Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210268
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210268.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na V.
XXX/X, XXX XX K. J. I., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, vymazaný z Obchodného registra dňa 01.01.2018, o

vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov 11C
169/2016-64 zo dňa 09. decembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, dňa 01.01.2018 vymazaná z Obchodného
registra, a to so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155 ako žalovaným.

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 9 odsek 1 a 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“); § 107 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len

„Občiansky zákonník“); článok 10 odsek 2, článok 22 odsek 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES zo dňa 23.05.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „Smernica“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 22.12.2011 uzavreli strany formulárovú zmluvu
o pôžičke č. 1124338882, ktorou žalovaný poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke spotrebiteľský úver vo

výške 479 Eur na kúpu notebooku. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť 17 mesačnými splátkami po
37,42 Eur. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený august 2013. V zmluve sa nachádza údaj o
ročnej úrokovej sadzbe 30,65%, v tej istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN
je vo výške 45,66%. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 157,14 Eur a uvedené je aj to, že
žalobkyňa má zaplatiť celkovo 636,14 Eur. V zmluve je obsiahnuté aj prehlásenie o tom, že klient pred
podpísaním zmluvy sa oboznámil s VOP, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou zmluvy, prevzal ich a súhlasí s

ním. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že v predmetnej úverovej zmluve chýba povinná náležitosť v zmysle
§ 9 odsek 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže splátka by mala byť členená na splátkuistiny, úrokov a poplatkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie však z článku 10 odsek 2 písm. h/ Smernice
vyplýva, že zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v
nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý len termín „splátka“. Preto ani právny

poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný
do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol
Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 09.11.2016. Ohľadom ďalšieho rozširujúceho dôvodu pre
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tvrdením o neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru
súd opäť poukazuje na článok 10 odsek 2 písm. c/ citovanej Smernice, v ktorej sa uvádza len dĺžka

trvania zmluvy o úvere, teda nespomína sa termín konečnej splatnosti úveru. Prvoinštančný súd ďalej
posúdil primeranosť výšky úrokov 30,65% p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri
podobných úveroch na Slovensku. V danom prípade dohodnutý úrok 30,65% p.a. predstavoval ani nie
stopercentné navýšenie priemerného úroku obdobného úveru v bankách. Súd preto dospel k záveru,
že takýto úrok nemožno považovať za rozporný so zásadou dobrých mravov a preto dohodu o úroku
považoval za platnú. Dodal, že aj pri prijatí iného právneho záveru v súlade s argumentáciou žalobkyne

súd by sa musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania a musel by dospieť k záveru o premlčaní
uplatneného nároku s poukazom na § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka pre uplynutie trojročnej
objektívnej premlčacej lehoty.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že so súdom možno súhlasiť, že
neuvedenie adresy predávajúceho na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti, nespôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru a ponechala na zváženie, či termín konečnej splatnosti 8/2013 je postačujúci.
Podľa jej názoru však súd prvej inštancie nesprávne stotožňuje rozpis splátok s amortizačnou tabuľkou.
Rozsudok Súdneho dvora C-42/15 nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava požadovala dobu

trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, práve naopak, takáto povinnosť vyplýva z článku
10 odsek 2 písm. c/ Smernice. Vnútroštátna úprava len inak štylisticky vyjadruje požiadavku Smernice
na potrebu uvádzať v zmluve dĺžku trvania zmluvy o úvere, keď túto dĺžku určuje nielen jej začiatkom,
ale aj koncom. Amortizačná tabuľka v nijakom prípade nepatrí k povinným náležitostiam zmluvy. Zákon
dáva spotrebiteľovi len právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku. Úrok vo výške 30,65 % považuje naďalej

za úžerný. Čo sa týka objektívnej desaťročnej premlčacej doby, konanie subjektu, ktorý dlhodobo a
opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá označiť inak, ako úmyselné konanie, vedúce k
bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľským
úverom.

5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Má
za to, že zmluva o pôžičke je dojednaná v súlade s platným právom, neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a ani nedostatky, na základe ktorých by ju bolo možné vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov,
resp. za absolútne neplatnú.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalovaný dňa 01.01.2018 zanikol v dôsledku
zrušenia spoločnosti bez likvidácie - rozdelenie spoločnosti.

