Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208378
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5615208378.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, právnej veci žalobcov v 1. rade

I. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, J., v 2. rade D.. G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
J. XXX, J., v 3. rade D.. X. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, J., žalobcovia zastúpení JUDr.
Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Žriedlová 3, Košice, proti žalovaným v 1. rade Združenie
kanalizácia a ČOV Važec, v 2. rade VODOHOSPODÁRSKE STAVBY - ekologický podnik a. s., so sídlom
Pestovateľská 8, Bratislava, IČO: 31 320 082, zastúpenému JUDr. Marcelom Jóžom, advokátom so
sídlom Cukrová 14, Bratislava, za účasti intervenienta AIG Europe Limited, pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom Palisády 29, Bratislava, IČO: 47 241 128, zastúpeného CLC advokátska

kancelária s. r. o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, v 3. rade STRABAG Pozemné a
inžinierske staviteľstvo s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO: 31 355 161, zastúpenému
Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, za účasti
intervenienta Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332,
zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin, v 4. rade
BISMARCK s. r. o., so sídlom Horný Val 8/17, Žilina, IČO: 36 768 758, v 5. rade Amberg Engineering
Slovakia, s. r. o., so sídlom Somolického 1, Bratislava, IČO: 35 860 073, zastúpeného Advokátska

kancelária JUDr. Marcel Boris, s. r. o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 36 863 319, za účasti
intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská
55, Bratislava, a v 6. rade ESO STAV s. r. o., so sídlom Jarocká 397, Veľké Zálužie, IČO: 45 675 058,
zastúpenému Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom Kvačalova 1227/55, Žilina, v konaní o
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 133 000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie proti žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu proti žalovaným v 2. až 6. rade z a m i e t a .

III. Žalovaným v 2. až 6. rade a intervenientom na strane žalovaných súd n e p r i z n á v a náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 10. 2015 sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti
žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 33 000,- eur, žalobcovi v 2. rade
sumu 50 000,- eur a žalobkyni v 3. rade sumu 50 000,- eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili
tým, že dňa 04. 10. 2012 v čase od 14.00 do 15.00 hod. v obci Važec na ulici Dr.

Lučanského oproti rodinnému domu súpisné číslo XXX na stavbe Kanalizácia a ČOV Važec zanechal
zamestnanec firmy ESO STAV neoznačený výkop, kde v čase asi o 19.00 hod. prechádzal na bicykli G.
U., manžel žalobkyne v 1. rade a otec žalobcov v 2. a 3. rade, pričom vošiel do neoznačeného výkopu,
spadol z bicykla a v dôsledku toho utrpel poranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Zamestnanecspoločnosti ESO STAV Z. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 31.
10. 2014, sp. zn. 1T/68/2014, uznaný vinným z trestného činu usmrtenia podľa 149 ods. 1 Trestného
zákona s tým, že súd odkázal poškodených s návrhom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Z vykonaného dokazovania v trestnom konaní je zrejmé, že stavbu si na základe Zmluvy o dielo zo
dňa 01. 10. 2010 objednala Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., u zhotoviteľa Združenie kanalizácie
a ČOV Važec. Žalovaní v 2. a 3. rade vystupujú pod spoločným názvom združenia a sú zhotovitelia
danej stavby. Žalovaný v 5. rade vykonával stavebný dozor. Žalovaný v 4. rade na základe zmluvy so
žalovaným v 1. až 3. rade mal vykonať práce na ulici Dr. Lučanského oproti rodinnému domu súpisné

číslo XXX, na tieto si však objednal žalovaného v 6. rade, ktorého zamestnanec práce vykonával aj
dňa 04. 10. 2012. Žalobcovia sú toho názoru, že v záujme právnej istoty musia žalovať všetky v žalobe
uvedené subjekty. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, žalobkyňa v 1. rade poukázala na to, že
uzatvorila manželstvo s nebohým G. U. v roku 2005, pričom toto manželstvo bolo napriek mnohým
starostiam pekné a harmonické. Vychovávali dve deti, na ktoré boli veľmi hrdí, a tešili sa z ich úspechov.
Nebohý sa príkladne staral o svoju rodinu a tvrdo pracoval, aby vytvoril rodinné prostredie a deťom

zabezpečil krásne detstvo, vzdelanie a pripravil ich na život. Bol pre svoje deti veľkou oporou, vedel
im poradiť, povzbudiť ich. Jeho tragická smrť zasiahla celú rodinu a nečakane vytrhla z rodinného
kruhu milovaného manžela a otca. Tento bol veľmi mladý a odišiel bez rozlúčky, čo rodina znáša veľmi
tragicky. Zostalo po ňom prázdne miesto nielen v byte, ale hlavne v srdciach obidvoch detí a manželky.
Žalobcovia tvorili s nebohým plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami,

pričom jeho smrť je o to tragickejšia, že žalobcovia v 2. a 3. rade prišli o otca v nízkom veku, kedy ho
najviacpotrebovali.Dodnessasjehosmrťounevyrovnali.ProtiprávnymkonanímpotvrdenýmOkresným
súdom Liptovský Mikuláš došlo k nenávratnej deštrukcii týchto interpersonálnych väzieb tvoriacich
základarámecsúkromnéhoživotažalobcovatýmkintenzívnemuzásahudoosobnostnýchprávapráva
na súkromie a rodinný život žalobcov. Protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné úplne

odstrániť len morálnou satisfakciou, keďže žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala
k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na osobnostiach
žalobcov. To vyplýva aj z okolnosti prípadu a vysokej intenzity nepriaznivého následku, ktorý je zásadne
nereparovateľný. Vzniknutá trauma je neodstrániteľná z citového života žalobcov a bude ich sprevádzať
celý život, preto s ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy sa žalobcovia domáhajú náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch, hoci ani táto hmotná satisfakcia, ktorá je zároveň prejavom slušnosti a spravodlivosti,
nemôže úplne odčiniť dopad tragickej udalosti. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby súd uložil
žalovaným v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom súhrnne 133 000,- eur.

2. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že aj keď po ľudskej stránke hlboko súcití so

žalobcami v 1. až 3. rade a udalosti, ktoré viedli k úmrtiu ich rodinného príslušníka, považuje za
tragické, z hľadiska právneho nároky uplatnené žalobou voči žalovanej v 2. rade neuznáva, nakoľko
tieto považuje za premlčané, nepovažuje sa za pasívne legitimovanú a nemožno jej pripísať žiadnu
zodpovednosť za zásah do práva žalobcov v 1. a 3. rade na ochranu osobnosti. Zároveň poukázala
na neprimeranosť požadovaných súm nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na skutkové okolnosti nehody,

za ktorej k úmrtiu nebohého G. U. došlo. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, tento nemá procesnú
subjektivitu. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka sú existencia preukázanej ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp.
protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi ujmou a protiprávnym konaním. Žalovaná v 2. rade
žiadnu svoju právnu povinnosť neporušila ani žiadne plnenie právnej povinnosti neopomenula. Výrok

súdu v trestnom rozkaze zo dňa 31. 10. 2014, sp. zn. 1T/68/2014 je pre konajúci súd záväzný,
avšak len potiaľ, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, a teda nie je možné vinu rozšíriť do
roviny občianskoprávnej zodpovednosti na subjekty, ktoré s páchateľom nemali žiadny vzťah a ani za
jeho konanie nezodpovedajú. Žalobcovia neuviedli žiadnu právnu povinnosť, ktorej porušenie alebo
opomenutie by mohlo byť pričítané žalovanej v 2. rade a ktoré by súčasne malo príčinnú súvislosť

s tragickou nehodou nebohého G. U.. Z obsahu trestného rozkazu vyplýva, že trestný čin spáchal
zamestnanecfirmyJozefBíro-ESOSTAV,Jarocká397,VeľkéZálužie,privýkonejejčinnosti.Vprípade,
ak by súd mienil z akéhokoľvek dôvodu zvažovať vec analogicky podľa § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka, hoci žalovaný nárok nie je škodou v pravom
zmysle, ale nárokom sui generis podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom by mohol uvažovať

najviac o zodpovednosti podnikateľského subjektu Jozef Bíro - ESO STAV, Jarocká 397, Veľké Zálužie,
keďže pán Z. D. konal pri výkone stavebných prác ako zamestnanec tohto subjektu a tento subjekt
použil pri svojej činnosti na plnenie svojho záväzku voči obchodnej spoločnosti BISMARCK s. r. o.,
pričom žalobcovia v 1. až 3. rade tento subjekt medzi žalovaných vôbec nezahrnuli. Žalovaná v 2. radenemala k subjektu Jozef Bíro - ESO STAV žiadny právny vzťah, ani ho na výkon práce nekontrahovala.
Aj v prípade prípadnej analogickej aplikácie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka by zodpovednosť
nemohlabyťprávneprenesenácezmnožstvosubjektovvrade,alezostalabynatomtosubjekte,ktorýby

páchateľa pri svojej činnosti použil, t. j. na jeho zamestnávateľovi. Zároveň žalovaná v 2. rade poukázala
na to, že dňa 01. 10. 2010 bola medzi obchodnými spoločnosťami ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.,
v súčasnosti žalovanej v 3. rade, a žalovanou v 2. rade ako zhotoviteľmi uzavretá s objednávateľom
Liptovskou vodárenskou spoločnosťou, a. s., Zmluva o dielo č. 09/2010 na realizáciu diela „Kanalizácia
a ČOV Važec“, avšak realizácia diela na úseku stavby „Stoka B10 - 2“, kde došlo k tragickej udalosti,

bola Zmluvou o združení č. ZIPP00007/CC/2010 zo dňa 14. 09. 2010 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa
14. 09. 2010 a Dodatku č. 2 zo dňa 04. 05. 2012 uzavretými medzi žalovanou v 3. rade a žalovanou
v 2. rade vyhradená do realizačnej pôsobnosti žalovanej v 3. rade. Je teda zjavné, že žalovaná v 3.
rade akékoľvek práce na úseku stavby, kde došlo ku tragickej udalosti fakticky nevykonávala. Nie je
teda pravdivé tvrdenie žalobcov, že práce na predmetnom mieste mal vykonávať na základe zmluvy so
žalovanými v 1. až 3. rade žalovaný v 4. rade, keďže tieto plnenia mal vykonať žalovaný v 4. rade na

základe zmluvy uzavretej výlučne so žalovanou v 3. rade a žalovaná v 2. rade účastníkom tejto zmluvy
nebola. Žalovaná v 4. rade na vykonanie prác na tomto úseku zazmluvnila vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť subjekt Jozef Bíro - ESO STAV s miestom výkonu činnosti Jarocká 397, Veľké
Zálužie, ktorého zamestnanec napokon neoznačil predmetný priečny výkop na vozovke.

3. Žalovaná v 3. rade navrhla žalobu zamietnuť. V žalobe nie je uvedené žiadne tvrdenie a nie je
špecifikovaný žiadny dôvod, ktorý by nasvedčoval tomu, že žalovaná v 3. rade má byť zodpovedná
za vznik tvrdenej nemajetkovej ujmy. Namietala tak svoju vecnú pasívnu legitimáciu, ako aj pasívnu
vecnú legitimáciu ostatných žalovaných s tým, že žalovaný v 1. rade nemá spôsobilosť byť stranou
sporu. Z trestného rozkazu ani zo žaloby nevyplýva skutočnosť, že sa žalovaná v 3. rade dopustila

akéhokoľvek protiprávneho konania, resp. neoprávneného zásahu, ktorým by sa mala podieľať na
nehode a na úmrtí G. U.. Podľa názoru žalovanej v 3. rade protiprávne konanie Z. D. popísané v
trestnom rozkaze je porušením príslušných ustanovení zákona o BOZP, a teda nie je vylúčené, že toto
konanie môže mať povahu vybočenia z výkonu činnosti, ktorú Z. D.T. vykonával v čase nehody pre
svojho zamestnávateľa, fyzickú osobu Jozef Bíro - ESO STAV, a preto by bol za vznik nemajetkovej ujmy

tvrdenej žalobcami zodpovedný výlučne Z. D., ktorý však nie je stranou sporu v tejto veci. Žalovaná v 3.
rade zároveň vzniesla námietku premlčania, pričom poukázala na to, že aj napriek nedostatku pasívnej
legitimácie v súdnom konaní, ako aj na tvrdené premlčanie nároku má za to, že pre určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú určuje súd podľa voľnej úvahy, je potrebné prihliadnuť na okolnosti,
za ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti. Na základe uvedeného žalovaná v 3. rade

navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Žalovaná v 4. rade bola v priebehu celého konania nečinná.

