Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/21/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509201101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7509201101.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobkyne 1.K. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., L. XX, 2. G. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom L., C. X, 3. C. B., nar.XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, Č., právne zastúpených JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou AK, Čajakova 5, Košice,
proti žalovaným 1. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Č., 2. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, Č., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom Ďurkovská 45,
Ruskov, o vypratanie nehnuteľností a usporiadanie vlastníckeho práva k neoprávnenej stavbe takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní vypratať hnuteľné veci (chliev, kurníky, unimobunku, oplotenie
hospodárskeho dvora, pracovné stoly a stavebný materiál) nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/

XX o výmere 818 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, k.ú.: Č. a odovzdať
vypratanú nehnuteľnosť parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. XXXX
k.ú. Č., žalobcom v 1.-3. rade a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Žalovaní v 1. a2. rade sú povinní odstrániť na vlastné náklady stavbu - pivnicu (zemľanku) bez
súpisného čísla, postavenú na pozemku žalobcov v 1.- 3. rade, a to v časti parc. č. XXXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, k.ú.: Č., a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

III.Stavba - hospodárska budova, postavená na parc. č. XXXX/XX o výmere 23 m2 zapísaná na LV
č. XXXX k.ú. Č., bez súpisného čísla sa prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1.- 3.
rade každému v podiele 1/3-ine a zároveň žalobcovia v 1.- 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
vyplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu za stavbu - hospodársku budovu postavenú na parcele č.
XXXX/XX o výmere 23 m2, zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. Č., bez súpisného čísla, vo výške 425,-
eur, určenú znaleckým posudkom č. 17/2016 zo dňa 13.06.2016, a to do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

IV.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyni vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice - okolie v poradí druhým rozsudkom zo dňa 17.04.2013 rozhodol tak, že zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade na vypratanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Č. a to parcely č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1479 m2, parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 818 m2, parcely zapísané na LV č. XXXX a to parcely č. XXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 210 m2, parcela na LV č. XXXX č. XXXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 292 m2, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej hospodársku
budovu postavenú na parcele č. XXXX/XX o výmere 23 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX kat.územie Čečejovce prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkýň a zároveň ich zaviazal vyplatiť
žalovaným náhradu za pozemky vo výške 1.070,- eur a to do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.04.2015 bol rozsudok súdu prvého stupňa
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie za účelom, aby žalobkyne konkretizovali spôsob, rozsah
nimi tvrdenej bezdôvodnej okupácie pozemkami žalovanými vyzvať ich na preukázanie tvrdení o tom,
že sporné pozemky neboli súčasťou užívania právnymi predchodcami žalovaných, teda Jednotným
roľníckymdružstvomvrámciinštitútuprávadružstevnéhoužívania. Vpriebehukonaniadňa 15.03.2017

žalobcovia cestou právneho zástupcu žiadali, aby do konania bol pripustený na ich stranu ako žalobca
v 3. rade - C. B., ktorý súhlasil so vstupom do konania, a súd uznesením zo dňa 18.04.2017, rozhodol
o jeho vstupe do konania, súd pripustil i zmenu žaloby a špecifikáciu v súlade s ust. § 139 CSP,
ktoré bolo doručené na tunajší súd dňa 25.05.2017 , na pojednávaní dňa 30.06.2017, za prítomnosti
právnych zástupcov i strán v znení ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

3.Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4.Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán, listami vlastníctva,
znaleckým posudkom 17/2016, rozhodnutím ONV - odboru výstavby V 392/62 zo dňa 15.05.1968,

územným rozhodnutím zo dňa 15.05.1968, rozhodnutím ONV - odboru výstavby zo dňa 22.12.1968
o povolení, o prípustnosti stavby, fotodokumentáciou, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa
29.10.2004 ako i upraveným petitom a zistil tento skutočný stav:
Žalobcovia cestou právneho zástupcu zotrvávali na všetkých doposiaľ učinených výpovediach,
písomných podaniach a mali za to, že z dôkazov, ktoré boli predložené, je jednoznačné, že stavba

