Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/267/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204775
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617204775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Y. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, O. C. A., právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
- Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Kooperativa
poisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,sosídlomŠtefanovičova4,Bratislava,právnezastúpenejJUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom A. XX, S., o zaplatenie 1.008,26 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/10/2017-57 zo
dňa 10. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o čiastočnom zastavení
konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti.

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (výrokom I.) okresný súd aplikujúc § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti
o zaplatenie sumy 19 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 01.02.2017 do zaplatenia a to na základe

dispozitívneho úkonu žalobcu.

2. Následne súd prvej inštancie uložil (výrok II.) žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 989,26
eur spolu so špecifikovaným príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na
ustanovenia § 4 ods. 1, 2, 4, § 11 ods. 6 až 8 zákona zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, o zmene a doplnení
niektorých zákonov v spojení s § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 429, § 799 ods. 2, 3 OZ (všetky citované

v napadnutom rozsudku) žalobu vyhodnotil ako dôvodnú.
3. Východiskovo vymedzil, že medzi stranami sporu nebol sporný vznik škoda, t.j. že škodu spôsobila
vodička motorového vozidla, ktorá mala uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovanou. Spornou
ostala výška škody. Z predmetnej poistnej udalosti už došlo k čiastočnému plneniu zo strany žalovanej. Z
oznámenia o poistnom plnení, ktoré vyhotovila žalovaná dňa 27.04.2017 mal súd za preukázané, že sa
žalovaná stotožnila s hodnotou veci, tak ako ich vyčíslil žalobca v čestnom vyhlásení zo dňa 03.10.2016.
S tvrdeniami žalovanej, že krátila poistné plnenie z dôvodu, že žalobca si nesplnil povinnosti, ktoré

mu vyplývajú z § 799 ods. 2 OZ, sa okresný súd nestotožnil a túto obranu považoval za účelovú. To,
že žalobca nepredložil žalovanej nadobúdacie doklady, totiž nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti, ani na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti a od žalobcu nebolo možné požadovať
doklady, ktorými nedisponuje. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutýchpovinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to ak poistený,
alebo osoba, ktorá má právo na plnenie, porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti mali podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Z výzvy zo dňa 20.09.2016, jej

posledného bodu vyplýva, že žalovaná vyzvala žalobcu na predloženie potrebných dokladov, čo žalobca
urobil dňa 03.10.2016, kedy žalovanej predložil čestné vyhlásenie o poškodených veciach. Žalovaná
žiadnym spôsobom nespochybnila toto čestné vyhlásenie počas prešetrovania škodovej udalosti, práve
naopak, pri oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.04.2017 vychádzala z údajov, ktoré v ňom boli
uvedené. Z uvedených dôvodov žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na doplatenie

poistného plnenia vo výške 989,26 eur, čo predstavuje krátené poistné plnenie o 50 % z poškodených
vecí.

4.Nakoľkosažalovanádostalasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudoomeškania, žalobcoviprislúcha
právo na úroky z omeškania. Škodová udalosť nastala dňa 30.08.2016, pričom v zmysle § 11 ods. 6
a 7 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení je poisťovateľ povinný ukončiť prešetrovanie

škodovej udalosti do troch mesiacov od oznámenia poškodeného a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
od skončenia prešetrovania. Z výzvy žalovanej zo dňa 20.09.2016 mal súd za preukázané, že v tomto
čase už bola oboznámená so škodovou udalosťou a prešetrovala ju. Žalovaná ukončila šetrenie až dňa
27.04.2017, t.j. po zákonom ustanovenej lehote. Žalobca v žalobe žiadal priznať úrok z omeškania od
01.02.2017. Okresný súd mu priznal úrok z omeškania od tohto dátumu, pretože mal za preukázané, že

v tomto čase už bola žalovaná s plnením poistného plnenia v omeškaní, keďže mala ukončiť prešetrenie
škodovej udalosti už v decembri 2016.

5. O trovách konania (výrok III.) rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1,2 CSP. Žalobca
mal úspech v spore v sume 989,26 eur, čo je 98,12 %, neúspech v sume 19 eur, čo je 1,88 %. Pomer

úspechu a neúspechu predstavuje bol 96,24 % (98,12 % - 1,88 % = 96,24 %), preto súd žalobcovi
priznal náhradu trov konania v tomto pomere.

6. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov II. a III., podal odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zmeny v
podobe zamietnutia žaloby a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresnému

súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia, keď žalobca nijakým dôkazným prostriedkom hodnoverne
nepreukázal uplatňovaný nárok, nakoľko neuniesol v priebehu konania bremeno tvrdenia a vôbec nie
dôkazné bremeno. Odvolateľ zdôraznil § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. s dôrazom na právo
poisteného, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky. Súčasne
v zmysle § 15 ods. 1 tohto zákona je poškodený povinný tento nárok preukázať. Žalobca však počas

celého konania relevantným dôkazom nepreukázal fakt, že ním označené veci a osobné potreby mal
v osobnom vlastníctve a že došlo k ich poškodeniu počas škodovej udalosti. Podľa odvolateľa sa teda
konajúci súd vôbec nezaoberal zákonnými predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody v súvislosti
s uplatňovaným nárokom žalobcu, čiže škodou na veciach. Nárok na náhradu škody totiž vznikne len
vtedy, ak je splnená základná schéma tohto právneho inštitútu, a to škodová udalosť - príčinná súvislosť

- vznik škody. Samotná škodová udalosť ako taká ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu
korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom
procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného,
resp. žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom preukázaný a bezprostredný.

