činnosti, tak podľa odvolateľa práve obž. P. svojim postojom počas trestného
konania pred súdom sám prispel k jeho trvaniu, nezúčastnil sa ani jedného hlavného pojednávania a v
troch prípadoch hlavného pojednávania nedoručil súdu súhlas na vykonanie hlavného pojednávania v

jeho neprítomnosti, a preto trvanie trestného konania od spáchania činu nebolo možné považovať za
mimoriadnu okolnosť zníženia trestu.

Záverom podaného odvolania okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b)
Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Písomne v zákonnej lehote podal aj obž. V. P. odvolanie, v ktorom trval na tom, že trestný čin nespáchal
a ani sa na ňom nezúčastnil. Uviedol, že proti nemu nebol žiaden priamy dôkaz, že svedok L. F.
viackrát zmenil svoju výpoveď, že sa nastrašil a potom vypovedal pravdu a že uvádzal, že nepozná
žiadneho Ukrajinca a že osoba, ktorá tomuto svedkovi platila, sa predstavila menom, na ktoré si

svedok nespomínal. Tento odvolateľ vytkol okresnému súdu, že ho považoval za usvedčeného najmä
odposluchmi telekomunikačnej prevádzky, lebo to pravda nebola, lebo mu nebola odobratá vzorka hlasu
a neboli u neho zaistené mobilné telefóny a SIM karty, a neboli ani SIM karty a telefónne čísla evidované
na jeho meno. Okrem toho v skutkoch pod bodmi 1, 2, 3 neboli chytení žiadni migranti a nebola známa
ich národnosť.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku V prejednávanej veci, vzhľadom na odvolanie okresného prokurátora

krajský súd preskúmaval všetky výroky napadnutého rozsudku. Krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a po vykonaní svojej prieskumnej
povinnosti dospel k nasledovným zisteniam.

Vo vzťahu k oslobodzujúcim výrokom okresný súd poukázal na obhajobu obž. T., hodnotil pomenované

dôkazy v podstate tak, že keď tento obžalovaný nepopieral, že bol v kontakte s obž. P., ktorého
stretol osobne a následne mu tento telefonický odovzdával informácie týkajúce sa prevozu nelegálnych
migrantov, ako aj spolupracujúcich príslušníkov PZ pôsobiacich na hranici, ktorí sa mali na tejto trestnej
činnosti podieľať, tak z prečítanej výpovede obž. P. bolo zrejmé, že obž. T. odovzdával informácie
týkajúce sa prechodu nelegálnych migrantov cez Slovensko-Ukrajinskú hranicu. Z výpovedí svedkov,
ako priamych policajných nadriadených obžalovaného, U.. C. Š.G. a L.. Z. U., bolo potvrdené, že títo

vedeli, že obžalovaný má informátora, ktorý dáva typy ohľadne nelegálnych prechodov štátnej hranice.
Zároveň bolo zrejmé, že obžalovaný stále vykonal všetky opatrenia, aby došlo k zadržaniu týchto
nelegálnych migrantov. Okresný súd nezistil, že by obž. T. poskytoval obž. P. informácie z vyšetrovacích
spisov, že by rozhodoval, kto bude zadržaný a kto bude prepustený zo zadržania a pokiaľ k záchytu
migrantov došlo až vo vnútrozemí, z vykonaného dokazovania považoval za zrejmé, že obžalovaný,

keď dostal informáciu o plánovanom prechode migrantov, snažil sa toto riešiť, ale nakoľko zásahová
jednotka cudzineckej polície sídlila v Prešove, bolo potrebné spolupracovať aj s inými zložkami polície,
aby tak došlo k záchytu utečencov. V niektorých prípadoch boli zadržaní iba šofér a migranti, ale
nedošlo k zadržaniu prevádzača, čo však nebolo spôsobené na základe rozhodnutia obž. T., ale toho,
ako sa situácia v daných prípadoch vyvinula. Okresný súd pritom vyhodnotil výsledky vykonaných

ITP-odposluchov tak, že nimi nebolo preukázané podozrenie, že obž. T. sa mal dopúšťať trestnej
činnosti a poukázal na to, že je z nich síce zrejmé, že obaja obžalovaní medzi sebou komunikovali,
ale neboli preukázané také skutočnosti, ako sú uvádzané v obžalobe a nebolo preukázané, že by
obžalovaný akýmkoľvek spôsobom zasahoval priamo do vyšetrovania, že by sa snažil získať informácie
z vyšetrovacieho spisu a tieto, že by mal odstúpiť obž. P., že by bol obž. T. preukázaný úmysel zadovážiť

inému alebo sebe neoprávnený prospech. Okresný súd tak uzavrel, že v prípade obž. T., v konaní pred
súdom neboli produkované žiadne priame dôkazy, ktoré by preukazovali jeho trestnú činnosť a nebol
zabezpečený ani taký sled nepriamych dôkazov, ktoré by v ich súhrne usvedčovali obž. T. zo skutku
uvedeného v obžalobe a tak nemal preukázané, že sa stal skutok, ktorý mal spáchať obž. T.. Vzhľadom
na to, že skutku, ktorého existencia nebola preukázaná, vo vzťahu k obž. T. sa mal dopustiť aj obž. P. vo

forme návodu, tak ani obž. P. okresný súd pre rozpor s primárnou logikou neuznal vinným z uvedeného
trestného činu.

