Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213039
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6412213039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
5C/117/2012 - 198 zo dňa 22. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/117/2012 - 198 zo dňa 22. 04. 2015 p o

t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16. 04. 2015
zamietol. Súd žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2.Okresnýsúdpredrozhodnutímvovecisamejskúmal,čisúsplnenépodmienkypreprerušeniekonania
na základe návrhu žalobcu zo dňa 16. 04. 2015, ktorý súdu doručil dňa 16. 04. 2015, o ktorom
návrhu na prerušenie konania okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 22. 04. 2015 tak, že návrh na
prerušenie konania zamietol, keď nezistil dôvody na prerušenie konania ani v zmysle § 109 ods. 1, písm.
b) OSP a ani v zmysle § 109 ods. 2, písm. c) OSP (platného a účinného v čase rozhodovania okresného
súdu). Okresný súd vo vzťahu k návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal prerušenia konania z dôvodu, že
sa vedie konanie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - Ministerstvo spravodlivosti

SR Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Dospel
k záveru, že toto konanie nie je dôvodom, ktorý by zakladal nutnosť prerušenia konania o návrhu na
majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu s poukazom na obsah prejudiciálnych otázok a s poukazom na
základ žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáha v konaní sp. zn. 5C/117/2012 plnenia, keď namieta
nesprávny úradný postup, a to nerozhodnutie o návrhu na vydanie poverenia v zákonom stanovenej
lehote. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

3. Okresný súd následne posúdil i žalobu žalobcu vo veci samej a z vykonaného dokazovania mal za
preukázané,ževdanejveciniesúsplnenéhmotnoprávnepodmienkyprezodpovednosťštátustanovené
ustanovením § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody spolu s nárokom na nemajetkovúujmu na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd
v zákonnej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo k vzniku škody na strane
žalobcu na základe nesprávneho úradného postupu súdu. Na základe vykonaného dokazovania súd

prvej inštancie mal preukázané, že v exekučných spisoch sp. zn. 13Er 207/2008 (v spise 5C 114/12),
9Er 10/2009 (v spise 5C 123/12), 9Er 11/09 (v spise 5C 141/12), 6Er 12/09 (v spise 5C 138/12), 4Er
882/2009(vspise5C161/12),5Er10/09(vspise5C168/12),13Er9/09(vspise5C184/12),6Er1055/08
(v spise 5C 115/12) súd zistil, že boli žiadosti o udelenie poverenia doručené v období do 1.6.2010. Vo
všetkých uvedených spisoch bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pričom súd vo všetkých

uvedených exekučných spisoch rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia tak, že poverenie vydal a
vydal ho v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. V ostatných exekučných spisoch (okrem spisu 13Er
698/2010 - v spise 5C 171/12) bola podaná žiadosť o udelenie poverenia po 1.6.2010, čiže súd už nebol
viazaný 15-dňovou lehotou na vydanie poverenia. Avšak súd poukazuje na to, že aj v týchto veciach
napriek tomu, že lehota nebola daná, súd rozhodol o vydaní poverenia v 15-dňovej lehote. V spise 13Er
698/10 (v spise 5C 171/12) podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie dňa 16.7.2010, pričom exekučným titulom bol hore špecifikovaný rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu. Súd vydal poverenie dňa 03. 08. 2010. Vzhľadom na to, že žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 16. 07. 2010, na rozhodnutie o vydaní poverenia sa
nevzťahovala 15-dňová lehota. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia súd je zo zákona povinný
skúmať exekučný titul, a v prípade zistenia rozporu so zákonom návrh exekútora na vydanie poverenia

zamietnuť. Takéto konanie súdu si vyžaduje širší časový priestor na preskúmanie exekučného titulu, a
to z pohľadu aplikácie spotrebiteľského práva a následného posúdenia zákonnosti vedenej exekúcie na
podklade konkrétneho exekučného titulu. Súd je toho názoru, že súd konal vo všetkých veciach, aj vo
veci 13Er 698/2010 bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov, konal priebežne. Súd nevzhliadol žiadne
prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Všeobecný

súd, konajúci o náhrade škody a náhrade nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. môže sám
skúmať,čikonalexekučnýsúdbezzbytočnýchprieťahov.TútootázkuriešilNajvyššísúdSRvrozhodnutí
z27.11.2003,sp.zn.3Cdo134/2003akootázkuzásadnéhoprávnehovýznamu.Súdpoukazujepritomaj
na tú skutočnosť, že žalobca ako oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadné
návrhy či už na zmenu exekútorov, alebo žiadosti o udelenie poverenia, resp. iné podania, a tak zaťažil

všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým administratívno-
technickým zdržaním. V r. 2010 v agende Er napadlo na súd 6.360 vecí, pričom tieto veci v uvedenom
čase vybavovali piati sudcovia, ktorí vybavovali aj inú agendu.

4. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy

nie je odôvodnený z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie je potrebné vyhodnocovať aj
predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v zmysle § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.
z. Takýmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a
odôvodňoval by jej výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny

úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v
odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy (rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 668/2014 zo dňa 17. 12. 2014).

5. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania žalovanou súd prvej inštancie poukázal na to, že žaloba

žalobcu bola doručená súdu dňa 27. 09. 2012, žalobca podával žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku dňom 23. 04. 2012, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola, došlo k spočívaniu
premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj § 19 ods. 1, 3 zákona
č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na plynutie 3-ročnej premlčacej doby nárok žalobcu by bol premlčaný, čo
sa týka spojených spisov sp. zn. 5C/114/2012, 5C/123/2012, 5C/141/2012, 5C/138/2012, 5C/168/2012,

5C/184/2012 a 5C/115/2012. Keďže žaloba žalobcu nebola dôvodná už v samom právnom základe
uplatneného nároku, nebol dôvod, aby súd vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom
základe uplatneného nároku. Vec právne posúdil podľa § 1 písm. a), c), § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods.
1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP na základe zásady úspechu. Hoci žalovaná mala vo veci

plný úspech, v konaní jej žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň

musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo
doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu

nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu

mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok
spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.

Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom; za danej situácie, okresný
súd preto nemal vec meritórne prejednať. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Vo vzťahu k majetkovej škode v odvolaní namietal, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o
majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdaje, pričom v tejto časti namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Okrem iného ďalej namietal, že nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na

správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj
prostredníctvomznaleckéhoposudku,ktoréhovyhotoveniezabezpečil.Žiadalrozsudokokresnéhosúdu
zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu

podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncetrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Krajský súd, ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol

právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené
v odvolaní žalobcu odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací

súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil
žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa
týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď žalobu žalobcu
zamietol, rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, pričom okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s

vtedy platným ustanovením § 132 OSP, súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre
rozhodnutie a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného
v čase rozhodovania okresného súdu.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne

argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, a preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu, ktoré namietajú
vnútornú rozpornosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nie sú opodstatnené.

14. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do

rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva
EÚ,prebiehajúcomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.7C/6/2010,odvolacísúdvdôvodochodkazuje
na podrobné zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že pre rozhodnutie súdu

vo veci samej nevyvstala potreba aplikácie práva EÚ (s prihliadnutím na návrh žalobcu na prerušenie
konania z dôvodu prebiehajúceho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010)
a v dôsledku toho ani nebolo potrebné položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky ohľadom výkladu
práva EÚ a z rovnakého dôvodu teda neexistuje ani dôvod na prerušenie konania, že pred Súdnym
dvorom EÚ prebieha konanie o prejudiciálnych otázkach položených Súdnemu dvoru EÚ, v konaní

vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Správne preto súd prvej inštancie návrh
žalobcu, ktorým sa domáhal prerušenia konania, z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP, platného a účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie. S prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného v podanom odvolaní, odvolací
súd ešte dodáva, že pokiaľ žalobca sa podaním zo dňa 15. 11. 2013 domáhal prerušenia konania do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, odvolací súd poukazuje na to,
že o tomto návrhu súdu prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 5C/117/2012 - 77 zo dňa 10. 12. 2013;
na odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu vo veci rozhodoval odvolací súd Krajský súd v Banskej
Bystrici, pričom uznesením č. k. 13Co/1384/2014 - 120 zo dňa 17. 02. 2015, uznesenie okresného súdu

potvrdil z dôvodu, že odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia
súdu prvej inštancie. Procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh na prerušenie konania.
Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd právne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho uznesenia, s
ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožnil a v podrobnostiach na ne odkázal. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 03. 2015. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Ústavný súd SR

opakovane odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu
ochranu a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresného
súdu, pričom žalobca svoj nárok odvodzuje od postupu toho-ktorého okresného súdu. Ústavný súd
SR sťažnosti žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto vec (viď napr.
sp. zn. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013) s odôvodnením, že okolnosť, že o veci napriek rozhodnutiu

nadriadeného súdu rozhoduje sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru strany sporu z
prejednávaniavylúčený,niejedôvodomnauplatnenieriadnychamimoriadnychprostriedkovpodľaOSP
(vtedy platného a účinného) a Ústavný súd SR nemá právomoc preskúmavať námietky sťažovateľa, ževo veci rozhodol nezákonný sudca. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania nadriadený súd nevylúčil, nakoľko nebol zákonným sudcom v predmetnej veci.

