Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/266/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117223555
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117223555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1) E. F., P., R. XXXX/XX a 2) D. F., P., U.
XXX/XX, o zaplatenie 16 822,45 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 34Csp/252/2017-76 z
26.4.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
720,80 € s 5,49 % úrokom za úver ročne zo sumy 14 976,86 € od 1.10.2017 do zaplatenia a 5 % p. a.
úroku z omeškania ročne zo sumy 90 € od 1.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 16 101,65 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15 515,06 € od 1.10.2017 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 91,44
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žalobou z 24.10.2017 žiadal, akými skutočnosťami

ju najmä odôvodnil, resp. čo v nej tvrdil (reprodukoval doslovne jej obsah), čo ako dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení v žalobe označil a spolu s ňou predložil, že sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, pričom
ich vykonanie nebolo žalovanými namietané, nakoľko sa vo veci nevyjadrili, nerozporovali žiadne
skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom a taktiež nenavrhli v spore vykonať žiadne dôkazy a, že zistil
nasledovný skutkový stav, konkrétne, čo zistil zo Zmluvy o úvere, ktorú žalobca ako veriteľ uzavrel
so žalovanými ako dlžníkmi 8.4.2015. Ďalej, citujúc znenie § 497 platného Obch. zák.,§ 51,§ 52,§

53 ods.1,3,4,§ 54 ods.1,2 O. z., platného v čase uzavretia zmluvy,§ 488 O. z.,§ 2 ods.1,§ 7 ods.2,3
zák.č.310/92 Zb. o stavebnom sporení, platného v čase uzavretia zmluvy,§ 2 písm. a),b),d),§ 9 ods.1,2
zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, platného v čase uzavretia zmluvy,§ 559 O. z. a § 503 ods.1
prvá veta Obch. zák., uviedol: Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje O. z. v § 52,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Do O. z.

bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č.150/04, účinnou od 1.4.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zák. o ochrane spotrebiteľa č.310/99,
účinnou od 1.1.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnouzásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti
spotrebiteľ dovolával. § 53 O. z. sa týka iba podmienok, ktoré zák. označuje za neprijateľné. Ide o
podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zák.
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy

veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu „zmluvných zmlúv“ a výslovne ustanovuje, že takéto ust.
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ

mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. V danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská
republika (ďalej len SR) ako člen Európskej únie (ďalej len EÚ) je povinná plniť záväzky vyplývajúce
z tohto členstva. Cituje znenie čl.6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA a

Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a
spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98 (cituje z neho), je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu
proti nekalej podmienke. Označenie zmluvy ako stavebný úver samo osebe neznamená, že ide o
obchodnoprávny vzťah. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska názvu úverovú zmluvu, ktorá
je formálne absolútnym obchodným vzťahom. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi

režimom Obch. zák., v danom prípade „sa jedná“ o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a n. O. z., pretože
ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná v 1.rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
žalobcom bez možnosti žalovanej v 1.rade privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ust. O. z., úprava ktorých je v ňom pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Zo žaloby ako aj z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaným bol poskytnutý

medziúver vo výške 15 428 €, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne
pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok sa medziúver mal zmeniť
na stavebný úver vo výške cca 11 317,51 €. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej
sumy a nasporenej sumy po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaní sa zaviazali
poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 29,90 €, zároveň

sa zaviazali splácať poskytnutý medziúver, vrátane úroku. Úroková sadzba medziúveru bola dojednaná
vo výške 5,49 % ročne ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení sa žalovaní zaviazali splácať poskytnutý medziúver v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 86,93 €; splatných do 15. dňa mesiaca. Počet splátok medziúveru, do pridelenia cieľovej sumy,
bol stanovený na 250. Žalovaní sa zároveň zaviazali uhradiť plnú výšku stavebného úveru po pridelení

cieľovej sumy 11 317,51 €, vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 116,83 €, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru bol stanovený na 110 splátok, splatných
do 15. dňa každého mesiaca. Je nepochybné, že žalovaní nesplácali úver riadne a včas tak, ako sa na
to zaviazali v zmluve o úvere, a preto žalobca listom z 26.10.2015 upozornil ich na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (čl.27). Keďže žalovaní na uvedené upozornenie nereagovali, žalobca

28.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (čl.29). Žalobca si v konaní uplatnil sumu nesplateného
úveru spolu s úrokmi a poplatkami vyčísleného ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru (k 28.12.2016) vo
výške 15 705,06 €, pričom táto pozostáva z istiny 15 076,89 €, nezaplatených 5,49 % úrokov ročne
za medziúver zo sumy 15 428 € do 28.12.2016 spolu 538,20 € a z nezaplatených poplatkov 90 €,
následne odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti, t. j. od 29.12.2015 vyčíslil istinu na 14

