Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202616
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318202616.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne: B. I., G.. X.X.XXXX,

E. O. X. M. XXXX/X, A., právne zastúpená: JUDr. Valéria Brečková, advokátka so sídlom Daľkovská
470/14, Snina, proti žalovanému: B. C., G.. X.X.XXXX, E. O. C. XXXX/X, A., o zaplatenie 16.500,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 16.500,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala zaplatenia sumy 16.500,-
eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Počas trvania
manželstva bol žalovanému na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX
pridelený Bytovým družstvom so sídlom v A. byt na ul. C.I. Z. A., v bytovom dome so súp. č. XXXX
v bloku X v X. vchode na X. poschodí, č. bytu X, par. č. XXXX/XXX, zapísaný v LV č. XXXXX, kat.
územie A.. Následne na to v zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu Bytové družstvo v A.
vzalo na vedomie, že v čase uzavretia tejto dohody žalovaný žil v manželstve so žalobkyňou. V súlade

s ustanovením § 703 Občianskeho zákonníka manželom vznikol uvedeným rozhodnutím Bytového
družstva v A. spoločný nájom družstevného bytu, čím im zároveň ako manželom vzniklo spoločné
členstvo v družstve. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XC/XXX/XX-
XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bolo manželstvo strán sporu rozvedené, čím
zaniklo aj ich BSM. Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne proti žalovanému o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu rozsudkom pre uznanie č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, rozhodol tak, že zrušil právo spoločného

nájmu družstevného bytu č. X nachádzajúceho sa v bloku X, na X. poschodí vchod X na ulici C. Z. A.,
súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, katastrálne
územie A. a určil, že výlučným nájomcom a členom družstva je žalovaný. Vzhľadom na to, že členský
podiel v Bytom družstve so sídlom v A. je majetkovou hodnotou, ktorú nadobudli strany sporu do
BSM a BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva nebolo vyporiadané dohodou a ohľadne jeho
vyporiadania nebol do troch rokov od zániku BSM podaný ani návrh na súd, nastala v danom prípade
zákonná fikcia podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj ohľadne spoločného členského podielu

v bytovom družstve ako majetkovej hodnoty. Teda týmto žalobkyni, ktorá sa po zániku spoločného
nájmu družstevného bytu nestala nájomcom družstevného bytu a členom družstva, vzniklo právo na
vyrovnanie vo výške polovice hodnoty členstva v družstve, ktoré nadobudol druhý rozvedený manžel,
t.j. žalovaný. Nakoľko žalovaný predmetný družstevný byt užíval výlučne sám od rozvodu manželstva sožalobkyňou, žalobkyňa ešte pred podaním žaloby o zrušenie práva spoločného nájmu bytu mala záujem
o mimosúdne vyriešenie jednak zrušenia jej práva spoločného nájmu bytu a následne aj vyporiadania
členského podielu v bytovom družstve s tým, že by jej žalovaný vyplatil polovicu hodnoty členského

podielu, s čím však žalovaný nesúhlasil, a preto bola nútená uvedenú právnu vec riešiť žalobou tak,
ako aj v tomto prípade. V súvislosti s mimosúdnymi rokovaniami žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX požiadala
realitnú agentúru B.. M. C. - N. W., B. K. XXX/XX, XXX XX A., prevádzka A. XXX, A., IČO: 40 902
536 o vydanie potvrdenia o obvyklej trhovej cene nehnuteľností: byt č. X,X. posch., X. vchod, F.. C.
XXXX, C..Ú.. A., okres A. ku dňu XX.XX.XXXX, ktorá bola stanovená na sumu 33.000,-Eur. Vzhľadom

na to, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre vyporiadanie hodnôt práv a povinností v bytovom
družstve nemôže byť rozhodujúca výška zostatkovej hodnoty členského podielu, ale hodnota, za akú
je možné v danom mieste a čase tieto práva a povinnosti nadobudnúť, teda trhová hodnota, pričom za
trhovú (všeobecnú) hodnotu členského podielu v bytovom družstve je potrebné považovať všeobecnú
hodnotu bytu, nájom ktorého je s členským podielom spojený, žalobkyňa požaduje od žalovaného z titulu
finančného vyrovnania za spoluvlastnícky podiel na hodnote členského podielu v Bytovom družstve so

