Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617202377
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617202377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Kvietka a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: REALITY
- VĚŘITEL CZ s.r.o., so sídlom Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, IČO: 277 25 537, Česká
republika, proti žalovanému: Mesto Lučenec, IČO: 00 316 181, Novohradská 1, 984 01 Lučenec, právne
zastúpenému JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom z AK Lučenec, Ulica P. Rádayho č. 14/A, v konaní
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone
samosprávy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/7/2017-178 zo dňa
05. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenu strany sporu na strane žalobcu n e p r i p ú š ť a.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/7/2017-178 zo dňa 05. 02. 2018 v napadnutom I. a II.
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

III. Odvolanie žalobcu smerujúce proti III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu o náhradu škody
zamietol (I. výrok). Žalobcovi priznal nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške (II. výrok) a návrh
žalobcu na zmenu strany sporu zamietol (III. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 05.02.2018 bolo súdu doručené e-
mailové podanie, návrh na vstup strany sporu do konania podľa § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) na miesto doterajšieho žalobcu spolu so žiadosťou
o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie po otvorení pojednávania konanom dňa 05.02.2018
konštatoval, že zo žalobcovho návrhu na zmenu strany sporu jednoznačne vyplýva prechod pohľadávky
na pôvodného žalobcu, ktorý dňa 20.02.2017 žalobu na Okresnom súde Lučenec podal. V tomto prípade
súd prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu strany sporu zamietol z dôvodu, že podľa jeho názoru
ide o pohľadávku, ktorú nie je možné takýmto spôsobom postúpiť, nakoľko niektoré práva nemožno
postúpiť s odkazom na § 524 Občianskeho zákonníka a v danom prípade ani nejudikované právo z

verejnoprávneho vzťahu. V tomto konkrétnom prípade došlo k dohode o zrušení Zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi postupcom REALITY - X24 CZ s.r.o. a postupníkom REALITY - GO MONEY s.r.o.
dňa 02.02.2018 a tiež k dohode o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom REALITY
- GO MONEY s.r.o. a postupníkom REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o. dňa 02.02.2018. K zrušeniu zmlúvo postúpení pohľadávok došlo iba 3 dni pred termínom pojednávania. Tento úkon žalobcu súd prvej
inštancie považoval za obštrukčný a zameraný na zmarenie pojednávania. Zo strany žalobcu išlo
o procesný úkon vedúci k nedôvodným prieťahom, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva

právnu ochranu podľa čl. 5 Základných princípov CSP. K odôvodneniu svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie poznamenal, že dôvodom zrušenia zmlúv o postúpení pohľadávok je nezaplatenie odplaty za
postúpenie vo výške 1,00 € medzi postupcom a postupníkom, ktorými sú aktívne podnikajúce právnické
osoby. Z dôvodu rovnakého procesného postupu žalobcu boli už pojednávania vytýčené na 29.05.2017,
21.08.2017 a 29.11.2017 odročené.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný vyrubil
U. Y. platobným výmerom č. 223561/2007 zo dňa 26.02.2007 daň z nehnuteľností v celkovej výške
369.030,-Sk (12.249,55 €), pričom vtedajší daňový subjekt túto daň aj zaplatil. Daňový subjekt Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 postúpil pohľadávku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy na právneho predchodcu žalobcu

(REALITY - X24 CZ s.r.o.), ktorý si predmetný nárok uplatnil na súde žalobou podanou dňa 20.02.2017.
Súd prvej inštancie v tejto časti vychádzal zo skutočnosti, že postúpenie pohľadávky z titulu nároku
na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, keď by toto právo
bolo judikované, teda rozhodnutie, ktorým mala byť poškodenému škoda spôsobená, bolo zákonným
spôsobom zrušené. Uvedená skutočnosť je základnou podmienkou pre vznik nároku poškodeného

(v tomto prípade daňovníka) na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Pri postúpení
pohľadávky je potrebné vychádzať z toho, že podľa § 524 Občianskeho zákonníka sa môže previesť
iba právo so záväzkového právneho vzťahu. Niektoré práva teda nemožno previesť. Medzi takéto
neprevoditeľné nároky patrí aj nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. Keďže daňovníkovi
nebolo v daňovom konaní, prípadne v konaní správneho súdnictva priznané právo na zníženie dane,

v predmetnom prípade ani neexistuje zákonný predpoklad na zrušenie platobného výmeru pre jeho
nezákonnosť alebo neprávny úradný postup správcu dane, t.j. priznanie nároku na náhradu škody zo
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to z dôvodu nezákonného rozhodnutia (§ 3
ods. 1). Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že daňovník nikdy právo na náhradu
škody v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nenadobudol, a preto ho nemohol ani postúpiť.

4. Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že žalobca svoje právo odvodzuje od svojich právnych
predchodcov, ktorí jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávok postúpili pohľadávku na náhradu
škody až na žalobcu. Pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia v čase postúpenia vôbec
neexistovala, keďže rozhodnutie (platobný výmer), ktorým bola podľa žalobcu škoda spôsobená,

nebolo pre nezákonnosť, príp. nesprávny úradný postup samosprávneho orgánu zrušené. Neexistujúcu
pohľadávku nemožno postúpiť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie preto považoval zmluvu o
postúpení pohľadávky medzi daňovým subjektom ako postupcom a spoločnosťou REALITY - X24 CZ
s.r.o.akopostupníkomakoajvšetkynaňunadväzujúcezmluvyopostúpenípohľadávkypreneexistenciu
prevádzaného nároku za neplatné. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobca nie je a ani nikdy nebol

aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Vychádzajúc z nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu sa súd
prvej inštancie nezaoberal uplatnenou námietkou žalovaného vo veci premlčania nároku a z vyššie
uvedených dôvodov žalobu o náhradu škody v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie

konštatoval, že nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na plnú náhradu trov
konania vo výške 100 %.

6. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v celom rozsahu odvolanie, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolanie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.

7. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že postupovaná
pohľadávka neexistovala v čase jej postúpenia a podľa súdu prvej inštancie nemožno postúpiť
nejudikovanú pohľadávku. Tento záver súdu prvej inštancie je podľa žalobcu v rozpore s ustálenou

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a navyše nemá žiadnu oporu v právnom poriadku
Slovenskej republiky (viď. ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka), keďže neexistuje právny predpis,
ktorý by vyžadoval potrebu judikovania pohľadávky pre možnosť jej postúpenia. Je tak nesprávny
právny názor súdu prvej inštancie o nemožnosti postúpenia a vymáhania pohľadávky osobou odlišnouod daňovníka, a to až do doby judikovania pohľadávky. Žalobca si totiž neuplatňoval škodu z titulu
nesprávneho úradného rozhodnutia ako to vyhodnotil súd, ale z nesprávneho úradného postupu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.01.2011 vydanom v konaní vedenom

pod sp. zn. 3Cdo 71/2009 judikoval ku definícii nesprávneho úradného postupu vo veci podliehajúcej
režimuZákonač.58/1969Zb.,ktorýjelegislatívnympredchodcomZákonač.514/2003Z.z.nasledovné:
"(...) z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť
o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho

orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože
úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba
správnosť' úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri
ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti." Podľa právneho názoru
súdu prvej inštancie, zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka možno

previesť iba právo zo záväzkového právneho vzťahu. Na danom mieste žalobca v pomere k uvedenému
argumentoval, že vznikom škody vzniká nový záväzkovoprávny vzťah medzi škodcom a poškodeným,
pričompráveztakéhototypuvzťahubolapostúpenápohľadávkadaňovníkanajednotlivýchpostupníkov.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, pričom pokladal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

za správny a zákonný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podrobne v rámci svojich písomných
vyjadrení ako aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.02.2018, argumentoval z akých dôvodov
pôvodnému daňovníkovi nevzniklo žiadne právo na náhradu škody a tieto jeho argumenty, ktoré .uviedol
aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (hlavne v bodoch 3.4,5,7) nebude opakovať
a len na ne poukazuje. Pritom žalovaný zdôraznil tú skutočnosť, že rozhodnutie ktorým mala byť

podľa tvrdenia žalobcu spôsobená poškodenému (pôvodnému daňovníkovi) škoda nebolo doteraz
zrušené, toto rozhodnutie stále existuje a teda neexistuje zákonná podmienka pre uplatňovanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Keďže pôvodný daňovník nikdy právo na náhradu škody
v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nenadobudol, nemohol takéto právo ani postúpiť,
neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Z uvedeného dôvodu preto podľa žalobcu súd prvej

inštancie správne považoval zmluvu o postúpení pohľadávky medzi pôvodným daňovníkom ako
postupcom a spoločnosťou REALITY - X24 CZ s.r.o. ako postupníkom ako aj všetky na ňu nadväzujúce
zmluvy o postúpení pohľadávky pre neexistenciu prevádzaného nároku za neplatné a z tohto aj
správne vyvodil, že žalobca nie je a ani nikdy nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Nakoniec
žalovaný ešte uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti (a zjavnú bezúspešnosť tejto žaloby) si podľa

