Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/267/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713221463
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7713221463.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v spore žalobcu DOBREX s.r.o., so sídlom

Kpt. Nálepku 20, Michalovce, IČO: 17 077 524, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Husárom so
sídlom Alžbetina 3, 040 01 Košice proti žalovanému Mesto Michalovce, so sídlom Nám. Osloboditeľov
1015/30, 071 01 Michalovce, IČO: 00 325 490, o zaplatenie 25. 809,56 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 25.809,56 € s úrokom z omeškania 10,50 % ročne
zo sumy 25.809,56 € od 2.1.2009 do zaplatenia do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Priznávaúspešnémužalobcovináhradutrovkonaniavočineúspešnémužalovanémuvpomere100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zapísaným na tunajšom súde pod sp. zn. 9Ro 113/2010 došlým na súd 19.5.2010

proti žalovanému domáhal aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 9.512,12 € s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.358,87 € od 1.7.2008
do zaplatenia, s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.717,75 € od 1.8.2008 do zaplatenia, s
10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.076,61 € od 1.9.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 5.435,49 € od 1.10.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 6.794,36 € od 1.11.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.153,23
€ od 1.12.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.192,54 € od 1.1.2008 do

zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že po zlúčení so spoločnosťou GASO
s.r.o. so sídlom Priemyselná 14, 071 01 Michalovce, IČO: 36 202 576 dňa 23.12.2008 nadobudol do
výlučného vlastníctva žalobca nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k.ú. Y., a to parcely: č. XXXX/XX
o výmere X.XXX m2, č. XXXX/X o výmere XX m2, č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/X o výmere
XX m2, č. XXXX/X o výmere XXXX m2, č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/X o výmere XXXX
m2, nachádzajúce sa pod ulicou M. v obci Y., ktorá je užívaná ako miestna komunikácia. Aj napriek
výzvam a to listami zo dňa 19.6.2006 a 27.4.2009 adresovaných žalovanému aby sa majetkoprávne

vyporiadali pokiaľ ide o tieto nehnuteľnosti (ponúkali im tri alternatívy: zámena, nájom, predaj) na
tieto nereagovali. Z tohto dôvodu pokusom o zmier zo dňa 20.5.2009 vyzval žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2007 do 31.5.2009 vo výške 32.613,- € vychádzajúc
zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Y. MsZ č. XXX, na základe ktorého predstavuje sadzba
za nájom za pozemok nevyužívaný na podnikateľské účely v lokalite R. vo výške 3,3191 €/m2/rok a
všeobecná trhová cena je na úrovni 2,5 € - 3,- €/m2/rok. Po zohľadnení všetkých okolností žiadal
úhradu 1,50 €/m2/rok do 28.5.2009. Vzhľadom na to, že žalovaný dobrovoľne neplnil tak žalobca sa

domáhal voči žalovanému v tomto spore vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2008
do 31.12.2008 vychádzajúc zo sumy 1,50 € za 1 m2 za rok. Vo veci súd dňa 8.7.2010 vydal platobný
rozkaz č. k. 9Ro 113/2010-21, proti ktorému podal žalovaný, v ktorom namieta, že nie je v tomto spore
pasívne legitimovaný, pretože nikdy nebol vlastníkom cesty (komunikácie) na predmetných parcelách.Vo vyjadrení k tomu odporu žalobca poukázal na to, že on nikdy netvrdil, že žalovaný je vlastníkom tejto
komunikácie,ktorájepostavenánavyššieoznačenýchparceláchaletvrdil,žeideomiestnukomunikáciu
žalovaného, po ktorej denne prechádza na ulici M. viac ako XXXX občanov tohto mesta a cca XXX

motorových vozidiel. Poukázal aj na to, že v prípade, ak dôjde k uzavretiu nadjazdu na ulici Y., tak je
plne využívaná ako príjazdová komunikácia do mesta Y.. Uviedol, že pokiaľ ide o výpočet bezdôvodného
obohatenia vychádzal z trhovej ceny nájmu v tejto lokalite a v danom čase. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p.
sa podaním odporu platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a vec bola prevedená náhodným výberom
do reg. „C“ a ďalej vedená pod sp. zn. 21C 162/2010.

2. Na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp. zn. 20C 138/2010, v ktorom sa žalobca voči žalovanému
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom istom právnom základe ako vo vyššie označenom
spore a to v celkovej sume 36.000,- € s prísl. Súd v tomto spore na pojednávaní konanom dňa
10.9.2012 vyhlásil uznesenie, ktorým spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Y.
pod sp. zn. 21C 162/2010 a sp. zn. 20C 138/2010 na spoločné konanie s tým, že sa bude naďalej

vec viesť pod sp. zn. 20C 138/2010 (č.l. 149 spisu sp.zn. 20C 138/2010, pripojený spis č.l. 12a).
Následne dňa 1.10.2012 rozhodol v spore sp. zn. 20C 138/2010 rozsudkom č.k. 20C 138/2010-158
tak, že vyhovel sčasti žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36.000,- €, úrok
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 21.000,- € od 2.1.2008 do zaplatenia, 10,50 % ročne
zo sumy 15.000,- € od 2.1.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 3.324,46 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Nárok žalobcu voči žalovanému
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2008 do 2.8.2008 v sume 9.512,12 € s
prísl. vylúčil na samostatné konanie s tým, že vo vylúčenom konaní bude rozhodnuté aj o trovách
tohto vylúčeného nároku. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.
5Co 381/2012-191 zo dňa 26.9.2013. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa

22.11.2013 v spojení s označeným rozsudkom odvolacieho súdu.

