Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010790
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115010790.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov

Mgr. Oľgy Janigovej a Ing. Štefana Mečára, v trestnej veci obžalovaného S. C., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre
dňa 11.09.2017 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
S. C. , narodený XX.XX.XXXX v U. K.,
trvale bytom C. č. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2010 najmenej do septembra 2013, predovšetkým v rodinnom
dome vo C. č.XX, poškodenú V. D., ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti a ktorá bola jeho
partnerkou, opakovane urážal nadávkami a posmeškami, že je „tučná, škuľavá, šmatlavá“, nútil ju do
neprimeraného vykonávania domácich prác, spočívajúcich v nadmernom umývaní okien a vysávaní

vnútorných priestorov obydlia a udržiavaní tepla počas zimných mesiacov, počas tehotenstva jej
odopieral spánok tým, že ju nútil zotrvať v bdelom stave až do času po pol noci, vyhadzoval ju z domu,
obmedzovaljuvužívaníosobnéhomotorovéhovozidlaajehoužívanieneustálekontrolovalzapisovaním
počtu odjazdených kilometrov, kontroloval jej telefonické hovory s cieľom zistiť, s kým volá, prípadne,
kde sa nachádza a čo robí a po narodení ich spoločného dieťaťa A. tomuto odmietal kupovať kojeneckú
stravu a plienky a poškodenú opakovane fyzicky napádal chytaním pod krk, vyhrážal sa jej zabitím, keď
jej zároveň popisoval presný postup ako to spraví, najmä trhnutím hlavy a zlomením väzu, úderom do
hrude a ohrozoval ju tiež s nožom pre prípad, že by od neho chcela odísť a zastrašoval ju, že ak tak

urobí, tak ju bodne, zabalí do koberca a vyhodí na smetisko, pričom jej tiež uviedol, že zareže aj syna A. s
odôvodnením, že doba je krutá a pri fyzických útokoch ju udrel do hlavy do oblasti ucha takou intenzitou,
že utrpela poškodenie sluchu a keďže poškodená brala jeho vyhrážky vážne, pretože tieto sa neustále
stupňovali a bála sa o svoj život ako aj o život syna A. a mala pocit, že to už nevydrží, pretože sa vyjadril,
že oznámenie na polícii bude pre ňu to posledné, čo spraví, poškodená dňa 15.04.2013 požiadala o
pomoc brata N. J., ktorý jej pomohol odsťahovať sa s maloletým synom A., kde následne po tomto zistení
poškodenej neustále aj 80-krát denne telefonoval a posielal krátke textové správy a žiadal ju, aby sa

vrátila, vyhľadával ju a vyhrážal sa jej, že jej odreže hlavu, zoberie syna a zabije aj jeho, v dôsledku čoho
poškodená v septembri 2013 išla na odbor sociálnych vecí do Nitry, kde toto jeho konanie oznámila,

t e d a :

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním

a správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a
spánku, bývania a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,t ý m s p á c h a l :

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2
písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti
obžalovanému S. C. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 19.10.2015, 16.12.2015, 15.03.2017,
10.05.2017, 26.06.2017 a 11.09.2017 vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného,

poškodenej V. D., svedkov V. C., O. C., K. C., S. C. mladšieho, E. C., K. K., O. T., A. D. staršieho a A.
D. mladšieho, tiež prečítaním výpovedí svedkov K. T., rodenej U. a N. J. ako aj A. C. a N.. E. J., ďalej
výsluchom znalcov z odboru psychológia N.. N. K. a K.. K. G., prečítaním znaleckých posudkov znalcov
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia N.. K.. O. H., N.. a odvetvia psychiatria
K.. E. C. a K.. K. I., prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením pripojeného súdneho spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný S. C. na hlavnom pojednávaní (19.10.2015) spáchanie skutku poprel a opakoval, že sa cíti

byť nevinný.
Staral o domácnosť, hospodárske zvieratá, chodil do práce a odmietol, že by pil alkohol, pretože ho v
tom obmedzoval zdravotný stav. Označil sa za poriadkumilovného a milujúceho partnera aj otca. Na
adresu poškodenej sa vyjadril, že bývala veľa času za počítačom, veľa fajčila a nemala rada jeho syna A.
a po narodení spoločného syna A. celkom prestala upratovať, nevysávala, neutierala prach, veľa spala.

Poškodená V. D. na hlavnom pojednávaní (19.10.2015) vypovedala, že sa nasťahovala k obžalovanému
do rodinného domu vo C. 21.05.2009 alebo 2010, po podaní výpovede v zamestnaní v Českej republike
a začala s ním žiť. Kým nebola zamestnaná, robiť začala niekedy v lete, bolo doma všetko ako tak
dobre, problémy začali až jej nástupom do zamestnania, kedy začal obžalovaný veľmi žiarliť. Kontroloval

ju, počítal jej odjazdené kilometre, pravidelne telefonoval a ak sa mu niečo nepáčilo, tak na ňu kričal.
Nemohla nič hovoriť, pretože jej kázal držať hubu. Postupne ju odstrihol od všetkých kontaktov, nemohla
sa s nikým baviť, vyhrážal sa jej, vyhadzoval ju z domu preč. Pracovala až do novembra 2011, kedy
nastúpila na materskú dovolenku, dieťa sa narodilo vo februári 2012. Po celý čas zarábala v priemere
od 300 alebo 350 až 900 eur, čo záviselo od počtu odpracovaných nadčasových hodín. Obžalovaný

jej zakázal v práci povedať, že je tehotná, aby mali viac peňazí, teda aby ju čím dlhšie v práci
neprepustili. Niekedy aj počas gravidity pracovala 16 hodín denne. Peniazmi nedisponovala, tieto chodili
na účet obžalovanému. Nikdy nerozhodovala o spôsobe použitia peňazí, obžalovaný jej peniaze denne
vydeľoval, konkrétne 1,60 eura denne na autobus do práce, inak nič. Ak ju poslal na nákup, vydelil
peniaze a následne podľa pokladničného bloku kontroloval, koľko a na čo minula. V máji 2009 si z ČR

priniesla k obžalovanému sumu 30.000,- KČ, čo boli jej úspory a z týchto použila necelých 100 eur na
úhradu dlhu v spoločnosti Provident a zvyšok peňazí odovzdala obžalovanému. Rodinný dom vo C. má
asi 11 obývateľných miestností, ktoré musela každý deň upratovať, konkrétne vysávať a utierať prach,
pričomakbolobžalovanýnespokojný,muselaupratovaťznova.Drhlakefkouškárynapodlahevchodbe,
v jedálni a v kuchyni zhruba každé tri týždne, každé dva týždne musela umývať okná. Varilo sa asi každý

druhý deň, pri varení sa striedali, časom však začal obžalovaný varenie obmedzovať len na víkendy sodôvodnením, že sporák odčerpáva veľa elektriky. Pravidelne sa starala o zvieratá, ktoré obžalovaný
choval, tieto kŕmila, kydala im hnoj a čistila chlievy, kŕmila ich denne a chlievy čistila často, pretože zvierat
bolo veľa, chlievy boli malé a rýchlo sa špinili. Keď nevládala, obžalovaný jej nepomohol, ale kázal jej