7. Odvolateľ nesúhlasí s tvrdením, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť predložením
požadovaných listinných dôkazov. Čestné vyhlásenie o poškodených veciach nemožno považovať
za nadobúdacie doklady o poškodených veciach. Vyplatenie krátenej čiastky zo strany žalovaného
možno považovať za jeho dobrú vôľu, výsostné právo, v žiadnom prípade však nejde o záväzné
stanovisko, ktorým by sa žalovaný stotožnil s tvrdenou hodnotou hnuteľných vecí. Postupy žalovanej pri

likvidácii nemajú nič spoločné so súdnym konaním. V tomto konaní leží na žalobcovi bremeno dôkazu,
ktoré čestným vyhlásením v žiadnom prípade nebolo unesené. V konaní nebola žiadnym spôsobom
preukázaná ani tá skutočnosť, že predmetné veci vôbec niekedy boli v majetkovej sfére žalobcu. Ad
absurdum by mohol žalobca v čestnom vyhlásení odkázať na akékoľvek hmotné veci vysokej peňažnej
hodnoty, to však ešte neznamená, že tieto veci reálne vlastnil, a taktiež že pri škodovej udalosti došlo

ich poškodeniu.
8. Okrem toho, podľa odvolateľa napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatočné odôvodnenie, keď
sa súd riadne nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. Okresný súd neuviedol, aké skutočnosti
považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akýmiúvahami sa riadil. Jeho odôvodnenie je teda nepreskúmateľné, čím sú porušené základné práva
účastníka na spravodlivý súdny proces.

9. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca navrhoval rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vznesenú námietka, že nepreukázal vlastníctvo vecí,
ktoré sú predmetom náhrady škody a že došlo k ich poškodeniu počas škodovej udalosti, označil za
účelovú, nakoľko žalovaný už škodu nahrádzal za všetky tieto veci, i keď nie úplne. Pokiaľ teda už
platil polovicu náhrady škody a druhú odmietol plniť len z dôvodu, že neboli predložené doklady o

nadobudnutí,takjezjavné,ževšetkyprvkyzodpovednostizanáhraduškody,protiprávnekonanie,škoda
a príčinná súvislosť, mal riadne preukázané. Žalovaný od počiatku ani nenamietal tvrdenú hodnotu vecí,
ale plnenie krátil len z dôvodu, že nemal k dispozícii účtovné doklady k nim. Žalobca by musel všetky
tieto prvky zodpovednosti preukazovať, pokiaľ by žalovaný odmietol plniť v celom rozsahu. Z oznámenia
žalovaného z 02.05.2017 jasne vyplýva, z akých hodnôt vecí pri náhrade škody vychádza a z týchto
hodnôt ďalej i odpočítava amortizáciu. Žalovaný v podanom odvolaní v podstate spochybňuje svoje

vlastné písomné stanovisko z 02.05.2017.
10. Žalobca ďalej považuje rozsudok za riadne odôvodnený. Jedinou spornou skutočnosťou v súdnom
konaní bolo, či je zákonným postupom žalovaného, pokiaľ tento krátil plnenie celkom svojvoľne (krátenie
50 % za nepredloženie nadobúdacích dokladov), pričom hodnotu vecí nenamietal a vychádzal z nej.
Predkladanie nadobúdacích dokladov nemôže byť dôvod na krátenie plnenia, pokiaľ žalovaný a žalobca

sa na hodnote vecí zhodli. Navyše, žalobca v súdnom konaní z opatrnosti ešte dokladoval hodnotu vecí
v zmysle cenových ponúk na internete a žalovaný žiadne konkrétne skutkové tvrdenia nevykonal. Na
účinné popretie hodnoty vecí musel uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, čo nespravil.

11. V písomnom stanovisku žalovaný zotrval na doterajších vyjadreniach, ktoré zopakoval. Dodal, že

sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že čiastočné plnenie znamená, že žalovaný mal všetky prvky
zodpovednosti za škodu preukázané. Je totiž povinnosťou žalobcu v konaní pred súdom pri uplatnení
si nároku na náhradu škody preukázať a dodržať základnú právnu konštrukciu, a to škodová udalosť -
vznik škody a jej výška - príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Všetky tieto
tri základné zložky sú imanentnom súčasťou inštitútu náhrady škody a bez ich preukázania nemôže byť

zo strany súdu priznaná žalobcovi žiadna náhrada škody. Plnenie poskytnuté pred začiatkom súdneho
konania je v tomto kontexte irelevantné. Je podľa odvolateľa potrebné dôsledne oddeliť moment začiatku
súdneho konania, odkedy má žalobca povinnosť riadne preukázať uplatňovaný nárok, čo do dôvodu a
jeho výšky.