976,86 € (znížená o vklad žalovaných 100 €), nezaplatených 5,49 % úrokov ročne za medziúver zo
sumy 15 428 € do 28.12.2016 spolu 538,20 € a z nezaplatených poplatkov 90 € a úrok z úveru vo
výške 5,49 % ročne od 29.12.2016 do 30.9.2017 vo výške 624,70 € a zákonný úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne od 24.6.2016 do 30.9.2017 vo výške 592,69 €. Citujúc znenie § 121 ods.3,§
517 ods.1,2 O. z.,§ 3 nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (účinného od 1.2.2013), ďalej uviedol: Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky,
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, predstavuje 0 %. Vzhľadom na cit. právnu
úpravu je potrebné rozlišovať zmluvné úroky a úroky z omeškania, na ktoré veriteľovi vzniká právo zo
zák. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru totiž nevzniká právo na úroky z omeškania (R70/1995).O. z., a ani Obch. zák. neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad
omeškania s platením iného prísl. pohľadávky, v danom prípade úrokov z úveru. Žalovaný bol povinný
platiť „právnemu predchodcovi žalobcu“ a neskôr aj žalobcovi v rámci dojednaných splátok vo výške

„2 904 Sk“, úroky z úveru len do jeho zosplatnenia. Od nasledujúceho dňa po zosplatnení však už
veriteľovi nepatria úroky z úveru, dojednané v zmluve o úvere. Zmluvný úrok ako odplata za poskytnuté
peňažnéprostriedky,prislúchaveriteľovilenzadojednanúdobuposkytnutiaúveru.Aplikačnápraxsúdov
sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, a teda popri uplatňovaných úrokoch z
omeškania už zaoberala. Najvyšší súd (ďalej len NS) konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, jeho splátok. Od splatnosti dlžník v omeškaní musí platiť úroky
z omeškania § 369 Obch. zák. (uznesenie NS SR vo veci 4Obo/143/98). V rozsudku súdov sa zmluvné
dojednania o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného
pravidla zakotveného v § 517 ods.2 O. z. o administratívnom strope úrokov z omeškania [„viď“ napr.
rozsudokKrajskéhosúdu(ďalejlenKS)vPrešovevoveci6Co/182/2011].Predčasnézosplatnenieúveru
predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou

záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu
výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a
spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. V ďalšom cituje z odôvodnenia rozsudku
6Co/190/2014 z 30.6.2015 KS v Prešove. Na základe uvedeného možno konštatovať, že splatnosť
úrokov z úveru je upravená v § 503 ods.1 Obch. zák., podľa ktorého právo na úroky z úveru patria

veriteľovi len do jeho splatnosti, t. j. do 28.12.2016, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
keďže podľa uvedeného ust. Obch. zák. sú zmluvné úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti
úveru, t. j. celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do určeného termínu splatnosti úveru.
Žalobca ako veriteľ preto nemôže oprávnene žiadať od žalovaných ako dlžníkov zmluvné úroky aj po

splatnostiúverovejistiny,nakoľkovyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúverusaistinaúveruďalejzmluvne
neúročí a žalobcovi ďalej prislúchajú len úroky z omeškania tak, ako je to uvedené aj v čl. X, bode
10.20. zmluvy o úvere (zároveň pozri rozhodnutie KS v Banskej Bystrici 12C/9/2014 zo 14.8.2014,
obdobne aj rozhodnutie KS Prešov 3Co 85/2013, rozhodnutie NS SR 4Obo 143/98). Na základe
uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného

úroku z úveru vo výške 5,49 % ročne len do 28.12.2015, kedy bola vyhlásená pohľadávka za splatnú.
Preto mu priznal právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru len k 28.12.2016, čo predstavuje
sumu 538,20 € a vo zvyšku čo do zaplatenia úroku z úveru po vyhlásenej mimoriadnej splatnosti
úveru vo výške 5,49 % ročne z istiny od 29.12.2016 do 30.9.2017 vo výške 624,70 € a 5,49 % úroku
ročne zo sumy 14 976,86 € od 1.10.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. Zamietol žalobu žalobcu aj v