všetkého dobre uvedomovali aj jednotliví žalobcovia, ktorí od začiatku súdneho sporu konali obštrukčne
a odďaľovali meritórne prejednanie veci a to tak, že pred každým pojednávaním vo veci navrhli zmeny
subjektov na strane žalobcu, pričom aj ostatný návrh na zmenu žalobcu žalobca dokladá dohodami
o zrušení zmlúv o postúpení pohľadávok z dôvodu nezaplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky,
ktorá bola dojednaná vo výške 1 €. Žalovaný poukázal na tento postup, ktorý by nemal požívať súdnu

ochranu a podľa žalovaného súd prvej inštancie dňa 05.02.2018 správne vo veci pojednával a jeho
postupom nedošlo k porušeniu práva žalobcu (a ani žiadneho iného subjektu) na spravodlivý súdny
proces. Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaný zastával názor, že skutočnosti a dôvody
odvolania uvedené žalobcom v jeho odvolaní nie sú spôsobilé privodiť zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie a navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387

ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

9. V priebehu odvolacieho konania, podaním došlým dňa 29. 03. 2018 žalobca navrhol, aby odvolací súd
pripustil zmenu sporovej strany na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi doterajší žalobca REALITY
- VĚŘITEL CZ s.r.o., IČO: 277 25 537 a na jeho miesto vstúpi obchodná spoločnosť REALITY - X24

CZ s.r.o., so sídlom Nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, ČR, IČO: 292 13 754. Ako dôvod zmeny
strany sporu na strane žalobcu uviedol zrušenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 05. 2017
uzatvorenej medzi spoločnosťou REALITY- X24 CZ s.r.o., REALITY - GO - MONEY s. r. o., IČO: 48 272
655 a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 08. 2017 uzatvorenej medzi spoločnosťou REALITY
- GO MONEY s. r. o., IČO: 48 272 655 a spoločnosťou REALITY - VĚŘITEL CZ s.r.o., česká právnická

osoba, IČO: 277 25 537, obsahom ktorých bola pohľadávka vymáhaná v predmetnom súdnom konaní.

10. V zmysle ustanovenia § 80 ods. 1, 2 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s
ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa ustanovenia § 80 ods.
3 CSP ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. To znamená, že účinky,
a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právneho
nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil
jeho procesný predchodca.

11. Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb (článok 17 CSP).

12. Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone

odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na
svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní. (článok 5 CSP). Zákaz zneužitia práva predstavuje materiálny korektív k príliš formalistickému
výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (oprávnené záujmy iných).

13. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1567/2004 zo dňa 07. 09. 2004 „Šikanou
je taký výkon práva, jehož jediným cílem je poškodit jiného. Jednání, které je šikanozní a nebo které
je zneužitím práva je v rozporu s dobrými mravy a proto mu lze odepřít ochranu.“ Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súd ČR sp. zn. 21Cdo/992/1999 zo dňa 28.06.2000: „Za zneužití výkonu práva lze
považovat pouze takové jednání, jehož cílem není dosažení účelu a smyslu sledovaného právní normou

nýbrž,kteréjevrozporusustálenýmidobrýmimravyvedenopřímýmúmyslemzpůsobitjinémuúčastníku
ujmu.“

14. Zo spisu vyplýva, že počas konania pred súdom prvej inštancie došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá
je predmetom sporu a k následnému podaniu návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu vždy

bezprostredne pred uskutočnením pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na prejednanie
žaloby (č. l. 55, 81, 120, 155 spisu). Zmluva o postúpení zo dňa 25.05.2017 bola navyše uzatvorená
medzispoločnosťami,zaktorékonalnaobidvochstranáchtenistýštatutárnyorgán-konateľU.Y..Počas
odvolacieho konania došlo k zrušenie všetkých predošlých zmlúv o postúpení pohľadávky, na základe
čoho pohľadávku opätovne vlastní pôvodný žalobca spoločnosť REALITY - X24 CZ s.r.o., IČO: 292

13 754 od 30.06.2017 zastúpená štatutárnym orgánom G. V. (pričom pôvodným štatutárnym orgánom
bol až do roku 2017 U. Y., momentálne prokurista spoločnosti). Pri poskytnutí právnej ochrany súdom
takémuto konaniu by sa žalovaný nevyhol riziku postúpenia pohľadávky na ďalšie spoločnosti, s ktorými
je U. Y. personálne prepojený alebo následného možného zrušenia zmlúv o postúpení pohľadávok.
Uvedené konanie sa javí odvolaciemu súdu ako zjavné zneužitie procesného práva vyplývajúceho z §

80 CSP, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, porušuje zásadu hospodárnosti konania a ide o šikanózny
výkonpráva,ktorémuzuvedenýchdôvodovneposkytolprirozhodovaníoposlednomprocesnomnávrhu
žalobcu na zmenu strany sporu právnu ochranu, pretože by to viedlo k prieťahom v konaní, ktoré sú na
ujmu žalovaného i samotného žalobcu.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd ďalšiu zmenu strany sporu na strane žalobcu nepripustil.

16. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) len v rozsahu
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a II. výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil, odvolanie žalobcu smerujúce proti III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne.

18. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a

teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom
posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387

ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty
žalobcu uvedené v odvolaní.

21. Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti územnej
samosprávy za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom samosprávy orgánmi územnej samosprávy.

Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (podľa §
11 až 13 v spojení s § 5 a 6 zákona) je existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci orgán
územnej samosprávy aplikuje pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad a rozhoduje tak
o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Podľa § 13 v spojení s § 5 a 6 zákona je
nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti územnej samosprávy, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu

na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Inak by sa súčasnou
existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe
jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav.

22.Druháformaobjektívnejzodpovednostiúzemnejsamosprávy(§14zákona)jespojenásnesprávnym

úradným postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho
orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie
je vylúčená zodpovednosť územnej samosprávy za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.
úradnéhopostupusamyosebekvydaniurozhodnutianevedúaakjerozhodnutievydané,bezprostredne

sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s
rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť
štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné
považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán územnej samosprávy pred svojím
rozhodnutím nezhodnotil podmienky jeho vydania, a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie

nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/250/2010 zo dňa 03. 10. 2011).

23. Žalobca namieta postup žalovaného pri vyrubovaní dane a nezohľadnenie miestnych podmienok
pri tomto postupe, ktorého výsledkom je vydanie platobného výmeru (rozhodnutia). Právo žalobcu na

náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného teda nie je možné hodnotiť ako právo na náhradu škody
titulom nesprávneho úradného postupu, ale titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je podľa tvrdenia
žalobcu žalovaným vydaný platobný výmer č. 223561/2007 zo dňa 26.02.2007.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne považoval uplatnený nárok žalobcu za

nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, aj keď žalobca svoj nárok odôvodňoval
tým, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného. Pokiaľ
žalobca namietal proces - postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane
z nehnuteľností, tak v tomto ani podľa odvolacieho súdu nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom
postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje

právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namieta
postup vyrubenia dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého výsledkom však bol
Platobný výmer č. 223561/2007. Na základe tohto bolo namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok
na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje ako správne uviedol i súdprvej inštancie, že uvedený platobný výmer však nebol príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušený.
Odvolací súd dodáva, že súd nie je oprávnený skúmať, či žalovaný postupoval správne alebo nie pri
vyrubovaní dane daňovníkovi, ak výsledkom takéhoto konania žalovaného bol platobný výmer, ktorý je

rozhodnutím žalovaného a toto je právoplatné, vykonateľné a zrušené nebolo.

25. Odvolací súd preskúmaní veci z aspektu odvolacieho dôvodu - nesprávne posúdenie veci súdom
prvej inštancie v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu konštatuje, že uvedený odvolací dôvod
neuplatnil žalobca oprávnene.

26.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

27.Okresnýsúdsprávneuviedol,žeplatí,žezmluvouopostúpenípohľadávkypodľa§524Občianskeho
zákonníka sa môže previesť iba právo zo záväzkového právneho vzťahu. Niektoré práva teda nemožno
previesť, teda v danom prípade ani nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. Daňovníkovi totiž
nebolo v daňovom konaní, prípadne v konaní správneho súdnictva ani priznané právo na prípadné

zníženie dane, teda ani neexistuje tu zákonný predpoklad na priznanie nároku na náhradu škody zo
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to z dôvodu nezákonného rozhodnutia (§ 3
ods. 1), teda daňovník ani nemohol postúpiť právo, ktoré sám nenadobudol.

28. Odvolací súd navyše dodáva, že je vylúčené, aby v civilnom sporovom konaní bola posudzovaná

vecná správnosť rozhodnutí vydaných v správnom konaní tak, ako sa toho domáha žalobca v danej veci.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné napadnutý I. výrok
rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (II. výrok), keďže
tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

31. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

32. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

33. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné je uvedený v ust. § 357 CSP, pričom

rozhodnutie o návrhu na zmenu strany sporu v tomto ustanovení uvedené nie je, z čoho vyplýva, že proti
rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na zmenu strany sporu sa nemožno odvolať. Z tohto
dôvodu odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie proti výroku III. ako odvolanie
podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

34. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje ae) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).