Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204293
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316204293.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu ČSOB stavebná sporiteľňa,

a.s., Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 200, právne zast. HMG LEGAL, s.r.o.,
Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 656,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 415,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 %
ročne zo sumy 415,12 eur od 17.03.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti t.j. o zaplatenie riadneho úroku vo výške 4,75 % ročne zo sumy 647,18
eur od 17.03.2016 do zaplatenia, súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konanie, voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 05.05.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy656,64eurspríslušenstvomanahradiťmutrovykonania,zdôvodunevráteniaposkytnutéhoúveru
na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.11.2014.

2. Podanú žalobu odôvodnil, na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky 4979,09 eur, úroková sadzba
mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške7,30% a úroková sadzba stavebného úveru bola
4,75% ročne. Úroková sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom medziúvere bola 5% ročne a pri
stavebnom úvere vo výške 3% ročne. Podľa Zmluvy sa strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho
po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný zaviazal splácať
úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 35,22 eur. Podľa Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho po pridelení

cieľovej sumy so úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa žalovaný zaviazal
splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 46,74
eur. Podľa čl. VII, bod 2 Úverových podmienok žalobca so žalovaným dohodol možnosť požadovať
okamžité splatenie úveru aj s príslušenstvom. Podľa Oznámenia o prvom čerpaní mimoriadneho
medziúveru zo dňa 21.12.2004 boli žalovanému reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške
3.883,69 eur, na základe čoho došlo k zníženiu mesačnej splátky stavebného úveru na sumu 39,83 eur,
mesačná splátka mimoriadneho medziúveru zostala nezmenená vo výške 35,22 eur. Nakoľko žalovaný

poskytnutýúvernesplácalabolvomeškaní,žalobcaholistomzodňa11.11.2015vyzvalnaúhradudlžnej
sumy a upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný na výzvu nereagoval,
k splneniu jeho záväzku nedošlo ani po termíne splatnosti, žalobca listom zo dňa 02.02.2016 vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru k dátumu 31.01.2016. Ku dňu 16.03.2016 dlh žalovaného predstavuje sumu656,64 eur a dlžná suma pozostáva z istiny 631,63 eur, riadneho úroku vo výške 15,55 eur a úrokov
z omeškania vo výške 9,46 eur. Keďže k úhrade dlžnej sumy zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo,
domáha sa zaplatenia pohľadávky prostredníctvom žaloby podanej na súd.

3. Žalovaný sa v danej právnej veci nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.09.2017, č.k. 10C/88/2016-67, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť sumu 241,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 241,52

eur od 17.3.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

5. Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom, že nárok na zaplatenie poistného alebo poplatkov za
správu vkladového účtu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. že tieto poplatky sú v rozpore s

dobrými mravmi. Poplatky boli dojednané priamo v zmluve. Za poplatok za správu úverového účtu ako
aj za poplatok za poistné žalovaný protiplnenie dostal. Dojednanie týchto poplatkov nie je v neprospech
žalovaného. Oba poplatky majú pre žalovaného prínos. Žalovaný nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, z
ktorého by vyplývalo, ktoré nároky by boli medzi stranami sporné. Veriteľovi prináležia zmluvné úroky až
do reálneho splatenia úveru. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov SR a Najvyššieho

súdu ČR. Je potrebné rozlišovať úrok zmluvný a úrok z omeškania. Úrok zmluvný predstavuje odplatu
a úrok z omeškania je sankciou za nesplanenie záväzku. Mal za to, že mu patrí nárok na úrok na riadne
úroky po zosplatnení úveru. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

6. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.05.2018, č.k. 21Co/8/2018-93 zrušil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súdu 1. inštancie uložil povinnosť opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v
rozsahuzodpovedajúcomzrušeniurozsudku.Poopätovnomposúdenívecisúdprvejinštancierozhodne
a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

7. Súd 1. inštancie po vrátení veci vykonal ďalšie dokazovanie podľa usmernenia odvolacieho súdu,
najmä oboznámením sa s obsahom spisu, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX, Oznámením o prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru zo dňa 21.12.2004,
výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 11.11.2015, vyhlásením okamžitej splatnosti úveru

zo dňa 02.02.2016, výpismi z účtu stavebného úveru žalovaného, Úverovými podmienkami pre fyzické
osoby ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., Všeobecným i obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie
ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., vyčíslením pohľadávky, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný
skutkový stav.

