Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200755
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718200755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej v právnej veci plnoletého dieťaťa
(navrhovateľka): D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O.. Y. č. XXXX/X, zastúpená splnomocneným
zástupcomMgr.PatrikomPálffym,bytomI.,O..F.č.XXXXX/XX,protiosobepovinnejplatenímvýživného
(otec): I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - Y., O.. M. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom
JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom I., ul. Z.. Y. č. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté
dieťa, o odvolaní plnoletého dieťaťa (navrhovateľka) a osoby povinnej platením výživného (otec) proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5Pc/6/2018-65 zo dňa 25. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. mení tak, že osoba povinná platením výživného (otec)
I. Y. je povinný prispievať na výživu plnoletého dieťaťa (navrhovateľky) D. Y. sumou 160 eur mesačne
od 28.02.2018 do 31.08.2018 a od 01.09.2018 naďalej sumou 190 eur mesačne vždy do každého 20.
dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa (navrhovateľky) D. Y..

Zameškané výživné za obdobie od 28.02.2018 do 05.04.2019 v sume 600 eur súd povoľuje osobe
povinnej platením výživného (otec) I. Y. splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným

výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V ostatnej časti návrh navrhovateľky zamieta.

Vo výroku IV. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 23P/208/2012-70 zo dňa 03.12.2012
vo výroku o zvýšení výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5Pc/6/2018-65 zo dňa 25.07.2018 rozhodol, že osoba povinná
platením výživného I. Y., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť zvýšené výživné na plnoleté dieťa D. Y.,
nar. XX.XX.XXXX vo výške 160 eur mesačne od 28.02.2018 vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred
(výrok I.). Zameškané výživné od 28.02.2018 do 31.07.2018 v sume 151 eur súd povolil osobe povinnej
platením výživného splácať v 10-eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným

do úplnej úhrady pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia jednej splátky (výrok II.).
Vo zvyšnej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamietol (výrok III.). Návrh na zvýšenie výživného
vo výške 100 eur mesačne od 28.02.2018 zastavil (výrok IV.). Týmto dochádza k zmene rozsudkuOkresného súdu Martin č. k. 23P/208/2012-70 zo dňa 03.12.2012 vo výroku o zvýšení výživného (výrok
V.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že D. Y. ako plnoleté dieťa (ďalej „navrhovateľka”) podala návrh na zvýšenie

výživného voči osobe povinnej platením výživného (ďalej „otec”) dňa 28.02.2018, ktorým žiadala ho
zaviazať prispievať na ňu zvýšeným výživným vo výške 300 eur mesačne od podania návrhu na
tom skutkovom základe, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom, ktorý nadobudol
právoplatnosť 03.01.2013 a ktorým bol otec zaviazaný prispievať na ňu výživným v sume 130 eur
mesačne. Od uvedeného času sa zmenili pomery na jej strane v tom, že je študentkou strednej školy, v

súvislosti s návštevou ktorej má zvýšené výdavky. Otec žiadal návrh na zvýšenie výživného zamietnuť.
Nárok navrhovateľky bol súdom posudzovaný v súlade s ust. § 78 ods.1, § 62 ods. 1,2, 4,5 a § 75
ods. 1 zák. č. 35/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine”. V roku 2012, kedy bolo rozhodované
naposledy o výške výživného vtedy ešte na maloletú, mal súd preukázané, že táto bola vo veku
13 rokov, plnila si povinnú školskú dochádzku na druhom stupni základnej školy. S matkou žila v
spoločnej domácnosti, rodičia nemali žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a táto skutočnosť pretrvala aj

do rozhodovania súdu v predmetnej veci. Matka navrhovateľky mala v danom období priemerný čistý
mesačný príjem v sume 587,74 eur, otec v sume 566 eur. K zmene bytových pomerov na strane rodičov
od tohto rozhodnutia nedošlo. Došlo len k zmene ich príjmov, resp. pracovných možností. Navrhovateľka
bola študentkou 3. ročníka obchodnej akadémie. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca, tento v roku
2017 dosahoval čistý mesačný príjem v sume 770 eur. Od januára 2018 do marca 2018 jeho príjem bol

