Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516204741
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516204741.1

Uznesenie

Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie
Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o mal. B. O. K., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov
matky B. K., bytom C., kpt. M. A. XX/X, t. č. Y., B. č. XX a neuvedeného otca, o splnení podmienok
osvojiteľnosti k maloletému dieťaťu a pozbavenie rodičovských práv, na odvolanie matky maloletého

protirozsudkuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa26.septembra2016,č.k.5P/34/2016-21,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že mal. B. O. K. pochádzajúci z matky B.

K., rod. K. trvale bytom C., M. A. XX/X a otca neuvedeného je osvojiteľný. Výrokom II. pozbavil matku
mal. B. O. K., B. K. rodičovských práv a výrokom III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že úrad práce sociálnych vecí a rodiny podal podnet na začatie konanie a
vyslovenie osvojiteľnosti, kedy uviedol, že matka označila za otca maloletého I. B., avšak otcovstvo do
dnešného dňa určené nebolo. Otec v rodnom liste uvedený nie je. Zo vzťahu matky a I. B. pochádzajú

ďalšie tri deti T., G. a I., ktoré boli umiestnené v Detskom domove v Púchove, pričom I. bol zverený do
starostlivosti budúcich osvojiteľov nad mal. Lucasom O. bola na základe rozhodnutia Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom nariadená ústavná starostlivosť a bol umiestnený do starostlivosti Detského
domova v Púchove a tiež bola matke uložená povinnosť platiť na neho výživné. V súčasnosti je
umiestnený v profesionálnej rodine, kedy matka sa zdržuje v rámci Mesta Myjava v súčasnosti je
bez prístrešia, príležitostne prespáva u svojej matky. Nepracuje, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, od

umiestnenia dieťaťa do detského domova sa o ňom informovala asi 9x telefonicky, pričom ani jedenkrát
nebol u matky, ani na krátkodobom pobyte. Matka nemá záujem riešiť svoju sociálnu situáciu, nemá
vytvorené pracovné návyky a nie je predpoklad, že by si našla pracovný pomer a tým zabezpečila seba
a najmä deti po ekonomickej stránke. Predpokladaný otec matkou uvedený sa o dieťa tiež nezaujíma.
Opakovane sa na pojednávania nedostavila. Zo správy detského domova tiež vyplynulo, že matka
prejavuje občasný záujem, avšak viac ako 6 mesiacov o maloletého neprejavila žiaden záujem.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 141, § 135, § 136, § 137
CMP a ďalej ust. § 102 ods. 1 Zákona o rodine, § 141 CMP, § 38 ods. 1, 2, 3, 4, § 39 ods. 1 Zákona o
rodine,kedydospelkzáveru,žepreďalšívývojmaloletéhomožnosťvyrastaťvúplnejrodinespoukazom
na citové zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie matka maloletého, ktorá poukázala na tú skutočnosť,

že jej situácia sa od rozhodnutia súdu podstatne zmenila. Od 06.09.2016 je prechodne ubytovaná v
Azylovom dome Emauzy, ktorý poskytuje ubytovanie a starostlivosť ženám s deťmi, ktoré sa ocitli vnepriaznivej životnej situácii, pričom v tomto zariadení majú k dispozícii samostatne zariadenú izbu, je
prispôsobené svojou vybavenosťou matkám s maloletými deťmi. Môže tu zostať ubytovaná po dobu
3 rokov. Je v kontakte s Mestským úradom Myjava, ktorý má na starosti mestskú ubytovňu, pričom

momentálne sú v jednaní o splátkovom kalendári na jej dlh, ktorý jej vznikol na ubytovni. Tiež sa
zmenila aj ekonomická situácia. Po narodení dcéry B., nar. dňa XX.XX.XXXX, ktorá je v jej celodennej
starostlivosti si vybavila dávku v hmotnej núdzi a boli jej priznané rodinné prídavky na dcéru. Ekonomická
situáciasazlepšilaamádostatokfinancií,abyuživilasebadcéruajetiežschopnázačaťplniťvyživovaciu
povinnosť voči synovi. Čo sa týka mal. B. O. nie je pravdou, že nejaví o dieťa záujem. Pravidelne