nechať si prácu na druhý deň. Rovnako sa starala aj o záhradu a skleník. Obžalovaný chodil do práce
denne, ak bol po príchode z nej rozčúlený, tak kričal, so všetkým búchal a aj zvykol rozbíjať veci. Ona
pracovalanatrizmenyaodtohozáviseloajto,kedysastaralaodomácnosťazvieratáaničsanezmenilo
ani v čase, keď bola tehotná. Po nočnej sa najskôr musela postarať o zvieratá a domácnosť a až potom
si mohla ísť ľahnúť. Napriek vysokému štádiu tehotenstva nosila drevo, dokladala do kotla, ukladala

drevo v pivnici, nič sa nezmenilo ani po narodení dieťaťa vo februári 2012. Obžalovaný nejavil záujem o
ňu ani o samotný pôrod, po pôrode ju neprišiel pozrieť, pretože pil a po vzhliadnutí malého jej oznámil,
že nie je jeho a odmietol mu dať svoje meno. K A. sa nesprával pekne, jeho syn A. žaloval, že ho v čase
jej neprítomnosti bil po plienke. Vo veku dvoch mesiacov dieťaťa stratila materské mlieko, obžalovaný
odmietol kúpiť Sunar, pretože bol drahý a dieťa kŕmil kravským mliekom. Obmedzoval ju pri starostlivosti
o dieťa, nezabezpečil dostatočný počet plienok. Obžalovaný sa jej vysmieval, napodobňoval ju ako

chodí, robil si z toho srandu a uvádzal, že je tučná, šmatlavá, škuľavá, zvykol ju vymknúť z domu v čase
mrazu, stál zvnútra pri dverách a smial sa tomu. V čase narodenia A. začala k obžalovanému chodiť
domov na návštevy bývalá manželka E. a dožadovala sa, aby opustila domácnosť, vtedy jej obžalovaný
kázal ísť k jeho matke aj na celý víkend, čo sa opakovalo každé dva týždne. Keď naznačila, že sa
jej to nepáči, začal sa vyhrážať, že ju zabije, zabalí do koberca, hodí do vane, ukazoval jej miesto pri

chlieve, kam sa kydá hnoj, kde by ju nikto nehľadal. Všade doma mal obžalovaný nože. Z domu nemohla
hocikedy odísť, obžalovaný zamkol dvere aj bránu a nemala odvahu a neskôr sa aj bála. Obžalovaný ju
nútil udržiavať teplo v dome jednak nosením dreva a jeho dokladaním do kotla, pričom nie výnimočne
ju budil aj uprostred noci, aby išla do kotla doložiť a len veľmi výnimočne sa stalo, že tak urobil sám.
O A. sa starala, viedla ho do škôlky, neskôr do školy a aj ho chodila vyzdvihnúť a spočiatku s ním

mala veľmi dobrý vzťah. Toto sa zmenilo, keď obžalovaný začal A. huckať proti všetkým, vrátane jeho
matky E. a A. sa v dôsledku toho s mamou aj mesiac nerozprával. Ku konkrétnym fyzickým útokom
obžalovaného prišlo opakovane od augusta 2012 v mesiacoch september, október i november, kedy ju
v sprievode vulgárnych nadávok a vyhrážok zabitím udieral a tiež škrtil, opakovane jej ukazoval, kam ju
môže buchnúť tak, že bude úder smrteľný, prípadne podrobne naznačoval, ako by ju zabil. Opakovane

ju urážal tým, že dával najavo, že neverí, že A. je jeho syn. Pokiaľ išlo o exekúcie, ktoré boli vedené na
jej osobu, tak v septembri 2009 jej prišla jedna konkrétna, ktorá sa týkala nezaplatenia kúpnej ceny za
videokameru, ktorú si vzala na zmluvu pre svojho brata a tento splátky neuhrádzal a ďalšie tri exekúcie,
ktoré však s obžalovaným splatili spoločne, to znamená, že bola od leta 2009 už zamestnaná, avšak
peniazmi nedisponovala, a preto splátky uhradil obžalovaný, ale aj z ňou zarobených peňazí.

SvedkyňaV.C.(matkaobžalovaného)nahlavnompojednávaní(16.12.2015)vypovedala,žeobžalovaný
sa s poškodenou zoznámil v Lozorne ešte predtým, než sa vrátila z Čiech, kde pracovala. Poškodená
nemohla mať deti, čo vedela priamo od nej a s obžalovaným začala žiť 20.05.2009. Prvý rok bolo medzi
nim všetko v poriadku, poškodená vykonávala domáce práce, starala sa o domácnosť, avšak do tohto

ich vzťahu zasiahla manželka obžalovaného E., ktorá nechcela, aby poškodená mala vo C. trvalý pobyt
a ktorá ešte dúfala, že by ešte s obžalovaným mohla zachrániť svoj vzťah. V roku 2011 poškodená
oznámila, že je tehotná. Poškodená mala dohromady exekúcie vo výške 4.700 eur za jej bratov N. a
I., so splácaním ktorých jej pomáhal obžalovaný. Poškodená jej oznámila v auguste 2013. Poškodená
po pôrode A. prestala čokoľvek robiť, nevarila, neupratovala, nestarala sa vôbec o domácnosť, ale keď

potrebovala, tak vždy prišla. Takto jej na požiadanie požičala sumu 340 eur. Obžalovaný poškodenú
nebil, za celý čas jej dal iba jednu facku, s čím sa priznal a ako dôvod uviedol, že sa poškodená vulgárne
vyjadrovala na jej adresu. Poškodená mala po tele modriny a častokrát padala, vysvetľovala to tým, že
má syndróm spavosti, narážala do predmetov, do dverí, padala na zem a tiež jej povedala, že modriny
má z toho, že jej praskajú cievy.

Do C. chodievala posledné dva roky tak minimálne raz za mesiac. Poškodená a E. C. sa stretli u nej v
dome, skamarátili sa a E. radila poškodenej, že ak chce získať byt, mala by odísť do azylu. V spoločnej
domácnostispoškodenouaobžalovanýmžilavrokoch2010,2011a2012,zdržiavalasatamnepretržite,
poškodená sa zamestnala až v roku 2010 vo Volkswagene, kde zotrvala až do pôrodu a odtiaľ brala
aj materskú. Zarábala približne 400 až 500 eur mesačne a za nočné služby mala vyššiu mzdu. Všetky

peniaze išli vždy na účet obžalovaného, pretože poškodená kvôli exekúciám nechcela mať zriadený
bankovýúčet,abyjejexekútornatietopeniazenesiahol.PoškodenádojčilaA.asidvaalebotrimesiacea
potommudávalakravskémliekoamliekokúpenévlekárni.Kŕmiťmaléhokravskýmmliekombolozrejme
poškodenej rozhodnutie. Finančne jej pomáhala, pretože ju o to aj žiadala, keďže ich príjem nestačilna to, aby mohli kúpiť všetky veci nevyhnutné pre výživu A.. Kupovala plienky a aj stravu. Poškodená
je zložitá povaha, je nadmieru namyslená a povyšuje sa nad iných, nemali žiadny vzťah. O dom vo C.
sa staral obžalovaný, veľmi rád upratuje, zvykne aj každý deň vysávať. Poškodená takisto upratovala

dom a starala sa o domácnosť, ale len do pôrodu A., pretože potom bola stále unavená, vyčerpaná a
nevládala a bola aj dosť pribratá, pretože aj dieťa sa narodilo veľké, malo viac ako 6 kíl. Poškodená
mala k peniazom prístup a o použití peňazí rozhodovala poškodená spoločne s obžalovaným, spolu sa
dohadovali.