časti uplatnených poplatkov vyčíslených ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 90 €. Záväzok
dlžníka uhrádzať veriteľovi poplatky a náklady s úverom boli dojednané v čl. VIII, bode 8.1.-8.18.
zmluvy o úvere. Po preskúmaní uvedených ust. zmluvy o úvere dospel k záveru, že aj uvedené ust.
spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko záväzok dlžníka
hradiť veriteľove náklady na evidovanie pohľadávky nie je kompenzované záväzkom veriteľa hradiť

dlžníkove náklady spojené s jeho evidenciou dlhu nehovoriac o tom, že ide o formulárovú zmluvu bez
toho, aby mohol dlžník výšku týchto poplatkov ovplyvniť. Rovnako nemohol dlžník ovplyvniť ani výšku
poplatkov účtovaných žalobcom za rôzne druhy upomienok (poplatok za 1. upomienku, 2. upomienku,
predžalobnáupomienka)aaniexistenciusvojejpovinnostiplatiťich(záležíodsvojvôležalobcu,čiakedy
pristúpi k napomenutiu dlžníka), najmä keď žiaden z týchto nárokov nepredstavuje nevyhnutné vecné

náklady, ktoré pri uplatnení týchto finančných nástrojov žalobcovi vznikli. Žalovaní sa s plnením svojho
peňažného záväzku dostali do omeškania, a preto ich zaviazal „k povinnosti“ zaplatiť žalobcovi aj úrok z
omeškania v súlade s cit. ust. O. z. v spojení s nar. vl. vo výške 5 %. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania
tak,že ichčasťvyčíslilvsume592,69€(5%úrokzomeškaniaročnezistinyod24.6.2016do30.9.2017),
ale nakoľko úroky z omeškania mu nepatria k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v tejto

časti uplatnených úrokov z omeškania (6,10 €) žalobu zamietol. Priznal tak žalobcovi vyčíslený úrok
vo výške 586,59 € (5 % úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
dlhu, t.j. od 29.12.2016 do 30.9.2017) a uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej
sumy 15 515,06 € (istina 14 976,86 € + 5,49 % zmluvný úrok ročne zo sumy 15 428 € do 28.12.2016 vo
výške 538,20 €) od 1.10.2017 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

Napokon, citujúc znenie § 251,§ 255 a § 262 ods.1,2 CSP, uviedol: § 255-§ 261 CSP, účinného od
1.7.2016, upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na
náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania a poskytnúť úspešnej
strane sporu, ktorej to priznáva zák., náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislostiso sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu
neexistoval spor pred všeobecným súdom. Zásada úspechu v spore sa premieta v § 255 CSP. „Zásad“
úspechu v spore (zásada zodpovednosti za „výsledku“ sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu

je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva. Vzhľadom „k uvedenému“ o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.2
CSP, nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 95,72 % k 4,28 % úspechu žalovaných. Pomer
úspechu žalobcu tak predstavoval 91,44 % a v tomto rozsahu „mi“ priznal aj náhradu trov konania.
3. Proti výroku II. rozsudku, ktorým súd žalobu pre úrok za úver zamietol a výroku III., ktorým rozhodol

o nároku na náhradu trov konania, podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP];
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1
písm. d) CSP]. I. Opakovala, čoho sa domáhala žalobou z 11.10.2017 podanou na súd. II. Uviedla
ako súd, rozsudkom z 26.4.2018 rozhodol a reprodukovala časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.
III. Uviedla k danej veci nasledovné: Uzatvorila so žalovanými zmluvu o úvere z 8.4.2015 (ďalej len

zmluva o úvere; poznámka žalobkyne). Žalovaní sa zaviazali v štádiu medziúveru splácať len úroky
z medziúveru do okamihu splnenia podmienok na poskytnutie stavebného úveru. Platenie uvedených
úrokov bola „odplata“ (úvodzovky žalobkyňa) za to, že poskytla žalovaným peňažné prostriedky skôr,
ako boli splnené podmienky na poskytnutie stavebného úveru a to v súlade so zmluvou o úvere,
všeobecnými podmienkami a zák. o stavebnom sporení. Vzhľadom na to, že žalovaní sa dostali do

omeškania so splácaním úveru, pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere
je absolútny obchod, a bez ohľadu na povahu účastníkov úverového vzťahu sa spravuje ust. Obch.
zák. Citovala znenie kogentného § 497 Obch. zák. Uvedené ust. priznáva veriteľovi právo požadovať
nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň právo požadovať úroky za úver. Pri
nároku na úrok za úver nejde teda o žiadnu jej svojvôľu, ale o riadne uplatnenie práva, ktoré jej priznáva

platný právny predpis. Cituje znenie § 502 ods.1 prvá veta Obch. zák. Dlžník je teda povinný s vrátením
poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov.
Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k § 503 ods.3 Obch. zák. (jeho znenie cituje). Podľa jej názoru
je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov. Súd uvádza, že vyhlásením splatnosti sama navodila stav, kedy

