Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216220170
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216220170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci R. J. nar. X.X.XXXX dieťaťa
rodičov X.. O. J. nar. X.X.XXXX bývajúcej na D. ulici č. X v J. a W. Kořeného nar. X.XX.XXXX bývajúceho
na D. ulici č. X v J. zastúpeného JUDr. Annou Lacovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na Pražskej ulici č. 4 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 14P 184/2016-282 v spojení s opravným uznesením č.k. 14P
184/2016-294 z 18.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o výživnom a výroku o

dlžnom výživnom od otca pre R. J. nar. X.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12.12.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 14P 184/2016-94
z 18.12.2017 zastavil konanie o zverenie maloletej R. J. do výchovy jednému z rodičov a návrh matky
na určenie výživného pre maloletú R. za obdobie od 31.8.2013 do 30.8.2016 zamietol. Otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej R. J. výživným 120 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 31.8.2016 do budúcna. Dlžné výživné 243,87 Eur
za obdobie od 31.8.2016 do 30.11.2017 zaviazal otca zaplatiť v lehote 30-tich dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku matke maloletej. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich

náhradu.

2. Proti rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že určí vyživovaciu povinnosť vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré bude platiť vždy do 15-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné povolí otcovi splácať v 10 Eur mesačných splátkach
spolu s bežným výživným. Uviedol, že napadnuté výroky rozsudku považuje za nesprávne z dôvodov

uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Vytkol konajúcemu súdu,
že rozhodol nezákonným spôsobom, keď založil svoje rozhodnutie na princípe potencionality príjmov
otca a v odôvodnení konštatoval, že bol vo výkone trestu pre spáchanie úmyselného trestného činu,
to znamená trestného činu, ktorý spôsobil úmyselne a preto určené výživné je primerané a otec ho
môže bez akéhokoľvek existenčného ohrozenia platiť. Otec maloletej zdôraznil, že vo výkone trestu
odňatia slobody bol chorý, bol opakovane hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení Nemocnice pre
obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v T. a následne bol ambulantne

liečený, čo mu znemožnilo pracovať. Primeraným dôvodom nezaradenia do pracovného procesu
bol predovšetkým jeho nepriaznivý zdravotný stav. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutých výrokoch, kedy vychádzal konajúci súd z princípu potencionality, považuje
za nesprávny a nedôvodný.3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine, správne a zákonne rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti, správne rozhodol o výške

výživného, ktoré určil 120 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do budúcna. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s §
191 ods. 1 CSP, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného je presvedčivé a s s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli

nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na
určenie výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd

zdôrazňuje, že odôvodnené potreby dieťaťa nezahŕňajú len potreby nevyhnuté pre život, ale v prípade,
ak to schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, medzi tieto potreby patria aj
výdavky dieťaťa na kultúrne vyžitie, rozšírenie obzorov, záľuby, relax v takej miere, aby bolo zachované
právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. K odvolacej námietke otca, že konajúci
súd nepostupoval zákonným spôsobom, ak vychádzal predovšetkým a len na základe proporcionality

príjmov, odvolací súd dodáva, že v danom prípade vychádzajúc z konkrétnych okolností, konajúci súd
postupoval správne, keď vychádzal z tzv. potencionality príjmov otca a správne konštatoval, že otec bol
samostatne zárobkovo činnou osobou od roku 1992 a mal oprávnenie na výkon viacerých predmetov
podnikania. Zdôraznil, že vzhľadom na dlhodobé pracovné skúsenosti otca, dĺžku jeho podnikateľskej
činnosti aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, je dôvodné predpokladať, že pred nástupom na výkon

trestu odňatia slobody mal možnosť zabezpečiť si svoj príjem a finančné rezervy minimálne v takej
výške, aby bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Konajúci súd preto postupoval zákonným
spôsobom, ak vychádzal zo štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky a stanovil výživné vo
výške 120 Eur mesačne, čo vzhľadom k veku maloletej, ktorá medzitým dosiahla vek plnoletosti, je
výživné, ktoré nezabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletej, ale v spojení s finančným plnením

aj zo strany matky, budú potreby maloletej zabezpečené v nevyhnutnej miere. Odvolací súd dodáva,
že súd prvej inštancie správne konštatoval, že nástup na výkon trestu odňatia slobody bol spôsobený
úmyselným konaním otca, a preto nemôže byť táto skutočnosť vyhodnotená v neprospech dieťaťa. Na
základe uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
V závere odvolací súd dodáva, že predmetné rozhodnutie je rozhodnutie o výživnom na čas do
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode rodičov maloletého dieťaťa, ktoré medzičasom bolo rozsudkom
č.k. 23P 167/2015-116 z 2.11.2016 rozvedené, bolo určené výživné 120 Eur mesačne v tom čase na
maloletú R. rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 10.1.2017. Otec maloletej podal

odvolanie proti výroku o určení výživného. O odvolaní otca bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach rozsudkom z 29.9.2017 č.k. 8CoP 117/2017-147. Odvolaniu otca odvolací súd nevyhovel
a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, kde bolo určené výživné vo výške 120 Eur mesačne na časpo rozvode. Odvolací súd preto pri rozhodnutí v tejto danej veci, prihliadol aj na uvedený rozsudok o
rozvode manželstva účastníkov konania.

6.Preúplnosťodvolacísúddodáva,žeR.J.dosiahlaplnoletosť X.X.XXXX,pretojeoprávnenápreberať,
prípadne vymáhať výživné, dlžné výživné, nakoľko výživné je jej osobné právo.

7. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).