Svedkyňa O. C. na hlavnom pojednávaní (16.12.2015) vypovedala, že s poškodenou sa zoznámila v
škole, kam vodievala A. niekedy v rokoch 2012 alebo 2013. Postupne si začala všímať, že poškodená
je veľmi smutná, ale k A. sa vždy správala veľmi pekne. Poškodenej stav sa na pohľad zhoršoval a aj
sa jej zdôverila, že má veľmi ťažký život, že sa obžalovaného bojí a že by chcela od neho odísť. Tieto
skutočnosti ju veľmi zarazili, bolo jej poškodenej ľúto a z toho dôvodu jej aj poskytla pomoc, odviezla
ju autom na políciu do Nitry a následne jej pomohla vybaviť materskú a poskytla jej synovi A. aj nejaké

šatstvo po vlastných deťoch a aj ju pravidelne navštevovala. S vybavením materskej pomáhala, pretože
túto poškodenej neoprávnene preberal obžalovaný a poškodená nemala z čoho žiť. Po jej intervencii
sa nakoniec poškodená k materskému príspevku dostala. Pri jednotlivých návštevách a rozhovoroch s
poškodenou sa od nej dozvedela, čo všetko zažila, pretože to podrobne popisovala a uvádzala najmä,
že v domácnosti s obžalovaným nemohla spávať, že sa aj bála zaspať z obavy, čo by sa mohlo počas

spánku stať, že nesmela žiadnym spôsobom vychovávať A. a vyžadovať od neho plnenie nejakých
povinností, že ju obžalovaný tiež ako tehotnú v zime vymkol z domu a takisto sa zdôverila, že má obavu
zveriť A. obžalovanému, pretože tento sa mal vyjadriť, že ho podreže.
Poškodená vodievala A. do školy denne a aj pre neho každý deň chodievala. Nepamätala sa, akým
spôsobom sa poškodená vyjadrila ohľadne fyzických útokov zo strany obžalovaného. Poškodená jej

uvádzala, že obžalovaný býval občas opitý a práve vtedy vrcholili všetky problémy, ktoré popisovala.
Všimla si na nej, že bola utiahnutá, ustráchaná a usudzovala, že ako veľmi jednoduchá žena mala
problémy zorientovať sa aj v takých otázkach, ktoré sa týkali rozhodnutia komu a či vôbec by mala tieto
veci zo svojho života porozprávať. Rodičia poškodenej zomreli už dávnejšie a z jej blízkych osôb žili už
len jeden brat - kamionista a druhý žije v Prahe a je chorý, a preto poškodená nemala žiadnu blízku

osobu, na ktorú by sa mohla so svojimi problémami obrátiť.
Postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku bola svedkyni prečítaná časť jej výpovede z
prípravného konania zo dňa 30.07.2014 a svedkyňa k rozporom vo výpovediach uviedla, že pokiaľ v
prípravnom konaní uviedla, že jej poškodená povedala, že ju obžalovaný udrel, že sa jej vyhrážal zabitím
a podrezaním A. a že o peniazoch rozhodoval len obžalovaný, tak je to pravda a pre odstup času si

tieto podrobnosti nepamätala.
Podľa jej vedomostí poškodená nedisponovala žiadnymi peniazmi a nemohla nakúpiť podľa svojho
presvedčenia alebo potreby. A. mal poškodenú veľmi rád a ich vzťah bol vzájomný, aj poškodená mala
rada A.. Nevedela nič o tom, že by sa A. niekedy v škole sťažoval na pomery doma a naopak, mala
skúseností a poznatky, že na toto A. ani nemal dôvod, pretože mal dobrý život a mal doma všetko, čo

chcel mať.

Svedkyňa K. C. (exmanželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní (16.12.2015) vypovedala, že o
skutku samotnom nič nevie.

S obžalovaným boli manželia od roku 1986, v priebehu prvých dvoch rokov porodila dvoch synov a
následne v roku 1998 od obžalovaného odišla. Správal sa ku nej spôsobom, ktorý bol dosť ťažký, bol
ku nej hrubý, chorobne žiarlil a zhrnula to tak, že sa s ním nedalo žiť. Dosť často ju bil, a to aj počas
tehotenstva a keďže už sú to roky, tak si na to už ani nepamätá a ani si nechce pamätať. Hoci nemal
žiadny dôvod žiarliť, tak veľmi žiarlil a to bolo aj dôvodom, pre ktorý bola neustále v strese, v akom príde

stave a čo zas bude riešiť, pričom kvôli jeho žiarlivosti nedokončila ani školu, pretože si neželal, aby
sa akýmkoľvek spôsobom dostala medzi ľudí. Alkohol požíval a samozrejme, že aj to bolo spúšťačom
jeho správania, kedy ju ponižoval, bil, nadával jej a tiež sa jej vyhrážal aj zabitím. Jeho správanie
sa nezmenilo, po pôrode druhého syna a po návrate obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody
sa rozhodla, že od neho odíde. Vzala oboch synov a odišla k matke, o rozvod nepožiadala, pretože

mala dosť čo robiť, aby vyživila a vychovala dve deti a nechcela riešiť nič, čo sa týkalo obžalovaného.
Obžalovaného neoznámila na žiadnom úrade ani na polícii a nevedela povedať dôvod, pre ktorý to
neriešila. Čiastočne mala z neho strach, ale jednoducho to nikde neoznamovala.Postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku bola svedkyni prečítaná časť jej výpovede z
prípravného konania zo dňa 29.10.2014 a svedkyňa k rozporom uviedla, že pokiaľ vyšetrovateľovi
povedala, že sa jej obžalovaný vyhrážal aj so zbraňou priloženou k hlave, tak je to pravda, už si na

to nespomenula, pretože túto informáciu má síce v sebe, ale už povedala, sú určité veci, na ktoré si
nechce pamätať.
Obžalovaný ju oslovil v čase ešte predtým, než bola predvolaná na políciu vypovedať a požiadal ju, aby v
tejto veci vypovedať nešla. Nemala vedomosť o konflikte medzi obžalovaným a ich starším synom S., ale
podľa jej poznatkov syn S. obžalovaného vôbec nemusí. Aktuálne by vzťah k obžalovanému vyhodnotila

ako žiadny a ako už skôr uvádzala, nepociťuje voči nemu žiadnu zášť ani potrebu sa mu pomstiť alebo
mu nejako priťažovať, len si plní svoju občiansku povinnosť a vypovedá k veciam, na ktoré dotazovaná.

Svedok S. C. mladší (syn obžalovaného) na hlavnom pojednávaní (15.03.2017) vypovedal, že nebol s
obžalovaným v žiadnom bližšom kontakte a v čase, kedy sa mal stať skutok, u neho býval iba jeden
mesiac a po konflikte, ku ktorému prišlo na krstinách, od obžalovaného odišiel. Chodieval do práce a

nevedel sa vyjadriť, čo sa dialo v dome, keď bol v robote.
Poškodená sa zo všetkého najviac starala o dieťa a musela vykonávať fyzické práce nielen okolo domu,
ale aj v dome, obhospodarovala domáce zvieratá a upratovala v dome aj okolo domu. Všetko muselo
byť čisté, v dome sa nemohlo chodiť v topánkach, obžalovaný bol na to háklivý. Nikdy obžalovaného
nepočul vyhrážať sa poškodenej ale fyzického násilia sa obžalovaný voči nej dopúšťal. Hovorila mu

viackrát, že chce od obžalovaného odísť a ako dôvod uvádzala, že sa to už nedá psychicky vydržať a
mala na mysli urážanie, ponižovanie a všetky náročné práce, ktoré od nej obžalovaný vyžadoval.
Pre rozpory s výpoveďou z prípravného konania zo dňa 16.07.2014 mu bola táto podľa § 264 odsek
1 Trestného poriadku prečítaná a svedok ich vysvetlil tak, že si pre odstup času na všetky okolnosti
nepamätá, avšak potvrdil, že obžalovaný na neho žiarlil, snažil sa z práce prísť domov skôr, pretože

chcel mať všetko pod kontrolou, žiarlil na každého. Poškodená sa obžalovaného bála, mala pred ním
rešpekt a nikdy by sa mu nestavala do cesty, pretože by následne mohlo prísť z jeho strany k fyzickému
násiliu. Keď bol obžalovaný triezvy, tak bol dobrým chlapom, ale problém bol, keď si vypil, pretože bol
agresívny, arogantný, nadraďoval sa, myslel si, že je najlepší na svete. V. D. mu robila slúžku.