v čistom v sume 707,42 eur. Podstatná zmena na strane otca nastala od 12.04.2018, kedy tento bol
práceneschopný, kedy došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu tým, že poberal nemocenské dávky
18 eur denne s preukázaním výšky dávok v mesiaci máj 2018 sumu 578 eur a v mesiaci jún 2018 sumu
560 eur. U matky navrhovateľky bol zistený príjem za rok 2017 priemerne v čistom v sume 707,42 eur,
následne v roku 2018 priemerne mesačne v sume 682,54 eur. Súd konštatoval, že od doby posledného

rozhodnutia dňa 03.12.2012 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, avšak na
strane otca nedošlo k takému zásadnému zvýšeniu jeho príjmov, aby bolo dôvodné rozhodnúť o zvýšení
výživného o 70 eur mesačne. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne, a to aj vrátane obdobia,
kedy sa vo veci konalo a aj v čase, kedy bol práceneschopný. Ako dôvodné zvýšenie výživného súd videl
zvýšiť výživné o sumu 30 eur, čo bolo primerané možnostiam a schopnostiam otca a zodpovedalo by

to aj možnostiam úhrady potrebných výdavkov na strane navrhovateľky. U otca je predpoklad dlhodobej
práceneschopnosti. Preukazoval súdu, že bude hospitalizovaný v mesiacoch júl a august 2018. Na
strane otca nebolo možné zohľadniť všetky jeho výdavky s poukazom na zákonné ustanovenia § 62
ods. 4, 5 Zákona o rodine, pretože úvery, výdavky s motorovým vozidlom nemohli byť zohľadnené
ako výdavky, ktoré majú prednosť pred výživným. Na skutočnosti týkajúce sa bývania, konfliktných

vzťahov medzi navrhovateľkou a rodičmi zo strany účastníkov neboli navrhované žiadne dôkazy na
preukázanie ich tvrdení, preto sa s tým súd v rozhodnutí nevysporiadal ako so skutočnosťami, ktoré by
boli preukázané, ale len tvrdené. O zvýšení výživného rozhodol od podania návrhu plnoletým dieťaťom
od 28.02.2018 do 31.07.2018. Za toto obdobie otec platil výživné 130 eur mesačne, preto zameškané
výživné pri zvýšení o 30 eur mesačne za dané mesiace bolo 151 eur (5 x 30 eur a 1 deň februára 2018 v

sume 1 eur). Zameškané výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur mesačne
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku vzhľadom na jeho súčasné príjmy. Navrhovateľka, ktorá
žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 eur, v priebehu konania svoj návrh na zvýšenie výživného o 100
eur mesačne vzala späť, teda výživné požadovala zvýšiť na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu.
Po čiastočnom späťvzatí súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, ďalej len „C. m. p.“ a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
pretože účastníci trovy konania si neuplatnili a zo spisu nevyplynuli okolnosti, ktoré by odôvodňovali
priznávať náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a otec.

3. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolaním napadol rozsudok okresného súdu do
výrokov I., II. a V. z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) Žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť a priznať mu právo na
náhradu trov konania.
Považoval rozhodnutie súdu za nespravodlivé a zmätočné, i napriek nesporným skutočnostiam
nasvedčujúcim tomu, že nie je v jeho silách platiť tak vysoké výživné. Otec uviedol, že dlhodobo bývana sídlisku, ktorý je vlastníctvom jeho matky a na túto domácnosť riadne prispieva, čo akoby súd však v
úvahu nebral a na tento nesporný fakt neprihliadal. On skutočne nežije nadštandardne. I napriek tomu,
že za r. 2017 mal čistý príjem (spolu s pohyblivou čiastkou mzdy za riadnu dochádzku) na úrovni 750 eur,