5. Žalovaná v 5. rade navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z

dôvodu uplynutia premlčacej lehoty s tým, že zároveň namietala miestnu nepríslušnosť súdu. Poukázala
na to, že žalovaný v 1. rade nemá procesnú subjektivitu, pričom všeobecným súdom žalovaných v
2. až 6. rade je iný súd ako Okresný súd Liptovský Mikuláš. Žalovaná v 5. rade v pozícii dodávateľa
uzatvorila dňa 11. 11. 2010 s objednávateľom Zmluvu o poskytnutí služieb, predmetom ktorej bolo
poskytovanie služieb stavebného dozoru pre projekt Kanalizácia a ČOV Važec. Na základe tejto zmluvy

žalovaná v 5. rade v období od decembra 2010 do augusta 2013 pre objednávateľa na predmetnom
projekte vykonávala stavebný dozor, to znamená dohľad nad realizáciou stavebných prác tak, aby
boli všetky práce zrealizované v súlade s projektovou dokumentáciou, v stanovenom čase a v rámci
daných rozpočtových nákladov. Žalovaná v 5. rade v rámci vykonávania svojej činnosti na projekte,
okrem iného, upozorňovala objednávateľa na úpravu poklopov kanalizačných šachiet pod konečnou

úpravou komunikácie, na dodržovanie bezpečnostných predpisov a nariadení, ako aj na dodržiavanie
čistoty a poriadku na jednotlivých pracoviskách tak, ako to vyplýva z trestného spisu. Žalovaná v 5.
rade nebola povinná označiť stavenisko dopravnými značkami či viditeľným osvetlením, táto povinnosť
jej nevyplývala ani zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou s objednávateľom, ako ani zo žiadneho
právnehopredpisu,apretosanemohladopustiťporušeniaprávnejpovinnostiresp.protiprávnehoúkonu,

v dôsledku čoho by bola žalobcom spôsobená nemajetková ujma. Tým pádom nie je naplnený ani jeden
z predpokladov vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej v 5. rade, ktorá nie je
pôvodcom neoprávneného zásahu, na ktorý žalobcovia poukazujú. Konaním žalovanej v 5. rade teda
nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov, pričom žalobcovia v žalobe takýtozásah zo strany žalovanej v 5. rade ani netvrdia. Neuvádzajú ani akého porušenia sa mala žalovaná v 5.
rade dopustiť, v príčinnej súvislosti s ktorým by bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv. Na základe
uvedeného žalovaná v 5. rade navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

6. Žalovaná v 6. rade vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť, keďže nie je zrejmé, na základe
akých skutočností má niesť zodpovednosť za smrť G. U.. Zároveň vzniesla námietku premlčania, pričom
poukázala na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne
posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto

postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonania ďalších dôkazov. S
poukazom na absenciu skutkového, ako aj právneho odôvodnenia si žalovaná v 6. rade vyhradila právo
na doplnenie vyjadrenia, a to najmä z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, pričom poukázala na to,
že je povinnosťou strany pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu. V žalobe absentuje opis podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení, čo má za následok,
že žalovaná v 6. rade má podstatne zníženú možnosť obrany v spore.

7. Žalobcovia v 1. až 3. rade v replike zo dňa 10. 10. 2016 uviedli, že žalobu podali dňa 05. 10.
2015 v pondelok mailom na adresu Okresného súdu Liptovský Mikuláš a následne dňa 06. 10.
2015 prvou triedou doporučene doručili súdu, pričom predmetná žaloba bola zároveň doručovaná aj
elektronicky, zaručeným elektronickým podpisom, cez ústredný portál verejnej správy dňa 05. 10. 2015,

teda bola doručená v zákonom stanovenej lehote. Žalobcovia poukázali na to, že je nespochybniteľné,
že zhotoviteľom stavby, na ktorej došlo ku tragickej udalosti, je žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade,
ktorí sú podľa názoru žalobcov pasívne a vecne legitimovaní v tomto konaní v zmysle Zmluvy o dielo zo
dňa 01. 10. 2010 a zodpovedajú nielen za všetky vady diela, ale aj za škodu spôsobenú pri zhotovovaní
tohto diela bez ohľadu na to, aké iné osoby na výkon tejto činnosti použili. Žalovaní v 3. až 6. rade boli

podľa vedomosti žalobcov v pozícii subdodávateľov. Žalobcovia poukázali na to, že právnym vzťahom
zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby sú obsahom
a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú v majetkovej sfére
poškodeného, pričom analogicky pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby
spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou alebo na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby,

považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou.

8. Žalovaná v 2. rade v duplike zo dňa 05. 02. 2017 uviedla, že žalobcovia v replike neuviedli žiadnu
okolnosť ani právnu argumentáciu, ktorá by v konaní preukazovala jej pasívnu legitimáciu, ako ani
pasívnu legitimáciu ostatných žalovaných. Je neprijateľné, že žalobcovia pri aplikácii ustanovenia § 420

ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozpore s jeho výslovným znením, úplne opomínajú, že tento by mohol
dopadať iba na vzťah páchateľa a jeho zamestnávateľa, ktorým bol živnostník Jozef Bíro - ESO STAV.
Medzi žalovanou v 2. rade a Z. D., ako ani medzi žalovanou v 2. rade a subjektom Jozef Bíro - ESO
STAV, ktorý bol zamestnávateľom Z. D., nebol žiadny právny vzťah, a teda škodová udalosť nevznikla
pri činnosti žalovanej v 2. rade a škodová udalosť nebola spôsobená osobou, ktorú by pri svojej činnosti

žalovaná v 2. rade použila.