Svedkyňa E. C. (exmanželka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní (15.03.2017) vypovedala, že
s obžalovaným sa rozviedla kvôli poškodenej, pretože s ňou mal milenecký vzťah. Obžalovaný si ju
nasťahoval do domu vo C., kde začali spolu žiť. S obžalovaným bola v tom čase v kontakte, pretože
mali spoločného syna A. a obžalovaný sa jej postupne začal sťažovať, že na poškodenú chodia rôzne
exekúcie, ktoré už nevládal platiť a tiež sa od neho dozvedela, že poškodená podala na neho trestné

oznámenie, že mal týrať ju a aj ich spoločného syna A.. Ona však mala opačné vedomosti, a to také, že
poškodená bila ich syna A., nadávala mu do škriatkov a mala problém starať sa o dieťa aj o domácnosť.
Pri jednej z návštev u svokry v Zlatých Moravciach sa poškodená pred ňou vyjadrila, že jej exekúcie
sú už vyplatené a teraz preto môže nechať obžalovaného zavrieť. Poškodená si s obžalovaným začala
pomer napriek tomu, že bola ešte vydatá a oklamala ho aj v tom, že nemôže mať deti, pretože nakoniec

spolu mali syna A..
V dome to bola jedna obrovská katastrofa, v izbách bola pleseň, domácnosť bola úplne zanedbaná, na
sporáku boli mastné zatečené časti. V dome sa kúrilo drevom, vo vykurovacom období priložili ráno, v
priebehu dňa sa priložilo po príchode z práce a na záver večer okolo deviatej alebo desiatej, keď išli
spať a to vydržalo až do rána. U obžalovaného nikdy nevidela žiadne zbrane. Informácie zo spoločnej

domácnosti obžalovaného a poškodenej mala od syna A., s ktorým bola v pravidelnom kontakte.
Počas spolužitia obžalovaného a poškodenej chodievala do domu vo C. a zdržiavala sa tam od piatku až
do nedele, začala znova intímne žiť s obžalovaným a v tom čase tam D. nebola. Syn A. žil v domácnosti
obžalovaného, pretože mu bol súdom zverený.

Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní (10.05.2017) vypovedal, že s obžalovaným sa pozná už viac
ako 14 rokov a pravidelne sa navštevujú. Obžaloba sa nezakladá na pravde, pretože poškodená okná
neumývala na dome vôbec a pri návštevách ju videl len hrať sa na mobile, surfovať po internete a na
facebooku. S obžalovaným kosil aj pílil drevo, také veci poškodená vôbec nerobila, ale naopak, urážala
obžalovaného aj jeho matku a vyžadovala od neho pomoc pri splatení dlhov, ktoré mala a oklamala ho aj

v tom, že nemôže otehotnieť. Bol tiež svedkom ako sa brat poškodenej N. J. tejto opýtal „dokedy tu ešte
budeš?“ a ona mu na to odpovedala, že kým nebudú uhradené všetky dlhy. Obžalovaný choval sliepky,
ovce, kačice a aspoň šesť svíň, poškodená sa týchto zvierat bála, takže ich kŕmil výlučne obžalovaný.
Poškodená nevedela vôbec variť a celé dni sedela len s kávičkou pri bazéne a od obžalovaného pýtalapeniaze na svoje dlhy, zaplatenie telefónu alebo na plienky pre malého. Budila dojem bezdomovca, k
obžalovanému prišla s jednou taškou a ten jej zadovážil veci na oblečenie. Obžalovaný alkohol nepil,
mal zdravotné komplikácie so srdcom a tlakom, nesmel sa namáhať.

Svedok A. D. starší na hlavnom pojednávaní (10.05.2017) vypovedal, že o skutku vôbec nič nevie.
Podľa neho obžalovaný s poškodenou vychádzali spolu dobre až do dňa, kedy od neho odišla a on si
nevšimol, že by mali nejaké problémy.
Na doplňujúce otázky uvádzal, že obžalovaný chodil riadne do práce, nikdy nebol v práci pod vplyvom

alkoholu. Bol u neho párkrát na návšteve a máloktorá žena má doma tak čisto ako on. Stalo sa, že
obžalovaný pýtal od neho peniaze skôr, ako bol termín výplaty. Poškodená šoférovala vozidlo aj sama,
chodievala aj na nákupy, vídaval ju v obci. S poškodenou sa rozprával len o bežných veciach, ak prišla
za obžalovaným do práce, najčastejšie o ich synovi, ale nikdy sa nezdôverovala a ani nesťažovala na nič
zo súkromia a o tomto nehovoril ani s obžalovaným. Obžalovaný sa mu nikdy nesťažoval na správanie
poškodenej alebo na ňu samu.

Svedok A. D. mladší na hlavnom pojednávaní (10.05.2017) vypovedal, že obžalovaný je u neho
zamestnaný zhruba 10 rokov, pozná ho ale dlhšie, pretože štyri alebo päť rokov ešte predtým spolu
robili v Rakúsku. Nemá s ním žiadne problémy, je spoľahlivým zamestnancom. O skutku nevedel nič a
myslel si, že je to vymyslené.

Obžalovaný u neho pracoval na dohodu, bolo to na pár hodín za deň, niekedy ráno, niekedy poobede a
vykonával rôzne činnosti. Poškodená za ním chodila, obžalovaný jej dával peniaze, ona išla nakupovať.
Ich domácnosť bola normálna, mali upratané, navarené. Ak bol u nich na návšteve, poškodená sa
správala úplne normálne, žili úplne normálne. Nikdy sa mu poškodená nesťažovala na obžalovaného a
nepamätal si, že by sa sťažoval obžalovaný na poškodenú. Stalo sa, že obžalovaný žiadal o predčasné

vyplatenie mzdy alebo aspoň zálohy, prípadne mu aj peniaze požičal na úhradu šekov alebo na nákup.
Obžalovaný chodil do práce väčšinou na aute, stalo sa, že ho priviezol aj niekto iný, prípadne ho priviezla
poškodená.

Svedok O. T. na hlavnom pojednávaní (10.05.2017) vypovedal, že s obžalovaným sa pozná vďaka

manželke, ktorá je sesternicou poškodenej. Navštevovali sa sporadicky, nešlo o žiadne pravidelné
návštevy a boli s manželkou prítomní na krste spoločného syna obžalovaného a poškodenej. O skutku
samotnom nevedel nič.

