Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117242348
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117242348.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
H. č. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, proti
žalovaným 1./ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 2./
plk. E.. S. P., riaditeľovi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, o vyslovenie,

že došlo k porušeniu práva, o upustenie od neoprávnených zásahov a o náhrade nemajetkovej ujmy,
na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/31/2017 - 63 zo dňa
15. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov (I.

výrok) a konanie zastavil (II. výrok). Žalobou doručenou 25. 10. 2017 a doplnenou 05. 12. 2017
sa žalobca domáhal a) vyslovenia, že žalovaní 1./ a 2./ neoprávnene zasiahli do základných práv
a slobôd žalobcu tým, že mu neumožnili na základe jeho žiadosti zo dňa 26. 07. 2017 používať
notebook, b) upustenia od neoprávnených zásahov do základných práv a slobôd žalobcu a c) náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 2.300 EUR. Žiadosťou z 26. 07. 2017 sa žalobca domáhal povolenia
používať notebook vrátane prístupu k internetu pre výkon práva na obhajobu, zvyšovania právneho

povedomia, uplatňovania práv účastníka súdnych konaní s obmedzením prístupu na stránky s právnym
obsahom. V žiadosti uviedol, že s notebookom potrebuje pracovať 8 - 10 hodín denne. Žalovaný v
1./ rade je miestom, kde žalobca vykonáva trest odňatia slobody. Žalovaný 2./ žiadosť o notebook
dňa 28. 07. 2017 neschválil a svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil. Žalobca sa nemôže pripravovať
na obhajobu v ďalších konaniach, ktorých je účastníkom, zvyšovať právne povedomie, rozvíjať svoju
osobnosť. Postup žalovaných považuje za šikanózny. Štát zodpovedá za to, že v podmienkach výkonu

trestu sú rešpektované základné práva a slobody a že zásah do niektorých práv bude vykonaný
primeranýmiprostriedkamizaúčelomochranylegitímnehocieľa.Právonaobhajobu,týkajúcesažiadosti
o notebook v najväčšom rozsahu, je neobmedziteľné. Zásah do svojich práv znáša žalobca ťažko, je
deprimovaný, cíti sa ponižovaný. Prežité psychické útrapy predstavujú nenapraviteľnú nemajetkovú
ujmu, ktorú nemožno uspokojiť inak, ako priznaním spravodlivého finančného zadosťučinenia.

2. Na výzvu súdu, aby doplnil žalobu, žalobca v podaní z 05. 12. 2017 uviedol, že nemá vedomosť
o dátume narodenia žalovaného v 2./ rade, ktorého označil služobným číslom. Súd môže konať so
žalovaným v 1./ rade, ak nevie identifikovať 2./ žalovaného. Druhý bod petitu nadväzuje na prvý bod
petitu. Ak druhému bodu petitu súd nerozumie, môže konať o ostatných bodoch petitu žaloby. Okresný
súd z obsahu podania žalobcu usúdil, že žalobca vzal žalobu v tejto časti späť a zastavil konanie proti
žalovanému v rade 2./ a v časti, v ktorej sa žalobca domáhal upustenia od neoprávnených zásahov do

základných práv a slobôd žalobcu.3. Okresný súd zastavil konanie aj vo zvyšnej časti žaloby, ktorá smerovala proti žalovanému v
rade 1./, ktorej predmetom bolo vyslovenie, že došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu,
chránených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodným paktom o

občianskych a politických právach a Ústavou Slovenskej republiky a náhrada nemajetkovej ujmy
vo výške 2.300 EUR. Okresný súd odôvodnil zastavenie konania vo zvyšnej časti existenciou
neodstrániteľnej podmienky konania spočívajúcej v tom, že žalovaný ústav na výkon trestu odňatia
slobody je rozpočtová organizácia, ktorá má právnu subjektivitu len v oblasti rozpočtovania, financovania
a práva hospodárenia, čo vyplýva z Rozkazu č. 41/2015 generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a

justičnej stráže, ktorým bol vydaný vzorový organizačný poriadok ústavov. Žalobca sa domáhal nároku,
ktorý pod uvedené konania (rozpočtovanie, financovanie, hospodárenie) nespadá. Z dôvodu nedostatku
procesnej subjektivity a procesnej nespôsobilosti konanie proti žalovanému v 1./ rade zastavil. Otázkou
právomoci sa súd zaoberal len okrajovo, nepostupoval vec v zmysle § 10 ods. 1 CSP príslušnému
orgánu, ktorým je Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže so sídlom v Bratislave,
Šagátova ulica 1. Ďalej uviedol, že rozhodnutia následne podliehajú súdnemu preskúmaniu v rámci

správneho súdnictva. Žalobca namietal porušenie základných ľudských práv a slobôd, jeho žaloba má
charakter ústavnej sťažnosti, s ktorou sa môže obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky.