9. Žalovaná v 3. rade v duplike zo dňa 27. 02. 2017 takisto vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti,
pričom navrhla, aby súd s poukazom na princíp hospodárnosti konania postúpil vec Okresnému súdu
Bratislava II, ktorý je miestne príslušný dvoch žalovaných a nachádza sa v rovnakom meste ako

všeobecný súd žalovaného v 5. rade a je súdom najbližším žalovanému v 6. rade. Podľa žalovanej v
3. rade je možné pripustiť, že pasívne legitimovaným v tomto konaní je aj právnická osoba, a to na
základe ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
avšak žalovaní v 2. 3. a 5. rade neboli zamestnávateľmi Z. D., pričom túto skutočnosť nerozporujú ani
žalobcovia. Žalovaná nezodpovedá za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcov,

a to z dôvodu analogickej aplikácie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko na
vykonanie konkrétnych prác uzavrel zmluvu so žalovanou v 4. rade, ktorá uzavrela zmluvu na vykonanie
prác s fyzickou osobou Jozef Bíro - ESO STAV, ktorý vykonaním prác poveril, resp. zamestnal Z. D..
Zodpovednosť právnickej osoby za škodu podľa spomínaného ustanovenia je daná len v prípade, ak
je medzi škodcom a právnickou osobou pracovnoprávny vzťah, nie však akýkoľvek iný zmluvný vzťah.

Za spôsobenú škodu Z. D. teda môže zodpovedať len jeho zamestnávateľ nie akýkoľvek subjekt, ktorý
by mal s jeho zamestnávateľom uzatvorenú zmluvu. Žalovaná v 3. rade zároveň poukázala na to,
že súd je povinný pri určení náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť na všetky okolnosti, za ktorých
neoprávnený zásah vznikol, pričom primerané zadosťučinenie v peniazoch prizná len v prípade, akvzhľadom na okolnosti prípadu nebola dostatočná iná už poskytnutá forma zadosťučinenia a v prípade,
ak za neoprávnený zásah zodpovedá niekto zo žalovaných, pričom jeho spoluzodpovednosť nebola
vzhľadom na porušenie povinnosti nebohým G. U. len nepatrná.

10. Žalovaná v 5. rade v duplike zo dňa 23. 02. 2017 zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe, pričom má
za to, že žalobcovia dosiaľ neuviedli žiadne skutočnosti a nepredložili ani nenavrhli žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali akékoľvek porušenie právnych povinností žalovanej v 5. rade, v príčinnej súvislosti s
ktorou vznikla nemajetková ujma na strane žalobcov. Pôvodca zásahu Z. D., ktorý bol uznaný trestným

rozkazom za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, nebol
zamestnancom žalovanej v 5. rade, nekonal za ňu a nebol ňou ani nejakým spôsobom kontrahovaný,
pričom nebol kontrahovaný ani na plnenie úloh žalovanej v 5. rade ani jeho zamestnávateľ.

11. Žalovaná v 6. rade v duplike zo dňa 13. 02. 2017 uviedla, že identifikácia žalovanej v 6. rade nie je
správna. Z úplného výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaná v 6. rade v období od 23. 07.

2010 do 10. 01. 2013 vykonávala činnosť pod obchodným menom UNITED FACILITY SERVICES s.r.o.,
a preto pokiaľ by odsúdený Z.Ó. D. bol v čase škodovej udalosti zamestnancom žalovanej v 6. rade, je
daný predpoklad, že by bol v trestnom rozkaze uvedený tento obchodný názov zamestnanca žalovanej
v 6. rade. Jozef Bíro ako konateľ žalovanej v 6. rade vykonáva podnikateľskú činnosť i na základe
živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Jozef Bíro - ESO STAV, so sídlom podnikania

Jarocká 397, Veľké Zálužie, IČO: 43 054 242, a teda vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom
dvoch samostatných subjektov, ktorý každý má právnu subjektivitu. Odhliadnuc od tohto žalobcovia
nepredložili žiadny dôkaz ani listinu o tom, že žalovaná v 6. rade má niesť zodpovednosť za vznik škody.
Poukázala aj na to, že nebohý G. U. má výrazný podiel na vzniku škodovej udalosti.

12. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu a následne pojednávanie, ktoré vykonal v
neprítomnostižalovanejv4.rade,ktorábolavpriebehuceléhokonanianečinná.Pokiaľideožalovaného
v 1. rade, súd s týmto subjektom nekonal, nakoľko tento subjekt od začiatku konania nemal spôsobilosť
byť stranou sporu a nedostatok jeho procesnej subjektivity vedie ku zastaveniu konania, o čom súd z
dôvodu hospodárnosti konania rozhodol v tomto rozhodnutí vo veci samej.

13. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na písomne podanej žalobe. Uviedli,
že predmetnú stavbu zhotovovala žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade, ktorý následne uzatvoril
zmluvu o dielo so žalovanou v 4. rade ako so subdodávateľom a tá následne uzatvorila zmluvu s „ESO
STAV-om“. Žalobcovia majú za to, že všetci označení žalovaní okrem žalovanej v 1. rade sú vecne

pasívne legitimovaní, čo odôvodnili ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka a 420a Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Z. D., právny zástupca uviedol, že je zrejmé, že tento
nevykonával činnosť na danom mieste ani pre ESO STAV, ani pre BISMARCK, ani pre Amberg, ale
vykonával pre zhotoviteľa diela, ktorými sú VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a STRABAG, a preto nie
je potrebné, aby bol akýkoľvek zmluvný vzťah medzi žalovanými v 2. a 3. rade a svedkom. Svedok

vykonával činnosť v mene a na zodpovednosť žalovaných v 2.a 3. rade. Zo svedeckej výpovede
vyplynulo, že všetky firmy boli v stave podriadenosti voči ZIPP-u a STRABAG-u, ktorí určovali a dávali
pokyny. Pre nich všetkých sa vykonávala táto stavba. Konanie svedka pritom nebolo excesom, urobil
to, čo mu prikázali, avšak nesplnil niečo, za čo bol odsúdený v trestnom konaní. Rozhodnutie súdu by
malo byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé, pričom je slovenskou realitou, že niekto, kto vyhrá zákazku,

poverí prácami kopu subdodávateľov, na konci čoho je sociálne slabšia osoba, ktorá nemá finančné
prostriedky a ktorá za nich vykonáva túto prácu bez ohľadu na zmluvné vzťahy vo vnútri, čo znamená,
že poškodení v tejto krajine sa nikdy nedomôžu žiadnej náhrady škody, nemajetkovej ujmy.