V odsudzujúcej časti okresný súd považoval obž. P. za priamo usvedčeného výpoveďou svedka L. F.,
ktorý jednak popísal spôsob, akým bol oslovený na prevoz týchto nelegálnych migrantov a pri vykonanej

rekognícii opakovane jednoznačne označil obž. P. za osobu, s ktorou dojednával prepravu nelegálnych
migrantov, ďalej bol usvedčený odposluchmi telekomunikačnej prevádzky, ktoré okresný súd vyhodnotil
ako dohadovanie menovaných o prevoze nelegálnych migrantov cez územie SR. Okresný súd sa
nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, ktorá kládla menovanému za vinu spáchanie
pokračovacieho zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d), § 138 ods. 1 písm. i)

Tr. zákona, lebo nepovažoval za preukázané spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania,
teda organizovanou skupinou, nakoľko nebola preukázaná nijaká deľba úloh medzi jednotlivých členov
skupiny a ani nebola preukázaná plánovitosť a koordinovanosť pri páchaní trestnej činnosti v takom
rozsahu, ako to vyžaduje znenie § 129 ods. 2 Tr. zákona a konanie obž. P. bolo možné posúdiť len ako
spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zákona spáchané s dvomi doposiaľ nestotožnenými osobami.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, nebolo potrebné ho v rámci odvolacieho konania
dopĺňať a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal. S postupom okresného súdu,

až na výrok o treste uloženom obž. P., sa krajský súd v podstate stotožnil, pričom ani nemožno nič
vytknúť ani hodnoteniu vykonaných dôkazov tak, ako ho aplikujúc ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku
a pravidlá logického myslenia použil okresný súd.Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
je úlohou Policajného zboru odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov. Podľa § 38a ods.
1, 2 tohto zákona operatívno-pátraciu činnosť predstavuje mimo iného systém spravidla utajených,

spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania,
odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov a vykonávajú na to určené
služby Policajného zboru, pričom v zmysle § 39 tohto zákona. Medzi prostriedky operatívno-pátracej
činnosti patrí aj využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, ktoré je policajný zbor
oprávnený používať aj pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov a ktoré

sú poľa § 41 ods. 1 tohto zákona fyzickými osobami, ktoré dobrovoľne, utajovaným spôsobom poskytujú
informácie a služby Policajnému zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti.

Podľa prokurátora mal obž. T. v žalovanom čase a po získaní informácií od obž. P. ako svojho
informátora o skutočnostiach nasvedčujúcich páchaniu trestného činu prevádzačstva ako riaditeľ odboru
operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHPCP

MV SR nevykonať žiadne opatrenia smerujúce k prípadnému zadržaniu nelegálnych migrantov a osôb
podieľajúcich sa na prevádzačstve, neoznámiť skutočnosť vyšetrovateľovi PZ a ani nevykonať žiadne
opatrenia nato, aby boli odhalení páchatelia tejto trestnej činnosti a naviac v dňoch 16.11.2009 až
1.12.2009 mal opakovane poskytovať informácie z vyšetrovacieho spisu ČVS: UHCP-118/NJ-V-2009
o tom či sa v spise nachádzajú nejaké dôkazy svedčiace proti osobe obž. V. P., a nevykonať žiadne

opatrenia na zadržanie všetkých páchateľov trestnej činnosti, ale na podnet obžalovaného V. P. mal
rozhodnúť, ktorých páchateľov zabezpečujúcich transport migrantov je treba zadržať a ktorých nie.

Obž. T. potvrdil, že obž. P. bol jeho informátorom o takých skutočnostiach a na základe takých získaných
informácii od tohto obžalovaného, popisujúc konkrétne úkony sa podieľal na organizovaní policajných

akcií a poprel, že by porušil niektoré zo svojich policajných povinností. Obžalovaný už v prípravnom
konaní uviedol, že z času na čas mal obž. P. návrhy, aby pri akcii, o ktorej poskytol informácie, zadržali
len časť páchateľov, na ktoré návrhy obž. T. však nepristúpil. Aj v prípade záchytu vo Vranove nad
Topľou to tak bolo, kde obž. P. mu navrhol, aby zadržali len tých ľudí, ktorí majú odvážať migrantov,
čo obž. P. zdôvodňoval tým, že tých páchateľov, čo migrantov dovezú, policajti chytia druhýkrát, lebo

migrantov dovezú aj druhýkrát. Ako v iných prípadoch obž. P. prisľúbil spôsobom, že dobre, dobre V.,
ale v skutočnosti dal svojmu zástupcovi T. príkaz na zadržanie všetkých páchateľov.

