Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Yvetta Dzugasová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/76/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618203024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618203024.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci
žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom F. X, XXX XX L., proti žalovanému: J. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, o zaplatenie 616,64 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby
učinenom žalobcom dňa 08.02.2019 po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č. k. 4Csp/81/2018-58 zo dňa 12. decembra 2018, takto
r o z h o d o l :
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č. k. 4Csp/81/2018-58 zo dňa 12. decembra 2018 z r u š u j ea konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 12. decembra 2018 vydal platobný rozkaz č. k. 4Csp/81/2018-58,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 616,64 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 550,17 Eur od 05.01.2016 do zaplatenia, v lehote 15 dní
od doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením (výrok
I.). Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho
poplatku zo žaloby vo výške 36,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 117,70 Eur (výrok II.).
2. Uvedené rozhodnutie prevzal žalobca dňa 14.12.2018 (doručenka na č.l. 62 súdneho spisu),
žalovanému bolo toto rozhodnutie doručené dňa 01.02.2019 (doručenka na č.l. 62 súdneho spisu).
3. V čase, keď platobný rozkaz súdu prvej inštancie ešte nenadobudol právoplatnosť, bolo okresnému
súdu dňa 08.02.2019 doručené elektronické podanie žalobcu autorizované podľa osobitného predpisu,
ktorým žalobca zobral žalobu bez bližšieho odôvodnenia v celom rozsahu späť, navrhol odvolaciemu
súdu konanie zastaviť s tým, že proti žalovanému si náhradu trov právneho zastúpenia neuplatňuje.
Súčasne v zmysle ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov požiadal o vrátenie časti kráteného zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby.
4. Podanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 14.03.2019 (doručenka na č.l. 90 súdneho spisu)
náhradným spôsobom, keďže si žalovaný neprevzal zásielku v odbernej lehote na adrese, ktorú oznámil
súdu na doručovanie súdnych písomností.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
podľa § 370 ods. 1 a 2 veta druhá CSP pripustil späťvzatie žaloby, platobný rozkaz okresného súdu
zrušil a konanie v tejto veci zastavil.6. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
7. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).
8. V predmetnej veci vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť podaním zo dňa 08.02.2019 po
tom, ako súd prvej inštancie dňa 12. decembra 2018 vydal platobný rozkaz, ktorý ešte nenadobudol
právoplatnosť. Vzhľadom na to, že žalovaný nevyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd
postupom v zmysle ust. § 370 ods. 2 vety druhej CSP pripustil späťvzatie žaloby zo strany žalobcu,
platobný rozkaz okresného súdu zrušil a konanie vo veci zastavil.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ust.
§ 262 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.
10. Jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodnutí súdu o trovách konania okrem zásady
úspechu v konaní podľa § 255 CSP je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256
CSP, zmyslom ktorej je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z
procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Inak povedané náhrada týchto trov sa posudzuje bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, v zásade platí, že zavinil
zastavenie konania a je preto povinný protistrane uhradiť trovy konania.
11. Pretože žalobca neodôvodnil späťvzatie žaloby, platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie
konania, a preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli
(§ 256 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov konania (prvoinštančného i odvolacieho).
12. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému žiadne trovy súvisiace s prebiehajúcim
konaním nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady
(napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak
nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného
súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení
otázky nároku na náhradu a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na
náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u prvej preto, že ju na to
neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet
trov majúcich sa nahradiť alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie
náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva aj z uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa
26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018.
13. O žiadosti žalobcu na vrátenie kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu odvolací súd
nerozhodoval, pretože na rozhodnutie o jeho vrátení je príslušný súd prvej inštancie (§ 12 ods. 1 zák.
č. 71/1992 Zb.).
14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.