3. Vec, ktorej predmetom je vyššie označený vylúčený nárok žalobcu bola zapísaná pod sp. zn. 20C
267/2013, t.j. nárok žalobcu voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
1.6.2008 do 31.12.2008 v sume 9.512,12 € s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.358,XX € od

1.7.2008dozaplatenia,s10%úrokomzomeškaniaročnezosumy2.717,75€od1.8.2008dozaplatenia,
s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.076,61 € od 1.9.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 5.435,49 € od 1.10.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 6.794,36 € od 1.11.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.153,23
€ od 1.12.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.192,54 € od 1.1.2008 do

zaplatenia a náhrady trov konania, ktorý nárok odôvodnil tak ako je to uvedené v ods. 1.

4. Následne podaním zo dňa 14.12.2012 doručeným súdu 17.12.2012 (č.l. 21 spisu) žalobca navrhol,
aby súd pripustil rozšírenie žaloby a to tak, že za sporné obdobie, t.j. od 1.6.2008 do 31.12.2008
navrhuje, aby mu žalovaný uhradil viac o sumu 11.XXX,88 € z pôvodne žalovanej sumy 9.512,12

z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 1/2012
vypracovanom znalcom Ing. Jánom V. v konaní vedenom pod sp. zn. 20C 138/2010, ktorý dospel k
záveru, že trhová cena mesačného nájomného za predmetné nehnuteľnosti je 4,679 € za m2. Navrhol
teda, aby súd pripustil zmenu žaloby a to tak, že bude uložená žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi
sumu 21.000,- € s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 21.000,- € od 2.1.2009 do zaplatenia a trovy

konania. O tejto zmene žaloby bolo rozhodnuté uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
19.5.2014 tak, že ju súd pripustil (č.l. 24 spisu).

5. Žalobca podaním doručeným súdu 20.2.2017 (č.l. 229 spisu) navrhol, aby súd pripustil ďalšie
rozšírenie žaloby a to tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť mu uhradiť sumu bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 1.6.2008 do 21.12.2008 25.809,56 € s úrokom z omeškania 10,50 % ročne zo
sumy 25.809,56 € od 2.1.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Tento ďalší návrh na pripustenie
zmeny žaloby odôvodnil tým, že dňa 20.9.2016 podľa § 209 CSP predložil súdu znalecký posudok č.
115/2016, ktorý vypracoval znalec Ing. Marián S., ktorý aj v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 8C 90/2011 vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX, ktorý sa týka toho istého predmetu sporu

a medzi tými istými stranami sporu, s ktorým znaleckým posudkom sa stotožnil aj okresný súd, ktorý
rozhodol v označenej veci dňa 29.5.2015 s tým, že krajský súd potvrdil toto rozhodnutie a toto nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.12.2016. Poukázal na vyššie označené sporné nehnuteľnosti, ktoré bez právneho
dôvodu žalovaný užíva a vzhľadom na závery tohto znaleckého posudku, ktorý určil cenu nájmu vovýške 4,070 € za 1 m2 za rok z tohto dôvodu rozšíril pôvodne žalovanú sumu o 6XX,08 € mesačne ako
cenu obvyklého nájomného, čo za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008 predstavuje sumu o 4.809,56
€ viac oproti pôvodne uplatňovanému nároku vyplývajúceho z podania zo dňa 14.12.2012, na základe

ktorého bola rozšírená žaloba na sumu 21.000,- €. Pokiaľ ide o výpočet tejto sumy tak vychádzal z toho,
že celková výmera nájomnej plochy predstavuje 10XX1 m2 x 4,070 €, t.j. 44.244,97 € za rok : 12 =
3.3XX,08 € mesačne x 7 mesiacov, t.j. za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008, čo predstavuje sumu
25.809,56 €. O tejto zmene návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 20C 267/2013-232 zo dňa 13.3.2017.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.3.2017 (č.l. 232 spisu).

6.Predmetomtohtosporujetedapopripustenízmeny(rozšírenia)žaloby(ods.5odôvodneniarozsudku)
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v plnení bez právneho dôvodu -
nájomného za predmetné nehnuteľnosti, ktorých je žalobca vlastníkom, ktoré vzniklo za obdobie od
1.6.2008 do 21.12.2008 v sume 25.809,56 € s úrokom z omeškania 10,50 % ročne zo sumy 25.809,56
€ od 2.1.2009 do zaplatenia a náhrada trov konania. Žalobca si tento nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia uplatňuje na tom základe, že tvrdí že žalovaný užíval bez právneho dôvodu (nájomnej
zmluvy) v spornom období od 1.6.2008 do 31.12.2008, t.j. 7 mesiacov nehnuteľnosti vedené na LV
č. XXXX k. ú. Y., ktorých je vlastníkom a takto sa na úkor neho obohatil. Pokiaľ ide o výpočet tejto
sumy tak vychádzal z toho, že celková výmera nájomnej plochy predstavuje 10XX1 m2 x 4,070 €,
t.j. 44.244,97 € za rok : 12 = 3.3XX,08 € mesačne x 7 mesiacov, t.j. za obdobie od 1.6.2008 do