14. Právny zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka

vôbec neumožňuje nekonečnú kaskádu prenosu zodpovednosti vzťahov smerom nahor, pričom ak
by bola kaskáda taká, akú si ju predstavuje žalujúca strana, tak potom by mala byť nekonečná,
resp. minimálne mala by končiť u Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., ktorá je objednávateľom
tohto diela. Podľa žalovanej v 2. rade zo znenia ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka
jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť znáša subjekt, ktorý Z.Y. D. použil, pričom žiadna zo žalovaných

strán touto osobou nie je. Každý subdodávateľ na predmetnom diele vykonával prácu vo vlastnom
mene a na vlastný účet vo vzťahu k akýmkoľvek tretím osobám aj vo vzťahu k svojmu objednávateľovi.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka, tento jasne uviedol, pre koho bol činný, s kým mal uzatvorenú zmluvu,
komu fakturoval, od koho poberal peniaze, a uviedol, kto ho oslovil, že tým bol Jozef Bíro. To, žena mieste stavby koordinuje subdodávateľov rôznych firiem určitá osoba, nemá žiadny vplyv na to,
že konkrétny podnikateľ vykonávajúci práce zodpovedá za tento výkon. Právny zástupca považuje
konanie Z. D. za exces. Určite na iných stavbách označoval dopravným značením dielo, a keďže k tomu

nepristúpil v predmetnej veci, bol odsúdený v trestnom konaní. To, že tak neurobil, je jeho judikované
pochybenie, jeho zodpovednosť v dôsledku čoho došlo k nešťastnej udalosti. Z tohto dôvodu podľa
právneho zástupcu by zrejme ani nezodpovedal subjekt Jozef Bíro - ESO STAV, pretože svedok je
živnostník, vykonával práce vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a v tom rozsahu, ako mu boli
zadané.

15. Právny zástupca žalovanej v 3. rade uviedol, že z navrhnutých alebo založených listinných dôkazov
nevyplýva, že by ktorýkoľvek subjekt zo žalovaných strán, ktoré majú právnu subjektivitu, mali akýkoľvek
vzťah s osobou, ktorá bola uznaná vinnou trestným rozkazom. Na prejednávanú vec možno aplikovať
ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým pádom nie je možné nájsť pasívnu legitimáciu
v prípade žalovaných tak v 2., ako aj v 3. rade. Na pojednávaní právny zástupca uviedol, že svedka

jednoznačne angažoval na výkon prác živnostník Jozef Bíro - ESO STAV, čo bolo preukázané na
pojednávaní, pričom svedok vykonával túto prácu ako živnostník, čiže vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Za výkon týchto prác mu platil objednávateľ subjekt Jozef
Bíro - ESO STAV. Je absolútne irelevantné, že pri výkone prác došlo ku koordinácii výkonu prác aj zo
strany iných osôb, pričom za výkon týchto prác zodpovedá práve tento živnostník. Právny zástupca

zároveň uviedol, že v predmetnej veci nejde o nárok na náhradu škody, avšak keby tento súd to mohol
tak posúdiť, podľa jeho názoru by malo ísť o náhradu škody podľa ustanovenia § 420a Občianskeho
zákonníka, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Vo vzťahu k aplikácii
ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny zástupca uviedol, že reťazec zodpovedných
osôb nemožno na základe tohto ustanovenia prenášať donekonečna. Svedka v tomto prípade použil

Jozef Bíro - ESO STAV a nie žalovaná v 3. rade. Na základe uvedeného právny zástupca žalovaného
v 3. rade má za to, že ani jedna zo žalovaných strán nie je vecne pasívne legitimovaná v tomto spore,
a preto navrhol žalobu zamietnuť.

16. Právna zástupkyňa žalovanej v 5. rade zotrvala na písomných vyjadreniach v predmetnej veci,

zdôraznila, že žalovaná v 5. rade nie je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko nie je daný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti, a to porušenie akejkoľvek právnej povinnosti. Takéto porušenie
nebolo zo strany žalobcov ani tvrdené, ani preukázané. Žalovaná v 5. rade nebola použitá na výkon
činnosti zhotoviteľa diela, nemala postavenie prevádzkovateľa stavebnej činnosti a stavebnú činnosť
nemáanizapísanúvobchodnomregistriaztohtodôvodumázato,ženiejevecnepasívnelegitimovaná.

17. Právny zástupca žalovanej v 6. rade poukázal na to, že existujú dva samostatné subjekty, a to
obchodná spoločnosť ESO STAV, s. r. o., a fyzická osoba podnikateľ Jozef Bíro - ESO STAV, medzi
ktorými subjektmi neexistuje žiadne prepojenie alebo právne nástupníctvo. Má za to, že žalobcovia
nesprávne identifikovali žalovaného v 6. rade, ktorý ani ku dňu škodovej udalosti nevystupoval pod týmto

obchodným menom, ale pod obchodným menom UNITED FACILITY SERVICES s. r. o, pričom takéto
obchodné meno v trestnom rozkaze uvedené nie je. Podľa vyjadrenia konateľa obchodnej spoločnosti
ESO STAV so svedkom Z. D. nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Samotná objednávka z 11. 09.
2012, ktorá bola predložená na pojednávaní, ako aj uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou PS in
a spoločnosťou ESO - STAV Jozef Bíro, fyzická osoba podnikateľ, vyplýva jednoznačne identifikácia

zhotoviteľa, a to Jozef Bíro - ESO STAV, IČO: 43 054 242, ktorý pripadal fyzickej osobe podnikateľa.
Samotné konanie svedka môže navonok spĺňať znaky excesu, a to z dôvodu, že z trestného spisu
vyplýva, že svedok bol pred nástupom na výkopové práce poučený v rámci BOZP, okrem iného, aj o
tom, ako sa majú jednotlivé výkopy označovať.

18. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 31. 10. 2014, sp. zn. 1T/68/2014,
právoplatným 20. 10. 2015 bol Z. D. uznaný za vinného, že dňa 04. 10. 2012 v čase od 14.00 hod. do
15.00 hod. v obci Važec na ulici Dr. Lučanského, oproti rodinnému domu číslo XXX, okres Liptovský
Mikuláš, na stavbe „Kanalizácia a ČOV Važec“ ako zamestnanec firmy Jozef Bíro - ESO STAV, Jarocká
397, Veľké Zálužie, vykonával na pracovnom stroji JCB3CX priečny výkop cez vozovku na kanalizačnú

prípojku, a po ukončení práce v čase o 16.11 hod. zanechal výkop len čiastočne zasypaný v šírke
asi 1 m a hĺbke 10 cm, tento neoznačil dopravnými značkami A4b, A4c - zúžená vozovka, B31a -
znížená rýchlosť, B29a - zákaz predbiehania, C6b - prikázaný smer jazdy, celé pracovisko neoznačil
smerovými tabuľami Z2a - zábrana na označenie uzávierky celej šírky cesty, Z4a - smerovacia doskaľavá, tiež za zníženej viditeľnosti osvetlením oranžovými signalizačnými dopravnými značkami, čím
porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a), c) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a zmene niektorých zákonov účinného do 30. 06. 2013, následkom čoho v čase okolo 19.10

hod. cyklista G. U.Č., P.. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko J., J. XXX, ktorý jazdil na neosvetlenom bicykli
značky Favorit z ulice Vyšná cez mostík slúžiaci pre chodcov na ulicu Dr. Lučanského, vošiel predným
kolesom bicykla do vyššie uvedeného neoznačeného výkopu na vozovke, následne spadol z bicykla a
pri páde utrpel zranenie - vnútrolebečné poranenie hlavy s krvácaním do mozgu, na ktoré na mieste
nehody v čase o 19.48 hod. zomrel, za čo bol Z. D. odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere tri roky.

19.ZoZmluvyozdruženíč.ZIPP0007/CC/2010zodňa14.09.2010vspojenísDodatkomč.2zodňa04.
05. 2012, uzavretej podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka súd zistil, že obchodná spoločnosť ZIPP
BRATISLAVA spol. s r.o. (obchodné meno žalovanej v 3. rade do 31. 12. 2014) a obchodná spoločnosť

VODOHOSPODÁRSKE STAVBY - ekologický podnik a. s., založili združenie podnikateľských subjektov
pod názvom Združenie kanalizácia a ČOV Važec, účelom ktorého je združiť výrobné, odborné, pracovné
kapacity a peňažné prostriedky jednotlivých účastníkov združenia tak, aby bol vytvorený potenciál
pre úspešné a úplné vykonanie diela stavby „Kanalizácia a ČOV Važec“ a riadne splnenie zmluvy o
dielo uzatvorenej medzi účastníkmi združenia ako zhotoviteľom a spoločnosťou Liptovská vodárenská

spoločnosť, a.s., ako objednávateľom.

20. Výpisom zo živnostenského registra súd zistil, že subjekt Jozef Bíro - ESO STAV s miestom
podnikania Jarocká 397, Veľké Zálužie, IČO: 43 054 242, vykonáva, okrem iného, podnikateľskú činnosť
pomocné stavebné práce, zemné, výkopové a búracie práce od 20. 03. 2006. Z výpisu o obchodného

registra vyplýva, že žalovaná v 6. rade vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom ESO
STAV s. r. o. od 11. 01. 2013, pričom v období od 23. 07. 2010 do 10. 01. 2013 vykonávala podnikateľskú
činnosť pod obchodným menom UNITED FACILITY SERVICES s. r. o., so sídlom Jarocká 397, Veľké
Zálužie, IČO: 45 675 058. Konateľom a jediným spoločníkom predmetnej obchodnej spoločnosti je Jozef
Bíro.

21. Z objednávky na zemné a výkopové práce zo dňa 10. 09. 2012 vystavenej objednávateľom Jozef
Bíro - ESO STAV, Jarocká 397, Veľké Zálužie, IČO: 43 054 242, (č. l. 322) súd zistil, že objednávateľ
si od dodávateľa, Z. D., objednal zemné a výkopové práce s termínom začatia prác 24. 09. 2012 a
vyznačeným miestom stavby Kanalizácia a ČOV Važec.

22. Z objednávky vyhotovenej obchodnou spoločnosťou PS in, s. r. o., (obchodné meno žalovanej v 4.
rade do 25. 05. 2015) č. A0001/008LM (č. l. 292 vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že žalovaná v 4. rade si
u subjektu Jozef Bíro - ESO STAV s miestom podnikania Jarocká 397, Veľké Zálužie, IČO: 43 054 242,
objednala odkopávku rýh pre konštrukčné vrstvy miestnych komunikácii a úpravu výšky kanalizačných

poklopov s miestom výkonu Kanalizácia a ČOV Važec. Zápisom zo dňa 24. 07. 2012 žalovaná v 4.
rade ako objednávateľ a Jozef Bíro - ESO STAV ako zhotoviteľ vyhotovili zápis o odovzdaní a prevzatí
staveniska za účelom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi na
stavbe Kanalizácia a ČOV Važec - odkopávka rýh pre konštrukčné vrstvy miestnych komunikácií s tým,
že zmluvné strany zároveň podpísali aj vstupné školenie BOZP na stavbe, na ktorej listine sa nachádza

podpis Z. D. vykonávajúceho práce pre „ESO STAV“.

23. Svedok Z. D. vypovedal, že práce na predmetnej ulici vykonával pre ESO STAV, pričom nevedel
uviesť, či išlo o živnostníka alebo o obchodnú spoločnosť. Práce vykonával na základe objednávky od
tohto subjektu, avšak na mieste samom mu boli určite ukladané aj pokyny a príkazy od iných subjektov.