8. Podľa ustanovenia § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet,
súd konanie zastaví.

9. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov odvolací súd zistil, že pôvodný žalovaný,
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:

35 923 130 zanikla dňa 01.01.2018 v dôsledku rozdelenia spoločnosti, pričom jej právnymi nástupcami
sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155 a spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318045. Z delimitačného protokolu zo dňa 24.01.2018 vyplýva, že pre dané súdne konanie, je právnym
nástupcom pôvodného žalovaného spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s..

10. Vzhľadom na to, že žalovaný zanikol počas odvolacieho konania, teda skôr, ako sa konanie vo veci
právoplatne skončilo, odvolací súd podľa povahy sporu posúdil, že môže v konaní pokračovať. Preto
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní s
právnym nástupcom po žalovanom.

11. K odvolacím námietkam žalobkyne uvádza odvolací súd nasledovné:

12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobkyňou ako klientom, resp. dlžníkom a právnym predchodcom
žalovaného (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) bola dňa 22.12.2011 uzatvorená Žiadosť o
pôžičku / Zmluva o pôžičke č. 1124338882 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere
bol žalovanej poskytnutý úver na kúpu notebooku vo výške 479 Eur. V uvedenej Zmluve o úvere sa

nachádzali údaje o celkovej sume úveru bez poistenia (636,14 Eur), o počte splátok (17), splátke (37,42
Eur), ročnej úrokovej sadzbe (30,65 %), priemernej hodnote RPMN (45,66 %), RPMN (30,65 %), o
celkových nákladoch spotrebiteľa (157,14 Eur), termíne konečnej splatnosti (8/2013).

13.Podľaustanovenia§9odsek2Zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnývčaseuzatvoreniazmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

15. Obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy zo dňa 22.12.2011 bolo, v zmysle ustanovenia § 9 odsek
2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzatvorenia, uvedenie výšky, počtu
a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len jednou sumou

bez rozlíšenia istiny úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov.

16. V tejto súvislosti je už teraz potrebné dodať, že na posúdenie tejto otázky nemá vplyv ani rozsudok
Súdneho dvora EÚ vydaný dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Rozhodnutie vydané vo veci C-42/15 má

charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo s posúdením platnosti
práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku
podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej
strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor ale iba poskytnúť
vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácií.

17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.

18. Podľa čl. 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa
voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom
ako nariadenie, pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať

rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného
trhu , kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponovanédo vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty

nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia

smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za
následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže

mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky
tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

19. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako
aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že
smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii
smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie

vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať
ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto
smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec
smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho
právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o

spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Požiadavka smernice k otázke členenia splátok je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia
smernice „výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné
vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky

iných poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 rozhodol, že smernica takéto
členenie nepožaduje.

21. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať
„výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“.Nietžiadnychpochybností,žeslovenský

zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj
splátokúrokovasplátokinýchpoplatkov.Akbyslovenskýzákonodarcachcelvyjadriťtoisté,čopožaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia

zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR,
desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa
má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov
a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

22. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek
pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume)
úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských

úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva
k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa ako
spotrebiteľ však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve ospotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010)

23. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,

a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za nedodržanie predpísaných obsahových náležitostí zmluvy
nemôžezbaviťspoukazomnaprincíp„ignorantiaiurisnonexcusat“(neznalosťzákonaneospravedlňuje)
uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských
právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný

ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie
úverov v rozpore so zákonom nedodrží predpísanú formu zmluvy, resp. v zmluve neuvedie zákonom
stanovené náležitosti, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne z nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže

spôsobiť poskytnutím finančných prostriedkov žalobkyni bez existencie riadne uzatvorenej písomnej
zmluvy, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a pre prípad, že sa tak stane, že s tým
nebol uzrozumený. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa tak podľa názoru odvolacieho súdu má
vychádzať z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107 odsek 2 Občianskeho
zákonníka.

25. Na základe vyššie uvedeného je preto podľa názoru odvolacieho súdu záver prvoinštančného súdu
o tom, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti nesprávny. Rovnako nesprávny je
tiež záver o prípadnej aplikácii trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Preto odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).

26. Po vrátení veci bude úlohou prvoinštančného súdu, s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu,
preskúmaťobsahovénáležitostiZmluvyoúveresozreteľomnaZákonospotrebiteľskýchúverochúčinný
v čase uzatvorenia zmluvy.

27. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 odsek 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 odsek 3 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).