kontaktovala detský domov a snažila sa zistiť ako sa má dieťa a tiež chcela prísť na návštevu, avšak
vždy jej bolo oznámené, že je pozbavená rodičovských práv a informácie o dieťati jej neposkytnú. Preto
prestala detský domov kontaktovať, avšak má záujem o syna a jej bytová situácia sa zmenila. Žiadala
preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že dieťa nebude osvojiteľné
a ona nebude pozbavená rodičovských práv. K odvolaniu zároveň priložila rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.10.2016, z ktorého vyplýva, že matke bola

priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 283,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že s odvolaním matky
nesúhlasia. Matka uvádza, že sa jej zmenila bytová situácia. Azylové zariadenia však slúžia len ako
prechodné ubytovanie na krátke obdobie. Nie je možné, aby tu zostala ubytovaná dlhodobo, zväčša je to

obdobie maximálne 2 rokov. Matka nemá trvalé bytové podmienky, čo bolo hlavným dôvodom, pre ktoré
bolo dieťa vyňaté z rodiny a umiestnené do ústavnej starostlivosti. Tento jav sa opakuje s narodením
každého dieťaťa. Podľa evidencie Detského domova Púchov, matka naposledy navštívila dieťa dňa
19.11.2015, čím boli splnené podmienky nároku na vyslovenie osvojiteľnosti kvôli polročnému nezáujmu
rodiča o dieťa. G. K. dieťa od umiestnenia v domove pravidelne nenavštevovala, navštívila ho trikrát.

Maloletý nebol ani raz na návšteve u matky, prípadne na krátkodobom pobyte počas víkendu, sviatkov
alebo prázdnin. Dá sa konštatovať, že matka dieťa takmer nepozná a toto nemá k nej vytvorené žiadne
citové puto. Dieťa vyrastá v profesionálnej rodine, na ktorú si zvyklo a momentálne je citovo naviazané
na profimatku. Mal preto za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby nad ním vyslovená osvojiteľnosť
a aby bolo umiestnené do náhradnej rodiny.

6. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že je ubytovaná v azylovom dome,
pričom svoju situáciu sa snažila riešiť s tým, že na mestskej ubytovni vyplatila dlh na nájomnom. Dala
si žiadosť o ubytovanie, pričom nesúhlasí s tým, že by o maloletého neprejavovala záujem. Vždy, keď
kontaktovala detský domov, sociálne pracovníčky ju odbili, že dieťa nemôže navštevovať. Nesúhlasí s

tým, aby bola pozbavená rodičovstva na dieťa, pretože má o neho záujem. Dieťa by si chcela zobrať
naspäť k sebe.

7. K podanému vyjadreniu sa tiež vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že je pravdou, že matka je ubytovaná
v azylovom zariadení, ktoré slúži ako prechodné ubytovanie a tiež je pravdou, že si podala žiadosť

na Mesto Myjava o pridelenie bunky v mestskej ubytovni. Zároveň si vyplatila dlh na nájomnom na
predmetnej ubytovni, avšak zatiaľ jej ubytovanie v mestskej ubytovni poskytnuté nebolo. Je zrejmé,
že zabezpečenie vhodných bytových podmienok pre matku nebude jednoduché a vyžaduje si to
dlhšie časové obdobie. Nedá sa predpokladať ako dlho matke potrvá vytvorenie adekvátnych bytových
podmienok pre dieťa. Dieťa potrebuje v súčasnosti stabilné výchovné prostredie a preto je v záujme

dieťaťa, aby bolo umiestnené do rodiny, aj keď náhradnej.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa §
389 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle

ust. § 391 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:

9. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nedostatočne zistil skutkový stav a pre nedostatočné
skutkové zistenia vyvodil predčasný a nesprávny právny záver o osvojiteľnosti dieťaťa a pozbavení
rodičovských práv vo vzťahu k matke maloletého.