Vysvetlil to tak, že niekto za ním prišiel a povedal, že idú kopať ulicu na konkrétnu šírku, že výkop
treba prehutniť a podobne. Nevedel sa vyjadriť, či je bežné, že v prípade, ak má uzatvorenú zmluvu s
jedným zhotoviteľom, tak plní pokyny aj od iných subjektov. Taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu, kto bol
zhotoviteľom diela, vedel, že tam vykonávala činnosť obchodná spoločnosť STRABAG, ZIPP, vodárne,
ale nepamätal si, koľko ich tam bolo. ESO STAV mal uzatvorenú zmluvu s PS in a táto obchodná

spoločnosť mala zase uzatvorenú zmluvu s inou. Svedok predbežné faktúry nevystavoval, a keď ich
vystavil, bolo to firme ESO STAV Jozef Bíro. S Jozefom Bírom sa pozná, vykonávali spolu aj iné činnosti.
Jozef Bíro nebol priamo na stavbe a on mu priamo nedával pokyny, aké práce sa majú na danom mieste
vykonať. Pokyn, aby išiel na základe objednávky vykonať výkopové práce na dané miesto mu všakdal ESO STAV. Okrem tohto subjektu nemal uzatvorenú žiadnu objednávku ani žiadnu zmluvu s inými
subjektmi vykonávajúcimi činnosť na predmetnom diele a ani iným subjektom nefakturoval za vykonané
práce.

24. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

25. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie

zastaví.

26. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil, nakoľko tento subjekt nemá procesnú subjektivitu.
Združenie kanalizácia a ČOV Važec vzniklo na základe zmluvy o združení uzatvorenej podľa § 829
Občianskeho zákonníka, pričom takéto združenia nemajú podľa § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spôsobilosť na práva a povinnosti. Uzavretím zmluvy o združení nevzniká nový subjekt, takéto združenie

sa nezapisuje do žiadneho registra, a preto ani združenie nemôže konať vo vlastnom mene a na vlastný
účet. Účastníkmi prípadných právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti s činnosťou takéhoto združenia
môžu byť len samotné zmluvné strany, ktoré sa zmluvne dohodli na združení.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

29. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

30. Pokiaľ ide o žalovanú v 2. až 6. rade, súd na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietol
ako nedôvodnú z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie týchto strán sporu. Žalované vzniesli
námietku premlčania potom, ako im bola zo strany súdu doručená doplnená žaloba s vyznačeným
dátumom na podacej pečiatke 12. 10. 2015. Žalobcovia však žalobu podali včas, a to dňa 05. 10. 2015,

keď jednak v tento deň doručili súdu mailové podanie, ktoré bolo včas písomne doplnené a zároveň aj
dňa05.10.2015doručiližalobuelektronickypodpísanúzaručenýmelektronickýmpodpisom.Žalobcovia
si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv spôsobených smrťou
manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobcov v 2. a 3. rade, ktorá nastala 04. 10. 2012. Prvýkrát si teda
mohli uplatniť právo 05. 10. 2012, odkedy začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá

skončila 05. 10. 2015. Žalobcovia podali žalobu v posledný deň lehoty. Na základe uvedeného súd na
námietku premlčania neprihliadol. Pokiaľ ide o námietku miestnej príslušnosti vznesenú žalovanými v
2., 3. a 5. rade, súd poukazuje na to, že pojem škoda je potrebné vykladať extenzívne v tom zmysle,
že náhrada škody zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a
síce do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby, a nakoľko k takémuto

zásahu došlo v obvode tunajšieho súdu, je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie
a rozhodnutie vo veci samej.

31.Vprípadeneoprávnenéhozásahudoosobnostnýchprávfyzickejosoby,ktorýbolspôsobenýniekým,
kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah

za zásah spôsobilý priamo právnickou osobou, pričom pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca
existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že práce oproti rodinného domu súpisné číslo XXX na úseku pod pracovným názvom
„Stoka B10 - 2“ mala vykonať žalovaná v 4. rade na základe zmluvy uzavretej výlučne so žalovanou
v 3. rade. Žalovaná v 4. rade si objednala na tento úsek práce u subjektu Jozef Bíro - ESO STAV

s miestom podnikania Jarocká 397/15, Veľké Zálužie, IČO: 43 054 242, ktorý následne objednal na
zemné a výkopové práce svedka Z. D. ako samostatne zárobkovú osobu. Svedok Z. D. bol právoplatne
odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spôsobil tým, že porušil
ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, následkom čoho G. U. spadol z bicykla,pri páde utrpel vnútrolebečné poranenie hlavy s krvácaním do mozgu, na ktoré na mieste nehody zomrel.
Aj keď zo skutkovej vety trestného rozkazu vyplýva, že odsúdený vykonával činnosť, pri ktorej došlo
k smrteľnému úrazu, ako zamestnanec firmy Jozef Bíro - ESO STAV, Jarocká 397, Veľké Zálužie, z

listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ako aj v pripojenom vyšetrovacom spise vyplýva,
že odsúdený konal ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe objednávky zo dňa 10. 09. 2012.
V konaní nebolo preukázané, že žalovaní v 2. až 6. rade sa dopustili porušenia právnej povinnosti, ktorá
by bola v príčinnej súvislosti s nemajetkovou ujmou žalobcov a teda nebolo dokázané, že sú pôvodcami
neoprávneného zásahu do práv žalobcov, čo znamená, že nie sú vecne pasívne legitimovaní v tomto

spore. Pôvodca zásahu, svedok Z. D., nebol zamestnancom žalovaných v 2. až 6. rade ani s nimi nebol
v žiadnom inom obdobnom vzťahu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že žalovaní v 2. až
6. rade ho použili na výkon svojej činnosti. Jediným subjektom, ktorý použil Z. D. na svoju činnosť, bol
subjekt Jozef Bíro - ESO STAV, ktorý však nie je žalovanou stranou. Žalovaná v 6. rade je obchodnou
spoločnosťou, čiže odlišným subjektom, pričom zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by bola
v akomkoľvek vzťahu s pôvodcom zásahu, Z. D.. Na prejednávanú vec súd aplikoval ustanovenie §