máprávozískaťcelúsumupeňažnýchprostriedkovjednorázovonaspäť.Dovoľujesiuviesť,žetentostav
nastal z dôvodu, že bola nútená uplatniť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, nakoľko žalovaní
porušili svoje povinnosti. Rovnako poukazuje na to, že naďalej pretrváva stav, kedy veriteľ nedisponuje
s peňažnými prostriedkami a tieto sa naďalej sústredia u žalovaných a na ich strane naďalej pretrváva
zvýhodnený stav užívania peňažných prostriedkov od nej a to dokonca bezodplatne, keďže peňažné

prostriedky stále nevrátili. Ďalej uvádza, že splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný
uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie
je novou povinnosťou, ktorú by dlžník pred splatnosťou nemal, nejde o nové dohodnuté úroky. Zmena
spočíva v tom, že vzhľadom na to, že dlžník porušil svoju povinnosť, celá pohľadávka sa stáva splatnou

bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že úroky za úver
predstavujú akúsi náhradu pre veriteľa za to, že nemôže disponovať s istinou úveru a teda nemôže
produkovať zisk. Má (žalobkyňa) za to, že tento stav naďalej pretrváva, nakoľko stále nedisponuje
istinou, stále nemôže produkovať zisk. K vyhláseniu splatnosti došlo z dôvodu, že žalovaní si prestali
plniť svoje povinnosti. Súd uvádza, že má možnosť využiť viaceré právne prostriedky na vymoženie

tejto sumy. Ako sa však má domôcť rýchleho vrátenia bez toho, aby bola ona na tom dotknutá, keď
žalovaní ako spotrebitelia majú množstvo prostriedkov obrany, súdne konania ako aj exekučné konania
sú zdĺhavé a tak nemôže stále disponovať istinou, produkovať zisk a ani nemá nárok na túto odplatu.
V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti

získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“ (úvodzovky žalobkyňa) povinnosti
plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa jej názoru je akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a
spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi a bez pochyby je v rozpore s účelom právnych
predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Zdá sa jej neprípustné, aby sa tým, že vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaných, dostala do horšej

situácie a prišla by tak o právo požadovať úroky za úver, ktoré predstavujú odplatu za užívanie istiny
a mala by nárok len na úrok z omeškania. Priamo z § 497 a § 502 Obch. zák. vyplýva, že úrok z
úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto má dlžník
zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby skutočného vrátenia poskytnutýchpeňažných prostriedkov veriteľovi. Na druhej strane úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v
omeškaní so splatením peňažného záväzku z poskytnutého úveru. Má za to, že je potrebné rozlišovať
tieto 2 inštitúty. Zdá sa jej ďalej nelogické, prečo by dlžníci, „ktorý“ prestali splácať úver riadne a včas,

mali užívať peňažné prostriedky, ktoré dostali od veriteľa a ktoré nevrátili, bez toho, aby boli povinní
platiť odplatu za ich poskytnutie. Súd priznal jej úrok z omeškania, ale tento predstavuje sankciu pre
žalovaných za to, že porušili svoju povinnosť, no ona nevidí dôvod na to, aby bola aj ona sankciovaná,
a to tým, že jej súd odoprie nárok na úrok za úver a pritom tento nárok jej vyplýva priamo z platných
právnych predpisov. Má za to, že nepriznanie úroku za úver spôsobuje značnú nerovnováhu medzi

účastníkmi konania spočívajúcu vtom, že žalovaní sú neprimerane zvýhodňovaní voči veriteľovi a majú
právo užívať peňažné prostriedky od nej bezodplatne. Rovnako sú žalovaní ako porušovatelia povinnosti
neprimerane zvýhodňovaní aj voči tým dlžníkom, ktorí si svoje povinnosti plnia riadne a včas, nakoľko
tým, že súd ich zaviazal len na platenie 5 % p. a. úroku z omeškania im v podstate znížil úrokovú
sadzbu, nakoľko úroková sadzba pri úroku za úver bola dohodnutá na 5,49 % p. a. Uvedené sa zdá
jej absolútne neprijateľné. V právnom štáte je neakceptovateľné, aby sa osoba porušením svojich

povinností dostala do výhodnejšej pozície, akú mala pri riadnom plnení svojich povinností. Súd uvádza,
že priznaním úroku za úver by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, no
takto toleruje absolútnu nadvládu spotrebiteľa ako porušovateľa povinností nad veriteľmi, ktorí si svoje
povinnosti v zmysle zmluvy riadne splnili. Dovoľuje si ďalej poukázať aj na samotný zák.č.129/10 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý sám predpokladá platenie úrokov za úver až do samotného splatenia