12. Napokon, v poslednom vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný len opakuje svoje predchádzajúce
tvrdenia, pričom riadne preukázaný nárok zjavne bol, nakoľko jeho časť žalovaný uhrádzal ešte pred
podaním žaloby. Logicky, pokiaľ by nárok preukázaný nebol, žalovaný by ho neplnil. Obrana sa teda
javí ako účelová. Moment začiatku súdneho konania, na ktoré apeluje žalovaný, je irelevantný, nakoľko
predmetom sporu je ten istý nárok žalobcu, ktorý má ten istý právny základ, na základe ktorého už

žalovaný plnil.
13. Nelogickou sa javí aj argumentácia žalovaného, že nebolo preukázané, že hnuteľné veci mal
žalovaný v čase nehody pri sebe, nakoľko tie isté veci už žalovaný čiastočne odškodňoval. Oznámenie
o likvidácii poistnej udalosti nie je žiadna dobrá vôľa alebo výsostné právo žalovaného. Uzavrel, že
námietky žalovaného ohľadom prvkov zodpovednosti za škodu by boli na mieste za situácie, keby

odmietol plniť. Žalovaný však akceptoval tak vznik škody, ako aj príčinnú súvislosti a porušenie právnej
povinnosti a z jeho oznámenia je zjavné, čo odškodňuje a v akej výške. Zhoda medzi stranami sporu
bola dokonca i vo výške amortizácie. Spor sa týkal len arbitrárneho zníženia náhrady škody o 50 %,
pričom žalovaný akceptoval hodnotu vecí.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý
a samostatný výrok o čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

15. Primárne je potrebné vylúčiť odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Okresný súd dostatočným spôsobom ozrejmil zistený skutkový stav a predostrelpreskúmateľným spôsobom predostrel jednoznačné právne závery/úvahy o dôvodnosti uplatneného
nároku. Púhy subjektívny nesúhlas odvolateľa nepochybne nespôsobuje arbitrárnosť súdneho
rozhodnutia. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu nie je nárok na úspech v súdnom konaní.

16. Racionálne opodstatnenie postráda odvolacia argumentácia o „dobrej vôli“ ako právnom titule
žalovanou poskytnutého čiastkového plnenia. Sama žalovaná osobitne zdôrazňuje (bod 6 tohto
odôvodnenia) zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých pri poistnej udalosti plní iba preukázané nároky.
Niet v danej spojitosti ani najmenšej pochybnosti, že pokiaľ by žalovaná - v čase svojho plnenia - mala

kvalifikované pochybnosti o základe žalobcom uplatneného nároku, žiadne plnenie by neposkytla. Z
postupu žalovanej je však evidentné, že v momente čiastkového plnenia, považovala nárok žalobcu na
poistné plnenie za daný, pristúpila len k jeho kráteniu o amortizáciu. Za takejto skutkovej situácie - keď
poisťovateľ dobrovoľne plní a spornou je len výška amortizácie odškodnených vecí - niet dôvodu, aby
žalobca musel uvádzať ešte ďalšie tvrdenia o danosti základu svojho nároku a predovšetkým predkladať
ďalšie dôkazné návrhy o svojom vlastníckom práve k poškodeným veciam (nemožno pritom opomenúť,

že ani prípadný doklad/blok o zakúpení, ktorý štandardne neobsahuje meno kupujúceho, sám o sebe z
tohto dôvodu nie je jednoznačným dokladom o vlastníckom práce žalobcu).

17. Odhliadnuc od opísanej úvahy, právnym základom vecnej správnosti napadnutého/meritórneho
výroku rozsudku okresného súdu nie je akési „uznanie dlhu“ zo strany žalovanej, ale správna úvaha,

v zmysle ktorej v okolnostiach súdenej veci nie sú naplnené podmienky hypotézy relevantnej právnej
normy, t.j. § 799 ods. 3 OZ, umožňujúcej poisťovateľovi/žalovanej krátiť poistné. Okolnosť samotného
nepredloženia ďalších dôkazov (čo aj pri len hypotetickom pripustení potreby takéhoto predkladania)
o vlastníckom práve žalobcu k poškodeným veciam totiž nie je takou (kvalifikovanou) skutočnosťou,
ktorá by spôsobila vznik poistnej udalosti (takou skutočnosťou bolo porušenie dopravných predpisov zo

strany osoby ktorá spôsobila dopravnú nehodu a ktorá je poistenou osobou u žalovanej) a rovnako nie
je tou skutočnosťou - vedomým porušením nejakej povinnosti - ktorá by zapríčinila/znamenala zvýšenie
rozsahu následkov poistnej udalosti.
18. Odvolacie dôvody žalovaného boli teda neopodstatnené, z iných než rozoberaných dôvodov
odvolateľ napadnutý rozsudok nespochybnil a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,

na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Krajský súd preto pristúpil k jeho potvrdeniu v
meritórnej časti.
19. Následne odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania, kde okresný náležite aplikoval zásadu pomerovania procesného úspechu sporových strán.

20. Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobcu v tomto štádiu konania
mu odvolací súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251
CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba

tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.