ZvýpovedísvedkovN.J.aK.T.,rodenejU.,ktorébolidňa26.06.2017prečítanénahlavnompojednávaní

postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku, súd zistil, že:
- svedok N. J. je brat poškodenej, ktorému táto volala niekedy v roku 2013 po polnoci s tým, že ju
obžalovaný vyhadzuje z domu a žiadala ho o pomoc, ktorú jej poskytol s odstupom niekoľkých dní,
nakoľko ako vodič kamiónu nebol práve v tom čase doma a po tajnej dohode s poškodenou prišiel pre ňu
v čase, keď obžalovaný nebol doma, pretože poškodená sa ho veľmi bála a po úteku od obžalovaného

sa mu sestra zdôverila, že sa jej obžalovaný vyhrážal a aj ju chytil pod krk, mala z obžalovaného strach,
bola uplakaná; svedok tiež vypovedal, že obžalovaný potom poškodenú obťažoval a chcel, aby sa k
nemu vrátila, vyhrážal sa aj jemu za to, že poškodenej pomohol a domáhal sa stretávania so synom A.;
- svedkyňa K. T. potvrdila, že počas krstín maloletého A. sa obžalovaný správal agresívne a vyhrážal sa
synoviS.zabitímabolasvedkomajtoho,akoobžalovanývydeľovalpeniazepoškodenej,ktorávlastnými

nedisponovala, chodili jej na účet obžalovaného, poškodená sa jej na to aj sťažovala a neskôr tiež videla,
že obžalovaný bol háklivý na poriadok v dome, nedovolil dieťaťu jesť, aby mu jedlo nespadlo na zem
a spochybňoval, či je vôbec A. jeho syn; poškodená sa jej zdôverila, že obžalovaný ju udrel do oblasti
ucha a nadáva jej, zamyká ju v dome a všetko jej zakazuje, vyhráža sa jej zabitím a sťažovala sa jej
tiež, že už to nezvláda; keď poškodená obžalovaného opustila, obžalovaný svedkyni volal a zisťoval,

kde by mohla byť.

Z výpovedí svedkýň N.. E. J. a A. C., ktoré boli dňa 26.06.2017 prečítané na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, súd zistil, že svedkyňa C. ako zamestnankyňa
krízového strediska pre obete domáceho násilia v obci Štitáre potvrdila poskytnutie krízovej intervencie

ich strediskom pre poškodenú, ktorá opustila obžalovaného a sťažovala sa, že nepočuje na jedno ucho
v dôsledku konania obžalovaného a svedkyňa J. ako odborný radca na odbore právnej ochrany detí a
sociálnej kurately v Zlatých Moravciach a priamo od poškodenej sa dozvedela, že potrebuje poskytnúť
pomoc pri úprave práv a povinností k maloletému synovi A., pretože odišla od obžalovaného a malastrach, aby o syna neprišla a tiež sa bála obžalovaného.; svedkyňa požadovanú pomoc poškodenej
poskytla a tá potom išla aj so synom bývať do krízového centra.

N.. N. K., znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a poradenská
psychológia, na hlavnom pojednávaní (19.10.2015) predniesol znalecký posudok č. 7/2014 v zhode s
jeho písomným vypracovaním a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania mu
nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov.
Znalec uviedol, že vyšetroval poškodenú v netradičnom prostredí azylového domu, pričom mali

vytvorené komorné prostredie. V posudku konštatoval, že u poškodenej je v prežívaní prítomná depresia
a majúc možnosť pozorovať jej výpoveď pred súdom, doplnil, že prežívanie depresie sa u poškodenej
ešte stále prejavuje. Dodal, že konštatovaný prítomný prevládajúci pocit viny je charakteristickým
príznakom pre osoby, ktoré prežili udalosti, ktoré popisovala aj samotná poškodená. Pokiaľ uviedol, že
sa u poškodenej nemanifestovali patologické rysy, mal na mysli, že z psychologického hľadiska nie je
poškodená psychicky chorou osobou a ani netrpí duševnou poruchou. K špecifickej vierohodnosti, ktorú

pri vyšetrení u nej zistil a ktorá je podľa ním podaného posudku zachovaná, doplnil, že na preukázanie
tohto záveru môže slúžiť aj výpoveď poskytnutá pred súdom, ktorá je plne zhodná s tým, čo poškodená
uvádzala už skôr vo svojich výpovediach. Z výpovede poškodenej pred súdom sa len znova potvrdili už
skôr uvádzané skutočnosti, že u nej prichádzalo k sociálnej izolácii a hoci v jej prípade je možné menej
hovoriť o fyzickom násilí, o to viac bola vystavovaná násiliu psychickému a tomuto nebola schopná

sa brániť a ani nemala na to odvahu. Pokiaľ v záveroch posudku uvádzal, že ťažké príkorie prežívala
poškodená aj tým, že bola u nej vynucovaná poslušnosť, mal tým namysli, že poškodená musela dlhší
čas robiť to, čo jej bolo prikazované a nie to, čo by vychádzalo z jej vlastného slobodného rozhodovania.
Znalec sa tiež vyjadril, že rovnako tak vo vzťahu k výpovediam obžalovaného a poškodenej, ktoré
si vypočul pred súdom, nezistil zo správania poškodenej, že by dávala akýkoľvek podnet alebo by

akýmkoľvek iným spôsobom iniciovala správanie obžalovaného. Dodal, že ak by sa poškodená mala
dobre, alebo ak by žila v domácnosti s dobrým mužom, tak by od neho neutiekla, resp. nie z dôvodu,
že je týraná.

K.. K. G., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a poradenská

psychológia,nahlavnompojednávaníprednieslaznaleckýposudokč.23/2017vzhodesjehopísomným
vypracovaním a dodala, že trvá na jeho záveroch a ku dňu hlavného pojednávania jej nie sú známe
žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto záverov.
Zo záverov predmetného posudku vyplynulo, že intelekt obžalovaného nie je patologicky narušený, je
v pásme populačného priemeru a jeho osobnosť je celistvá, egocentrická a subjektivistická so sklonom

chápať a prežívať všetko cez seba, s histriónskou abnormnou výbavou v podobe nestálosti, nezrelosti,
hľadania uznania, plytšou emotivitou, avšak so zabudovanými vyššími citmi, dokáže konvenčne
fungovať a adaptovať sa, je schopný sebapresadenia. Hodnotovo sa prioritne orientuje na rodinu, čomu
však nezodpovedá jeho životná história. Znalkyňa u neho nezistila žiadne patologické črty osobnosti.
Motivačné predpolie v prípade preukázania viny prisúdila znalkyňa osobnostnej výbave obžalovaného,

ktorá sa transformuje do situačných motívov v afektívne náročných, konfliktných situáciách. Vzťah
obžalovaného a poškodenej postrádal základné atribúty kvality partnerstva, bez sebareflexie a
sebapoznania na oboch stranách, pričom obžalovaný bol dominantnejší. Pri konfliktnom vzťahovom
strete predpokladala znalkyňa u obžalovaného afektívne búrlivú reakciu aj s prípadným agresívnym
komponentom. Obžalovaný je vo vzťahu k ženám zameraný na svoje potreby a sebapresadenie, avšak

bez despotizmu a predátorstva. Pre obžalovaného nie je vlastná submisívna vzťahová poloha a hoci
je v otázke starostlivosti o domácnosť u neho identifikovaná istá dávka perfekcionizmu, tá nedosahuje
hranice obsedantne - kompulzívneho prejavu.
Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že tendencia stavať sa do lepšieho svetla je u obžalovaného
zastúpená v podobe obranného mechanizmu racionalizácie, kontrolné škály podľa testov však

neprinášajú zdvih cez hranicu normy, skóre je mierne zvýšené, v prijateľnom rozptyle. Pokiaľ išlo
o popieranie abúzu alkoholu, abúzeri majú vo väčšine prípadov tendenciu znižovať tie dôsledky a
množstvo, čo plynie aj z toho, že u nich k rozvoju závislosti neprišlo, čiže ich vnímanie tohto problému
je posunuté do hranice „pijú všetci“. Rodina v predstavách obžalovaného je tvorená ním, partnerkou,
dieťaťom. To je základný rámec, ktorý je štandardný. Aj po treťom rozvode hľadal partnerku, má v

starostlivosti syna, čiže tento rámec je zastúpený tak, ako je zastúpený v bežnej populácii spoločnosti.
Špecifickým rysom u obžalovaného je stabilita rodiny a naopak, pokiaľ v rodine nejaký prvok nefunguje
alebo nefunguje súlad, alebo pokiaľ sa nájde nejaká výzva, ktorá je pre neho zaujímavá, čo je vlastneegocentrické a subjektivistické, zloženie rodiny vymení obžalovaný za iné. Jeho predstava o rodine je
konvenčná, ale fungovanie v nej je nestabilné.