Z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré by obhajobu obžalovaného vyvrátili. Naopak
obhajobu tohto obžalovaného priamo potvrdzuje výpoveď obž. P., ktorý uviedol, že dával informácie obž.

T., ktorého ľudia chytali migrantov a prevádzačov, obž. T. mu vravel, že môže pôsobiť len ako informátor
anieakoagent.Hocinavrhovalobž.T.,žebynebolovhodné,abychytaliajtých,ktorímigrantovdovážali,
a to preto, aby nebol odhalený ako policajný informátor, obž. T. mu nepotvrdil, že takých prevádzačov
polícia nezadrží a len mu hovoril, že on o tom nerozhoduje.

Obž. T. neusvedčujú ani jeho vtedajší služobne nadriadení ani služobne podriadení. Svedok F. potvrdil,
že ho obž. T. informoval, že informátora na prevádzačstvo a trestnú činnosť policajtov má a že ho obž.
T. žiadal, aby informoval špecializovanú zložku polície. Svedok dodal, že pri zásahu vo Vranove nad
Topľoudošlokneštandardnejsituácii,keďnamiestodošlaajpolíciazoSobraniec,hocitonemalavedieť.
Svedok uviedol, že žiadny pokyn v zmysle „ toho brať a toho nie“ od obž. T. neregistroval. Svedok T.

popísal množstvo opatrení, ktoré vykonal obž. T. v rámci predmetných skutkov a ktoré boli vykonané aj
pod jeho vlastným vedením po tom, čo obž. T. poskytol informácie od svojho informátora pri predmetných
akciách, spoločne s obž. T. na akciách spolupracovali pričom ani tento svedok nepotvrdil, aby obž.
T. selektoval páchateľov na tých, ktorých treba zadržať a tých, ktorých nezadržať, a keď pri skutku vo
Vranove nad Topľou jeden z páchateľov ušiel, tak neušiel im ale ušiel zasahujúcim dopravným policajtom

pri zastavovaní auta s migrantmi.

Aj svedok I. uvádzal, že od obž. T. nedostal pokyn selektovať, koho zadržať a koho nezadržať a dodal, že
vedel o tom, že obž. T. upozorňoval svojho informátora obž. P., ktorého mu ako policajného informátora
prenechával, že nesmie nič trestné urobiť. Svedok V. poprel, že by od neho obž. T. chcel, aby niekoho

z páchateľov pustil a dodal, že sa robili opatrenia vrátane akcie vo Vranove nad Topľou, keď práve na
základe informácií od obž. T. sa robili ďalšie opatrenia k zadržaniu migrantov a prevádzačov. Svedkovia
N. a Š. zhodne uviedli, že obž. T. sa o ich spis nezaujímal, pričom potvrdili negatívny výstup z previerky
kamerového systému na rozpoznanie totožnosti podozrivej osoby. Aj svedok D. vypovedal o vykonanípolicajných úkonov zo strany obž. T., ktorý sa o jeho spis nezaujímal. Rovnako svedkovia G. a V.
vypovedali o takých policajných úkonoch, pričom V. aj priamo potvrdil obhajobu obžalovaného, keď
výslovne uviedol, že obž. T. nedával pokyny, koho pustiť a koho nepustiť. Aj podľa svedka V., obž. T.

mu do spisu nezasahoval. Svedok M. popísal opatrenia pri akcii dňa 10.12.2009 a dodal, že informácie
prišli práve od obž. T.. Svedok B., ktorý sa zúčastnil policajného zásahu pri akcii vo Vranove nad Topľou
uviedol, že obž. T. dal k akcii počiatočnú informáciu, pričom svedok popísal okolnosti úteku spolujazdca
auta, v ktorom zaistili jedného z prevádzačov, a to vodiča T.. Aj svedok U., ako nepriamy nadriadený obž.
T., uvádzal, že obž. T. žiadal vízum pre svojho informátora z Ukrajiny, ale vzápätí svoju žiadosť stiahol

s odôvodnením, aby si ten informátor zabezpečil vízum sám. Svedok T. uviedol, že práve na základe
informácie od obž. T., zadržali X. P. a sedem migrantov a že za pomoci obž. T. neskôr stotožnili obž.
P. ako osobu, ktorá telefonicky oznámila, že má informácie o trestnej činnosti policajtov. Svedok Š. ako
policajt zasahujúci pri akcii v Ubli nevedel nič o tom, že by obž. T. urobil niečo zo žalovaného konania.