8. Dňa 30.11.2004 medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky
4979,09 eur. V zmysle čl. III bod 1 Zmluvy bola úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola
dohodnutá vo výške7,30% a podľa bodu 2 tohto článku bola úroková sadzba stavebného úveru
bola 4,75% ročne. Podľa čl. III bodu 2 Zmluvy úroková sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom

medziúverebola5%ročneapristavebnomúverevovýške3%ročne.PodľaZmluvysastranydohodli,že
od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa
žalovaný zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 35,22 eur. Túto splátku tvorí splátka úrokov z mimoriadneho medziúveru
vo výške 32,53 eur a poistné vo výške 2,69 eur. Podľa Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že od mesiaca

nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy so úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva
sa žalovaný zaviazal splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 46,74 eur. Túto splátku tvorí splátka istiny a úrokov zo stavebného úveru vo výške
43,15 eur a poistné vo výške 3,58 eur.

9. Podľa Oznámenia o prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru zo dňa 21.12.2004 boli žalovanému po
splnení odkladacích podmienok z jeho účtu dňa 09.12.2004 poukázané finančné prostriedky vo výške
3883,69 eur. Pravidelná splátka mimoriadneho úveru bola v nezmenenej výške 35,22 eur, znížila sa
splátka stavebného úveru na sumu 39,83 eur.10. Výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na
úhradu dlhu po lehote splatnosti ku dňu 11.11.2015 vo výške 232,29 eur, a to najneskôr do 30.11.2015.

Zároveň ho v tejto výzve upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.

11. Podľa čl. VII, bod 2 písm. a) Úverových podmienok; veriteľ má právo od úverovej zmluvy odstúpiť
a požadovať okamžité splatenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva, resp. požadovať okamžité
splatenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva, ak dlžník mešká s viac ako dvoma mesačnými

splátkami úveru alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

12. Listom zo dňa 02.02.2016 žalobca dňom 31.01.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého zostatku
úveru, nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu dojednaných podmienok stanovených v zmluve.
Zároveňhovyzvalanajednorazovésplateniezostatkuneuhradenéhoúveruvovýške654,33eurvlehote
najneskôr do 29.02.2016.

13. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný čerpal celkovo 4979,09 eur a uhradil celkovo sumu 4737,57
eur, a to v roku 2004 nevykonal žiadnu úhradu v prospech žalobcu, v roku 2005 uhradil sumu 422,62
eur, v roku 2006 uhradil sumu 387,40 eur v roku 2007 uhradil sumu 457,83 eur, v roku 2008 uhradil
sumu 422,62 eur, v roku 2009, v ktorom došlo k preklopenie mimoriadneho medziúveru na stavebný

úver, uhradil sumu 453,56 eur, v roku 2010 uhradil sumu 504,32 eur, v roku 2011 uhradil sumu 484,32
eur, v roku 2012 uhradil sumu 443,96 eur, v roku 2013 uhradil sumu 481,10 eur, v roku 2014 uhradil
sumu 475,50 eur a v roku 2015 uhradil sumu 204,42 eur. V roku 2016 už v prospech žalobcu žalovaný
nevykonal žiadne úhrady.