10. Ust. § 102 Zákona o rodine nadväzuje na predchádzajúce ustanovenia o súhlase rodičov ako
hmotnoprávnej podmienke osvojenia a vymedzuje kritéria, za ktorých možno osvojenia ako najsilnejšiu
formu zásahu do rodičovských práv uskutočniť aj bez ich súhlasu. Hoci zákon v zásade vyžaduje súhlasrodičov s osvojením, nezáujem rodičov o dieťa v niektorých prípadoch dosahuje kvalifikovanú intenzitu,
keď u nich možno hovoriť o zániku pocitu zodpovednosti za dieťa. Za týchto podmienok je ľahostajný a
nežiaduci postoj k vlastnému dieťaťu nezlučujúci sa s prirodzeným vzťahom rodiča k dieťaťu odôvodňuje

úpravu, ktorá vo vzájomnej súvislosti medzi rodičovskými právami a povinnosťami a záujmom dieťaťa
o zabezpečenie vhodného výchovného prostredia uprednostňuje záujem dieťaťa. Ide o zásadnú otázku
dotýkajúcusaosobnéhostatusudotknutýchosôbsďalekosiahlyminásledkamipreďalšiuexistenciupráv
a povinností v takej citlivej oblasti ako sú vzájomné vzťahy rodičov a detí a preto sa vyžaduje dôsledný
prístup ku skutkovým zisteniam potrebným pre záver v tejto veci. Preto je potrebné, aby súd komplexne

objasnil celkový postoj a vzťah rodiča k dieťaťu, situáciu v rodine, pomery rodiča, dôvody, ktoré ho viedli k
tomu, že sa o dieťa nestará. Dôkazným prostriedkom okrem výsluchu rodiča a prípadných svedkov budú
správy a vyjadrenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, zamestnávateľa rodiča, ústavu, v ktorom bolo
dieťa umiestnené, osôb v náhradnej starostlivosti, u ktorých bolo dieťa umiestnené a súvisiace súdne
spisy predchádzajúcich konaní.
11. Zákon vymedzuje tri hypotézy, pri naplnení ktorých sú rodičia zbavení možnosti rozhodovať o ďalšom

osude svojich detí a vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých sa tak stane. V prvom rade je potrebné,
aby rodičia neprejavovali skutočný záujem o dieťa. Toto ustanovenie sa bude aplikovať v prípade, keď
rodičia síce záujem prejavili, avšak nešlo o záujem taký, aký by mal prejaviť rodič dieťaťa, ale mal
charakter špekulatívny, predstieraný bez obsahovej náplne. Zistenie, či išlo o takýto prejav záujmu je
úlohou súdu. Mal by to byť záujem, aký prejavujú voči svojmu dieťaťu rodičia. Ide o vnútorný citový

vzťah, ktorý nie je exaktne merateľný a jeho prejavy možno objektívne posúdiť. Za takéto prejavy možno
považovať osobný styk vo forme pravidelných návštev, resp. korešpondenciu, darčeky, informovanie
sa o záležitostiach dieťaťa, záujem o zdravotný stav dieťaťa, o jeho správaní, prospech, mimoškolské
aktivity, postoj rodičia k plateniu výživného, pravidelný kontakt s vedením ústavu, spoluprežívanie
životných udalostí, intenzita záujmu o dieťa ako rodiča sleduje jeho život, správanie voči dieťaťu, aktivity

naznačujúce snahu o prevzatie starostlivosti v dohľadnom čase. Fakt umiestnenia dieťaťa do náhradnej
starostlivosti sám o sebe nie je prejavom kvalifikovaného nezáujmu a neexistencie citového vzťahu.
Spôsobom prejavenia záujmu závisí od veku dieťaťa. Naproti tomu za relevantný záujem nemožno
považovať sporadickú korešpondenciu, vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti, kontakt s dieťaťom
po nadviazaní kontaktu záujemcom o osvojenie. Všetky tieto skutočnosti nemožno skúmať izolovane

a bez preverenia objektívnych okolností. Z foriem prejavu záujmu o dieťa musí vyplývať presvedčivý
záver, že rodičia majú skutočný záujem starať sa o dieťa.

12. Citovou väzbou rodiča k dieťaťu, z ktorej má vyplývať záujem o dieťa je vnútorný psychický stav
objektívne nepostihnuteľný. Prejavuje sa navonok určitými typickými formami a ďalej je tu potrebné

vymedziť dĺžku kvalifikovaného nezáujmu, ktorá vychádza z predpokladu, že záujem biologického rodiča
o dieťa založený na rodičovskom cítení sa musí prejaviť v určitom časovom horizonte, inak pôjde o
disfunkčný vzťah.

