Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/104/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205054
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8515205054.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobkyne: F. H., nar. X.X.XXXX, bytom J.i XXX/
XX, XXX XX Y., právne zast. Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom, AK so sídlom Čajakova 5, 040
01 Košice proti žalovaným: 1./ S. Y., bytom V. I. nad K. XX, B. XX P., 2./ Obec V. I. nad K., B. XX V. I. nad
K. 2, IČO: 00 330 159, obaja právne zast. Mgr. Tomášom Kreibikom, advokátom, AK so sídlom Opálová
18, 040 11 Košice v konaní o určenie povinnosti oplotiť pozemok, o žiadosti žalobkyne o oslobodenie

od súdnych poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.8.2014 a doplnenou dňa 3.11.2014 sa žalobkyňa
domáhala: 1./ určenia, že hranica medzi pozemkami parcely KN-E č. 51/1, vo výmere 692 m2, orná
pôda na LV XXX v k. ú. V. I. nad K. vo vlastníctve žalobkyne a medzi pozemkom parcely KN-C č.
2 - o výmere 1 662 m2, ostatné plochy na LV XXX v k. ú. V. I. nad K. vo vlastníctve žalovaného
v 2. rade je vytýčená styčnými kolíkmi podľa geometrického zamerania na mieste a potom v zmysle
katastrálnej mapy na parcele č. 2 a katastrálnej mapy určeného operátu na parcelu č. 51/1, registra E,

podľa znaleckého dokazovania vykonaného na mieste samom za účasti znalca a účastníkov konania,
2./ uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku na vlastné náklady oplotiť pozemok obecného cintorína vhodným oplotením v časti, ktorá tvorí
hranicu medzi uvedenými pozemkami, aby sa zabránilo voľnému prechodu osôb, zvierat a najmä, aby sa
tým zabránilo hrozbe možného omylu vykopania hrobu, pochovania nebožtíka a postavenia náhrobného
pomníka na pozemku žalobkyne.

2. Žalobkyňa následne podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2015, vzala návrh späť voči
žalovanému v 1. rade v celom rozsahu a voči žalovanému v 2. rade vzala návrh späť v prvom výroku,
týkajúcom sa určenia hranice medzi pozemkami uvedenými vyššie z dôvodu, že pre určovaciu žalobu
je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, pričom hranica medzi pozemkami v čase späťvzatia
návrhu nebola sporná, aj keď zo strany žalovaného v 2. rade došlo k vážnym pochybeniam kvôli

chybnému určeniu hranice a osadeniu plota. Súd uznesením č. k. 5C/224/2014-56 zo dňa 15.10.2015
zastavil konanie v I. výroku petitu žaloby a v prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie,
kde bude rozhodnuté o trovách celého konania. Vylúčená vec sa vedie pod sp. zn. 5C/104/2015.
Podaním, doručeným súdu dňa 01.12.2015, žalobkyňa zobrala návrh späť celkom z dôvodu vykonania
nápravy zo strany žalovaného v 2. rade ešte pred pojednávaním a rozhodnutím súdu. Náprava
bola uskutočnená na vlastné náklady žalovaného v 2. rade vhodným oplotením hranice pozemku

obecného cintorína od susediaceho pozemku žalobkyne. Súd s poukazom na zákonné ustanovenia
a s prihliadnutím na to, že k späťvzatiu návrhu v II. výroku petitu žaloby došlo skôr, než sa začalopojednávanie a v takomto prípade nie je potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu, uznesením
č. k. 5C/104/2015-61 zo dňa 8.2.2016, konanie celkom zastavil. O trovách konania vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol tak, že priznal žalovanému v 1. rade trovy konania,

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vo výške 102,85 eur. O trovách konania žalobkyne a
žalovaného v 2. rade súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto
uzneseniu v časti jeho druhého a tretieho výroku, týkajúceho sa trov konania, podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.

3. Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 21.12.2016, č. k. 2Co/81/2016-83, zrušil uznesenie vo
výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Tunajšiemutýmtorozhodnutímuložilpovinnosťrozhodnúťožiadostižalobkyneooslobodeníodsúdnych
poplatkov a vyrovnať sa s aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade o nároku na náhradu trov konania, pričom tunajší tunajší súd mal aj opätoven rozhodnúť o
nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade podľa ustanovenia § 256

ods. 1 C.s.p. v uznesení naznačených intenciách. Javí sa, že žalovanou uvádzané skutočnosti by
odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, rešpektujúc názor
odvolaciehosúduvyjadrenývcitovanomrozhodnutí,opätovnerozhodolonárokustránsporunanáhradu
trvo konania.

4. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. Ustanovenie § 257 C.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného
ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému inak patrí ich náhrada. Dôvodom
na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré Civilný
sporový poriadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú

úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné,
zárobkové, majetkové a iné pomery strán, procesný postoj strán, a to na obidvoch stranách sporu,
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom
právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo
všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

8. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, citované zákonné
ustanovenie sa má vykladať prísne reštriktívne. Súd mal za to, že v tomto prípade existujú okolnosti
majúce výnimočný charakter, pre ktorý súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila späťvzatím žaloby zastavenie konania,

čím vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade, avšak s prihliadnutím na okolnosti
veci a celkový výsledok konania, kedy sa žalobkyňa napriek podanému späťvzatiu žaloby úspešne
domáhala oplotenia pozemku, ma odvolací súd za to, že vo vzťahu nároku na náhradu trov konania
medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je na miestne a bude aj správna aplikácia vyššie citovaného
ustanovenia § 257 C.s.p. upravujúceho odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a

zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V neposlednom rade je potrebné
poukázať na charakter tohto súdneho sporu, ako aj majetkové pomery žalobkyne, ktorá ako ovdovelá
matka troch maloletých deti si musela na obranu svojich majetkových práv požičať finančné prostriedky.
Práve vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k rozhodnutiu, pre ktoré nárok na náhradu trov konania
žalovanému v 1. rade nepriznal.

9. O trovách konania žalobkyne a žalovaného v 2. rade súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP,
podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Žalobkyňa pri odstránení
protiprávneho stavu, ktorý spôsobil žalovaný v 2. rade, preukázane postupovala v záujme hospodárnostia v snahe vyhnúť sa súdnemu konania a vzniku trov takéhoto konania. Odstránenie tohto protiprávneho
stavu dosiahla žalobkyňa až vykonaním právnych krokov voči žalovanému v 2. rade, podaním žaloby a
začatím konania na súde, v ktorom s ohľadom na správanie žalovaného v 2. rade bola úspešná. Pokiaľ

žalobkyňa musela zobrať žalobu späť pre správanie žalovaného v 2. rade, spočívajúce v oplotení vyššie
špecifikovaného pozemku, o ktoré sa domáhala podaním žaloby, potom je potrebné konštatovať, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobkyňa žalobu zobrala späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znášala by trovy žalovaného žalobkyňa. Vzhľadom na účel podanej žaloby a výsledok

konania možno konštatovať, že nárok žalobkyne na náhradu trov konania pri výroku I. a II. žaloby je
potrebné posudzovať ako jeden spoločný nárok na náhradu trov konania, ktorý vznikol žalobkyni voči
žalovanému v 2. rade ako strane, ktorá svojím správaním procesne zavinila zastavenie konania. Súd
preto priznal žalobkyni voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, kde bude rozhodnuté o výške trov

konania pre súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody),
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).