- bytovka bola zriadená socialistickou organizáciou, postavená v roku 1968 na cudzom pozemku,
že Okresné výstavbové bytové družstvo postavilo tieto bytové jednotky, nie družstvo, že právny
predchodca žalobcov - bolo JRD Víťazný február Čečejovce, pričom otec žalobcov nebol členom
družstva a preto majú za to, že stavba je neoprávnená, je preto postupovať v zmysle ust. § 135 OZ, zo
skutočností predloženými žalobkyňami na súde je zrejmé, že stavba je neoprávnená, poukazovali i na

nález Najvyššieho súdu ČR, ktorý je súčasťou spisu, ďalej, že hospodárska budova bola postavená
na parcele č. XXXX/XX a nemôže byť príslušenstvom bytu, na základe ktorého žalovaný nadobudol
vlastníctvo k bytu, nakoľko hospodárska budova netvorí príslušenstvo bytu, je samostatnou budovou,
hospodárskou budovou, ktorá sa v zmysle znaleckého posudku používala ako nejaká stavba pre
zvieratá, pričom za vecné bremeno k pozemku, ktoré je zapísané na LV č. XXXX v zmysle zákona §

23 o vlastníctve bytov, je nezákonné vecné bremeno, ktorú skutočnosť potvrdil aj krajský súd v inom
rozhodnutí v obdobnej veci, majú za to, že nie je možné tvrdiť, že žalovaní nadobudli vecné bremeno
vydržaním.

5.Právny zástupca žalovaných mal za to, že hoci je pravdou, že bytovku, resp. stavbu realizovalo

Okresné výstavbové družstvo, pretože JRD stavať nemohlo, je nesporné, pre koho bola stavba určená
a hneď bola aj po realizácii prevedená do vlastníctva, to znamená, že mala slúžiť pre členov družstva,
pokiaľ ide o byty pre členov družstva, dokonca na pozemku, ktorý patril do družstevného užívania.
Mal za to, že priľahlá parcela je taká, ktorá bola odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, resp.
v stavebnom konaní, bola odčlenená v takom rozsahu, v akom bola, bola väčšia a pretože išlo o

členov družstva a špecifický byt pre členov družstva priľahlá parcela bola väčšia, aby mali možnosť
aj príslušenstvá umiestniť na týchto parcelách, preto majú za to, že došlo k zákonnému vecnému
bremenu na týchto parcelách, ktoré sú aj predmetom tohto konania, pretože sú nepochybne súčasťou
vyčleneného pozemku, ktorý bol určený v stavebnom konaní. Má za to, že v čase ten, kto staval
bytovku, ten kto bol oprávnený narábať s pozemkom v tom čase PD, a stavebný úrad jednoznačne

vyčlenil priľahlý pozemok tomu miestu, kde majú byť obidve bytovky zastavané a pokiaľ sa nachádza
vecné bremeno v katastri zapísané, jednoznačne sú všetci takýmto stavom viazaní, pokiaľ nedôjde k
zmene a k tejto zmene doposiaľ nedošlo, preto majú za to, že žaloba nie je oprávnená a už vonkoncom
nejde o nepovolenú stavbu, a ani o neoprávnenú a v takom prípade na priľahlom pozemku bolo možné
umiestniť aj hnuteľné veci, nielen nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná, resp. kde je zapísané aj vlastnícke

právo. Má za to, že z týchto dôvodov je žaloba nedôvodná a žiadali ju v plnom rozsahu zamietnuť.