sídlom v A. polovicu všeobecnej hodnoty bytu č. X, X. posch., X. vchod, Ul. C. XXXX, k.ú. A., okres A.
stanovenej realitnou agentúrou ku dňu XX.XX.XXXX, t.j. sumu 16.500,- eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a to najmä z dôvodu, že konanie
žalobkyne považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. So žalobkyňou uzatvoril manželstvo ešte

dňa X.X.XXXX. Predmetný družstevný byt mu bol pridelený ako zamestnancovi bývalého štátneho
podniku Z., š.p. a to uznesením predstavenstva družstva č.XX/XXXX ešte zo dňa XX.X.XXXX a neskôr
rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX. Byt bol pridelený a rozhodnutie vydané
jemu. Byt bol odovzdaný zápisnicou zo dňa X.XX.XXXX. Je pravdou, že v čase pridelenia bytu už bol
X E. ženatý so žalobkyňou, avšak ich manželstvo nemalo dlhého trvania a bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Humenné č.k. XC/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, teda
po polroku trvania manželstva. Manželstvo zostalo bezdetné. Už počas rozvodového konania sa
manželka odsťahovala z predmetného bytu a na predmetný byt si od rozvodu manželstva, resp. ešte
predtým vôbec nenárokovala. Z uvedeného dôvodu považoval všetky ich vzájomné práva a záväzky za
vysporiadané. Sám splácal pôžičku vo výške 15.000.-Sk, ktorú čerpali síce za trvania manželstva, avšak

ktorú splatil len on sám z vlastných prostriedkov. Ďalej v byte býval, pričom platením poplatkov Bytovému
družstvu uhrádzal nielen poplatky spojené s užívaním bytu, ale aj tzv. fixné náklady, teda náklady, ktoré
bolo potrebné za byt platiť bez ohľadu nato, či v byte niekto býva alebo nie. Je teda nepochybné, že
sa nielen pričinil o získanie predmetného družstevného bytu, ale aj tento byt sám splácal v časti týchto
fixných nákladov a sám aj splatil pôžičku na úhradu členského podielu. Žalobkyňa dlhých 25 rokov o

byt nejavila vôbec žiadny záujem a to jednoznačne z dôvodu, že o tom, že výlučným nájomcom bytu
zostáva len on sám, sa ústne dohodli po rozvode manželstva, čo z konkludentného správania žalobkyne
jednoznačne vyplýva. Na základe uvedeného mal zato, že došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu ich
dohodou a výlučným nájomcom zostáva len on sám. To, že žalobkyňa podala túto žalobu, považuje
z jej strany za špekuláciu a rozhodne to považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že o

ich ústnej dohode o zrušení spoločného nájmu bytu nie je písomný záznam, chce žalobkyňa využiť na
majetkové obohatenie sa v jej prospech. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne
na úhradu polovice hodnoty bytu a to najmä na skutočnosť, že manželstvo bolo rozvedené ešte v roku
XXXX, pričom od rozvodu nielenže prešlo viac ako 3 roky, ale dokonca 26 rokov. Poukázal na ust. § 3
Občianskeho zákonníka. Celú žalobu na zaplatenie sumy 16.500 eur považuje za v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko skutočne sa bývalá manželka domáha peňažnej sumy za družstevný byt po polroku
trvania manželstva, ktoré bolo bezdetné, z bytu odišla sama ešte skôr ako boli rozvedení dokonca ešte
skôr ako vôbec návrh na rozvod podala, o byt sa nestarala 26 rokov, všetko musel platiť sám, pričom
posledné roky len za pomoci brata, nakoľko je invalidný dôchodca a z dôchodku 210 eur mu neostáva
ani na lieky, nieto ešte na základné životné potreby ako jedlo, oblečenie, obuv hygienické potreby a

podobne. Navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako žalobu podanú oneskorene a hlavne
v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX poukázala na to, že žalovaný Zmluvou o prevode
vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX previedol byt č. X na ul. C. v bytovom dome so súp. č. XXXX,

ku ktorému sa vzťahoval spoločný nájom a spoločný členský podiel v bytovom družstve, na svojho
brata B. C.. Námietku premlčania uvedenú vo vyjadrení žalovaného považuje za nedôvodnú. Právo
spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve zanikne až rozhodnutím súdu o
zrušení spoločného nájmu bytu a o určení, ktorý z manželov bude nájomcom bytu a členom družstva.Premlčacia doba neplynie počas doby, kedy existuje spoločný nájom a spoločné členstvo. V tejto
súvislosti poukázala na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných prípadoch, a to na rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorý prejudikoval rozhodnutie