13. Plynutie šesť mesačnej lehoty súdy posudzujú rozlične. Spravidla sa spočíta spätne odo dňa začatia

konania o osvojenie, niekedy sa za začiatok plynutia považuje umiestnenie dieťaťa v ústave alebo
posledná návšteva dieťaťa rodičom.

14. Následne postup súdu v konaní veci o osvojenie upravuje ust. § 135 a nasl. CMP.

15. S prihliadnutím na ust. § 62 CMP dospel potom odvolací súd k tomu záveru, že odvolanie matky je
dôvodné. Súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie v prejednávanej veci tak, aby zistil, či
sú dané dôvody na to, aby matka v prejednávanej veci bola pozbavená rodičovských práv a na to, aby
mohlo byť vyslovené, že mal. B. O. K. je osvojiteľný z dôvodov, ktoré boli vyššie špecifikované. Okrem
toho z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že matka vyvinula určitú snahu k tomu, aby sa jej

osobné a majetkové pomery zlepšili tak, aby mohol byť maloletý vrátený do jej osobnej starostlivosti. Z
odvolania matky ako aj dôkazov, ktoré pripojila k odvolaniu vyplýva, že minimálne matka si vybavila v
súčasnosti bývanie, začala poberať dávky v hmotnej núdzi, má ďalšie maloleté dieťa, o ktoré sa zrejme
riadne stará a preto je zrejmé, že vyvinula snahu na to, aby sa zlepšili jej sociálne pomery natoľko, aby
sa mohla začať starať aj o ďalšie maloleté dieťa.

16. Na druhej strane však je potrebné doplniť dokazovanie a riadne skutkovo objasniť, či snaha matky
nezostala len v rovine tvrdení a zistiť v prvom rade aké sú jej bytové podmienky, aká je jej sociálnasituácia a akým smerom sa prípadné zlepšenie jej sociálnej situácie prejavilo v jej záujme o mal. B.
Radeka.

17. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykoná
dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, prípadne ďalšie dokazovanie, ktoré bude v prejednávanej
veci potrebné na zistenie skutočného stavu veci a po takto doplnenom dokazovaní opätovne vo veci
rozhodne.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie:Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý

bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť podľa
odseku 1, môže súd preniesť svoju miestnu príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Ak tento súd nesúhlasí s prenesením miestnej príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

Ak nie je miestne príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, nariadi a uskutoční výkon súd,
v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec miestne príslušnému súdu.

Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné

opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie.

Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a
povinný.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže
súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného,
oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní

vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností
ustanovených v rozhodnutí.

Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na
dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.Ak má súd za to, že postup podľa odsekov 1 a 2 by mohol viesť k zmareniu odňatia dieťaťa, súd vykoná
výzvu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia na mieste samom.

Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií
o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.

Ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora

zapísaného v registri mediátorov.

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému
pokutu do 1 000 eur.

Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa,
súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu
a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,
b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.

Ak povinný začal dobrovoľne plniť, súd rozhodne, aby príslušný štátny orgán obnovil výplatu dávok
zastavených podľa odseku 1.

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd

výkon rozhodnutia uskutoční.

Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania
úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané.
Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo
účastníkom doručené.

Súd písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomí oprávneného o mieste a čase

uskutočnenia výkonu rozhodnutia.

Súd povinného o uskutočnení výkonu rozhodnutia upovedomí až na mieste samom. Ak sa povinný
nenachádza pri odňatí maloletého, upovedomí sa o odňatí bezodkladne po ňom.

Súdodnímemaloletéhotomu,ukohopodľarozhodnutianemábyť,apostarásaojehoodovzdanietomu,
komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým
po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného
maloletého prevziať.

Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny
úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.

Súd je oprávnený zabezpečiť vstup do obydlia a vykonať opatrenia na odňatie maloletého.

Každý je povinný poskytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon
rozhodnutia.

Súd je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia.

Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému prikázať, aby
a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.Tomu, kto nesplní povinnosti podľa odsekov 1 až 3, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do
1 000 eur.

Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého
výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.