Nielen svedkovia - policajti, ktorí bezprostredne prichádzali do priameho kontaktu s obž. T. pri policajnej

operatívno-pátracej činnosti, ale aj svedkovia, ktorí boli policajtmi inšpekčnej služby, nepotvrdzovali
dôvodnosť obžaloby vo vzťahu k obž. T.. Svedok U. potvrdil, že mu obž. T. oznámil, že má Ukrajinca,
ktorý vie o trestných činoch súvisiacich s prevádzačstvom a že sa mu bude snažiť pomôcť, aby došlo ku
spolupráci. Obž. T. tak zisťoval, či Inšpekcia je ochotná spolupracovať, keďže obž. P. chcel byť agentom,
pričom ale vedeli, že obž. P. mal takú podmienku, že by pri svojej činnosti zároveň páchal trestnú činnosť,

a tak Inšpekcia odmietla takú spoluprácu, pričom obž. T. toto stanovisko, podľa svedka, rešpektoval.
Svedok V. zasa potvrdil, že ako policajtovi z odhaľovania korupčného správania sa policajtov mu obž. T.
oznámil, že má osobu s informáciami o trestnej činnosti policajtov v Sobranciach, a na to obž. T. povedal,
že obž. P. sa týmto nemôže vyviniť.

Vzhľadom na obsah vykonaných odposluchov zo vzájomnej komunikácie obžalovaných, sa krajský súd
nestotožnil s názorom odvolateľa. Týkali sa predovšetkým dotazovania obž. P. na skutočnosť, či nebol
zachytený kamerovým záznamom a či a kde boli osoby zaistené políciou umiestnené a aký bude ich
ďalší pohyb, pričom obž. T., podľa názoru krajského súdu, vo svojich odpovediach volajúcemu mužovi /
z ich kontextu tu možno s vysokou mierou pravdepodobnosti pripustiť, že ním je obž. P./ nepostupoval

tak, ako mu to prokurátor kládol za vinu. Jeho odpovede /napr. že tam nič nevidno, že tam nič nie je,
že nemá prístup na záznam z kamery, že nevie presne povedať, kde osoby dali, že musia žiadať o azyl
a že on už to dajak zariadi, že žiadne meno nepadlo, že skade by mali tvoju fotografiu, že dá vedieť a
podobne, či odpoveď na snahu obž. P. zistiť viac odpoveď obž. T., že sa mu už nepáči, že ho obž. P.
veľmi vypočúva/ boli tak vyhýbavé, tak nekonkrétne či poskytnutie konkrétnych odpovedí odkladajúce

na presne neurčenú dobu, tak zahmlené, ako len bolo - bez toho, aby došlo k zneužitiu povinností
policajta - možné pri súčasnom záujme obž. T. zachovať si dôveru a ochotu obž. P. poskytovať konkrétne
a pre policajnú prácu resp. dosiahnutie účelu trestného konania užitočné informácie o trestnej činnosti
prevádzačstva. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vo viacerých prípadoch viedli informácie
získané obž. T. od obž. P. k zadržaniu prevádzaných osôb ako aj prevádzačov. Nebolo pritom žiadnym

dôkazom preukázané, že by obž. T. mal mať iný než služobný prospech z tejto jeho spolupráce s obž.
P.. Odvolaciu námietku, ktorou prokurátor v podstate tvrdil, že pokiaľ obž. P. páchal trestnú činnosť
prevádzačstva za odmenu, tak aj obž. T. mal mať z toho taký neoprávnený prospech, považovať krajský
súd za dokazovaním nepodloženú a teda za neodôvodnenú.

Záznam a doslovný prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, zaznamenanej na základe príkazu
sudcu Okresného súdu Košice I., č. p. OSKE I-V-256-1/2009, 8Ntt, IČS: 7109000701 zo dňa 18.09.2009
možno z hľadiska obsahu hodnotiť ako dôkaz, ktorý neobsahuje jednoznačné skutočnosti, ktoré
by usvedčovali obž. T. tak, ako to navrhuje prokurátor. Ani záznam a doslovný prepis záznamu
telekomunikačnej prevádzky, zaznamenanej na základe príkazu sudcu Okresného súdu Košice I., č. p.

OSKEI-V-267-1/2009,8Ntt,IČS:7109000701zodňa23.09.2009,čizáznamadoslovnýprepiszáznamu
telekomunikačnej prevádzky, zaznamenanej na základe príkazu sudcu Okresného súdu Košice I., č.
p. OSKE I-V-284-1/2009, 8Ntt, IČS: 7109000701 zo dňa 12.10.2009, nepriniesol v prospech obžaloby
zásadné skutočnosti.

Situačné správy zistených prípadov nedovoleného prekročenia štátnej hranice, pri ktorých boli zadržané
osoby na úseku štátnej hranice s Ukrajinou, a to nielen migranti, ale aj prevádzači, poskytujú prehľad o
účinnosti vykonaných policajných akcií. Z 29.10.2009 vo vozidle TAXI, ktoré riadil L. F., sa nachádzali
traja Afganci bez CD. Zo 16.11.2009 zadržaných sedem Srí Lančanov a prevádzač X. P.. Z 02.12.2009zadržaných päť Afgancov bez CD. Z 11.12.2009 zadržaných päť Afgancov bez CD a prevádzač L. T. vo
Vranove nad Topľou. Z 10.12.2009 zadržaní dvaja Afganci bez CD, ktorí sa odmietli vyjadriť k postupu. Z
12.12.2009 zadržaní dvaja migranti z Gruzínska bez CD. Nešlo pritom o nekoordinované, neplánované

policajné akcie, čo vyplýva z oboznámených plánov spoločného postupu policajtov k skutku zo dňa
29.10.2009 obsahujúce úlohy pre vyšetrovateľov, ktorý bol vyhotovený obž. T. ako riaditeľom a svedkom
G., ako vedúcim oddelenia vyšetrovania, či plán vyšetrovania k skutku 10.12.2009, pri ktorom došlo k
úteku spolujazdca vodiča T..