31.12.2008, čo predstavuje sumu 25.809,56 €. V priebehu sporu žalobca ďalej poukázal na skutočnosť,
že predmetná nehnuteľnosť, ktorého obvyklý nájom predstavuje vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorý je predmetom sporu za sporné obdobie sa nachádza pod miestnou komunikáciou na ulici M. a
je nesporné, že sa jedná o jedine možnú cestu do a z mesta Y. z Košíc a do Košíc, v prípade ak
dôjde k uzávierke nadjazdu ako príjazdu do mesta. Táto cesta je denne využívaná zamestnancami a

zákazníkmi spoločností, ktoré tam sídlia a preto nie je možné podľa jeho názoru aplikovať koeficienty
podobné, ako boli aplikované znalcom v znaleckom posudku, ktorý predložil žalobca, pokiaľ ide o
užívanie nehnuteľnosti pod obchodným domom „H.“. Trval na tvrdení, že sa plánuje stavba diaľničného
privádzača, ktorý by sa mal napájať na predmetnú nehnuteľnosť, t.j. na cestu, ktorá sa nachádza na
nehnuteľnostiach, ktorá skutočnosť vyplýva z Územného plánu mesta Y. a zmien a doplnkov č. 5 na

strane 16. Poukázal na to, že v spore boli predložené dva znalecké posudky a preto podľa jeho názoru
v zmysle sporového poriadku dostatočne preukázal svoj nárok voči žalovanému.

7. Žalovaný žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Jednak namietal nedostatok
jeho pasívnej legitimácie z vyššie uvedených dôvodov. Tvrdil, že k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo

v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. právo vecného bremena. Nepopieral skutočnosti, že nedošlo k určeniu
vlastníckeho práva k tejto cestnej komunikácii ale žalovaný nemôže byť v horšej situácií ako keby
túto komunikáciu vlastnil. Poukázal na to, že vecné bremena, ktoré sú zriadené zo zákona sa riadia
špecifickým režimom. Poukázal na to, že podľa cit. zákona vecné bremená, ktoré vznikli podľa § 4
ods. 1 nevznikajú za náhradu, pretože sa v tomto zákone toto neuvádza, ale toto právo na náhradu

vzniká v zmysle článku 11 ods. 4 Listiny základných ľudských práv. Pokiaľ ide o finančnú náhradu z
tohto vecného bremena, tak je nepochybne jednorázová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia.
Preto poukázal na ust. § 4 ods. 2 cit. zákona, z ktorého je jednoznačné, že vlastník pozemku je povinný
strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav a teda podľa
jeho názoru, ak by bolo žalobe vyhovené, tak by došlo duplicitne k uspokojeniu nárokov žalobcu,

pretože by dostal opakovanú finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a po pozemkových
úpravách by mohol dostať náhradný pozemok. Čo sa týka samotného uplatňovania tohto nároku zo
strany žalobcu, tak namietal, že je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca nadobudol vlastníctvo
k týmto nehnuteľnostiam v situácií, o ktorej si musel byť vedomý, že vylučuje akékoľvek podnikateľské
využívanietejtonehnuteľnosti.Vzniesolnámietkupremlčaniazdôvodu,žeprávonafinančnúnáhraduza

vecné bremeno sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote, o čom svedčí aj rozsudok NS SR sp. zn.
7Cdo 26/2014 ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 1/2016. Ďalej poukázal na to, že náhrada, ktorú
žiada žalobca je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi a použité koeficienty znalcami v
znaleckých posudkoch, ktoré boli vypracované a ktoré aj žalobca predložil v tomto spore s tým, že sú
neprimerané a tvrdil, že boli porovnávané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v lokalitách v centre mesta

a na ulici M., čo je neporovnateľné. Poprel tvrdenia žalobcu, že v tomto prípade ide nehnuteľnosti, za
ktoré žiada obvyklý nájom žalobca, ktoré nachádzajú v lukratívnej časti mesta Y., t.j. že na ich mieste
je plánovaná v budúcnosti stavba privádzača z diaľnice do mesta Y.. Popieral aj tvrdenia žalobcu, žeby
táto cesta je užívaná obyvateľmi mesta Y., ktorí tam podľa tvrdenia žalobcu dochádzajú za prácou dozávodov, ktoré sa pri ceste nachádzajú. Namietal závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom
Ing. Mariánom Furdom č. 115/2016. Tvrdil, že koeficienty, ktoré znalec použil sú neprimerané a to
minimálne v časti K2 povyšujúcich faktorov, kde bol použitý koeficient 2,5 a za to isté obdobie v centrálnej

pešej zóne ten istý znalec za to isté obdobie použil koeficient 1,1 pri koeficiente polohovej diferenciácie
koeficient na M. 3,85 a v centrálnej mestskej zóne - obchodný dom H. 3,973. Takisto namietal aj ďalšie
koeficienty, ktoré v znaleckom posudku použil znalec a považoval ich za neprimerané. Popieral tvrdenia
znalca v znaleckom posudku, že v územnom pláne mesta Y. je určená táto komunikácia ako príjazdová
na budúcu diaľnicu a tvrdil, že tomu tak nie je. Ako dôkaz o tomto svojom tvrdení predložil súdu žalovaný

Územný plán mesta Y. (č.l. 172 a nasl.) - Zmeny a doplnky č. 2, číslo uznesenia 151/2012 zo dňa
24.4.2012, ako aj znalecký posudok č. 41/2012 vypracovaný Ing. Mariánom S. zadávateľom COOP
Jednota Y. ( č.l. 176), v ktorom znalec použil metódu polohovej diferenciácie a ktorý sa týka zisťovania
obvykléhonájomnéhovcentrálnejmestskejzóne(ODH.)vobdobírokov2007a2008,kdeznalecdospel
ku koeficientu 3,973 a na ulici M. 3,85, pretože znalec vychádzal z predpokladu, že účelová komunikácia
je v územnom pláne mesta určená ako príjazdová komunikácia k budúcej diaľnici ale to tak nie je, čo aj

vyplýva z ÚZP mesta Y. - zmeny a doplnky č. 2, ktorý predložil.