istiny. Cituje znenie časti § 13 ods.3 zák.č.129/10 Z. z. Ďalej si dovoľuje poukázať na rozhodnutie
KS v Košiciach 5Co/237/2017 z 11.1.2018, ktorým zmenil výrok rozsudku 15C/1290/2015 z 20.2.2017
Okresného súdu Košice - okolie v časti, v ktorej súd zamietol jej nárok na úrok za úver po splatnosti,
pričom KS uviedol, že pokiaľ ide o úroky za úver súdna prax nie je zjednotená. KS poukazuje na
rozhodnutie 4Obo/143/1998 z 1.07.2000 NS SR, podľa ktorého úroky za úver sú súčasťou peňažného

záväzku dlžníka a preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zák. vyplývajúca povinnosť platiť
úroky z omeškania, pričom dlžník je zároveň „povinní“ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov do
dňa ich vrátenia platiť úroky. K poplatkom uvádza, že tieto boli v zmluve o úvere riadne „indovidálne“
dojednané a boli žalovaným účtované z dôvodu, že porušili svoje povinnosti a splátky úveru neplnili
riadne a včas. Má za to, že v prípade, ak by upomienky zasielal bezplatne, tieto by pre žalovaných nemali

žiadnu vážnosť a nesmerovali by k tomu, aby žalovaných „donútili“ (úvodzovky žalobkyňa) plniť si svoje
povinnosti riadne a včas. Súd ďalej uvádza, že má nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po vyhlásení splatnosti. Zo žaloby vyplýva, že tento úrok z omeškania požaduje od 24.6.2016. Vzhľadom
na uvedené, súd tento úrok krátil o sumu 6,10 € s tým, že mal za to, že tento patrí jej od 29.10.2016.
Dovoľuje si uviesť, že v žalobe došlo k chybe v písaní, nakoľko ako je zrejmé aj zo špecifikácie dlžnej

sumy - výpis z účtu medziúveru, požaduje úrok z omeškania až po vyhlásení splatnosti. Nikdy neúčtuje
tento úrok skôr, nakoľko nárok jej vzniká až po vyhlásení splatnosti. Nie je celkom zrejmé, ako súd dospel
k sume 6,10 €. Vzhľadom na uvedené, má za to, že úrok z omeškania bol vyčíslený ňou správne, len
chybou v písaní došlo k uvedeniu nesprávneho dátumu, odkedy si tento uplatňuje. Uplatňuje si trovy
odvolacieho konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie. IV. Na základe

uvedených skutočností žiada napadnutý výrok II. a III. rozsudku zmeniť, a to nasledovne: Žalovaní
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 720,80 € s 5,49 % úrokom za úver ročne zo sumy 14
976,86 € od 1.10.2017 do zaplatenia a 5 % p. a. úroku z omeškania ročne zo sumy 90 € od 1.10.2017
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Má voči žalovaným spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom vo výške 100

% o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.
4. Rozsudok vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa
týka výroku rozsudku II., neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto
ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 720,80

€ s 5,49 % úrokom za úver ročne zo sumy 14 976,86 € od 1.10.2017 do zaplatenia a 5 % p. a. úroku z
omeškania ročne zo sumy 90 € od 1.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastnícipodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
7. Súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo
skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.

8. Čo sa týka úrokov zo zmluvy o úvere (nie úrokov z omeškania) súdna prax zatiaľ nie je zjednotená,
resp. ustálená a odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že na NS SR bol podaný podnet na
zaujatie zjednocovacieho stanoviska, či v prípade neplatenia úveru dlžníkom a následného odstúpenia
od úverovej zmluvy zo strany veriteľa a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, má dlžník zaplatiť aj
úroky ako cenu služby alebo iba úroky z omeškania.

9. Uznesenie 4Obo 143/98 z 1.7.2000 NS SR [uverejnené v časopise Zo súdnej praxe, ročník 2000, pod
poradovým (publikačným) č.43/2000] nepotvrdzuje právny názor súdu, lebo jeho právna veta (Dôsledok
omeškania s platením úrokov) znie tak, že zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky a úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom
omeškania s ich platením je zo zák. vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania, pričom v poznámke

k tomuto uzneseniu sa uvádza, že osoba prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a
n. Obch. zák. preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky, že výška úrokovej sadzby je
spravidla dohodnutá priamo v zmluve, ak nie, ich výška sa určí podľa § 502 ods.1 Obch. zák. (vo výške
obvyklých úrokov požadovaných za bankové úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy) a,

že úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného
záväzku dlžníka, preto aj omeškanie s ich platením zák. sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej
splatnej sumy úroky z omeškania.
10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

11. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.