Pokiaľ z prečítanej odpovede vedúceho špecializovaného tímu MV SR zo dňa 25.08.2009 vyplývalo,
že informácia v danom znení /od obž. P./ nie je použiteľná pre trestné konanie, ani pre operatívne
rozpracovanie trestnej činnosti príslušníkmi PZ a s osobou informátora nie je možné spolupracovať s
využitím agenta podľa § 117 Tr. poriadku, nič to nemenilo na skutočnosti, že obžalovaný mohol zostať v
operatívnomkontaktesobž.P.akosvojiminformátoromvsúvislostistrestnoučinnosťouprevádzačstva/
teda nie trestnou činnosťou príslušníkov PZ/ a obž. T. nepodnikal po upozornení dňa 18.08.2009 žiadne

služobné kroky, ktoré by nerešpektovali stanovisko svojich nadriadených v tom, že by obž. P. predsa len
vystupoval ako agent v zmysle Trestného poriadku vo veciach prevádzačstva/. Nakoniec, prokurátor v
skutkovej vete týkajúcej sa obžalovaných ani nekládol žiadnemu z obžalovaných za vinu konanie proti
takémuto stanovisku vedúceho špecializovaného tímu MV SR, teda, že by predmetom obžaloby bola
nezákonná činnosť obž. T. pri prešetrovaní podozrení z korupčnej činnosti nejakých policajných zložiek.

Podľa krajského súdu, obž. T. ako príslušník operatívy PZ, pracoval pri získavaní informácii o
prevádzačskej trestnej činnosti na ukrajinsko-slovenskej hranici s obž. P., Ukrajincom, ktorý bol ochotný
poskytovať informácie a za svoju ochotu chcel výhody, vrátane takej, aby sám mohol v trestnej činnosti
pokračovať a navrhoval obž. T., aby páchateľov, ktorý migrantov dovážali nezadržal, no tomuto návrhu

obž. T. nevyhovel. Obž. P. opakovane poskytol informácie vedúce k relatívne úspešnému zásahu polície
vo viacerých prípadoch prevádzačstva, na ktorých sa obž. T. aktívne ako operatívny policajt podieľal a
pokiaľnedošlokzadržaniupáchateľovtakejtrestnejčinnosti,nebolotovinouobž.T..Pritombolvýlučným
informátorom obž. T., ktorému tento kontakt sprostredkovali nadriadení. Tento vzťah policajt - informátor
mohol byť udržiavaný len tak, že by si obž. T. získal a udržiaval dôveru obž. P. a tohto udržiaval v nádeji

čo najdlhšie, že raz pre neho reálne aj urobí niečo, čo sa bude obž. P. hodiť. Obž. P. bol z hľadiska účelu
trestného konania nepochybne užitočným zdrojom spoľahlivých operatívnych informácii, ktoré obž. T.
ako policajt využil v prospech plnenia úloh Policajného zboru, v prospech dosiahnutia účelu trestného
konania. Za takých okolností, pokiaľ obž. T. na jednej strane obž. P. odpovedal vyhýbavo a prípadne mu
aj sľuboval podporu, tak v skutočnosti preukázateľne nevykonal žiadne úkony na nezákonnú podporu

svojho informátora obž. P., nevykonal žiadne dokazovaním nesporne preukázané úkony ktorými by
zneužil svoju právomoc tým, že by aktívne či pasívne bránil odhaleniu páchateľov predmetnej trestnej
činnosti. Vo všetkých troch prípadoch vykonal nevyhnutné a aktívne úkony, v žiadnom z prípadov nebol
pasívny a pokiaľ nedošlo k zadržaniu niektorých páchateľov týchto skutkov, nestalo sa tak konaním
či opomenutím konania, na ktoré bol povinný. Obž. T. nekonal spôsobom, z ktorého bol obžalovaný

a nespôsobil následok v podobe neoprávneného zásahu do záujmu chráneného Trestným zákonom.
Od obž. P. v prospech Policajného zboru zabezpečil informácie zákonným spôsobom v sťažených
podmienkach, keď kedykoľvek hrozilo, že obž. P. prestane s podávaním informácií, vďaka ktorým došlo
k odhaleniu viacerých trestných činov.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo také konanie obž. T., ktoré by porušovalo zákon č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení nesk. predpisov v podobe porušenia
povinností obž. T. ako policajta. Pritom obž. T. bol policajtom, ktorý dlhodobo v minulosti preukazoval
príkladnývýkonsvojichslužobnýchpovinností,keďpodľaprehľaduoodmenáchatrestochvrokoch1989

- 2006 získal spolu 57 disciplinárnych odmien za svedomité a iniciatívne plnenie služobných úloh, pritom
nebol postihnutý žiadnymi disciplinárnymi trestami, bol hodnotený ako spoľahlivý so zárukou ďalšieho
riadneho výkonu služby a od 01.01.2006 bol povýšený na plukovníka Policajného zboru.