8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal.

11. Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

12. Súd zistil z listinných dôkazov, ktoré predložili strany sporu tento skutkový stav:

13. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. Y. zo dňa 27.4.2009 (č.l. 8 spisu) vyplýva, že na tomto sú evidované
okrem iných aj parcely reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a
parcely reg. „E“ a to č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX

m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, č. XXXX/X
- orná pôda o výmere XXX m2, č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a ako výlučný vlastník je
zapísaná GASO spol s.r.o. so sídlom Priemyselná 14, Y. 071 01, ktoré nadobudol titulom kúpnej zmluvy
V XXXX/XX. z.d. 10.6.2005 - S.. Z výpisu z OR Okresného súdu Košice I oddiel: Sro vložka 533/V (č.l.
6) týkajúceho sa žalobcu - DOBREX s.r.o. súd mal za preukázané, že žalobca je právnym nástupcom

zaniknutej spoločnosti GASO, s.r.o. čo znamená, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností
a je teda aktívne legitimovaný v tomto spore ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností aj
pokiaľ ide o sporné obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008, za ktoré si uplatňuje vydanie bezdôvodného
obohatenia. O skutočnosti, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti v celkovej výmere 10XX1 m2 sa
nachádzajú pod ulicou M. a Pekárenskou v meste Y., a ktoré sú užívané ako miestne komunikácie

svedčia snímky z mapy a zakreslenie predmetných nehnuteľností s ich geometrickým vyčlenením. Túto
skutočnosť považuje súd za nespornú a za jednoznačne preukázanú, pretože vyplýva aj zo záverov
právoplatného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 1.10.2012 č. k. 20C 138/2010-158. Z odôvodnenia tohto
rozsudku vyplýva, že žalobca sa v tejto veci žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 1.6.2007 do 31.5.2008 z dôvodu, že je vlastníkom nehnuteľností vedených

na LV č. XXXX k. ú. Y. na tých istých skutkových základoch ako v tomto spore. Čo sa týka námietok
žalovaného týkajúcich sa základu nároku žalobcu, t.j. či vôbec vznikol nárok žalobcovi na vydanie
bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe ako to tvrdí žalobca tak súd poukazuje na to, že
o tomto už jednoznačne rozhodol súd prvej inštancie vyššie označeným rozsudkom, ktorý bol potvrdený
rozsudkom odvolacieho súdu. Žalovaný aj označenom spore popieral svoju pasívnu legitimáciu a tvrdil,

že nie je vlastníkom predmetnej komunikácie - cesty, že táto neslúži všetkým občanom mesta, ale
len tým, ktorí sú účelovo viazaní na jej užívanie, avšak súd prvej inštancie po tom čo vykonal v
spore dokazovanie na základe ich výsledkov dospel k záveru, že na strane žalovaného dochádza k
bezdôvodnémuobohateniunaúkoržalobcuzdôvodu,ževôbecniejerozhodujúce,čijevlastníkomcestyale žalovaný ako obec má postavenie verejnoprávnej korporácie, ktorá vlastní majetok a zabezpečuje
vlastnými príjmami a hospodárením v zmysle vlastného rozpočtu aj mestskú hromadnú dopravu, úpravu
predmetných miestnych komunikácií a má zisky od živnostníkov a rôznych organizácii majúcich svoje

sídla, resp. prevádzky na vstupe z týchto komunikácií a to ulici Pekárenskej a M. a preto, ak nie je vo
všeobecnoprávnej rovine, t.j. zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, ktorým
pozemky vo vlastníctve žalobcu sú a tieto patria tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného
obohatenia na strane obce a to plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože aj keď existuje právny dôvod užívania tohto verejného priestranstva, nejde o titul,

podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie, alebo strpenie užívania majetku treťou
osobou bolo poskytované bezplatne. Žalobca má jednoznačne obmedzené svoje vlastnícke právo a
musí strpieť obmedzenie tohto svojho vlastníckeho práva, keďže pozemky, na ktorých sa nachádza
verejné priestranstvo - miestna komunikácia sa nachádzajú v zastavanom území obce a mesto nimi
zabezpečuje plnenie svojich úloh a tieto komunikácie sú využívané hlavne občanmi mesta Y., avšak
nielen nimi, preto má súd za to, že pozemky vlastnícky patriace žalobcovi užívané neobmedzeným

okruhom užívateľom, avšak najmä obyvateľmi a občanmi mesta Y., avšak na úkor žalobcu, ktorý je
povinný to strpieť, aj keď by mohol užívaním týchto pozemkov dosiahnuť iné príjmy a iný účel, avšak
žalovaný disponujúci majetkom žalobcu užívaním týchto pozemkov plní svoje verejné funkcie súvisiace
s uspokojovaním potrieb občanov tak, ako to má stanovené zákonom a preto je jeho povinnosťou
vydať bezdôvodné obohatenie predstavujúce všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je potrebné

aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady. Žalovaný disponujúci majetkom žalobcu mohol užívaním
jeho vlastníctva plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním verejných potrieb občanov, čo je
jeho povinnosťou stanovenou zákonom, ktorú by musel plniť iným spôsobom, resp. by ju v danej lokalite
pokiaľ by nebolo vlastnícke právo žalobcu obmedzené nemohol plniť vôbec. Z odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané a

súdom prvého stupňa aj riadne vyhodnotené na základe vykonaného dokazovania, že na predmetných
nehnuteľnostiach v posudzovanom období ako aj v súčasnosti sa nachádza miestna komunikácia, teda
cesta, ktorá umožňovala obyvateľom mesta a nielen im vojsť do mesta Y., dostaviť sa na ich pracovné
miesto, podnikateľom majúcimi svoje prevádzky na vstupoch predmetných nehnuteľností a v súčasnej
dobe je po tejto miestnej komunikácii zabezpečovaný jediný vstup do mesta Y. z Košíc a že teda

ide o verejné priestranstvo, ktoré je využívané nielen občanmi mesta Y., ale v prevažnej miere týmito
občanmi a obyvateľmi mesta Y.. Okrem toho uviedol, že je potrebné okrem toho dodať, že rozhodujúca je
skutočnosť pre spôsob súčasného užívania komunikácie, lebo v konaní bolo jednoznačne preukázané,
že uvedené miestne komunikácie, ktoré sa nachádzajú na žalovaných parcelách sa aj využívajú ako
miestne komunikácie aj v súčasnosti. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný

vykonáva aj ich správu, že stará sa o ich údržbu, opravu, ktoré povinnosti mu vyplývajú o. i. aj zo
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Preto poukázal na ust. § 3d ods.3
cit. zák., z ktorého vyplýva, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí a na ods. 6 cit. ust. a to,
že vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave
zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Podľa § 9 ods. l veta prvá cit. zák., závady v zjazdnosti

diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Keďže súd
prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. z. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania tak rozsudok potvrdil ako vecne správny.
14. Zo záverov vyššie označeného rozsudku, ktorým súd rozhodol v spore sp. zn. 20C 138/2010,

z ktorého bola vylúčená vec o nároku žalobcu, ktorý je predmetom tohto sporu vyplýva, že súd
o ňom nerozhodol a tento vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že obdobie od 1.6.2008 do
31.12.2008, v ktorom vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi voči žalovanému
nebolo predmetom znaleckého dokazovania, ktoré súd v označenom spore nariadil, a z ktorého
záverov pri stanovení výšky nároku uplatňovaného žalobcom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia

vychádzal. Súd preto na účely zistenia výšky bezdôvodného obohatenia za toto sporné obdobie, od
1.6.2008 do 31.12.2008, ktoré predstavuje v danom prípade obvyklé nájomné za užívanie predmetných
nehnuteľností uznesením č. k. 20C 267/2013-31 zo dňa 28.7.2014 nariadil znalecké dokazovanie a
ustanovil znalca z odboru poľnohospodárstva, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy Ing.
Jána V., ktorému uložil povinnosť, aby stanovil trhovú cenu mesačného nájomného za predmetné

nehnuteľnosti za sporné obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008 s tým, aby vzal do úvahy pri určení ceny
nájomného skutočnosť, že na týchto pozemkoch je postavená inžinierska stavba - miestna komunikácia.
Ustanovenýznalecvypracovalznaleckýposudokč.8/XXXX (č.l.39anasl.),zozáverovktoréhovyplýva,
že ročné nájomné predstavuje sumu 34.341,49 € za tieto nehnuteľnosti, čo predstavuje sumu 2.861,79€ mesačne s tým, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov predstavuje sumu 243.000,- € s použitím
metódy polohovej diferenciácie. Žalobca namietal závery znaleckého dokazovania poukazujúc na to, že
pri jeho vypracovaní vyhádzal len z informácii, ktoré mu poskytol žalovaný pri ohliadke na mieste samom

konanej dňa 5.2.2015, ktorej termín oznámil len žalovanému. Neprihliadal na jeho písomné oznámenie
doručené súdu 16.2.2015 ako ani telefonické informácie a namietal, že nedostatočná miestna znalosť
znalca sa prejavila najmä pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov pri východiskových hodnotách.
Jedná sa o koeficienty v bode 4 - všeobecnej situácie, ktorý je daný vyhl. č. 492/2004 Z.z. v rozpätí od
0,9 do 1,1 a aj napriek tomu, že tieto komunikácie sú denne využívané minimálne 30 podnikateľskými

subjektmi, ktoré tam sídla, ako aj ďalšími dodávateľskými a odberateľskými subjektmi. Je zaradená v
územnom pláne mesta Y. ako diaľničný privádzač a preto tam je aj vyhlásená stavebná uzávera. Je
zrejmá ich nepopierateľná dôležitosť pre hlavný ťah medzinárodného významu pri uzávierke nadjazdu
smerom na Košice alebo z Košíc. Koeficient, ktorý určil znalec a to 1 nevystihuje daný stav a je v rozpore
s metodikou výpočtu a podľa jeho názoru mal byť vo výške 1,1. Koeficient obchodnej a priemyselnej
polohy bode 4. je stanovený vyhláškou v rozpätí od 0,90 do 1,00, pričom znalec nezohľadnil dôvody