420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetné ustanovenie je obsahom a účelom najbližšie
právnemu vzťahu zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach žalobcov,
nakoľko odsúdený Z. D. bol použitý na činnosť subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť pod
obchodným menom Jozef Bíro - ESO STAV. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcov o existencii
vecnej pasívnej legitimácie žalovaných v 2. až 6. rade, najmä o existencii zodpovednosti žalovaných

v 2. a 3. rade, ktorí boli zhotoviteľmi diela a to z dôvodu, že podľa ustanovenia § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka nedochádza ku prechode zodpovednosti zo subjektu, ktorý zodpovedá
škodu spôsobenú pri jeho činnosti tými, ktorých na túto činnosť použil, na iné subjekty, s ktorými je v
akomkoľvek právnom vzťahu. Predpokladom zodpovednosti za škodu je totiž aj tzv. kauzálny nexus,
čiže vzťah medzi neoprávneným zásahom a škodou, na základe čoho musí existovať aj príčinná

súvislosťmedzipôvodcomškody,ktorýspôsobilneoprávnenýzásahavzniknutouškodou.Z.D.vdanom
prípade nezodpovedá za škodu, ale táto zodpovednosť sa podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prenáša na toho, kto ho použil na svoju činnosť, avšak pri tejto delegácii zodpovednosti sa
zodpovednostný vzťah uzatvára. Len za predpokladu preukázania, že Z. D. na vlastnú zodpovednosť a
vovlastnommenepoužilinasvojučinnosťajžalovanív2.až6.rade,bybolitítonositeľmivecnejpasívnej

legitimácie. V konaní však takýto vzťah medzi pôvodcom škody a žalovanými v 2. až 6. rade nebol
dokázaný. Nič na tom nemení ani subdodávateľský charakter medzi žalovanými. Zákon v spomínanom
ustanovení vychádza totiž zo zásady, že právnická ako aj fyzická osoba zodpovedá za výber osôb, ktoré
použije pri svojej činnosti a za škodu nimi spôsobenú práve pri tejto činnosti. Z. D. na výkon svojej
činnosti vybral subjekt Jozef Bíro - ESO STAV, čo nakoniec vyplýva aj z výroku trestného rozkazu, ktorý

vychádza z dôkazov zabezpečených v trestnom konaní. Z výpovede svedka síce vyplynulo, že na mieste
samom prijímal aj príkazy a pokyny od iných osôb (čo mohol byť napríklad stavbyvedúci, stavebný dozor
a podobne), avšak takéto konanie samo o sebe nezakladá zodpovednostný vzťah podľa ustanovenia
§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takéto pokyny, resp. usmernenia, ktoré sa bežne udeľujú v
rámci stavebných prác, o to viac ak ide o rozsiahle stavebné práce, na ktorých sa zúčastňuje naraz

viac zhotoviteľov, nemožno podriadiť ani pod ustanovenia príkaznej zmluvy, pojmovým znakom ktorej
je bezodplatnosť. Z. D. vykonával stavebné práce na mieste tragickej udalosti na základe zmluvného
vzťahusvýlučnesubjektomJozefBíro-ESOSTAV,ktorýsiunehopráceobjednalodplatneobjednávkou
zo dňa 23. 07. 2012, pričom objednávateľ potvrdil zápisom zo dňa 24. 07. 2012 prevzatie staveniska (č.
l. 294 vyšetrovacieho spisu) a osoby, ktoré boli ním použité na jeho činnosť, vrátane Z.Ó. D., absolvovali

vstupné školenie bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na stavbe. Svedok konkretizoval, že práce
vykonával pre subjekt „ESO STAV“, ktorému aj vystavoval faktúry a ktorý ho na práce objednal.

32. Z vyššie uvedených dôvodov súdu z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie na strane
žalovaných nezostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť. Žalovaní v 2. až 6. rade sa nedopustili porušenia

právnej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s nemajetkovou ujmou žalobcov a nie sú ani
pôvodcami tohto neoprávneného zásahu.

33. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Žalovaní boli v konaní úspešní, čo zakladá aj ich nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V danom prípade však súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú bezpochyby zrejmé
každej strane sporu, aj keď čisto právnym a jazykovým výkladom ustanovení o náhrade trov konaniaby mal súd dospieť k jednoznačnému záveru o priznaní náhrady trov konania žalovaným v plnom
rozsahu. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú a ani nemôžu byť zadefinované, preto súd pri
aplikácii citovaného ustanovenia vychádza z toho, čo sa javí ako najspravodlivejšie, lebo právo nie je

len objektívnym písaným právom, ale aj umením dobra a spravodlivosti. V tejto veci súd nepovažuje za
spravodlivé, aby žalobcovia znášali trovy konania, čo by predstavovalo neprimeranú tvrdosť pri aplikácii
zásady „víťaz berie všetko“. Tým najtragickejším spôsobom bolo zasiahnuté do osobnostných práv
žalobcov, v súvislosti s čím im vznikol nárok na uplatnenie si náhrady nemajetkovej ujmy, aj keď ako
to sami uviedli v žalobe, tento spôsob satisfakcie nemohol zmierniť následok tragickej udalosti v ich

rodinnom živote. Súd nechce týmto zovšeobecňovať to, že v prípade podobných sporov by nemali
žalobcovianiesťzodpovednosťzaneúspechvspore,avšaksprihliadnutímnaokolnostidanéhoprípadu,
súd považuje za správne nepriznať žalovaným náhradu trov konania. Žalobcovia stratili živiteľa rodiny,
pričom na žalobkyni je celá starosť o zabezpečenie potrieb maloletých žalobcov v 2. a 3. rade a
potrieb rodiny ako takej, pričom samo o sebe toto postavenie oproti postaveniu žalovaných v 2. až
6. rade, v prevažnej časti obchodných spoločnosti so zásadným vplyvnom na trhu, je dôvodom, pre

ktorý spravodlivo žalobcovia nemusia nahradiť žalovaným trovy konania. Tento postup zároveň nie
je podľa názoru súdu neprimeraným zásahom do práv žalovaných, ktorí bezpochyby neutrpia citeľnú
ujmu. Naopak, s poukazom na postavenie, majetkové a príjmové pomery v domácnosti žalobcov, je bez
akýchkoľvek pochybnosti možné konštatovať, že prípadne uložená povinnosť k náhrade trov konania
by bola pre rodinu žalobcov likvidačná, domácnosť by uvalila do hmotnej núdze, čo by bol len ďalší

nepriaznivý následok udalosti z 04. 10. 2012. Na základe uvedeného, súd podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia rozhodol podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a žalovaným
vrátane intervenientov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš písomne v šiestich vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.