Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210962
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316210962.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: C. D., F.. X.X.XXXX, T. D. XX,
právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti
žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava,
o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 10Csp/140/2016-103 zo dňa 06.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým,
že o výške rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné rozhodol: „Žalovaný je povinný zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 6175275307 zo dňa
11.05.2007, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy.
Súd vzájomnú žalobu o zaplatenie 1189,21 eur s príslušenstvom zamieta.
Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Humenné o nariadení neodkladného opatrenia č.k.
10Csp/140/2016zodňa19.12.2016vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.17Co/35/2017
zo dňa 30.03.2017 a to ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 5, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 z.z. o

ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 39,
§ 551 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 112 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods.
3 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
V odôvodnení uviedol, že dňa 11.05.2007 č. 6175275307 bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.
rade uzatvorená zmluva o úvere, bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 50 000 Sk, ktorý sa zaviazala
splatiť v 50 splátkach po 1565 Sk. Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola 28.247,26 Sk. Ročná
úrokovásadzbabolavovýške23%,RPMN26,58%,splatnosťprvejsplátkyboladňa11.06.2007akaždej

ďalšej k 11. dňu v mesiaci s tým, dátum poslednej splátky v zmluve uvedený nebol.
V konaní žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, čo vyplýva
z predloženej zmluvy o úvere v spojení s výzvou zo dňa 11. 7. 2012 na vykonávanie zrážok zo
mzdy žalobkyne adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne, ako aj z vyjadrenia samotného žalovanéhov 1. rade, ktorý nepoprel, že je právnym nástupcom Poštovej banky a. s., teda jeho hmotnoprávne
nástupníctvo nebolo v konaní spochybnené.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo

strany veriteľa. Žalobkyňa nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný
v konaní nepreukázal.
Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená.
Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou

nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje.
Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku
pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotí súd ako neprijateľný a zlý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené

ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný
právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou
na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo zo zákonom.
Zároveň žalovaný v 1. rade podal vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu

k zaplateniu sumy 1189,21 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa však vzniesla námietku premlčania
uplatneného nároku.
Zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach v podobe rozhodcovskej doložky, podľa
ktorej všetky spory v prípade žaloby podávanej veriteľom prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci
konať a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská
a mediačná, nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho

podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo
dôjsť k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej lehoty. Predmetná trojročná premlčacia lehota preto
začala plynúť dňa 27.08.2009 deň nasledujúci po splatnosti uplatnenej pohľadávky, pričom uplynula dňa
27.08.2012 - s poukazom na § 122ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže vzájomná žaloba na súd bola
podaná až dňa 29.11.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty, žalobkyňa vzniesla námietku premlčania

uplatneného nároku vo vzájomnej žalobe, nebolo možné uplatnené premlčané právo žalovanému
priznať a vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 1189,21 eur s príslušenstvom ako
nedôvodný bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2.Protirozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Uviedol,žedohoduozrážkach
zo mzdy realizoval vo väzbe na rozhodcovský rozsudok sp. zn. ISB0410034, ktorým bol žalobca
zaviazaný na úhradu istiny 1189,21 Eur s príslušenstvom. V prípade, že by žalovaný nerealizoval
dohodu o zrážkach zo mzdy, nedomohol by sa ani časti judikovaného nároku. Žalobca nepodal žalobu
podľa § 137 písm. c) CSP, ale podľa § 137 písm. a) CSP. Aj keby bola žaloba podaná podľa § 137

písm. c) CSP, rozhodnutie o nej nebude slúžiť potrebám praktického života, nakoľko sa týmto nevyrieši
celá pohľadávka. Žalobou na plnenie sa možno domáhať iba splnenia takej povinnosti, ktorú predpisy
exekučného práva umožňujú vymôcť. Petit žalobcu je nevykonateľný, pretože predpisy exekučného
práva neumožňujú, v prípade žalobcovho úspechu, takúto povinnosť vymôcť. Výška zrážok zo mzdy,
ktorá má zabezpečovať pohľadávku veriteľa je vecou vzájomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom.

Dohodnuté zrážky môžu byť len nižšie ako ustanovuje osobitný predpis. Žalovaný preto nemusel v
dohode o zrážkach zo mzdy uviesť výšku zrážky, ak nebola dohodnutá. Žalovaný sa snažil v tomto
konaní uplatniť vzájomnú žalobu o zaplatenie a podal návr, aby súd určil svojím rozhodnutím výšku danej
pohľadávky, avšak súdu prvej inštancie túto vzájomnú žalobu zamietol. Žalovaný netrvá na uplatňovaní
dohody o zrážkach zo mzdy, ak by súd prvej inštancie vzájomnej žalobe o zaplatenie vyhovel. V zmysle