uvedené v bode 1 a určil spodnú hranicu 0,90 a je toho názoru, že preto je potrebné prehodnotiť toto
hodnotenie na 1. Koeficient povyšujúcich faktorov bol v rozpätí od 1,00 do 3 a znalec ohodnotil na
1,80. Žalobca uviedol, že zrejme znalec nemal dostatočne preukázané informácie o vyššom využití
týchto pozemkov určených územným plánom, nech na aké slúžia v súčasnosti, keď sú plánované
ako diaľničný privádzač D1 do Michaloviec a preto za adekvátnu pokladá hornú hranicu koeficientu

na 3. Z dôvodu, že sa nevyskytuje redukujúci faktor, tak je koeficient 1. Uviedol ďalej, že podľa jeho
názoru pri správnom stanovení všeobecnej hodnoty pozemku sa zmení výrazne aj bod 3. Z uvedených
dôvodov preto žalobca mal vážne výhrady k tomuto znaleckému posudku č. 8/2015. Zároveň žalobca
predložil na podporu svojich tvrdení - výhrad k tomuto znaleckému posudku listinné dôkazy, a to vyššie
označené podanie zo dňa 16.2.2015 doručené súdu dňa 16.2.2015 (č.l. 59), Žiadosť o posúdenie

projektu - vyjadrenie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, KDI Košice zo dňa 9.12.2011 adresovanú
Slovenskej správe ciest Košice č. V.11 týkajúci sa posúdenia projektovej dokumentácie dočasného
dopravného značenia počas rekonštrukcie nadjazdu v Michalovciach na štátnej ceste I. triedy č. 50
na ulici Y., výňatok zo zápisnice MsZ Y. zo dňa 14.2.2011 (č.l. 65) a stanovisko žalovaného zo dňa
14.2.2011 (č.l. 62). Následne žalobca doplnil dokazovanie a predložil súdu Kúpnu zmluvu uzavretú dňa

9.7.2014 medzi žalovaným ako predávajúcim a Ing. Mihaľom ako kupujúcim tvrdiac, že vychádzajúc z
tejto zmluvy je výška bezdôvodného obohatenia, ktorá je predmetom sporu adekvátna. Poukázal na to,
že predmetom označenej zmluvy bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v lokalite mesta Západ,
ktoré boli využívané ako parkovisko, čím podľa jeho názoru z hľadiska verejného významu mali nižšiu
hodnotu ako predmetné nehnuteľnosti na ulici M. a Pekárenskej. Poukázal na to, že dohodnutá kúpna

cena predstavovala sumu 11.446,- € pozostávajúca z pevnej sumy XX0,- € zvyšnú časť predstavuje
nájomné za užívanie uvedeného pozemku žalovaným vo výške 10.446,- € za obdobie od 1.1.2011 do
31.3.2015, čo predstavuje výšku nájomného v sume 3,51 €/m2/rok (3,51 € x 700 m2 x 4,25 rok). Žalobca
na obranu svojich tvrdení predložil súdu znalecký posudok č. 12/2015, ktorý vypracoval Ing. Marián S.
dňa 24.2.2015 v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 90/2011, predmetom ktorého bolo tiež

určenie trhového obvyklého nájomného za obdobie od 1.1.2009 do 30.11.2012 tých istých nehnuteľnosti
(č.l. 97 - 107). Poukázal na jeho závery, ktoré porovnal so závermi znaleckého posudku vypracovaného
Ing. Kormucíkom v tomto spore s tým, že poukázal na to, že tieto sa vo viacerých kritériách rozchádzajú
a to pokiaľ ide o koeficienty: koeficient všeobecnej situácie 1 (ZP 8/2015) a 1,10 (ZP 12/2015), koeficient
obchodnej a priemyselnej polohy 0,90 (ZP 8/2015) a 1 (ZP 12/2015), koeficient povyšujúcich faktorov

1,80 (ZP 8/2015) a 2,50 (ZP 12/2015), koeficient redukujúcich faktorov 0,99 (ZP 8/2015) a 1 (ZP
12/2015), úroková miera: 3,25 % (ZP 8/2015) a 2,50 % (ZP 12/2015), výška nájmu €/m2/rok: 3,159
(ZP 8/2015) a 3,686 (ZP 12/2015). V tejto súvislosti poukázal na to, že ak by sa počítalo eventuálne s
vyššou úrokovou mierou, t.j. vo výške 3,25 % aká bola použitá znalcom Ing. V. a výškou jednotlivých
koeficientov tak ako ich určil znalec Ing. S., tak by bola výsledná výška nielen všeobecnej hodnoty

pozemku ale aj nájmu vyššia a to konkrétne v prípade hodnoteného obdobia od 1.6.2008 do 31.12.2008
by predstavovala výška nájmu 4,7918/m2/rok (10XX1 m2 x 4,7918 = 52.091,66 € : 12 = 4.340,971 x 7 =
30.386,80 €). Za žalované obdobie by teda podľa tohto výpočtu nájomné predstavovalo sumu vo výške
30.386,80 €. Okrem toho žalobca poukázal na skutočnosť, že znalec Ing. S. na rozdiel od znalca Ing.
Kormucíka je znalý miestnych pomerov a je znalec z odboru stavebníctva a na základe jeho posudku

