Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/226/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219030
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6113219030.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO 36 284 831, proti povinnému: N. Q., nar. XX. G. XXXX, bytom
F. XX, XXX XX R. R., občan Slovenskej republiky, na vymoženie pohľadávky vo výške 45,94 Eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad
Malacky, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, pod sp. zn. EX 3395/13, o odvolaní

oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2027/2013-20 zo dňa 29. mája
2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2027/2013-20 zo dňa 29. mája 2018 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č. k. 2Er/2027/2013-20 zo dňa 29. mája 2018 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou
rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,51 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 8.
júla 2013 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 45,94 Eur
s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov
Union zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava č. k. XXXXXXXXXX zo dňa 21. decembra 2011. Poverením

č. 5601 106091 zo dňa 24. júla 2013 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01
Malacky, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 3395/13. Súdny exekútor doručil dňa 19. apríla 2018 podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy
exekúcie vo výške 53,51 Eur s DPH a predložil exekučný spis sp. zn. EX 3395/13. Exekučný súd z
obsahu predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 3395/13 mal preukázané, že u povinného bola

vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“), z ktorej vyplynula neexistencia
majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a
ani nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Povinný nie je poberateľom
žiadnej dôchodkovej dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Súdny exekútor doručoval exekučné príkazy

bankovým inštitúciám, ktoré však realizované neboli. Povinný nemá vedené žiadne bankové účty.
Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne povinný nie je poberateľom žiadnej dávky vyplácanej Sociálnou
poisťovňou. V dôsledku uvedených skutočností podľa exekučného súdu nie je možné aplikovať ani
jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to
pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti. Vychádzajúc z odkazovaných zákonných ustanovení exekučný súd exekúciu

v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu a z
oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií nachádzajúcich sa v exekútorskom spise mal preukázané,že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to, že exekučný súd exekúciu
zastavil pre nemajetnosť povinného, zaviazal na úhradu trov oprávneného v súlade s ustanovením §
203 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Namietal,
že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného,
pričomzastavenieexekúcieprenemajetnosťvtomtoštádiukonaniapovažovaloprávnenýzapredčasné.
Uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery

povinného dôkladne, keďže povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k
uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií.
Ďalej namietal, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia zastavená hrozí, že právo oprávneného na
zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné
vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené
poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má

trvalý pobyt v Slovenskej republike. Na základe uvedeného navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie
exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý.
Alternatívne oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu
oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola lustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je
okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej
podstatypovinnéhojemožnékonštatovaťjehonemajetnosť,pričomďalšievedenieexekučnéhokonania
by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súdny exekútor uviedol, že pre rozhodnutie

súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a navrhol napadnuté uznesenie exekučného súdu
potvrdiť.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví,

ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 24. júla 2013 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 106091, sp. zn.
2Er/2027/2013 proti povinnému. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného
a exekučným titulom - Výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. decembra

2011, právoplatným a vykonateľným dňa 23. februára 2013, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť
pohľadávku vo výške 82,29 Eur s príslušenstvom. Z podnetu na zastavenie exekúcie doručeného
súdnym exekútorom exekučnému súdu dňa 19. apríla 2018 vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty
povinného nebol zistený žiadny majetok.10. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvená povinnosť
súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii

dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod
pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým
súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je
povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia.

Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva,
že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci,
má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie
uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného.

Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol
k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie
exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor
síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak
nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Tento
záver navyše oprávnený žiadnym relevantným spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil.

12. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je prechodný stav, túto
odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak v uvedenom čase mal
exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu

zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57
ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené
podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo
i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom

prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať
len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou
pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len
v nevyhnutnej miere, čomu by odporoval postup súdneho exekútora alebo exekučného súdu, ktorý
by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po

neobmedzenýčas,atolenzdôvodu,žejevistejmierepravdepodobné,žemajetkovépomerypovinného
sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.

13. Skutočnosť, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok je právne významná len v tom, že
oprávnenýmôževbudúcnostipodaťnovýnávrhnazačatieexekúcie,aksaukáže,žepovinnýnadobudol

majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko rozhodnutie o zastavení exekúcie
pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, tomu
nebráni. Exekučný poriadok totiž nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora
počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas

oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na
jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností mimo vôle
oprávneného. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku by bolo obsolentným ustanovením.

14. V súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istéhoexekučného titulu (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa
20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).