Nakoľko obhajoba obž. T. vyvrátená obžalobou nebola, okresný súd zákonne, odôvodnene a správnym

procesným postupom rozhodol, keď obž. T. spod podanej obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok u obž. P., aj v tomto prípade krajský súd nemal podklad pre iný skutkový
aprávnyzáver,nežakohoprezentovalokresnýsúd.Pokiaľnebolopreukázané,žesastalskutok,ktorýmmal obž. T. vyhovieť návrhom obž. P. nezadržať určitých páchateľov, je zrejmé, že ani návod ako forma
účastníctva na spáchaní skutku, ktorého existencia nebola dokázaná, nebol preukázaný.

Na druhej strane, v odsudzujúcej časti rozsudku, napriek popieraniu trestnej činnosti, bol obž. P.
dostatočne a hodnoverne usvedčovaný výpoveďou svedka L.O. F., ktorý nelegálnych migrantov na
podnet obž. P. ako taxikár vozil od štátnej hranice do vnútrozemia, bral nejakých ľudí, ktorých nepoznal
a viezol ich do Humenného alebo do Michaloviec, platil mu obž. P.. Aj dňa 29.10.2009 viezol ľudí do
Humenného podľa pokynov P., rovnako dňa 14.01.2011. Situačná správa zo dňa 29.10.2009 potvrdzuje,

že vo vozidle TAXI, ktoré riadil L. F. sa nachádzali traja Afganci bez CD. Popísal spôsob, akým bol
oslovený na prevoz týchto nelegálnych migrantov. Zo zápisnice o rekognícii osoby vyplýva, že L. F. v
oboch prípadoch opoznal osobu obžalovaného V. P., ktorého dňa 29.10.2009 odviezol do Humenného a
ktorá ho požiadala, aby vykonal prepravu migrantov a tiež ho viackrát telefonicky kontaktoval za účelom
prepravy migrantov. Pritom svedok vypovedal stabilne a podrobne natoľko, že o jeho vierohodnosti
nemal ani krajský súd pochybnosti. Odposluchy telekomunikačnej prevádzky v zmysle výpovede svedka

F. len potvrdzovali dojednávanie prevozu nelegálnych migrantov cez územie SR. Skutočnosti zistené
dokazovaním umožňovali právne kvalifikovať skutky obž. P. v súlade s názorom, okresného súdu, ktorý
bol v odôvodnení napadnutého rozsudku natoľko odôvodnený, že nie je potrebné v tomto rozsudku to
opakovať. Aj podľa názoru krajského súdu, konanie obžalovaného je možné posúdiť len ako konanie
spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Okresný súd, ako to vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, uviedol, že pri rozhodovaní o
druhu a výmere trestu ukladaného obž. P. prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na absenciu
priťažujúcich okolností oproti poľahčujúcej okolnosti, že doposiaľ viedol riadny život a s odkazom na účel

trestu uvedený v § 34 ods. 1 Tr. zákona a požiadavku individualizácie trestu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona
a trestnú sadzbu uvedenú v § 355 ods. 2 Tr. zákona, časového odstupu, ktorý uplynul od skutku
dospel k záveru, že trest ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane
prísny a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie a že postačí aj trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov s tým, že účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon

trestu podmienečne odložil a súd určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorú považoval za primeranú.
Uloženie trestu zákazu pobytu na území SR na 2 roky odôvodnil záujmom na posilnení účelu trestu a
skutočnosťou, že skutok bol spáchaný na území SR a obž. P. je cudzím štátnym príslušníkom.

Odvolacie námietky okresného prokurátora, ktorými poukazoval na to, že okresný súd za mimoriadnu

okolnosť zníženia trestu nesprávne považoval časový odstup od spáchania trestnej činnosti ukladanie
trestu obž. P. pod dolnú hranicu trestnej sadzby, lebo tento obžalovaný podľa odvolateľa svojim postojom
v rámci priebehu súdneho konania sám prispel k jeho dĺžke, nezúčastnil sa ani jedného hlavného
pojednávania a v troch prípadoch hlavného pojednávania nedoručil súdu súhlas na vykonanie HP v jeho
neprítomnosti, nepovažoval krajský súd za opodstatnené.

Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že hlavné pojednávania /ďalej len HP/ sa konali v neprítomnosti
obž. P., ktorý predvolania na jednotlivé termíny HP preberal riadne a včas, vo väčšine prípadov svoju
neprítomnosť ospravedlňoval a aj keď sa osobne nedostavil ani raz, Trestný poriadok umožňoval konať v
jeho neprítomnosti každé jedno HP, pričom k odročovaniu dochádzalo z dôvodov, na ktorých nemal tento

obžalovaný žiaden podiel. Možno poukázať podrobne na to, že na HP dňa 24.09.2014 sa nedostavil,
no ospravedlnil sa predtým prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý sa ospravedlnil z dôvodu nemoci,
o ktorej predložil potvrdenie o práceneschopnosti, pričom oznámil ukončenie práceneschopnosti dňa
23.12.2014. Obž. P. písomne dal súhlas na konanie HP dňa 09.02.2015 vo svojej neprítomnosti, no
okresný súd odročil HP. Obž. P. prevzal predvolanie na odročený termín z 06.02.2015 na 25.03.2015 /

HP bolo odročené z dôvodu PN obž. T./. Potom prevzal odročenie HP z 25.03.2015 na 14.05.2015, /
HP bolo odročené z dôvodu PN obž. T./, prevzal odročenie HP z 14.05.2015 na 05.08.2015 /HP
bolo odročené z dôvodu neprítomnosti prísediaceho konajúceho senátu okresného súdu/. Určený
termín HP z 05.08.2015 bol zrušený predsedníčkou senátu. Termín z 19.10.2015 bol znova zrušený
predsedníčkou senátu a určený termín na 03.02.2016, ktoré predvolanie obž. P. prevzal riadne a včas.

Odročenie na 25.04.2016 obž. P. prevzal riadne a včas, no termín bol zrušený na žiadosť obž. T..
Predvolanie na HP na 14.06.2017 riadne a včas prevzal, no termín bol zrušený pre lekárske vyšetrenie
prísediaceho konajúceho senátu okresného súdu a odročenie na 16.10.2017 riadne a včas prevzal, no
pre neprítomnosť prísediaceho konajúceho senátu okresného súdu bolo HP odročené na 29.01.2018,na ktoré prevzal predvolanie riadne a včas, no HP bolo na 11.04.2018 odročené pre ospravedlnenie
obhajcu obž. T. i obž. T., ktorý trval nesúhlasil na konanie v prítomnosti substitučného obhajcu, no aj
v tomto prípade obž. P. predvolanie prevzal riadne a včas, pričom zaslal aj svoj písomný súhlas na

vykonanie HP vo svojej neprítomnosti a HP dňa 11.04.2018 sa konalo a na tomto HP bol napadnutý
rozsudok vyhlásený.

Z uvedeného vyplynulo, že dôvodom takéhoto trvania konania na súde nebolo správanie sa obž. P., ale
dôvodmi odročovania HP boli iné, od neho nezávislé skutočnosti. Okresný súd odôvodnene, v súlade

so zákonom a správnym postupom dospel z výroku o treste odňatia slobody ako druhu trestu a o jeho
výmere, pri ktorej mimoriadne znížil výmeru pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Tento výrok krajský súd
nemal dôvod meniť.

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“
okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr.

zákona a jeho výkladu vyplýva, že ide o
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitieustanovenia§39ods.1Tr.zákona
nemôžeodôvodniťlenbežnesavyskytujúcimisaskutočnosťami,alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemu
zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a

ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto
ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu
by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím
na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu

reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom,
aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým prime-

raným spôsobom odškodnené. Zmiernenie trestu je určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k poruše-
niu práv páchateľa neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke tento nemal žiaden vplyv.

V danom prípade súd v tejto súvislosti poukazuje na významnú skutočnosť, že od spáchania skutku uply-
nuloviacako9rokov,pričomnebolozistené,žebyobž.P.vtejtodobenedopustiliďalšiehoprotiprávneho

konania.

Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený príliš dlho vy-
stavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho práv a slobôd, a aby nebol vystavený neis-
tote o svojom osude, čo už samo o sebe možno považovať za určitú formu sankcie. Uvedený fakt, keďže

je nepochybné, že dôvodom dĺžky trvania trestného konania neboli obštrukcie na strane obžalovaných,
je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločosti na potrestaní páchateľa a slab-
ne potreba jednak individuálnej prevencie (pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďal-
ší trestný čin, možno predpokladať a dúfať, že sa napravil) a tiež potreba generálnej prevencie (výchov-
né a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Neprimera-

nou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukla-
daným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie, má bez-
prostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dôvodov je
povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primera-
ným spôsobom odškodnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade ur-

čitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaných neprimeranou dĺžkou trestné-
ho konania, na ktorého dĺžke títo nemali žiaden vplyv.

Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spôsobená zložitosťou prípadu, ani prieťahmi a obštrukcia-
mi na strane tohto obžalovaného, považuje za neodôvodnenú a neprimeranú (vzhľadom na rozhodova-

ciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je pot-
rebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hrani-
ce nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať). Došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľud-
ských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúceprerokovanie veci v primeranej lehote) a tiež k porušeniu k jednej zo základných zásad trestného kona-
nia upravenej v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. poriadku (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spra-
vodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom).