14. Na podanej žalobe v celom rozsahu trval, nakoľko mal za to, že jeho nárok je dôvodný. Ním účtované
poplatky nie sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú uvedené v čl. VIII Zmluvy a v Sadzobníku
poplatkov, pričom sú účtované v súlade so zákonom, žalovaný bol s ich výškou oboznámený. Trval aj
na úrokoch z úveru po zosplatnení, a to s poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Poukázal na
potrebu rozlišovania pojmov splatenie a zosplatnenie úveru ( viď rozsudok Okresného súdu Prievidza zo
dňa 23.12.2014, sp.zn. 7C/124/2014 ), nakoľko ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami pre
existenciunárokuveriteľa.Splatenímúverusarozumiejehovrátenieveriteľovispolusúrokmi,ktoréplnia
funkciu odplaty a splatením úveru zaniká nárok veriteľa. Zosplatnením sa rozumie určenie splatnosti

celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom táto skutočnosť nijako nespôsobuje
zánik nároku veriteľa na vrátenie úveru a tiež povinnosť platiť z neho úrok, keďže samotný zákon č.
129/2010 Z.z. stanovuje povinnosť zaplatiť úrok až do splatenia úveru so zosplatnením úveru nespája
žiadne negatívne následky. Uplatnil si náhradu trov konania

15. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu úverovej
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny

obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

16. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti S. E. X. und J. L. J. proti D. E.. J. I. H.,
D.É. A. B. T., E. T. a L. R. M., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.17. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.,

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu,
kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde
kustratealebokzničeniupoistky,vydápoistiteľtomu,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,najehožiadosťa

náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva
na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Súd právne posúdil vec tak, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákonač. 634/1992 Zb. Podľa prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 879j) sa aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1.1.2008 spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.1.2008, vrátane
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v
čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Je síce pravda, že úverová zmluva je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ
je jej účastníkom spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv (obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka) prednosť pred ustanoveniami

Obchodného zákonníka o zmluvnom type. Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky zákonník považovaný
za lex generalis, kým Obchodný zákonník za lex specialis, toto platí len vo vzťahu k všeobecnej
úprave zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia
Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným
zákonníkom. To neznamená, že by bol celý zmluvný vzťah podriadený režimu Občianskeho zákonníka

a že by (ako argumentoval navrhovateľ) úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku stratila akékoľvek opodstatnenie. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ
v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type ako aj ďalšími
ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len
potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane

spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je v neprospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

20. Keďže úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zo samotnej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol účelovo
viazaný na stavebné účely týkajúce sa zabezpečenia či zveľadenia bývania pre žalovaného, teda nie

jeho obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal opak)
a k vyhláseniu predčasného splatenia ako aj k účtovaniu poplatkov za upomienky došlo po 1.1.2008,
súd v zmysle § 879j a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdil súlad uplatnených nárokov žalobcu
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

21. Zo žalobcom predloženého vyjadrenia zo dňa 25.07.2016 súd zistil, že žalobca z každej sumy, ktorú
žalovaný uhradil účtoval aj úroky, poplatky a poistné. Zo sumy 422,62 eur, ktorú uhradil v roku 2005
bola na úroky započítaná sumu 309,44 eur, na poplatky suma 19,92 eur a na poistné suma 32,26 eur.
Zo sumy 387,40 eur, ktorú žalovaný uhradil v roku 2006 bola na úroky započítaná suma 352,76 eur, na
úroky z omeškania suma 0,08 eur, na poplatky sumu 29,87 eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku

2007 žalovaný uhradil sumu 457,83 eur, pričom na úroky bola započítaná suma 351,80 eur, na úroky
z omeškania suma 0,04 eur, na poplatky suma 19,88 eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku 2008
žalovaný uhradil sumu 422,62 eur a na úroky bola zarátaná čiastka 351,45 eur, na poplatky sumu 19,88
eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku 2009 žalovaný uhradil sumu 453,56 eur, pričom na úroky bolazapočítaná suma 220,72 eur, na poplatky suma 39,76 eur a na poistné suma 35,01 eur. V roku 2010
žalovaný vykonal úhradu vo výške 504,24 eur a z toho suma 103,99 eur bola zarátaná na úroky, sumu
22 eur na poplatky a suma 36,96 eur na poistné. V roku 2011 úhrada žalovaného predstavovala čiastku