4. Okresný súd sa ďalej v odôvodnení rozhodnutia zaoberal tým, že podstatným skutkovým tvrdením
žalobcu bolo to, že riaditeľ ústavu nevyhovel jeho žiadosti o povolenie využívať notebook s

príslušenstvom. Žalobca vyvodzuje nárok z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním a riaditeľom
ústavu. Pre posúdenie právomoci súdu konať je rozhodujúce obsahové hľadisko právneho vzťahu.
Náprava, ktorej sa žalobca domáhal, nemá súkromnoprávnu povahu, lebo riaditeľ ústavu je osobou,
ktorej zákon o výkone trestu odňatia slobody a zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže zveruje
rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby. Vzťah medzi

žalobcom a riaditeľom ústavu má verejnoprávnu povahu. Riaditeľ ústavu rozhoduje o fyzickej osobe,
ktorá bola odsúdená a umiestnená v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Tento vzťah je založený na
podriadenostianadriadenosti,nienarovnoprávnompostaveníaautonómnejvôleúčastníkovanemožno
ho podriadiť pod vzťahy vymenované v § 3 Civilného sporového poriadku. Nápravy rozhodnutia riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa žalobca nemôže domáhať na všeobecnom súde.

5. Žalobca požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, čo odôvodnil tým, že je dlhodobo
obmedzená jeho osobná sloboda, bez zamestnania, možnosti zaobstarať si finančné prostriedky, má
záväzky prevyšujúce 50.000 EUR (trovy trestného konania, náhrada škody a pod.) a v iných súdnych
konaniach bol žalobca od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Okresný súd žalobcovi nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov, lebo žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal svoje
osobné, majetkové a zárobkové pomery. Skutočnosť, že vykonáva trest odňatia slobody sama osebe
neznamená, že žalobcovi patrí oslobodenie od súdnych poplatkov.

6. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania ale žalovanej strane žiadne účelne vynaložené výdavky

v konaní nevznikli, preto súd žalovaným 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1,
§ 262 ods. 2 CSP nepriznal.

7. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 20. 01. 2018 (č. l. 74 - 80) namietal porušenie práva na
prístup k súdu a spravodlivý proces. V posudzovanej veci sa postup žalovaného 1./ dotýka občianskych

práv žalobcu na prístup k súdu a na poskytnutie materiálnej súdnej ochrany. Každé obmedzenie,
týkajúce sa individuálnych občianskych práv, musí byť napadnuteľné v súdnom konaní vzhľadom na
povahu obmedzení a ich možné dôsledky. Občianskoprávnu žalobu v kontexte väzenstva považuje
Európsky súd pre ľudské práva za účinný prostriedok nápravy. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru
o nedostatku svojej právomoci, bol povinný vec postúpiť vecne a miestne príslušnému súdu, aby

nebolo porušené právo na prístup k súdu a aby boli zachované účinky podanej žaloby. Žalobca sa
nemôže domáhať ochrany na správnom súde, vzhľadom na judikatúru Ústavného súdu (napr. I. ÚS
226/2017, III. ÚS 256/2017, I. ÚS 278/2017) a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 140/2015. Súd
musí vždy označiť orgán, ktorému vec patrí do právomoci a pokiaľ to nedokáže, v zmysle § 3 CSP
platí, že vec patrí do právomoci súdu. Okresný súd sa zaoberal procesnými podmienkami na strane

žalovaného 1./, ale konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci. Záver, že žalovaný 1./ nemá
procesnú subjektivitu je absurdný, okresné súdy bežne rozhodujú o žalobách väzňov na jednotlivé
väznice. V súdnej praxi nedošlo k zastaveniu konania z dôvodu, že by Ústav na výkon trestu nemal
procesnú subjektivitu. Nesprávny je záver, že riaditeľ ústavu nie je subjektom so samostatnými právamia povinnosťami vo vzťahu k odsúdeným a zásadne rozhoduje v mene ústavu. Okresný súd v rozpore s
právom postupoval aj v súvislosti so späťvzatím časti žaloby, lebo žalobca neprejavil vôľu zobrať žalobu
v časti späť, ale zdôvodňoval bezvadnosť petitu a argumentoval, že súdu nič nebránilo konať. Okresný

súd postupoval formalisticky, nerešpektoval právo žalobcu na prístup k súdu. Žalobca je dlhodobo od
27. 11. 2012 obmedzený na osobnej slobode, nemajetný, zadĺžený, nezamestnaný a objektívne bez
možností získať finančné prostriedky na úhradu súdnych poplatkov. V identickej situácii bol žalobca v
konaniach Krajského súdu v Banskej Bystrici a v Bratislave, Okresného súdu Banská Bystrica a Trenčín
od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Žalobca je považovaný za osobu v materiálnej núdzi aj podľa

rozhodnutí Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica z 13. 12. 2017 a kancelária Nitra z 15.
11. 2017. Žalobca zároveň pripojil rozhodnutia preukazujúce jeho oslobodenie od súdnych poplatkov v
iných konaniach a nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v zmysle § 379 a § 380 CSP

a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil, pretože nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy.