bolo pre neho platenie výživného vo výške 130 eur mesačne nákladné a len s vypätením maximálneho
možného úsilia dokázal toto výživné platiť. Argumenty protistrany o tom, že je vlastníkom auta a preto
je dôvodné platiť zvýšené výživné predsa nemôžu obstáť. Ide o vozidlo zn. Dacia nižšieho štandardu,
na ktoré si poctivo šetril dlhé roky a bolo zakúpené za účelom prepravovania do zamestnania z dôvodu
jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Na dovolenky nikdy nechodil. Považoval za nepravdivé, že

by dcére, ako uviedla v návrhu nikdy neprispel okrem výživného žiadnou čiastkou alebo by nemal o ňu
záujem. Rovnako aj jej zvýšené náklady na školu. Na zahraničnom pobyte bola len raz, nevenuje sa
žiadnemu športu, okuliare nenosí, jej zdravotný stav je dobrý. Otec tiež v odvolaní (zo dňa 08.08.2018
- poznámka odvolacieho súdu) uviedol, že od 12.04.2018 až doposiaľ je práceneschopný a lekár mu
vzhľadom na jeho zdravotný stav neodporučil robiť nadčasy. Aj jeden deň vymeškaný v práci počas
kalendárneho mesiaca znamená, že zamestnávateľ mu neprizná 30 %-nú pohyblivú čiastku k základnej

mzde. Jeho jediný príjem predstavuje suma 560 eur, z ktorej prispieva na domácnosť matke sumu 100
eur, sumu 100 eur na stravu a sumu 130 eur výživné na dcéru. Zo zostávajúcej čiastky platí pôžičku 94
eur, ktorú si zobral za účelom zakúpenia (a na odporučenie lekára) zdravotníckych pomôcok z dôvodu
jeho zdravotného stavu. Posledné zostávajúce peniaze je nútený si odkladať na nevyhnutné každoročné
pravidelné výdavky súvisiace s jeho povolaním (poistka, psychotesty a pod.). Teraz bol aj na liečení

v Národnom endokrinologickom ústave v Ľubochni, kde mal zvýšené výdavky, ktoré súd nezaujímali
a nebral jeho tvrdenia predložené dôkazmi v úvahu. Nemá drahý mobil a ešte drahší paušál ako má
dcéra. Ďalej otec poukázal na to, že v roku 2012, keď sa výživné zvyšovalo na dcéru na sumu 130 eur
tak mal v podstate rovnaký zárobok ako teraz. Životné náklady sa zvýšili pomaly aj v násobkoch, avšak
jeho mzda sa zvýšila len o pár centov. Podľa neho dcéra by sa mala snažiť nájsť si brigádu a potom

si tej situácii prispôsobiť svoje nie nevyhnutné náklady na svoju potrebu. Súd na jednej strane uvádza,
že u jeho osoby je predpoklad dlhodobej práceneschopnosti vzhľadom na jeho tvrdenia a že nedošlo
na jeho strane k zásadnému zvýšeniu jeho príjmov ale na druhej strane považuje zvýšenie výživného
za dôvodné. Suma 160 eur predstavuje takmer 30 % z celého jeho príjmu pričom nevie dokedy bude
práceneschopný.

4. Navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolaním napadla rozsudok
okresného súdu do výrokov I., II. a III. z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu, že neprihliadol dostatočne na v konaní
preukázanú skutočnosť, že otec bol po dlhšiu dobu schopný splácať úver na automobil, ktorý využíva

len pre svoje potreby a nie je ochotný sa podieľať na zvýšených nákladoch na jej živobytie. Požadovaná
suma výživného vo výške 200 eur mesačne je adekvátna jej veku ako plnoletej, ktorá sa stále pripravuje
na svoje budúce povolanie. Podľa navrhovateľky súd na jednej strane konštatuje, že na strane otca
nebolo možné zohľadniť všetky jeho výdavky s poukazom na § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, pretože
úvery, výdavky s motorovým vozidlom nemohli byť zohľadnené ako výdavky, ktoré majú prednosť pred

výživným, avšak túto skutočnosť nepremietol do zvýšeného výživného. Podľa vyjadrenia otca platí
zákonnú poistku za auto v sume 113,36 eur, havarijnú poistku vo výške 347,63 eur ročne, mesačne
hradí pohonné hmoty vo výške 60 eur a úver vo výške 94,44 eur mesačne, pritom náklady otca v
súvislosti s automobilom a úverom predstavujú sumu 192,85 eur mesačne, čo je 122,85 eur menej ako je
požadované zvýšenie výživného o sumu 70 eur, teda zo sumy 130 eur na sumu 200 eur. Navrhovateľka

navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši výživné na sumu
200 eur mesačne.

5. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že
navrhovateľka už nevie akým spôsobom doslova „vytĺcť“ od neho finančné prostriedky a tak sa uchyľuje

k tvrdeniu, že je schopný splácať úver na automobil a nie je ochotný podieľať sa na zvýšených nákladoch
na jej živobytie. Uviedol tiež, že navrhovateľka si v prípade ak má zvýšené výdavky na svoju osobu
môže aj brigádnicky privyrábať, prípadne študovať externe a mať riadne zamestnanie. V dnešnej dobe
tak mladí ľudia úplne bežne fungujú. Navrhovateľka ho kontaktuje len vtedy keď potrebuje peniaze, inak
si na neho nespomenie za celý rok ani raz. Na záver otec poukázal na to, že v pracovnom kolektíve

v spoločnosti, kde pracuje, platí z kolegov najvyššie výživné (zväčša sú to sumy okolo 80 - 100 eur
mesačne). Naposledy jeho čistá mzda nepresiahla úroveň 500 eur, z čoho zvýšené výživné vo výške
160 eur, prípadne 200 eur, tak ako žiada navrhovateľka je skutočne nepredstaviteľné.6. Navrhovateľka na odvolanie otca písomne nereagovala.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362
C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355
ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a rozsudok v napadnutej
časti zmenil (§ 388 C. s. p.).

8. V preskúmavanej veci okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal otca platením zvýšeného
výživného na navrhovateľku vo výške 160 eur mesačne od podania návrhu t.j. 28.02.2018 a to po
porovnaní okolností v čase posledného rozhodovania o výživnom s okolnosťami zistenými v čase
súdneho rozhodovania. Dospel k záveru, že od doby posledného rozhodnutia dňa 03.12.2012 došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky ako i otca. Za dôvodné považoval preto zvýšiť
výživné o sumu 30 eur mesačne, čo bolo primerané možnostiam a schopnostiam otca a zodpovedalo

by to aj možnostiam úhrady potrebných výdavkov na strane navrhovateľky.

9. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z
predpokladu,ževýživnésavždyurčujepodľastavu,ktorýexistujevčase,keďsúdrozhodujeovýživnom.

Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov.

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a
úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli

odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť
odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne,
napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti
s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami

prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu
povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade
v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí
ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac
skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k

maloletému dieťaťu. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie výživného.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných
dôkazov dospel v podstate k správnym skutkovým zisteniam ku dňu svojho rozhodnutia aj správne

rozhodol o výške zvýšeného výživného. Bolo nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane
navrhovateľky v súvislosti s jej vekom a prechodom na druhý stupeň školskej dochádzky - strednú školu.
K zmene došlo aj na strane otca, ktorého príjem sa v roku 2017 a do marca 2018 zvýšil (zo sumy 566 eur
na sumu 770 eur mesačne). Odvolanie otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné nakoľko podstatným
vdanejvecibolahlavnezmenapomerov,ktoránastalanastranenavrhovateľky.Jehopráceneschopnosť