bolo rozhodnuté aj v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 90/2011. Žalobca preto poukázal
na to, že na základe týchto skutočností, ktoré uviedol je toho názoru, že znalec Ing. Kormucík nezistil
dostatočnepomery,týkajúcesatohtosporuapretodospelknesprávnymhodnotámkoeficientov,čomalo
za výsledok nesprávne určenie výšky nájomného. Súd na základe návrhu žalobcu, ktorý mal výhrady ktomu, že nebol prizvaný znalcom na ohliadku na mieste samom, ako aj ďalšie vyššie uvedené výhrady
vypočul v spore znalca Ing. Kormucíka na pojednávaní konanom dňa 10.5.2016, ktorý sa vyjadril, že
pokiaľ ide o žalobcom namietané koeficienty týkajúce sa všeobecnej situácie, tak pri jeho určení využil

tzv. „zlatú strednú cestu“, tvrdiac, že bol poverený vypracovať znalecký posudok štátom a preto nechcel
poškodiť ani jednu zo strán sporu. Tvrdil, že pri koeficiente povyšujúcich faktorov mal za to, že čo sa týka
využitia týchto pozemkov a je na nich zhotovená stavba - komunikácia, tak nemôže už byť využívaná
na účely, na ktoré by mala byť a to je na poľnohospodársku výroku a preto ide o ponižujúci faktor. Na
druhej strane povyšujúcim faktorom je skutočnosť, že jeho hodnota je zvýšená v dôsledku toho, že ide

o pozemnú komunikáciu. Preto určil koeficient 1,8, ktorý sa blíži ku koeficientu 2 a nepoužil koeficient
3, čo predstavuje maximálne zvýšenie („zlatá stredná cesta“). Znalec uviedol ďalej, že pri vypracovaní
znaleckého posudku, keďže je znalcom z odboru pôdohospodárstva vychádzal zo záväzného stavu
zapísaného v katastri nehnuteľnosti a to, že sa jedná o ornú pôdu a nie o zastavanú plochu. Tvrdil,
že chcel vypracovať posudok metódou porovnávacou, avšak strany mu nepredložili žiadne podklady -
nájomné zmluvy, z ktorých by mohol vychádzať. Po tom čo bol vypočutý znalec žalobca trval aj naďalej

na námietkach voči znaleckému posudku vypracovanom v spore znalcom Ing. V. a po predložení vyššie
označeného znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. S. v označenom spore predložil žalobca
v zmysle ust § 209 CSP súkromný znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať a to č. 115/2016 zo dňa
19.9.2016. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že pokiaľ ide o obvyklé trhové nájomné za
predmetné nehnuteľnosti, tak dospel k záverom, že ročné nájomné za 1 m2 predstavuje 4,070 € a teda

za výmeru týchto nehnuteľností 10.XX1m2 je ročné nájomné v sume 44.244,97 € a nájom za sporné
obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008, t.j. za 214 dní predstavuje 25.XX0,03 €, zaokrúhlene 25.XX0,- €
(č.l. 150 spisu). Žalovaný tieto závery znaleckého posudku namietal. Poukázal na to, že koeficienty,
ktoré použil znalec sú neprimerané a to minimálne pokiaľ ide o povyšujúce faktory a poukázal na to,
že napríklad v mestskej centrálnej zóne pri obchodnom dome H. predstavuje tento koeficient 3,973,

pričom v lokalite M. ulice je 3,85. Na podporu svojich tvrdení súdu predložil znalecký posudok č. 41/2012
vypracovaný tiež znalcom Ing. Furdom na základe objednávky COOP Jednota Y. dňa 15.5.2012 (č.l.
176 a nasl.) týkajúci sa posudzovania obvyklého nájomného v centrálnej zóne mesta Y.. Znova popieral
tvrdenia žalobcu ako aj znalca, že sa jedná o účelovú komunikáciu, ktorá v územnom pláne mesta je
určená ako príjazdová komunikácia na budúcej diaľnici, pričom podľa zmien a doplnkov č. 2 Územného

plánu mesta Y. to tak nie je.

15. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba je dôvodná
z týchto dôvodov: V prvom rade pokiaľ ide o samotný základ nároku a to je, či vôbec žalovaný je
pasívne legitimovaný v tomto spore ako aj, či sa na úkor žalobcu žalovaný v spornom období obohatil

tak, že užíval predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby uzavrel nájomnú
zmluvu tak táto otázka už bola vyriešená v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20C
138/2010 z dôvodov uvedených vyššie (ods. 16 odôvodnenia rozsudku). Vzhľadom na novú právnu
úpravu platnú od 1.7.2016 (Civilný sporový poriadok) v zmysle ust. § 193 CSP je síce pravdou, že
súd je viazaný len rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s

Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd a rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich
spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti, avšak nie je vhodné,

aby v dvoch konaniach súdy rozhodli odlišne o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových
okolností odlišne, pretože to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty (čl. 2 CSP). Preto
v tomto spore sa súd zaoberal len otázkou, či žalobcom uplatňovaná suma bezdôvodného obohatenia
za sporné obdobie je dôvodná. Pri určení výšky obvyklého nájomného súd vychádzal zo záverov
súkromného znaleckého posudku č. 115/2016 zo dňa 19.9.2016 vypracovanom znalcom Ing. Mariánom