6.Podľa ust. § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.7.Podľa ust. § 135 c) ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu

zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

8.Podľa ust. § 135 c) ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

9.Predmetom súdneho konania je vypratanie hnuteľných vecí v rozsudku presne vyšpecifikovaných,
ktoré sa nachádzajú na parcele č. XXXX/XX o výmere 818 m2 a zapísaných na LV č. XXXX k.ú.
Č. a túto vypratanú nehnuteľnosť odovzdať žalobcom v 1. až 3.rade, zároveň odstrániť na vlastné
náklady stavbu nachádzajúcu sa na parcele č.XXXX/XX - zapísanú na LV č. XXXX - pivnica, stavbu -
hospodársku budovu zapísanú na LV č. XXXX k.ú. Č. na parcele č. XXXX/XX prikázať do podielového
spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 3. rade a zároveň zaviazať žalobcov na vyplatenie sumy 425,- eur

žalovaným v 1. a 2. rade.

10.V konaní nebolo pochybné, že dňa 29.10.2004 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu
podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, na základe ktorej žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli
vlastníctvo i k predmetnej hospodárskej budove, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. Č. titulom zmluvy

o prevode vlastníctva bytu a zároveň zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku
parc. č. XXXX/XX, v zmysle § 23 zák. č. 182/1993 Z. z..

11.Podľa čl. 1 ods. 1 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, predmetom prevodu je prevod vlastníctva bytu
č. 1 na prízemí bytového domu č. súpisné XXX, D. XX, v Čečejovciach, vlastníctva k hospodárskej

prístavbe k bytu č. X bez súpisného čísla na parcele č. XXXX/XX a zároveň aj spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

12.Podľa čl. 1 ods. 2 ako aj podľa čl. 5 tejto zmluvy nadobudnutím vlastníctva bytu vzniká kupujúcemu
k pozemkom k parcele č. XXXX/XX a k parcele č. XXXX/XX právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

13.V čl. l písm. b) je uvedené, že predmetom prevodu tejto zmluvy je aj prevod vlastníctva k
hospodárskej prístavbe k bytu č. 1 bez súpisného čísla na parcele č. XXXX/XX.

14.V čl. VI ods. 1a je uvedená kúpna cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu.

15.Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami okrem iných i parciel zapísaných na LV č. XXXX
a to parcely č. XXXX/XX, žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Č., okrem iných i parcely XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 818 m2, ktoré nadobudli po svojich právnych predchodcoch. Žalovaní sú spoluvlastníkmi
hospodárskej budovy bez súpisného čísla postavanej na parcele XXXX/XX o výmere 23 m2, zapísané
naLVč.XXXXtitulomzmluvyoprevodevlastníctvabytuzodňa29.10.2004aktomu pozemkunadobudli
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

16.Zo zhodných výpovedí strán je zrejmé, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania boli v užívaní
bývalého JRD Víťazný február, Čečejovce, ktoré tieto pozemky užívalo a podľa žalobcov neboli ich
právnymi predchodcami do družstva vnesené.

17.Z vyžiadanej dokumentácie zo Štátneho archívu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil,
že rozhodnutím Okresného národného výboru - odboru výstavby v Košiciach zo dňa 15.05.1968 č. D
-392/68 bolo vydané rozhodnutie o započatí výstavby pre Okresné výstavbové bytové družstvo v kat.
území Čečejovce s tým, že stavebný obvod je vyznačený v priloženej situácii a obsahuje časť parcely č.
XXXX/X, kde sa majú zastavať 2x 4-bytové jednotky s tým, že z parcely č. XXXX/X sa vyčlení pozemok

siahajúci pozdĺžne od záhrad (parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X) až po sieť elektrického vysokého
napätia na severnej strane. Šírka pozemku bude 60 metrov. Pri zástavbe je treba brať na osadzovanie
budov vzhľadom k ochrannému pásmu elektrického vedenia s tým, že zastavovací plán je potrebné
predložiť na odbor na schválenie odboru výstavby. Následne dňa 22.12.1968 Okresný národnývýbor odbor výstavby Košice, Výst. 8151/68 rozhodol na základe žiadosti Okresného výstavbového
bytového družstva ako investora o povolenie a prípustnosť stavby pre štvorbytovú jednotku - OVBD v
Čečejovciach. Súčasťou územného rozhodnutia je aj snímok z pozemkovej mapy zo dňa 26.04.1968.

