Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/336/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711201536.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. K.,
nar. X.X.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne občianstvo: SR, 2/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Č. X, B.,
štátne občianstvo: SR, 3/ X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne občianstvo: SR, 4/ F. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne občianstvo: SR, 5/ P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne

občianstvo: SR, 6/ P.. B. F., nar. X.X.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne občianstvo: SR, 7/ X.. D. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne občianstvo: SR, 8/ X.. Ľ. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom: Č. X, B.,
štátne občianstvo: SR, 9/ P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom: Č. Xb, B., štátne občianstvo: SR, 10/ Ľ. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom: Č. Xb, B., štátne občianstvo: SR, 11/ V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne
občianstvo: SR, 12/ T. F., nar. X.X.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne občianstvo: SR, žalobcovia 1/ až 4/ a 7/
až 10/ zastúpení JUDr. Soňou Vlhovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie: Mlynské nivy 12,

Bratislava, žalobcovia 5/, 6/ zastúpení JUDr. Gabrielou Zelemovou, advokátkou so sídlom advokátskej
kancelárie: Heydukova 16, Bratislava proti žalovaným: 1/ J. B., nar. X.X.XXXX, bytom: Č. X, B., štátne
občianstvo: SR, 2/ Obec Bernolákovo, so sídlom: Hlavná 111, Bernolákovo, IČO: 00304662, zastúpený
JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie: Lužická 7, Bratislava, 3/ F. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: Ž. X, Q., štátne občianstvo: SR, o určenie vlastníckeho práva a o nároku na
náhradu trov konania, na odvolanie žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa

4.4.2017, č. k. 8C/36/2011-374, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že žalobcovia 1/ až 12/ majú proti spoločne
a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Žalobcovia 1/ až 12/ majú proti spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú

náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/ až 12/ voči žalovaným 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v plnej výške (výrok I.) a žalobcom 1/ až 12/ voči žalovanému 3/ nárok na
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 262 ods.1, § 255 ods. 1. § zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že v merite veci úspešným žalobcom 1/ až 12/ rade
priznal voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí uzatvorením darovacej zmluvy na spoluvlastnícky podiel k pozemku
bez ponuky jeho odpredaja podielovým spoluvlastníkom zavinili toto súdne konanie, nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Pri žalovanom 3/ súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, za
ktoré považoval ním nezavinené procesné postavenie, keď jeho vstup do konania navrhli žalobcovia z
dôvodu nerozlučného procesného spoločenstva podielových spoluvlastníkov ako aj stotožnenie sa so

skutkovými tvrdeniami žalobcov v podanej žalobe.3. Proti tomuto rozhodnutiu podal vo vzťahu k výroku I. v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/.
Poukázalnato,ževovecirozhodovalodvolacísúduznesenímč.k.7Co/679/2015-367zodňa30.6.2016,
ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania. Dôvodom zrušenia napadnutého

rozhodnutia bolo nevysporiadanie sa s odôvodnením uplatnených úkonov právneho zastúpenia a so
skutočnosťou hodnou zreteľa na jeho strane, ktorá je obdobná ako u žalovaného 3/, voči ktorému neboli
trovy priznané. Uviedol, že jeho snahou, je predchádzať sporom. Mal za to, že súd prvej inštancie bol
v novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom sa s ním v novom rozhodnutí
nevysporiadal a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné. Na základe uvedeného žiadal,

aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutom výroku a priznal mu trovy konania aj s poukazom
na mimoriadny postoj obce, maximálne vo výške 50% upravenej podľa „ceny sporu“.

4. Proti výroku I. rozhodnutia podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný 1/ dôvodiac tým, že
napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé, arbitrárne, nezrozumiteľné a v rozpore s požiadavkami
kladenými ust. § 220, § 396 C.s.p.. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí

len odcitoval paragrafové znenie a nevysporiadal sa s vytknutými vadami zo strany odvolacieho súdu
v zrušujúcom rozhodnutí. I keď je nesporným, že v konaní mali žalobcovia plný úspech, skutočným
a jediným výsledkom je to, že na príslušnom liste vlastníctva k predmetnému pozemku sa v časti
vlastníci zmenil stav tak, že vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu sa stal on namiesto žalovaného 2/,
hoci sám dobrovoľne previedol svoj podiel na tohto žalovaného. Mal za to, že je sankcionovaný za

„dodržanie sľubu“ tým, že spolu so žalovaným 2/ je povinný nahradiť trovy konania v nie malej výške.
Uviedol, že je dôvodným aplikácia ust. § 257 C.s.p., nakoľko je zrejmým, že žalobcovia sú právni
nástupcoviapôvodnýchvlastníkovpozemkovvdanejlokalite,preto nemajúvedomosťodohodách,ktoré
boli uzavreté. Rovnako si žalobcovi neuvedomili, že prenechaním sporného pozemku v súkromnom
majetku bude do budúcnosti spôsobovať nemožnosť napĺňať verejnoprávnej funkcie obce. Mal za to, že

žalobcom išlo len o osobné záujmy, pričom ich postavenie sa žiadnym spôsobom nezmenilo. Na jeho
strane sú dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by súd prvej inštancie nemal proti nemu náhradu trov
priznať,ato:a)priznanienáhradytrovkonaniejeneprimeranetvrdévočiúčastníkom,b)majetkovásféra
žalovaného 1/ je priznaním náhrady trov dotknutá v značnom rozsahu, c) rozhodnutím prvoinštančného
súdu sa právny stav žalobcov nezmenil, d) žalobcovi nemali záujem na mimosúdnom rokovaní, svojim

konaním spôsobili začatie konanie vo veci samej. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd
napadnutý výrok I. rozhodnutia zmenil tak, že žalobcom 1/ až 12/ neprizná voči žalovanému 1/ nárok
na náhradu trov konania.

5. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ nevyjadrili.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný dôvodmi odvolania a rozsahom odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. v spojení s § 470 C.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

10. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudkom, č.k.

8C/36/2001-309 zo dňa 8.4.2015 rozhodol vo veci samej tak, že žalobe žalobcov 1/ až 12/ v plnom
rozsahu vyhovel s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2015.
Následne súd prvej inštancie uznesením , č.k. 8C/36/2011-326 zo dňa 21.10.2015 uložil žalovaným v 1/a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1/ až 12/ náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok vo výške 99,50 eur, uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 7/, 8/, 9/, 10/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 10 844,91 eur a vo

zvyšku žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 7/, 8/, 9/, 10/ náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, žalovaných
1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 5/ a 6/ náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 1 618,20 eur a vo zvyšku žalobcom 5/ a 6/ náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Na
odvolanie žalobcov 1/ až 12/ a žalovaných 1/ a 2/ bolo uznesenie súdu prvej inštancie odvolacím súdom
zrušené a súd prvej inštancie o trovách konania opätovne rozhodol uznesením zo dňa 4.4.2017, a to

rozhodujúc len o nároku na náhrade trov konania ( ust. § 262 C.s.p.).

12. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z., na základe ktorého sa najskôr v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje iba o
nároku na náhradu trov konania. Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania (za predpokladu, že takýto nárok na náhradu trov konania bol sporovej strane priznaný) v

ďalšom rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, o výške tejto náhrady trov konania
(§ 262 ods. 2 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že súd jedným výrokom v rozhodnutí, ktorým konanie končí,
buď prizná (v plnom rozsahu alebo čiastočne percentom, príp. zlomkom) alebo neprizná (úspešnej)
strane sporu nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). V sporovom konaní sa povinnosť
nahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechu.Základnýmkritériomprerozhodovanie

o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Úspech žaloby
závisí od toho, do akej miery výrok rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom
má súd vo veci konať a rozhodovať. V prejednávanej veci je tak nesporným, že v konaní boli v plnom
rozsahu úspešní žalobcovia, preto súd prvej inštancie správne svoje rozhodnutie založil na aplikácii ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p..

13. V tomto štádiu konania, keď súd prvej inštancie rozhodoval len o nároku na náhradu konania nie o
jeho výške, odvolací súd posúdil námietky žalovaného 2/ v časti určenia hodnoty úkonu právnej služby
a účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia žalobcov, ako predčasné. V odvolaní žalovaný 2/
žiadal z dôvodov osobitného zreteľa ( § 257 C.s.p.) znížiť náhradu trov konania voči nemu v rozsahu

minimálne vo výške 50%. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným uvádza, že ust. § 257 C.s.p. umožňuje
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Je
však potrebné, aby pri aplikácii uvedeného ustanovenia boli v danej veci splnené dve podmienky, a to
výnimočnéokolnostiadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,pričomvdanomprípadeanijednuzuvedených
podmienok nemá odvolací súd na strane žalovaného 2/ za preukázanú. Za dôvod hodný osobitného

zreteľa bez ďalšieho nemožno považovať, že žalovaný 2/ svojim správaním nedal príčinu na podanie
žaloby a snažil sa spor ukončiť a ani skutočnosť, že svoju žiadosť zdôvodnil záujmami občanov.

14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného 1/ odvolací súd poukazuje na argumentáciu uvedenú
v ods. 12 a 13 tohto rozhodnutia a rovnako konštatuje, že súd prvej inštancie správne vo veci aplikoval

ust. § 255 C.s.p., vychádzajúc z plného úspechu žalobcov v konaní. Bez vplyvu na správnosť uvedeného
procesného postupu je skutočnosť, či žalobcovi mali alebo nemali záujem o mimosúdnu dohodu, alebo
či sa rozhodnutím prvoinštančného súdu právny stav žalobcov zmenil. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní
poukazoval na dôvodnosť aplikácia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania,
avšak nepreukázal dôvodnosť jeho aplikácie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ust. §

257 C.s.p. neslúži na zmiernenie alebo odstránenie majetkových rozdielov medzi stranami, nakoľko pri
posudzovaní okolností osobitného zreteľa sa prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania k uplatneniu ich práva
nasúde aichpostojvkonaní.Zároveňjepotrebnéuviesť,žepriskúmaníexistenciepodmienokhodných
osobitného zreteľa je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania platiť, ale

je potrebné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia ma majetkové pomery oprávneného účastníka.
Nemožno opomenúť ani fakt, že aplikácia ust. § 257 C.s.p. je výnimočnou výnimkou zo všeobecného
princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

15. Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali dôvodnosť aplikácie ust. §

257 C.s.p. v prejednávanej veci, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie čo do výroku o trovách
konania rozhodol správne podľa ust.§ 255 ods.1 C.s.p.. V záujme formálnej správnosti znenia výroku I.
poukazuje na ust. § 77 ods.1 C.s.p., podľa ktorého nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého ktovystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Teda vo
vzťahu k žalovaným sa rozhoduje v jednom výroku, ktorý vyznieva voči týmto žalovaným nerozlučným
spoločníkom rovnako priaznivo alebo nepriaznivo. Tento hmotnoprávny nárok neumožňuje, aby bol

prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak,
žalobcovia 1/ až 12/ majú proti spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešným žalobcom
1/ až 12/ s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).