§ 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní je to v prvom rade samotný rozhodcovský súd, ktorý
je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj svoju vlastnú právomoc. Odo dňa
podania žaloby na rozhodcovský súd premlčacia doba prestala plynúť a spočívala v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania. Právomocrozhodcovského súdu má oprávnenie skúmať len samotný rozhodcovský súd. S poukazom na rozsudok
SD EÚ vo veci C-42/15, zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Zu
vedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, alternatívne, aby rozhodol tak, že žalobu o držanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy
zamietne.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym
posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkami

odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne právne vec
posúdil. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného dovolací súd uvádza, že zákon č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok upravuje spôsoby vedenia exekúcie v prípadoch, kedy bola povinnej osobe uložená
povinnosť na plnenie - t.j. povinnosť, ktorá spočíva vo vykonaní určitej aktivity. V predmetnom prípade

sa však žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa určitého konania, t.j. povinnosti
vyžadujúcej si pasivitu povinnej osoby. V tomto smere možno súhlasiť so žalovaným, že normy
exekučného práva neupravujú možnosť núteného vymoženia povinnosti zdržať sa určitého konania.
Uvedené však neznamená, že rozsudok, ktorým je strane uložená povinnosť zdržať sa určitého konania,
nie je vykonateľný. Za stavu, kedy je rozsudok ukladajúci povinnosť zdržať sa konania právoplatný

(pričom právoplatnosťou sa zároveň takýto rozsudok stáva aj vykonateľným), je strana, ktorej bola
povinnosť zdržať sa konania uložená, povinná súdne rozhodnutie rešpektovať, t.j. zdržať sa určitého
konania. Pri nerešpektovaní takéhoto súdneho rozhodnutia prichádzajú do úvahy trestnoprávne sankcie
ako následok spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. V zmysle argumentov
žalovaného by potom neboli právne relevantné ani neodkladné opatrenia ukladajúce povinnosť zdržať

sa konania, napriek skutočnosti, že zákon uloženie takejto povinnosti priamo predpokladá (§ 325 ods.
1 písm. d) CSP), pričom v zmysle § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Je potrebné zároveň
uviesť, že druhy žalôb sú v ust. 137 CSP vymedzené demonštratívnym spôsobom, teda ako neuzavretý
okruh možností. Za daného stavu nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobou sa možno domáhať

uloženia povinnosti zdržať sa určitého konania, pričom takáto žaloba nepredstavuje prípad vymedzený v
ust. § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Nezriedka sa vyskytujúcimi prípadmi, kedy sa subjekty žalobou domáhajú
zdržania sa konania protistrany sú napr. tzv. susedské spory vyplývajúce z ust. 127 Občianskeho
zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaného poukazujúce na nevykonateľnosť
petitu a nemožnosť povinnosť uloženú žalovanému vymôcť, nie sú opodstatnené.

Pokiaľžalobcapoukazujenaskutočnosť,žekaktiváciiinštitútuzrážokzomzdypodľa§551Občianskeho
zákonníka bol nútený pristúpiť v dôsledku neplnenia si povinností žalobkyňou, k tomuto odvolací súd
uvádza, že podľa vyjadrenia samotného žalovaného, tento mal k dispozícii exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie dlhu voči žalovanému. Žalovanému teda
nič nebránilo podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže jedným zo spôsobov vymoženia pohľadávky

v zmysle Exekučného poriadku sú aj zrážky zo mzdy povinnej osoby. Žalovaný napriek existencii
rozhodcovského rozsudku aktivoval inštitút zrážok zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý
je možné realizovať bez ingerencie nestrannej inštitúcie (rozhodcovský súd, všeobecný súd, ktorý by
deklaroval výšku pohľadávky).
Vo vzťahu k vyhodnoteniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa 11.05.2007 ako neplatnej
odvolací súd uvádza, že nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: „zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľatakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008“.
Tak, ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie

rozhodcovskéhorozsudku(MostazaClaroC-168/05)tak,akoexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,
že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,
ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa

účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci
kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.
Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve.
Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo

1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012). V tomto smere
odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6CoE/76/2016,
19CoE/46/2016, 19CoE/13/2016, 6CoE 207/2012, 6CoE 156/2012, 6CoE 158/2012, 6CoE 150/2012,
6CoE 128/2012, 20CoE 230/2012, 20CoE 221/2012, 20CoE 232/2012, 20CoE 237/2012, pričom sa v
plnom rozsahu stotožňuje so závermi vyhodnotenia rozhodcovskej doložky, akou je aj rozhodcovská

doložka v predmetnej veci, ako neprijateľnej a teda neplatnej. Rozhodcovský súd môže vec v
rozhodcovskomkonaníprejednaťlenvtedy,akmedzizmluvnýmistranamibolavsúladesust.§3zákona
č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred jediným rozhodcom.

Nakoľko na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nebola založená právomoc rozhodcovského súdu
prejednať spor zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, uplatnenie nároku žalovaným voči
žalobcovi na peňažné plnenie na rozhodcovskom súde nevyvolalo právne účinky v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Ust. § 112 Občianskeho
zákonníka totiž predpokladá uplatnenie nároku na príslušnom orgáne, pričom v danej veci je zrejmé, že

rozhodcovský súd takýmto príslušným orgánom nebol, nemal kompetenciu spor zo zmluvy rozhodovať.
Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.