18.Dňa 22.12.1968 bolo vydané rozhodnutie o započatí stavby - štvorbytová jednotka OBVD v
Čečejovciach, kde stavebný obvod bol určený rozhodnutím Okresného národného výboru v Košiciach,
č. Výst. D-392/68 zo dňa 15.05.1968, kde stavebníkom bolo Okresné výstavbové bytové družstvo

Košice s tým, že bytovky budú postavené na parcele č. XXXX/X. Z týchto dôkazov je zrejmé,
že predmetná stavba - hospodárska budova, ktorá je postavená na parcele XXXX/XX bola zriadená
socialistickou organizáciou - Okresným výstavbovým bytovým družstvom Košice v rokoch 1968 až
1969, táto stavba bola zriadená bez súhlasu vtedajšieho vlastníka tejto parcely a to organizáciou -
družstvom. Taktiež bolo vykonaným dokazovaním preukázané - vyhlásením vlastníkov obytného domu
zo dňa 10.09.2008, že predmetná hospodárska budova bola zrealizovaná v 60-tych rokoch, čo len

potvrdzuje tú skutočnosť, že tieto stavby skutočne realizovalo Okresné bytové družstvo Košice a nie v
tom čase existujúce JRD Víťazný február - Čečejovce.

19.Zároveň žalobcovia v 1. až 3. rade predložili do spisu aj potvrdenie PDP Čečejovce zo dňa
19.09.2011, že ich otec, resp. právny predchodca C.Á. B. nevniesol do družstva žiaden nehnuteľný

majetok.

20. Tiež v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní vstúpili do užívateľských práv k bytom, ako
aj k rozsahu užívania nehnuteľností hospodárskej budovy, žalovaní tvrdili, že z hospodárskej budovy
si vytvoril letnú kuchynku, užívali aj časť záhrady, ktorá bola oplotená a tieto užívajú od kúpy bytu, t.j. od

roku 2004, pričom potvrdili, že vstúpili do užívacích práv svojich právnych predchodcov, ktorí predmetnú
nehnuteľnosť - hospodársku budovu užíval.

21. Súd na ohliadke na mieste samom a zároveň aj výpoveďou predsedu družstva, ktorý sa na miesto
ohliadky dostavil zistil, že súčasní vlastníci bytov boli oboznámení s tým, že získavajú vlastníctvo

k hospodárskej budove, avšak pozemok nie je vysporiadaný. Zároveň ohliadkou tiež zistil, že na
nehnuteľnosti sa nachádza chliev, kurníky, unimobunka, je oplotený hospodársky dvor, pracovné stoly
a stavebný materiál, že na parcele 1242/98 majú postavený chliev, kurníky, unimobunku, pracovný
stôl, stavebný materiál, tento je oplotený a na parcele č. 1242/41 sa nachádza pivnica (zemľanka) bez
súpisného č. 1242/98.

22.Taktiež bolo zistené, že žalovaní do užívateľských práv k bytom ako aj v rozsahu užívania k
nehnuteľnosti, hospodárskej budovy vstúpili tak, ako to užívali pôvodní nájomníci a v takom rozsahu
ich užívajú dodnes s tým, že z hospodárskej budovy si vytvorili letnú kuchynku, užívali aj časť záhrady,
ktorá je oplotená a takto nehnuteľnosť užívajú približne 15 rokov.

23. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že hospodárska budova bola postavená
socialistickou organizáciou, pričom táto stavba bola realizovaná bez súhlasu vlastníkov, postavená
na cudzom pozemku od počiatku neoprávnene. Užívateľom tohto pozemku bolo Poľnohospodárske
družstvo, ktoré tento pozemok bolo oprávnené užívať na iný účel (poľnohospodársky), keďže išlo o

ornú pôdu, nie k postaveniu predmetnej hospodárskej budovy. Stavba bola postavená bez stavebného
povolenia a bez kolaudačného rozhodnutia a tento zásah do vlastníckeho práva žalobcov pretrváva
až doposiaľ. Postavenie tejto stavby, ktoré bolo realizované socialistickou organizáciou, v danom
prípade Okresným výstavbovým družstvom, na cudzom pozemku bolo od počiatku neoprávnené a
preto súd túto stavbu vyporiadal v súlade s ust. § 135c ods. 2 OZ, pričom podľa právneho stavu

platného v dobe zriadenia tejto stavby (z ust. § 489 OZ v platnom znení do 31.12.1982) je zrejmé,
že i tzv. súkromné vlastníctvo bolo chránené proti neoprávneným zásahom a preto je potrebné, aby
súdy poskytli ochranu vlastníckeho práva žalobkyniam v súčasnom období. Stavbu zriadila socialistická
organizácia bez toho, aby v tejto dobe mala zriadenie stavby na cudzom pozemku riadny právny
titul. Novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 509/1991 Zb. nahradila v súlade s

odstránením preferencie tzv. socialistického spoločenského vlastníctva pôvodné ustanovenie § 221
OZ, ustanovením § 135c OZ. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IŠ 599/2003, „ak bola zriadená
stavba tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku po 01.04.1964 od počiatku neoprávnene,
je treba vykonať jej vysporiadanie podľa § 135c OZ, i keď išlo o stavbu zriadenú pred 01.01.1992“.Na pozemku vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov v priebehu rokov 1968 až 1970 bola
postavená hospodárska budova, t.č. na parcele č.XXXX/XX o výmere 23 m2.

24.Právny predchodca žalobcov - otec C. B., nikdy na postavenie tejto hospodárskej stavby súhlas
nedal. Táto stavba bola postavená Okresným výstavbovým družstvom, (pričom družstvo tieto pozemky
užívalo ako ornú pôdu) na cudzom pozemku, bola vybudovaná bez stavebného povolenia a touto
hospodárskou budovou sú v podstate znehodnocované pozemky žalobcov. Preto v súlade s ust. §
135c OZ súd môže poskytnúť ochranu vo forme odstránenia stavby, prikázania stavby do vlastníctva

žalobcov alebo zriadením vecného bremena, pričom súd dospel k záveru, že odstránenie stavby ako
bolo pôvodne navrhované, nie je hospodárne, a podľa znaleckého posudku nejde o vysokú náhradu,
ktoráprichádzadoúvahy. Súdpretomalzato,žeprikázanie stavbyhospodárskejbudovy dovlastníctva
žalobcov za náhradu podľa vypracovaného znaleckého posudku je spravodlivé, správne, hospodárne
a účelné, a preto rozhodol tak, že stavbu prikázal do ich vlastníctva za náhradu.

25.Pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľností, v konaní mal súd za preukázané, že žalovaní majú na parcele
č. 1242/98 o výmere 818 m2 umiestnené hnuteľné veci, ako chliev, kurníky, unimobunku, oplotenie,
pracovné stoly a stavebný materiál a tieto pozemky neoprávnene užívajú, preto súd rozhodol, že sú
povinní predmetné nehnuteľnosti vypratať, a to v súlade s ust. 135c Občianskeho zákonníka.

26.Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, je Slovenská republika právnym štátom založeným na úcte k
právam a slobodám človeka a občana, neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a
spravodlivosť (nález Ústavného súdu SR, napr. 1 alebo I US 17/99, I US 54/02). Tento článok je
základným interpretačným návodom činnosti všetkých orgánov štátnej moci SR.