Furdom, ktorý predložil v tomto spore žalobca, zo záverov ktorého jednoznačne vyplýva, že ročné
nájomné za 1 m2 predstavuje 4,070 € a za výmeru týchto nehnuteľností 10.XX1m2 predstavuje ročné
nájomné v sume 44.244,97 € a teda za sporné obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008, t.j. za 214 dní
predstavuje obvyklé nájomné sumu 25.XX0,- € (č.l. 150 spisu). Súd poukazuje na to, že od 1.7.2016
platí Civilný sporový poriadok v zmysle, ktorého je na stranách sporu, akým spôsobom preukážu svoje

tvrdenia a žalobca súdu predložil súkromný znalecký posudok, ktorý súd posudzoval v zmysle ust.
209 CSP a súd jeho závery akceptoval. Súd je toho názoru, že vyvrátil závery znaleckého posudku
vypracovaného znalcom Ing. Kormucíkom v tomto spore tak ako to tvrdil žalobca. Súd považoval za
dostatočne preukázané tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o nedostatky znaleckého posudku vypracovanéhoIng. Kormucíkom a to jednak to, že znalec je z odboru pôdohospodárstva a nie stavebníctva, pretože aj
napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti sú vedené v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, je nepochybné,
že sa jedná o nehnuteľnosti, na ktorých je postavená stavba - pozemná komunikácia. Preto súd vzal

do úvahy pri určení obvyklého nájmu za sporné obdobie závery znaleckého posudku vypracovaného
Ing. Furdom, ktorý dôkaz žalobca ako súkromný znalecký posudok predložil v tomto spore a žalovaný
svoje námietky voči jeho záverom žiadnym dôkazom nepreukázal. Listinný dôkaz, ktorý predložil a
to je vyššie označený znalecký posudok vypracovaný tiež znalcom Ing. Furdom sa netýka určenia
obvyklého nájomného v lokalite, ktorá je predmetom tohto sporu, ale v centrálnej mestskej zóne, čo s

týmto sporom nesúvisí. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný počas sporného obdobia,
t. j. od 1.6.2008 do 31.12.2008 užíval predmetné nehnuteľnosti, a keďže nebolo zistené, žeby medzi nimi
bola uzavretá zmluva o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, čo znamená, že žalovaný užíval predmetné
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Týmto mu vzniklo bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí žalobcovi
poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. Bezdôvodné
obohatenie v tomto prípade zodpovedá nájomnému, ktoré by žalovaný mal uhrádzať žalobcovi za

užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o samotné nájomné, treba pod ním rozumieť poskytovanú
odplatu za prenechanie určitej veci na dočasné užívanie, resp. za bratie úžitkov z nej. Výška môže byť
určená v nájomnej zmluve a ak k dohode nedôjde, je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy, pričom je treba brať zreteľ na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania, tak ako to
má na mysli ustanovenie § 671 ods. 1 Obč. zák. V tomto prípade súd pri stanovení výšky bezdôvodného

obohatenia (obvyklého nájomného) vychádzal zo záverov vyššie označeného súkromného znaleckého
posudku Ing. Furdu, v ktorom určil znalec cenu obvyklého nájomného za predmetné nehnuteľnosti za
sporné obdobie, t.j. za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008 vo výške 25.809,56 € (4,070 € x 10XX1 m2
= 44.244,97 € za rok : 12 = 3.6XX,08 € mesačne x 7 mesiacov) a preto súd žalobe v celom rozsahu a
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.809,56 €.

16. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí ak bolo vykonané v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101-110). K premlčaniu súd prihliadne iba na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

18. Súd sa zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol v priebehu sporu žalovaný a dospel k záveru,

že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností nebolo premlčané.
Žalobca si nárok na súde uplatnil za sporné obdobie dňa 19.5.2010, t.j. v dvojročnej premlčacej lehote.
Žalovaný sa užívaním pozemkov obohacoval každý deň, pričom žalobca sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedelvždyten,ktorýdeň.Zakaždýdeňbezdôvodnéhoobohateniatedažalobcoviplynulapremlčacia
doba na uplatnenie práva na jeho vydanie za daný deň na súde.

19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. XX/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 (ďalej len nariadenie vlády SR č.
XX/1995 Z.z.) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania a z tejto právnej

skutočnosti vznikol nárok žalobcom pre priznanie úrokov z omeškania. Žalobca sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 10,50 % ročne zo žalovanej sumy od 2.1.2009,
t.j. od nasledujúceho dňa po dni vzniku nároku žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd
aj v tejto časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcom úroky z omeškania takako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to vo výške platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti nájomného do zaplatenia v súlade
s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády

č. XX/1995 Z.z., s tým, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému
dňu omeškania splatenia dlhu predstavovala 10,50% a súd mu priznal nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania v tejto výške z priznanej sumy od 2.1.2009 do zaplatenia.

23. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného týkajúce sa využitia predmetných nehnuteľností a ich významu

tak aj týmito skutočnosťami sa už súd zaoberal vo vyššie označenom súdnom spore. K námietke
žalovaného, že v tomto prípade ide o nárok, ktorý je potrebné posudzovať podľa zák. č. 66/2009 Z.z.,
pretože nejde o verejné priestranstvo ako to definuje zákon a že v tomto prípade za jedná o náhradu za
vecné bremeno, pretože cesty zo štátu prechádzali na obce a mestá za základe zák. č. 66/2009 Z.z., v
zmyslektoréhobolozriadenévecnébremenokpozemkomaždoukončeniapozemkovejreformytaksúd
poukazuje na to, že zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na ktorý sa žalovaný odvoláva nadobudol účinnosť 1. marca 2009 okrem
článkov I, II a III, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2009, t.j. po spornom období, za ktoré si žalobca
uplatňuje v tomto spore vydanie bezdôvodného obohatenia.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže žalobca mal vo veci
plný úspech tak mu priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 100%. Po

právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).