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona , je potrebné uviesť, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona môže súd páchateľovi znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že

by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Nad rámec hore uvedeného je súd súčasne toho názoru, že aj pomery obžalovaných odôvodňujú v da-
nom prípade použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. Za pomery páchateľa v
zmysle ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je pritom potrebné považovať jed-

nak okolnosti, ktoré páchateľa charakterizujú ako objekt trestu, a tiež možnosti resocializácie páchate-
ľa. Súd má za to, že v danom prípade by tento trest obžalovanými vzhľadom na jeho predchádzajúcu
bezúhonnosť, bezúhonnosť po spáchaní skutku, ako aj na časový odstup od jeho spáchania bol nepo-
chybne vnímaný citeľnejšie ako u tých páchateľov, u ktorých páchanie trestnej činnosti nepredstavuje
odklon od ich zaužívaného spôsobu života a ktorí sú potrestaní časovo účelne.

Vyššie uvedené úvahy viedli súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obž. P.,
či prísnejšej hrozby výkonu trestu odňatia slobody, by bolo neprimerane prísne a obligatórnosť takéhoto
postupu bez možnosti mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody by bol prekážkou brániacou ulo-
ženiu primeraného trestu. Preto aj krajský súd obž. P. mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú

hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom, podľa ktorého trest ukladal a uložil im trest od-
ňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 4 rokov.

Až na uloženie trestu zákazu pobytu sa krajský súd v podstate stotožnil s výrokom o treste. Krajský
súd nepovažoval za zákonné ukladanie trestu zákazu pobytu, preto v rámci vlastného výroku o treste

sa tento líšil práve v tom, že namiesto trestu zákazu pobytu, ktorý spočíva v tom, že odsúdený sa
nesmie po dobu výkonu tohto trestu zdržiavať na určenom mieste alebo v určenom obvode uložil trest
vyhostenia, ktorý sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, pretože popri splnení ostatných
zákonných podmienok, ktoré nebránili uloženiu tohto druhu trestu bolo nutné zohľadniť, že objektom
trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Tr. zákona je záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú

štátnuhranicu,atovobochsmerochauloženietakéhotodruhutrestusivyžadujebezpečnosťosôbalebo
majetku alebo iný verejný záujem. Chránené je územie SR ako celok, nie len jeho časť. Obžalovaný
konal nie v jednom ale v štyroch prípadoch v rámci pokračujúcej trestnej činnosti, atak bolo namieste
po zohľadnení zákonných podmienok vrátane kľúčovej úlohy obžalovaného v rámci spolupáchateľstva
uložiť mu tento druh trestu vo výmere 4 rokov.

Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle §
34 ods. 1 až 4 Tr. zákona konkrétnej závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a
spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného
a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie a vrátane

požiadavky primeranosti trestu, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Preskúmaním všetkých výrokov napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že chybnou je len tá časť,
ktorá sa týkala výroku o treste, ktorý bol v tomto prípade uložený len obž. V. P..

Vprevyšujúcejčastiodvolaniaokresnéhoprokurátoraavprípadeodvolaniaobž.V.P.krajskýsúdnezistil
chyby, pre ktoré by týmto odvolateľom považoval za zákonné, odôvodnené a správne čo i len sčasti
vyhovieť.

Vzhľadom na povahu odvolania, ktoré je z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu, pokiaľ ide o toho
istého odvolateľa nedeliteľné, neprichádza do úvahy čiastočné zamietnutie odvolania. Postup podľa §
319 Trestného poriadku prichádza do úvahy iba vtedy, ak je odvolanie nedôvodné v celom rozsahu. /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/28/2009 zo dňa 18.08.2009, publikovaný
pod č. 54 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2009/.

Nebolo teda nevyhnutné samostatným výrokom rozhodovať o odvolaní okresného prokurátora v tej
časti, ktorá sa týkala obž. L.. G. T., aj keď v tejto časti odvolacím súdom nebola zistená ani čiastočná
dôvodnosťodvolania.Pretosaodvolacísúd stoutočasťouodvolaniaokresnéhoprokurátoravysporiadal
len v odôvodnení tohto rozsudku. Pre posilnenie jasnosti uvedeného tak krajský súd dodáva, že v
rámci odvolacieho konania považoval oslobodzujúci výrok okresného súdu v napadnutom rozsudku za

odôvodnený a zákonný, za taký, ktorý bol výsledkom správneho postupu konania, a preto sa k nemu
pripája, respektíve ho potvrdzuje v celom rozsahu.

To isté platí aj o odvolaní okresného prokurátora proti výroku o vine obž. V. P. a o odvolaní obž. V. P.
proti výroku o jeho vine /teda výroku odsudzujúceho aj o výroku oslobodzujúceho/.

Preto odvolací súd na podklade odvolania okresného prokurátora zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e),
ods. 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a pochybenie okresného súdu pri ukladaní
trestu obž. V. P. napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku tak, ako to vyplýva z výroku
tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.