27.Podľa čl. 20 ods. 3 prvá a druhá veta Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužívať na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

28.Žalovaní cestou právneho zástupcu poukazovali na ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.
(bytový zákon), že príslušenstvom domu medzi inými sú aj stavby, ktoré sa nachádzajú na pozemku

patriacom k domu (priľahlý pozemok) a takým je aj hospodárska budova, pivnica a podobne. Aj keď
zákonpredpokladá,žesúurčenénaspoločnéužívanieaslúžiatomutodomuapriprevodebytov vdome
malo byť vzniknúť spoluvlastníctvo k takémuto príslušenstvu v zmysle ust. § 19 ods. 1 bytového zákona,
môže byť toto príslušenstvo vyňaté zo spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytových a nebytových
priestorov, čo bolo aj v tomto prípade a vyplýva to aj zo samotnej zmluvy o prevode. Môže byť preto

len vo vlastníctve vlastníkov jedného bytu, čo sa aj reálne v prejednávanej veci aj stalo, no stále
bude zdieľať rovnaký vlastnícky režim s vlastníctvom bytu a na veci nemení nič ani to, že k parcele
č.1242/41, na ktorej hospodárska budova stojí, je dokonca evidované aj zákonné vecné bremeno v
súlade so zákonom o bytoch, ktoré je obsiahnuté aj v čl. 1 bod 2 zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
K otázke priľahlého pozemku, zastávajú názoru, že ide nepochybne o parcelu č. 1242/98 a z nej

odvodené parcely, tieto boli určené na žiadosť stavebníka - Poľnohospodárskeho družstva, ktorému
svedčilo právo družstevného užívania (a bolo oprávnené rozhodovať aj o zastavaní pozemku na
miesto vlastníkov), a to stavebným úradom v územnom rozhodnutí z 15.05.1968, v dôsledku ktorého
bola z pôvodnej role odčlenená parcela tak, aby novovybudované bytovky mali aj potrebné zázemie,
keďže ide o vidiek. V danom prípade pozemky už boli vedené ako samostatné parcely v katastri

nehnuteľností - geometrický plán v čase prevodu prvého bytu ani nebol potrebný, a preto podľa názoru
právneho zástupcu žalovaných, sú priľahlými parcelami k bytovým domom a na zápis zákonného
práva vecného bremena do katastra nie je potrebný geometrický plán, ak vecné bremeno je v rozsahu
celej už samostatne evidovanej parcely v katastri nehnuteľností, majú za to, že na základe práve
tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu došlo k zákonnému vecnému bremenu i k priľahlým parcelám

určených už pri výstavbe a aj užívaných s užívaním domu, resp. následne vlastníkmi bytov, ďalej
zastavajú názor, že nešlo o neoprávnenú stavbu, pretože Jednotnému roľníckemu družstvu svedčilo k
predmetným pozemkom právo družstevného užívania, ktoré aj bolo realizované, v rámci ktorého bolo
oprávnené pozemok zastavať bytovkou pre svojich členov alebo pracovníkov, a preto sa inštitút
neoprávnenej stavby nemôže vzťahovať na túto otázku.

29.Súd k vyššie uvedeným skutočnostiam uvádza, že v súlade s ust. § 23 zákona o vlastníctve
bytov § 182/1993 s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj
spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlémupozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvu o prevode vlastníctva bytu
na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku
a na priľahlom pozemku.

30.Podľa ods. 5 citovaného zákona, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

31.Podľa ods. 6 citovaného zákona spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené

na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej
len príslušenstvo), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia,
prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k tomu (priľahlý pozemok).

32.Pokiaľ žalovaní argumentujú skutočnosťou, že s ohľadom na dlhoročné pokojné užívanie pozemku,