NS ČR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX: „Právo na vyporiadanie členského podielu v
bytovom družstve, nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom
družstve.“ K právoplatnému rozvodu došlo dňa 16.04.1992, pričom k právoplatnému rozhodnutiu o
zrušení spoločného nájmu došlo dňa 26.03.2018. Z uvedeného dôvodu bola preto žaloba o zaplatenie
16.500,- Eur s príslušenstvom podaná v zákonom stanovenej lehote.

5.Žalovanývovyjadrenídoručenomsúdu dňaXX.XX.XXXXnepoprel, žezmluvouoprevodevlastníctva
bytu zo dňa XX.X.XXXX predmetný byt previedol na svojho brata B. C., avšak stalo sa tak bezodplatne,
nakoľko zohľadnil, že brat ho dlhodobo finančne podporuje, pretože z invalidného dôchodku 210 eur sa
nedá vôbec vyžiť. Vzhľadom na veľké dlhy, ktoré z tohto titulu voči bratovi mal, bol nútený uvedené riešiť
týmto spôsobom. Na druhej strane, brat mu v byte umožňuje naďalej bývať a stále prispieva na úhrady

spojené s užívaním tohto bytu. Prevodom členských práv k bytu nezískal žiaden finančný prospech, ale
len vyrovnal svoje dlhy voči bratovi.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z nich najmä rozhodnutím o
pridelení družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX, zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu,

rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XC/XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, potvrdením o obvyklej
trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre
okres A., obec A., katastrálne územie A., rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XX/XXXX-XX
zo dňa XX.X.XXXX, výsluchom svedka B. C. a zistil nasledovný skutkový stav veci.

7. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX Bytové družstvo so sídlom v A.
pridelilo žalovanému byt č. X v bloku C. v X. vchode, Š. poschodie, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne
a príslušenstva - garsónky (dvojgarsónky s príslušenstvom) do osobného užívania. Na základe tohto
rozhodnutia vzniklo členovi právo na uzavretie dohody o odovzdaní bytu do osobného užívania.

8. Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu Bytové družstvo so sídlom v A. ako vlastník domu
blok C. v A., ul. C. odovzdalo dňa X.XX.XXXX byt č. X, poschodie X, na základe rozhodnutia o pridelení
bytu zo dňa XX.X.XXXX č. XX/X/XX do osobného užívania členovi - žalovanému. Družstvo vzalo na
vedomie, že osobný užívateľ žil v čase uzavretia tejto dohody v manželstve so žalobkyňou a že s ňou
trvale žil, čím uzavretím tejto dohody im vzniklo právo spoločného užívania bytu a spoločné členstvo

v družstve.

9. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XC/XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, súd manželstvo strán sporu uzavreté dňa X.X.XXXX pred Obvodným
úradom v A., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX,

rozviedol.

10. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 20.02.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, súd zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu č. X
nachádzajúceho sa v bloku X, na X. poschodí, vchod X na ulici C. v A., súpisné číslo XXXX, parcela číslo

XXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. A. a určil, že výlučným nájomcom a členom
družstva je žalovaný.

11. Podľa potvrdenia o obvyklej trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 14.8.2017 realitná agentúra B.. M. C.
- N. W. potvrdila, že obvyklá trhová cena nehnuteľnosti byt č. X, X. poschodie, X. vchod, ul. C. XXXX,

A., k.ú. A., okres A., je ku dňu XX.X.XXXX 33.000,- eur.

12. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre okres A., obec A., katastrálne územie A., súd
zistil, že spoluvlastníkmi bytu vo vchode č. X, X. poschodie, byt č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX
na parcele č. XXXX/XXX sú B. C. a B. C.. Titulom nadobudnutia bola zmluva o prevode vlastníctva bytu

č. XXX-XX/BD-XXX/X/XX zo dňa XX.X.XXXX, Z.-XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, č.z. XXXX/XX.13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu
16.500 eur ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu k členskému podielu k družstevnému bytu č. X,
ktorý sa nachádza v A. G. F.. C. XXXX.

14. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich

veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

15. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z

nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

16. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a

povinní spoločne a nerozdielne.

17. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh
jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov
bude byt ďalej užívať ako nájomca.

18. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

19. Súd mal za preukázané, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 07.09.1991 pred Obvodným

úradom v A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XC/XXX/XX-XX zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom zaniklo aj ich
bezpodielové spoluvlastníctvo (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

20.Zvykonanéhodokazovanievyplynuloito,žepočastrvaniamanželstvabolžalovanému,rozhodnutím

Bytového družstva so sídlom v A. zo dňa XX.XX.XXXX a následnou zápisnicou o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu, pridelený 3-izbový družstevný byt v A. G. F. C., č. bytu X, čím stranám sporu vznikol
spoločný nájmom bytu ako aj spoločné členstvo manželov v družstve, pričom do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou resp. rozhodnutím
súdu (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Taktiež v uvedenej lehote nedošlo ani k zrušeniu práva

spoločného nájmu bytu.

21. Po rozvode manželstva strán sporu, kedy v súlade s ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka
došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebol vyporiadaný majetkový podiel k
družstevnému bytu ako iné majetkové právo, a to ani v lehote do 3 rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva a preto podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka toto majetkové právo je v
podielovom spoluvlastníctve strán, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Po rozvode
manželstva nedošlo ani k vyporiadaniu spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu a k
zrušeniu práva spoločného nájmu k družstevnému bytu došlo až na základe rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého sa stal výlučným nájomcom

a členom družstva žalovaný. Keďže do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(právoplatnosť rozvodu XX.XX.XXXX) nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, a to
členskéhoprávakdružstevnémubytu,ktorýjemajetkovýmprávomvsúladesust.§149ods.4vetatretia
Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že majetkové právasú v podielovom spoluvlastníctve manželov a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Majetkové
právo k bytu sa stalo podielovým spoluvlastníctvom strán sporu, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo
strán nebolo v lehote 3 rokov po rozvode manželstva vyporiadané dohodou, ani súdom.

22. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k zrušeniu práva spoločného
nájmu družstevného bytu stranami podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k vyporiadaniu
členského podielu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva strán, potom jeho vyporiadanie spadá pod
režim § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. Toto

právo sa už ale vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142
Občianskeho zákonníka) a nie za použitia ustanovení o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
(§ 150 Občianskeho zákonníka).

23. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX, došlo k zrušeniu práva

spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu č. X, nachádzajúcemu sa v A., G. F.. C. č. XXXX a
k súčasnému určeniu, že výlučným nájomcom tohto bytu a členom družstva sa stáva žalovaný.

24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo/XXXX/
XXXX „právo na vyporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané

skôr než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vyporiadanie
spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva
nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen
družstva alebo tých manželov, o spoločných právach ktorých vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo
rozhodnuté podľa § 705 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka v lehote troch rokov, stanovenej v

§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nemôže premlčať skôr než dôjde k zrušeniu spoločného práva
nájmudružstevnéhobytuaurčeniuktobudeďalejužívaťakovýlučnýčlendružstva.Všeobecnátrojročná
premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim po
tom čo došlo k takémuto zrušeniu práva."

25. Posúdenie plynutia premlčacej lehoty v danom prípade závisí od okamihu právoplatnosti
rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu súdom. V tomto smere poukazuje súd už na
spomínané rozhodnutie NS ČR zo dňa 22.05.2008 sp. zn. 22Cdo/2380/2007 zoberajúce sa uvedenou
problematikou.

26. Tým, že sa určí výlučný užívateľ bytu rieši sa aj otázka členského podielu, kto je užívateľom a
ďalším členom družstva (R 14/78). Rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka
o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vyporiadaní
spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať,
sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Cdo/26/2010). Teda žalobkyňa mala až do zrušenia práva spoločného nájmu k bytu
právo tento byt užívať a tiež bola členkou bytového družstva so všetkými právami člena a patril jej aj
členský podiel.