Zo znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia N..
K.. O. H., N.. č. 4/2014 a odvetvie psychiatria K.. E. C. a K.. K. I. č. 78/2014 a 153/2014, prečítaných na
hlavnom pojednávaní dňa 26.06.2017 podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku súd zistil, že:
- poškodená bola v septembri 2012 fyzicky atakovaná v oblasti ucha a po znaleckom ORL vyšetrení bola
u nej diagnostikovaná zmyslovonervová nedoslýchavosť ľahkého stupňa obojstranne, mierne ťažšia

vpravo ako aj psychogénna porucha rovnováhy, a to v príčinnej súvislosti s brachiálnym útokom, pričom
ostatné zistenia porušeného zdravia nemali s útokom súvislosť s tým, že u poškodenej znalec nezistil
vážnu poruchu zdravia a
- obžalovaný netrpel a ani netrpí žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, v čase spáchania skutku
mal zachované ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti a mohol ovládať svoje konanie, je schopný
chápať zmysel trestného konania, pričom obžalovaný tiež nie je ani závislý na alkohole alebo iných

psychoaktívnych látkach a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise, a to lekársku správu, zápisnicu o prejednávaní priestupku, správu a úradný záznam z
Úradupráce,sociálnychvecíarodinyNitra,správuzneurologickejambulancieazdiagnostickéhocentra

Jesenius a z Fakultnej Nemocnice Nitra, fotodokumentáciu, rozhodnutie Obvodného úradu Malacky,
dožiadanieObvodnéhoúraduNitra,správuSociálnejpoisťovne,výpiszÚstrednejevidenciepriestupkov,
odpis registra trestov, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/80/2010, potvrdenie z obce C.,
správa zo Základnej školy Sľažany, rozhodnutie a správu Sociálnej poisťovne, správa z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, odborný posudok o invalidite, správu z Kardiocentra Nitra, list E. C. zo dňa

05.09.2017, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp.zn. 12C/80/2010, potvrdenie z obce C., potvrdenie
o pobyte a potvrdenie od lekára.
Z týchto súd zistil, že obžalovaný bol na Obvodnom úrade Nitra prejednávaný v konaní vedenom
pod číslom Pk-1109/2013/A/2013/15812-Bf a bol uznaný za vinného za priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

za skutok z novembra 2012, kedy dal poškodenej facku a vulgárne jej nadával a bol postihnutý aj v
priestupkovom konaní vedenom na Obvodnom úrade Malacky pod číslom ObU-MA-OVVS-2011/01298/
P-227 dňa 13.10.2011 za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno
a) aj písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, spáchaných voči bývalej manželke E.
C.. Poškodená bola podľa správy z ÚPSVaR Nitra od septembra 2013 spoločne s maloletým synom A.

umiestnená do chráneného bývania Centra Slniečko. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.
12C/80/2010 súd zistil, že manželstvo obžalovaného a svedkyne E. C. bolo rozvedené a maloletý syn
A. bol zverený do osobnej starostlivosti obžalovaného, pričom ako dôvod uviedla svedkyňa do návrhu
na rozvod manželstva, že obžalovaný nadmerne pil alkohol, bil ju a psychicky aj fyzicky ju týral.
Správa starostu z obce C. potvrdila, že maloletý A. žije v spoločnej domácnosti s obžalovaným, kde

podľa správy zo Základnej školy Sľažany maloletý navštevuje aj základnú školu a obžalovaný sa o neho
príkladne stará a aj sa zaujíma o jeho výsledky. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne 670 611 7264 0 zo
dňa 27.03.2017 súd zistil, že obžalovaný je invalidný dôchodca poberajúci invalidný dôchodok vo výške
279 eur mesačne, pričom o jeho invalidite svedčil aj odborný posudok z 15.03.2017. V mieste bydliska sa
obžalovaný zapája do dobrovoľných aktivít, napríklad rozvoz jedla seniorom. Z obsahu listu svedkyne

E. C. zo dňa 05.09.2017 vyplynulo, že odvolala svoju výpoveď učinenú pred súdom v tomto konaní a
voči obžalovanému uviedla, že má z neho strach a žiadala o „anonymitu“, pretože skutočnosti uvedené
v obžalobe sa podľa jej názoru zakladajú na pravde, pretože aj k nej sa tak obžalovaný správal.
Zo Ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol v priebehu rokov 2011 až 2013
opakovane priestupkovo prejednávaný a postihovaný, a to najmä pre priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom niektoré
konania sa týkali skutkov voči poškodenej a tiež na úseku cestnej premávky.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že na obžalovaného sa toho času hľadí akoby nebol odsúdený,
nakoľko v registri má jediný záznam ešte z roku 1985.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.Povykonanomdokazovanípovažovalsúdzapotrebnémierneupraviťskutkovúvetuobžaloby,ktorábola
na obžalovaného podaná pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, že predovšetkým spresnil
spôsob konania obžalovaného, akým vyvolal a spôsobil u poškodenej ťažké príkorie, ktoré prežívala

a upravil aj dĺžku obdobia, v ktorom sa týrania dopustil tak, že toto obdobie skrátil s určením začatia
konania na mesiac júl 2010 (nie máj 2009) a vypustil zo skutkovej vety okolnosť, že obžalovaný nedával
poškodenej žiadne peniaze a že aj tie peniaze, ktoré zarobila, chodili na jeho účet, ku ktorému nemala
poškodená prístup. Ani v dôsledku týchto zmien však neprišlo ku zmene právnej kvalifikácie, pretože
aj po takomto zásahu súdu bolo možné ustáliť, že obžalovaný spáchal zločin týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, ktorého zákonné znaky naplnil svojim konaním tak
po stránke subjektívnej ako i objektívnej a dopúšťal sa ho po dlhší čas (závažnejším spôsobom konania).

Obžalovaný spáchanie skutku nekriticky popieral, obvinenie opakovane označoval za nepravdivé a
účelové a zdôrazňoval, že bol starostlivým partnerom aj otcom. Poprel všetko s výnimkou toho, že

pripustil, že v spolužití s poškodenou sa vyskytli hádky, nezhody a problémy, pričom za ich pôvodcu
označoval poškodenú a skutočnosť, že bola neporiadna a neplnila si v domácnosti riadne svoje
povinnosti, pričom to bol práve on, kto ju zachránil, keď si ju nasťahoval k sebe do rodinného domu vo
C.. Absolútne vylúčil, že by sa dopúšťal voči poškodenej konania popísaného v skutkovej vete obžaloby
a poškodenú aj v konaní pred súdom hodnotil negatívnym spôsobom.