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo stavby vydržali, súd poukazuje na skutočnosť, že
užívajú pozemok žalobcov práve z titulu zákonného práva zodpovedajúce vecnému bremenu, podľa
§ 23 zákona č. 182/1993. Je pravdou, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva k bytu okrem bytu
nadobudli aj vlastníctvo k hospodárskej prístavbe bez súpisného čísla a podľa zmluvy nadobudnutím
vlastníctva bytu vzniká kupujúcemu k pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Zákon o

vlastníctve bytov však nepozná pojem hospodárskej prístavby k bytu, ktorá navyše z hľadiska právnej
terminológie je neznámym pojmom aj v stavebnom zákone, či k vykonávacím predpisom k stavebnému
zákonu, táto v skutočnosti hospodárska budova nemôže byť príslušenstvom k domu a už vonkoncom
nie bytu, a preto nadobudnutím vlastníctva k bytu nemohol vzniknúť žalovaným k pozemku (k parcele,
na ktorej je postavená hospodárska budova) zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu

(rozsudok krajského súdu 3Co/152/2011 zo dňa 11.10.2011). Zároveň žalobkyne v konaní preukázali
aj skutočnosť, ktorú potvrdili správou z Poľnohospodárskeho družstva Čečejovce, že ich otec C. B.
poľnohospodársku pôdu do družstva nikdy nevniesol.

33. Súd je toho názoru, že v danom prípade nedošlo k právu doživotného užívania, keďže právny
predchodca žalobcu jednak nebol členom družstva, a ani pozemky do družstva nevniesol.

34. Zák. č. 122/1975 Zb. s poľnohospodárskych družstvách, v § 36 ods. 1 písm. a) stanovoval
povinnosť členov družstva združiť do spoločného družstevného hospodárenia všetky pozemky, ktoré

vlastnia alebo na ktorých hospodária v čase vstupu do družstva, pojem vlastniť, použitý v tomto
ustanovení, zahŕňal v sebe nielen výlučné vlastníctvo, ale aj spoločné vlastníctvo, t.j. spoluvlastníctvo.

35.Podľa ust. § 37 ods. 1 - k pozemkom združeným do spoločného družstevného hospodárenia,
(„združené pozemky“), ponúklo družstvo právo družstevného užívania, a v súlade s u st. § 37 ods. 3

písm. c) zriaďovať na družstevných pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva aj obytné domy v
rámci podnikovej bytovejvýstavby,atedaprávo družstevnéhoužívania pôdybolovýslovne bezplatné
a časovo neobmedzené a majiteľovi pozemkov takto zostalo holé vlastníctvo, bez akýchkoľvek
oprávnení (pozri Štefanovič M. Pozemkové právo, Bratislava, Eurounion, 2004, str. 39 - 40).

36. Pokiaľ právny predchodca žalobcov nevniesol pozemky do družstva, nešlo o združené pozemky
a družstvo nemalo oprávnenie tieto pozemky zastavať. Pokiaľ právny predchodca žalobcov pozemky
do družstva nevniesol, a nebol členom družstva, nesporne ide o neoprávnenú stavbu.

37.Súd zároveň rozhodol aj o povinnosti žalovaných vypratať hnuteľné veci na parcele č. 1242/98
(zapísané na LV č. 1932 kat. územie Čečejovce), a to chliev, kurníky, unimobunku, oplotenie
hospodárskeho dvora, pracovné stoly a stavebný materiál, ktoré skutočnosti, že sa na predmetnej
parcele nachádzajú, súd zistil priamo na mieste samom, a to ohliadkou, a tieto skutočnosti neboli ani

rozporované žalovanými, a zároveň tiež rozhodol aj o odstránení pivnice (zemľanky), ktorá je postavená
na parcele č 1242/98, tiež na tej istej parcele (vo vlastníctve žalobcov 1. až 3.), ktorá podľa žalovaných
im slúžila ako priestor na odkladanie zemiakov.38.Stavbu - hospodársku budovu, postavenú na pozemku vlastnícky patriacom žalobcom v 1. - 3.
rade, prikázal do ich vlastníctva a v súlade so ZP č. 17/2016 , ktorý znalec ohodnotil na sumu 425,-
eur, prikázal vyplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. - 2. rade.

39.Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

40.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a strane, ktorá mala v konaní úspech,
priznal náhradu trov vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po

právoplatnosti rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník (ust.§ 262 ods. 2).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)