15. K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

16. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
prihodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymizávermisúdunastranedruhej.Okresnýsúdneporušil
právo strán sporu na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna

relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd porušil
jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca nemal možnosť oboznámiť sa so
všetkýmipredloženýmidôkazmialebostanoviskamiavyjadriťsaknimscieľomovplyvniťsúdnekonanie.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe, odvolací
súd preskúmaním zistil, že žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 08. 10. 2013, ktoré

vyjadrenie bolo doručené žalobcovi, ako aj právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22. 10. 2013. Za danej
situácie nemožno súdu prvej inštancie vyčítať nesprávny procesný postup s prihliadnutím aj k tomu,
že strany sporu boli na pojednávanie dňa 22. 04. 2015 riadne predvolané, právny zástupca žalobcu,
ako aj žalobca prevzali predvolanie na pojednávanie dňa 19. 03. 2015, rovnako aj žalovaný, pričom
žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil. Žalobca žiadnym spôsobom prítomnosť

neospravedlnil. Podaním zo dňa 16. 04. 2015 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie, pričom z obsahu
spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 20. 04. 2015 právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho
žiadosť o zrušenie pojednávania neakceptuje a pojednávanie dňa 22. 04. 2015 bude realizované. Je
zrejmé,žeboladodržanálehotavzmysle§115ods.2OSPažalobcoviničnebránilo,keďžemaldostatok
času na prípravu na pojednávanie, dostaviť sa na pojednávanie.

17. Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 22. 04. 2015, strany sporu na
toto pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,

napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil; len podaním zo dňa 16.
04. 2015 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní. Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní
neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol,
okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101

ods. 2 OSP bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh
na prerušenie konania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa
dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci bez jeho prítomnosti
na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za postup súdu, ktorým
by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu,

listinnými dôkazmi, a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa
žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu
prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani
žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie
pojednávania okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 OSP prejednal a rozhodol.

18. Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred
súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej. Žalobca v návrhoch na začatie konanie tvrdil, že okresný súd rozhodol

o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

19. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora, ktorou požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu spočívala predovšetkým v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Odvolací súd preskúmaním veci zistil,že vo všetkých exekučných konaniach (okrem konania sp. zn. 13Er/698/2010) bolo súdom rozhodnuté
o vydaní poverenia pre súdneho exekútora v 15-dňovej lehote. V konaní sp. zn. 13Er/698/2010 súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonania exekúcie dňa 16. 07.

2010, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 03. 08. 2010 a keďže súd je povinný skúmať exekučný titul, ktoré konanie
si vyžaduje širší časový priestor na preskúmanie exekučného titulu, a to aj z pohľadu aplikácie
spotrebiteľského práva a následného posúdenia zákonnosti vedenej exekúcie, správne súd prvej
inštancie dospel k záveru, že aj v tomto konaní súd konal bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov a

konal priebežne. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že uvedený postup a obdobie
nemožno považovať za nesprávny úradný postup s prihliadnutím na ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

20. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá
vznikla na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov, odvolací súd na zdôraznenie

správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je zodpovednosť
objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku
tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, ďalej
existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň

jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup
pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003
Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to
nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval
vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne
mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom,
nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti, a preto okresný súd sa
dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti, a teda existenciou škody a príčinnou

súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

21. Pokiaľ žalobca vytýka súdu, že vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci, táto odvolacia námietka
neobstojí. Pokiaľ ide o dokazovanie, súd vychádzal z tých dôkazov, ktoré označil žalobca v podanej

žalobe, konkrétne dokazovanie exekučným spisom, na základe ktorého žalobca tvrdil nesprávny úradný
postup a z ktorého si uplatnil nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Rovnako neobstojí ani námietka
žalobcu, že žalovaný napriek výzve súdu sa nevyjadril k veci a že malo byť vo veci rozhodnuté
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP, keď z obsahu spisu je preukázané, že žalovaná strana
doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe.

22. Odvolací súd námietky o chýbajúcich dôvodoch pri odôvodnení rozsudku v preskúmavanej veci
považoval za nedôvodné, keď súd prvej inštancie zaujal dostatočne jasné stanovisko aj k majetkovej
škode a aj k nemajetkovej ujme tak, ako tieto boli uplatnené a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti
v zmysle § 157 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase rozhodnutia okresného súdu).

23. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd
prvej inštancie a ktoré nepovažoval odvolací súd za potrebné vzhľadom na ich presvedčivosť opätovne
uvádzať, bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny odvolacím súdom v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdený.

24. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne
aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 OSP. Hoci žalovaná bola úspešnou účastníčkou konania, právo na
náhradu trov konania si v konaní pred okresným súdom neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej právo na

náhradu trov konania nepriznal.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 251 a § 255 ods. 1 CSP. Hoci v odvolacom konaní bola úplne úspešnou stranousporu žalovaná, odvolací súd rozhodol tak, že jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že mal preukázané, že žalovanej žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli.

26. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).