Vychádzajúczvýpovedeobžalovanéhoanáslednezvýpovedívovecivypočutýchsvedkovapoškodenej
dospel súd k presvedčeniu, že skutok zažalovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa
staltak,akojeupravenývskutkovejveterozsudkuažeobranaobžalovanéhonebolaspôsobiláobžalobu
vyvrátiť. Po osobitnom, ale aj vzájomnom vyhodnotení výpovedí jednotlivých aktérov zažalovaného

skutku mohol súd spoľahlivo ustáliť, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré s poukazom na osobitne
určený a zákonom predpokladaný spôsob, dospelo až na úroveň týrania jemu blízkej osoby, pretože
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho konanie voči poškodenej vykazovalo znaky vyššieho
stupňa hrubosti a bezcitnosti a vyznačovalo sa určitou trvalosťou, čo poškodená bez výnimky vnímala
ako ťažké príkorie. Súd takéto konanie obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyhodnotil ako zlé

zaobchádzanie s blízkou osobou.
Poškodená súvisle, samostatne a celkom rozsiahlo opísala spôsob správania obžalovaného ako aj
následky, ktoré týmto konaním vyvolal, vo svojich výpovediach si žiadnym významným spôsobom
neodporovala. Práve naopak, podrobne a stále so strachom a určitou dávkou poníženia ako aj
hanby popisovala konanie obžalovaného, pričom súd nemal dôvod na podozrenie, že sa jedná len o

naučenú verziu, či popisovanie skutočne neprežitých udalostí. Súd takto zistil, že obžalovaný najmä
a predovšetkým poškodenej opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým, že ju fyzicky
napádal a udieral, ponižoval ju vulgárnymi nadávkami a hanlivým označovaním, pohŕdavo s ňou
zaobchádzal, neustále ju sledoval a kontroloval, vyhrážal sa jej zabitím ako aj zabitím ich spoločného
dieťaťa, čím v nej vyvolával strach a spôsoboval jej stres, citovo ju vydieral a tiež jej bezdôvodne

odopieral oddych a spánok, pričom vyhadzovaním z domu a vymkýnaním jej tiež odopieral bývanie a
takéhoto konania sa dopúšťal po dlhší čas (viac ako tri roky), teda konal závažnejším spôsobom.

Tomuto záveru nasvedčujú aj výpovede svedkov N. J., K. T., S. C. mladšieho, O. C., ale aj K. C., ktorí
jednotlivo potvrdili sklony k agresívnemu konaniu obžalovaného najmä po požití alkoholu, prípadne

skutočnosti svedčiace o atakoch obžalovaného voči poškodenej ako aj to, že sa poškodená na konanie
obžalovaného vo vlastnej bezmocnosti sťažovala a túžila od neho odísť, v čom jej dlhší čas bránila obava
z následkov, ktoré by tým mohla vyvolať. Svedkovia mali možnosť z bezprostrednej blízkosti, osobne
a viackrát pozorovať spolunažívanie obžalovaného a poškodenej, pričom ich tvrdenia korešpondovali
s tvrdeniami poškodenej.

Rovnako tak zo znaleckého posudku z odboru ORL a z odboru psychológie súd ustálil, že v kritickom
období rokov 2010 až 2013 bola poškodená zbitá, mala poranenia ucha vedúce k poškodeniu jej
sluchu, opakovane sa sťažovala na konanie obžalovaného a opisovala svedkom aj svoj strach z
neho. Súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal pochybovať o pravdivosti výpovede tejto svedkyne.
Navyše, osobu obžalovaného podrobne a v zhode s ostatnými vyššie uvedenými dôkazmi vyhodnotila aj

znalkyňa z odboru psychológie, ktorá konštatovala z jeho osobnostného profilu predpoklady na riešenie
nezvládnutej frustrácie a iných konfliktných situácií aj agresiou voči blízkej osobe.
Okrem uvedeného, zažalované konanie sa u obžalovaného podľa výsledkov vykonaného dokazovania
dalo konštatovať ako pretrvávajúce, prípadne až charakteristické pri spolužití so ženami, nakoľko ajsvedkyňa K. C. ako aj E. C. popisovali zhodne agresivitu, žiarlivosť a abúzus alkoholu s následnými
násilnosťami voči nim ako predchádzajúcim partnerkám a tieto skutočnosti vyplynuli aj z obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 12C/80/2010.

V nadväznosti na takto zistené skutočnosti súd starostlivo vyhodnocoval nielen spôsob konania
obžalovaného, ktorý vyplynul z výpovedí poškodenej a svedkov, ale aj následok, ktorý obžalovaný
týmto konaním spôsobil a považoval preto za potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie objektívnej stránky
predmetného zločinu zákon nevyhnutne nevyžaduje, aby u poškodenej osoby vznikol následok na

zdraví, respektíve aby bol bezpodmienečne zistený syndróm týranej osoby, ale postačuje preukázanie,
že obžalovaný svojim hrubým a bezohľadným správaním spôsoboval poškodenej ťažké príkorie (R
20/1984 a 44/2007 ZSP).

Podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal ďalej súd za to, že trestná činnosť obžalovaného bola
preukázaná aj znaleckým dokazovaním, ktoré nielenže významným spôsobom posilnilo vierohodnosť

výpovednej verzie poškodenej, ale dokazuje aj príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a
spoľahlivo zisteným vyvolaným následkom. Zo znaleckého posudku N.. N. K., doplneného jeho
výpoveďou pred súdom, zreteľne vyplynulo, že poškodená bola schopná správne vnímať a následne
aj správne reprodukovať prežité udalosti, a to bez výskytu či náznaku sklonov ku konfabulovaniu alebo
k fabulovaniu. Znalcom vyslovený záver o ťažkom príkorí znášanom poškodenou, ako aj nepochybné

identifikovanie príčin jeho vzniku, považoval súd vzhľadom na druh prejednávaného trestného činu za
jednoznačný a nevyvrátiteľný dôkaz o zavinenom konaní obžalovaného.

Súd sa náležite zaoberal aj obranou obžalovaného, v kontexte ktorej hodnotil jeho tvrdenia o klamstvách
poškodenej a účelovosti jej výpovedí, predovšetkým s dôrazom na obžalovaným opakované vysoké

sebahodnotenie. Súd vzal do úvahy aj tieto skutočnosti a dospel k záveru, že i keď počas trvania
spolužitia prichádzalo medzi obžalovaným a poškodenou k rôznym nezhodám, nebolo možné následné
fyzické a najmä psychické násilie voči poškodenej hodnotiť ako primerané, správne a najmä nie ako
zákonné riešenie rodinných alebo finančných problémov.
Okrem toho, svedkovia K. K., A. D. starší a A. D. mladší neboli prítomní pri udalostiach, ktoré

sa odohrávali medzi obžalovaným a poškodenou a nemali tak možnosť bližšie poznať a následne
hodnotiť kvalitu ich spolužitia, z ich svedeckých výpovedí bola zrejmá snaha privodiť obžalovanému
čo najpriaznivejšie rozhodnutie a najmä, podľa názoru súdu sa jednalo o vopred naučené účelové
výpovede, ktoré obsahovali obsahovo zhodnú argumentáciu, akú na svoju obranu zvolil aj sám
obžalovaný. Pokiaľ išlo o obžalovaného v poradí tretiu manželku E. C., svedkyňa sa prirodzene

snažila výpoveďou pred súdom pomôcť obžalovanému, pričom súd vzal tiež do úvahy skutočnosť,
že obžalovaný v čase jej výpovede mal s ňou znova urovnaný vzťah. Súd však prihliadol aj na to,
že svedkyňa sa s obžalovaným rozvádzala z dôvodov, ktoré zreteľne opísala v návrhu na rozvod
manželstva a tieto korešpondovali výsledkom ostatného dokazovania a skutočnostiam, ktoré vyplynuli
alebo ktoré súd zistil aj z už iných vykonaných dôkazov. To sa vzťahovalo aj na výpoveď matky

obžalovaného, svedkyne V. C..

Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny taký motív konania poškodenej, ktorý by mal byť založený
na pomste alebo úmysle ublížiť obžalovanému, či privodiť mu trestné stíhanie, pretože zo žiadneho
dôkazu nevyplynulo, že by táto obvinením obžalovaného mohla získať akýkoľvek prospech pre seba. Vo

veci bolo nesporné, že vypočúvané osoby deklarovali podriadené a nekonfliktné správanie poškodenej
v spolužití s obžalovaným. Súd zároveň nevzhliadol vo výpovediach poškodenej účelovosť, ako to
tvrdil obžalovaný, pretože takýto záver nebolo možné vyvodiť zo žiadneho dôkazu a aj zo znaleckého
dokazovania vyplynulo, že jediným zámerom konania poškodenej bolo len jej konečné oslobodenie sa
zo vzťahu, v ktorom fyzicky a psychicky trpela, a to aj s prihliadnutím na snahu ochrániť ich spoločné

dieťa, maloletého syna A..

Keďže aj sám obžalovaný vo svojej výpovedi priznal a opakovane uvádzal, že poškodenú považoval
za neschopnú, bez vzťahu k udržiavaniu poriadku a označoval ju za príťaž, pretože musel platiť jej
dlhy, súd nemal pochybnosti o tom, že tieto pocity obžalovaný dlhodobo riešil protiprávnym spôsobom,

teda buď aktívne - udieraním a škrtením poškodenej, vyvolávaním strachu, neustálym ponižovaním a
vulgárnyminadávkaminajejadresu,alebopasívne,čoviedloknepredvídateľnostijehoďalšiehokonania
a k napätej domácej atmosfére. Obžalovaný tak podľa názoru súdu robil s presvedčením, že poškodená
jednak nie je a ani nebude schopná klásť mu odpor a tiež akokoľvek zmeniť ním nastolený režim.Okrem znaleckého posudku psychológa vychádzal súd aj zo zabezpečených lekárskych správ, z ktorých
vyvodil pravdivosť tvrdenia poškodenej vo vzťahu k fyzickej násilnosti zo strany obžalovaného, ale tiež
z obsahu priestupkových spisov, kedy bol obžalovaný opakovane viackrát oznamovaný, prejednávaný

a aj postihovaný pre narušenie občianskeho spolunažívania nielen s poškodenou, ale už aj v minulosti.

Z takto vykonaného dokazovania a na základe vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že obžalovaný
fyzicky a psychicky týral poškodenú ako jemu blízku osobu, keď jej zlým zaobchádzaním spôsoboval
ťažké príkorie. Preto súd jeho konanie právne posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a poukazom
na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako
priamy úmysel podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, keď obžalovaný chcel svojim konaním porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (tzn. záujem spoločnosti na ochrane blízkych osôb).
Tento záver vyvodil súd zo skutočnosti, že obžalovaný tak robil po dlhší čas s istotou, že jeho konanie
nebude prezradené, nakoľko aj vyhrážanie sa poškodenej pre prípad jeho oznámenia bolo súčasťou

takéhoto jeho konania, pričom osobou poškodenou neskrývane a otvorene pohŕdal, čo bolo zjavne
možné vyvodiť z obsahu jeho vyjadrení a vyhrážok. U obžalovaného nemohlo prísť ku vzniku žiadnych
pochybností o protiprávnosti jeho konania ako ani o následkoch, ktoré takým konaním môže spôsobiť,
pričom obžalovaný sa týmto spôsobom správať voči poškodenej chcel a chcel jej spôsobovať utrpenie,
poníženieaajjutrestaťnásilím,nevynímajúcprítomnosťtakýchtoprvkovvjehosprávaníužajvminulosti

v jeho predchádzajúcich partnerstvách/manželstvách.

Obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt svojím konaním úmyselne spôsoboval fyzické a psychické
utrpenie jemu blízkej osobe, a to bez zjavného objasnenia motívu tohto činu, pričom úmysel a zámer
spôsobiť takéto utrpenie je jednoznačne preukázaný spôsobom a intenzitou ako aj dĺžkou času, po

ktorý tak robil.

Závažnosť konania obžalovaného je zvýšená nielen výraznou ochranou blízkej osoby, na ktorej bol
skutkom úmyselne spôsobený predmetný následok, ale aj skutočnosťou, že obžalovaný si ani v
najmenšom nepripúšťal zodpovednosť za následky u poškodenej preukázateľne zistené.

Obžalovaný vo všeobecnosti nebol kladne hodnotený, do spáchania prejednávaného skutku bol viackrát
priestupkovo postihovaný, pričom toho času sa ne naho hľadí akoby nebol odsúdený. Pozitívne nebol
hodnotený v prevažujúcej miere ani osobami, ktoré vypovedali ako svedkovia a vyjadrovali sa k jeho
osobe ako k popudlivému agresorovi, pričom súd neprihliadal na účelovo pozitívne tvrdenia kamarátov

obžalovaného. Zároveň súd zistil, že obžalovanému bola preukázateľne diagnostikovaná choroba srdca
a že je už dlhší čas invalidným dôchodcom, ktorý sa stará o jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa - syna
A..

Priukladanítrestuvychádzalsúdzozákladnýchzásadukladaniatrestov,ktorésúupravenévustanovení

§ 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri
tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru.
Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, tiež
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 208 odsek 2 Trestného
zákona, kedy s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona nebolo možné obžalovanému uložiť iný
druh trestu, než trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby zreteľne prevyšovala päť
rokov (trestná sadzba pri tomto zločine je určená výmerou od 7 rokov do 15 rokov).
Pri použití ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona súd rešpektoval pomer poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností a keďže u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona nezistil a s poukazom na zistený záznam zahladeného odsúdenia prihliadol na to, že viedol
doposiaľ bezúhonný život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona), aplikoval ustanovenie § 38 odsek 3
Trestného zákona, upravil trestnú sadzbu na rozpätie vo výmere 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace.

Pri úvahách o výmere trestu prihliadol súd na spôsob vykonania činu a následok týmto činom spôsobený
ako aj na osobu obžalovaného a jeho osobné pomery a dospel k záveru, že okolnosti tohto prípadu a
tiež vek a zdravotný stav obžalovaného sú spôsobilé odôvodniť uloženie trestu na samej dolnej hranici
trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov. Podľa názoru súdu ani vek obžalovaného a ani jeho zdravotnýstav neodôvodňovali uloženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby, a to aj preto, že súd súčasne
dospel k presvedčeniu, že účel trestu by nebolo možné dosiahnuť trestom kratšieho trvania. Uvedený
trest súd ukladal s tým, že bude postačovať na prevýchovu a nápravu obžalovaného a zároveň postačí

aj na odradenie iných páchateľov od páchania predmetnej trestnej činnosti.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
pretože v predmetnej veci boli splnené podmienky predpokladané na takéto zaradenie v § 48 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v predchádzajúcich desiatich rokoch nebol vo

výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.