27. Námietka premlčania preto nie je dôvodná. Bolo nesporne preukázané, že stranám vznikol

počas trvania manželstva spoločný nájom družstevného bytu. K právoplatnému rozvodu manželstva
došlo dňa XX.XX.XXXX, k právoplatnému zrušeniu spoločného nájmu bytu dňa XX.XX.XXXX. Žaloba
na zaplateniu polovice hodnoty členského podielu bola podaná na súde dňa XX.XX.XXXX, teda s
prihliadnutím na citovanú judikatúru v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá v danom prípade
začala plynúť od dňa XX.XX.XXXX, teda v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení

členstvakdružstevnémubytu.Ztohtohľadiskataknedošlokpremlčaniunárokužalobkynenavyplatenie
hodnoty členského podielu k bytu. Z uvedených dôvodov súd nemohol akceptovať námietku žalovaného
o premlčaní žalobkyňou uplatneného práva.

28.Zosprávyrealitnejkanceláriesúdzistil,žeobvyklátrhovácenanehnuteľnostibytuč.X,X.poschodie,

X. vchod, ul. C.É. XXXX, A., k.ú. A., okres A., bola ku dňu 14.8.2017 33.000,- eur.

29. Výška členského podielu ako majetkového práva bola ustálená na základe správy realitnej
kancelárie zo dňa XX.XX.XXXX ako obvyklá trhová cena nehnuteľnosti na 33.000,- eur, žalovaný tútohodnotu nerozporoval, preto v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka zaviazal súd žalovaného
vyplatiť žalobkyni polovicu majetkového práva, vyplývajúceho z členského podielu k družstevnému bytu,
a to vo výške 16.500,- eur.

30. Námietky žalovaného, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené pred 26 rokmi a už počas
rozvodového konania sa žalobkyňa z predmetnom bytu odsťahovala, a taktiež, že priznanie práva na
výplatu polovice členského podielu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, súd tieto tvrdenia považoval za neopodstatnené. Taktiež tie skutočnosti, že všetky náklady

spojené s užívaním bytu po celú dobu po rozvode manželstva platil žalovaný sú pre daný spor právne
irelevantné.

31. Súd mal za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vyplatenie členského podielu žalobkyne
nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej
judikatúry sa za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje taký výkon práva, ktorého jediným

cieľom je poškodiť iného. Konanie je šikanózne, pokiaľ zneužíva právo a toto zneužitie práva vyplýva zo
zistenýchskutkovýchokolností,zaktívnehokonanianositeľapráva.Konaniežalobkynevžiadnomštádiu
konania nevykazovalo znaky šikanózneho konania, ktoré by sledovalo snahu poškodiť žalovaného. Po
rozvode manželstva v roku XXXX si manželia nevyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
a taktiež nežiadali o zrušenie spoločného nájmu k bytu, ktorý bol zrušený až rozhodnutím Okresného

súdu Humenné č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný po rozvode manželstva užíval
a užíva nadobudnutý byt a po celú dobu od rozvodu manželstva ani žalovaný neriešil otázku zrušenia
spoločného nájmu bytu a na základe toho vzniknutých majetkových práv.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 Civilného sporového poriadku.

33. Žalobkyňa v spore bola síce úspešnou stranou, ale vzhľadom k tej skutočnosti, že strany si po
rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 26 rokov neriešili vyporiadanie
spoločného nájmu k družstevnému bytu a s tým súvisiace členské práva mal súd za to, že sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobkyni ako úspešnej strane sporu právo na náhradu trov

konania nepriznal. Inak povedané obe strany rovnakou mieru prispeli k vzniku sporu, po tak dlhom čase,
žalobu pritom mohla podať ktorákoľvek z nich. Za právne bezvýznamnú považoval súd argumentáciu
žalobkyne, že sa pred podaním žaloby snažila so žalovaným dohodnúť, avšak bezúspešne. Viac ako
dve desaťročia si strany otázku spoločného nájmu obaja neriešili, či už dohodou resp. súdnou cestou.
Iniciatíva zo strany žalobkyne došla až bezprostredne po tom, ako došlo k zrušeniu spoločného nájmu

bytu,konaniainiciovanéhožalobkyňouvpodstateažpotomakožalovanýchcelbytpreviesť.Zrejmevšak
o tejto skutočnosti ani nevedela a o svojom práve na vyplatenie polovice členského podielu nadobudla
vedomosť až po snahe žalovaného o prevod bytu.

34. Zároveň súd prihliadol aj na sociálnu situáciu a majetkové pomery žalovaného, ktorý je invalidným

dôchodcom a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 210,40 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.