9. V posudzovanej sa žalobca domáha, aby súd vyslovil, že došlo k porušeniu jeho práv, upustenia
od neoprávnených zásahov a náhrady nemajetkovej ujmy vyčíslenej v peniazoch. Skutkový základ
nároku je odôvodnený tým, že žalovaný v 2./ rade v pozícii riaditeľa ústavu na výkon trestu, nevyhovel
žiadosti žalobcu o povolenie využívať notebook na prípravu obhajoby. Okresný súd nepovažoval žalobu

za neúplnú alebo nejasnú, nespochybnil podania žalobcu z hľadiska náležitosti predpísaných podľa
§ 129 a § 132 CSP a správne zistil, že žalobca vyvodzuje nárok z právneho vzťahu, ktorý vznikol
medzi ním a riaditeľom ústavu, avšak svoje úvahy obmedzil len na konštatovanie verejnoprávnej povahy
uvedeného vzťahu bez toho, aby sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že pri výkone verejnej moci
v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody boli porušené subjektívne práva žalobcu stanovené

zákonom a medzinárodnými zmluvami.

10. Súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodov, ktoré z procesných podaní žalobcu a obsahu
súdnehospisunevyplývajú.Čiastočnéspäťvzatiežalobyprotižalovanémuvrade2./aspäťvzatiežaloby,
v ktorej sa žalobca domáhal upustenia od neoprávnených zásahov, mohlo byť urobené len výslovne

a bez akýchkoľvek pochybností. Späťvzatie žaloby však okresný súd nedôvodne vyvodil z podania
žalobcu, doručeného 05. 12. 2017 (č. l. 37 - 38), v ktorom žalobca oponoval výzve súdu, že by jeho
žaloba bola neúplná. Žalobca poprel, že by podaním, ktorým odpovedal na výzvu súdu, žalobu proti
žalovanému v 1./ rade zobral späť, a tiež o nároku, ktorým sa proti žalovaným domáhal upustenia od
neoprávnených zásahov do základných práv a slobôd. Výzva žalobcovi č. k. 19C/31/2017-31 z 28. 11.

2017 obsahuje poučenie o tom, že v prípade nedoplnenia žaloby jeho podanie odmietne a obsahuje
poučenie podľa § 129 CSP. Čiastočné späťvzatie žaloby je dispozitívny úkon žalobcu, ktorý však z jeho
procesných podaní nevyplýval.

11. Okresný súd vo zvyšku konanie zastavil z dôvodu chýbajúcej procesnej subjektivity žalovaného v

rade 1./, čo nesprávne vyvodil zo zistenia, že 1./ žalovaný je rozpočtová organizácia pre rozpočtovanie,
financovanie a právo hospodárenia, ktoré oblasti sa netýkajú predmetu konania. Opomenul sa
vysporiadať s tým, že rozpočtová organizácia je právnická osoba s právnou subjektivitou, ktorú nemožno
obmedziť iba rozhodnutím generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Uvedený záver
je v rozpore s právnym poriadkom, ktorý považuje rozpočtovú organizáciu za právnickú osobu s plnou

právnou subjektivitou. Nezameniteľný názov a adresu sídla žalovaného v 1./ rade boli v žaloba uvedené,
ďalšie potrebné údaje podľa § 133 ods. 2 CSP môže okresný súd zistiť priamo u žalovaného. Nejde totiž
o údaje súkromnoprávnej povahy, ako je tomu v prípade súkromnoprávnej žaloby na fyzickú osobu, ale
o údaje, ktoré je právnická osoba povinná uvádzať.

12. V odôvodnení okresný súd považoval za potrebné uviesť aj ďalší možný dôvod pre zastavenie
konania, a to chýbajúcu právomoc súdu v zmysle § 3 CSP, ktorý však vzhľadom na obsah žaloby a
ďalej uvedenú právnu úpravu neobstojí. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci v tomto štádiu
konania bolo odvolanie žalobcu dôvodné.13. Podľa čl. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku spory vyplývajúce z ohrozenia alebo
porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie

je zákonom zverená inému orgánu.

Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

Podľa § 133 ods. 2 CSP právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu je
odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v
rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený
je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu,
zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej

voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby.

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym
orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa

ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo
sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie
bez toho, aby zisťoval odosielateľa.

Podľa § 65da, ods. 3, písm. b), písm. d) a písm. f) zák. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré
b) poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti zboru, ktorých odstránenie alebo vybavenie sa
vykonáva iným spôsobom, najmä podaním žaloby, podaním reklamácie alebo žiadosti o mimosúdne
riešenie sporu, vykonaním inšpekcie, dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,

d) smeruje proti rozhodnutiu organizačnej zložky zboru vydanému v konaní podľa osobitných predpisov,
f) je nárokom na náhradu škody podľa osobitného predpisu.

14. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení obsahu žaloby, ktorou sa
žalobca domáha ochrany z dôvodu tvrdeného porušenia subjektívnych práv v zmysle čl. 1 základných

princípov Civilného sporového poriadku. Súd je povinný prejednať súkromnoprávne nároky žalobcu,
ktorýtvrdí,žerozhodnutímorgánuverejnejmoci (riaditeľaväznice)boloporušenéjehoprávo. Uplatnený
nárok a skutkové tvrdenia žalobcu majú základ aj v osobitnej právnej úprave, ktorá upravuje podmienky
výkonu trestu odňatia slobody a ktorá odkazuje právomoc súdu v § 36 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z.
o výkone trestu odňatia slobody a v § 65da, ods. 3, zák. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej

stráže. Okresný súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 3 CSP, lebo Generálne riaditeľstvo zboru
väzenskej a justičnej stráže ani Ústavný súd Slovenskej republiky o žalovanom nároku nerozhodujú.
Odvolací súd dodáva, že povedomie o obmedzenom práve žalovať rozhodnutie riaditeľa žalobou na
správnom súde žalobca preukázal, keď v odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sžo 140/2015 zo dňa 25. 05. 2016, publikované pod č. 63 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR

vo veciach správnych, č. 7/2016 a nadväzujúce rozhodnutia Ústavného súdu SR.

15. V ďalšom konaní bude okresný súd vychádzať z toho, že žalobca vyvodzuje nárok z právneho
vzťahu, ktorý vznikol medzi ním a riaditeľom ústavu, ale súčasne rozhodnutie riaditeľa ústavu porušujúce
subjektívne práva žalobcu zaväzuje ústav, resp. orgán verejnej moci, za ktorý riaditeľ ústavu konal.

Je vecou unesenia dôkazného bremena žalobcu, či a v akom rozsahu preukáže, že mu bola oboma
žalovanými, alebo niektorým z nich, spôsobená ujma na jeho základných ľudských právach, resp. že zo
strany žalovaných zasahovanie do týchto práv žalobcu trvá, či žalobca tvrdené porušenie práva, nárok
na ochranu pred trvajúcim porušením práva a nárok na finančnú náhradu v sporovom súdnom konaníproti označeným žalovaným preukáže. Žalobca je osoba vo výkone trestu odňatia slobody a z toho
dôvodu, podľa § 4 ods. 1 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, je povinný sa podrobiť
obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu

alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť.

16. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 133 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP, ktoré
vyžaduje, aby bola fyzická osoba v žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu
alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Žalobca nepochybne označil

žalovaného v 2./ rade plk. Mgr. Rastislava Kostolániho ako fyzickú osobu. Keďže okresný súd vo výzve
č. k. 19C/31/2017-31 z 28. 11. 2017 žalobcu poučil, ako má doplniť označenie žalovaného v 2./ rade,
aby spĺňalo predpísané náležitosti podľa § 133 ods. 1 CSP, bude musieť v ďalšom konaní zvážiť, či
sú tu dôvody pre zastavenie konania proti žalovanému v 2./ v zmysle § 161 ods. 3 CSP, pretože sa
nepodarilo odstrániť nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v neúplnom označení fyzickej osoby,
proti ktorej je uplatnený súkromnoprávny nárok.

17. Odvolací súd zrušil ako predčasné rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku, ktorým žalobcovi
nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd vychádzal z toho, že žalobca neodôvodnil
a nepreukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery a skutočnosť, že vykonáva trest odňatia
slobody, sama osebe neznamená, že žalobcovi patrí oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd

opomenul, že osobné pomery žalobcu vyplývajú z verejných registrov a evidencie Zboru väzenskej a
justičnejstráže.Vsúdnomspisejevyplnenétlačivopredokladovaniepomerovprepriznanieoslobodenia
odsúdnychpoplatkov,ktorépredložilžalobca(č.l.39-43).Okresnýsúdbudepovinnýexistenciudôvodov
prepriznanieoslobodeniažalobcuodplateniasúdnychpoplatkov znovuvyhodnotiťzhľadiskaosobných
pomerov žalobcu, ktorý tvrdí, že je od roku 2012 vo výkone trestu odňatia slobody, že všeobecné súdy

mu v iných konaniach, ktoré označil, priznali oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a že Centrum
právnej pomoci žalobcovi priznalo status osoby v materiálnej núdzi.

18. Odvolací súd zrušil aj rozhodnutie o trovách konania, pretože je závislé od rozhodnutia o zastavení
konania, ktoré bolo zrušené.

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak
spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.