484,32 eur, pričom na úroky bola započítaná suma88,38 eur, na poplatky suma 22 eur a na poistné
suma 36,96 eur. V roku 2012 žalovaný zaplatil sumu 443,96 eur, pričom na úroky uhradil sumu 73,70
eur, na poplatky bola zarátaná suma 14,50 eur a na poistné suma vo výške 36,96 eur. V roku 2013
platba žalovaného predstavovala čiastku 481,10 eur, z toho suma 57,42 eur bola započítaná na úroky,
suma 0,13 eur na úroky z omeškania, suma 25,49 eur na poplatky a na poistné bola zarátaná suma

36,96 eur. V roku 2014 žalovaný uhradil sumu 475,50 eur, z toho na úroky bola započítaná suma 39,87
eur, na úroky z omeškania suma 0,16 eur, na poplatky suma 22,50 eur a na poistné suma 36,96 eur. V
roku 2015 žalovaný vykonal úhradu v sume 204,42 eur, pričom na úroky bola zarátaná suma 29,92 eur,
na úroky z omeškania bola zarátaná suma 3,73 eur, na poplatky suma 112,50 a na poistné suma 39,96
eur. V roku 2016 žalovaný už nevykonal žiadne úhrady.

22. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie časti poistného dojednaného v čl. IV bod 2.2. a bod
3.3, pričom dojednané poistné predstavovalo podľa bodu 2.2 v sume 2,67 eur a podľa bodu 3.3 v sume
3,58 eur mesačne.

23. Riadny úrok bol dojednaný v zmysle čl. III bod 1 Zmluvy, podľa ktorého úroková sadzba

mimoriadneho medziúveru bola vo výške 7,30% a podľa bodu 2 bola úroková sadzba stavebného úveru
vo výške 4,75% ročne.

24. Súd po opätovnom preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že poplatky za poistenie, riadne úroky
i úroky z omeškania boli dohodnuté priamo v Zmluve a žalovaný bol pred uzavretím zmluvy s ich

výškou oboznámený. Rovnako mal súd za to, že ich výška, tak ako bola dohodnutá nebola neprimeraná,
dokonca výška úrokov i úrokov z omeškania bola nižšia ako boli v tom čase úroky poskytované
bankami i úroky z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie poistného i riadnych
úrokov do zosplatnenia, nakoľko boli medzi stranami riadne dojednané a ich výška nebola neprimeraná
poskytnutému plneniu. Žalovaného tak zaviazal k zaplateniu zvyšnej sumy uplatnenej žalobcom v

podanej žalobe, a to sumy 415,12 eur ( žalobca uplatnil žalobou sumu 656,64 eur a už mu bola priznaná
čiastka 241,52 eur ).

25. Pokiaľ žalobca požadoval riadny úrok aj po splatnosti úveru, t.j. od 17.03.2016, súd v tejto časti
návrh zamietol z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie

však už dohodnuté zmluvné úroky. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku
dňu 17.03.2016, teda týmto dňom sa stal splatným celý úver, zo strany žalobcu došlo k určenou lehoty
predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru
iba do dňa 17.03.2016, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania ( viď rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 6Co/42/2016 zo dňa 11.05.2017 ). Obdobný názor je vyslovený i v rozhodnutiach

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014, sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn.
3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014,
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.02.2017, sp.zn. 5Co/407/2016.

26. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 vyplýva, že dohodnuté

úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

27. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne

od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktorésú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“

Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu v prevyšujúcej časti, t.j. úrok vo výške 4,75%
ročne zo sumy 647,18 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, zamietol.

28. Keďže sa žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd
aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 415,12 eur v žalobcom požadovanej výške 3 % ročne.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 656,64 eur s príslušenstvom. Súd žalobe

v časti dlžnej sumy vyhovel a žalobu zamietol len v nepatrnej časti, t.j. v časti riadneho úroku vo výške
4,75% ročne zo sumy 631,63 eur od 17.03.2016 do zaplatenia. Súd má za to, že žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.