od 22.04.2018 ku dňu rozhodnutia okresného súdu (25.07.2018) trvala len prechodnú dobu. Nebolo
možné otcom poukazovať na to, že iní jeho kolegovia platia výživné v nižšej sume pretože rozsah
potrieb detí, príjmov a výdavkov rodičov je v každej rodine rozdielny. S tvrdením, že by navrhovateľka
mala brigádovať sa odvolací nestotožnil poukazujúc na to, že táto nastupovala do denného štúdia
posledného4.maturitnéhoročníkagymnázia,sktorýmštúdiomsúnepochybnespojenénáročnéškolské

povinnosti. Čo sa týka odvolania navrhovateľky zotrvávajúcej na navrhovanej sume výživného odvolací
súd tiež musel prihliadnuť na zárobkové pomery otca v rozhodnom čase, na výšku ktorých mala vplyv aj
práceneschopnosť otca. Okrem toho bol názoru, že aj matka navrhovateľky má povinnosť podieľať sa
na výživnom s poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. S ohľadom na jej

zárobkové pomery, v podstate rovnaké s otcom, by ju stíhala povinnosť výživného v podstate rovnakou
sumou. Takže s ohľadom aj na takúto celkovú sumu nebol dôvod zvýšiť výživné na navrhovanú sumu
200 eur mesačne. Určenú výšku výživného v sume 160 eur mesačne považoval preto aj odvolací súd
za opodstatnenú.12. Nakoľko po rozhodnutí okresného súdu došlo k zmene pomerov na strane otca v tom, že došlo k
ukončeniu jeho práceneschopnosti dňom 12.08.2018, odvolací súd s poukazom na ust. § 68 C. m. p.

doplnil dokazovanie za účelom zistenia zárobkov rodičov navrhovateľky od ich zamestnávateľov. V tejto
súvislosti z vykonaného dokazovania mal zistené, že otec dosahoval nasledovné príjmy: 9/2018 - 865,06
eur, 10/2018 - 927,95 eur, 11/2018 - 1.087,01 eur, 12/2018 - 954,56 eur, 1/2019 - 922,88 eur, 2/2019 -
1.115,75 eur. Matka navrhovateľky mala nasledovné príjmy: 9/2018 - 677/93 eur, 10/2018 - 716,36 eur,
11/2018 - 858,15 eur, 12/2018 - 721,63 eur. Bolo tak preukázané, že od 01.09.2018 sa podstatne zvýšili

aj zárobkové pomery na strane otca oproti predchádzajúcemu obdobiu. Na pojednávaní pred odvolacím
súdom bolo nesporne zistené, že navrhovateľka od 01.09.2018 navštevuje 4. ročník gymnázia, po
ukončení ktorého chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Jej výdavky predstavujú hlavne školské
potreby a spojené s prípravou na vysokú školu, keďže mimoškolské aktivity neboli tvrdené. Čo sa týka
otca neboli zistené na jeho strane iné podstatné výdavky okrem už ním uvádzaných (stravovanie a
ubytovanie u matky, náklady spojené s užívaním osobného motorového vozidla, splácanie úveru na

zakúpenie zdravotníckych pomôcok). Nakoľko sa v prospech otca zmenila jeho finančná situácia (na
strane matky zostali zárobkové pomery v podstate rovnaké), bol odvolací súd nútený na túto skutočnosť
prihliadnuť. Mimosporové konanie totiž dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu
(aj odvolacieho s poukazom na § 68 C. m. p.) úplné zistenie skutočného stavu (§ 35, 36 C. m. p.).
Vychádzajúc tak z priemerného čistého mesačného príjmu otca od septembra 2018 do februára 2019

v sume 978,87 eur mesačne predstavuje určené výživné v sume 190 eur mesačne na navrhovateľku
v podstate 20 % z jeho príjmu, čo zodpovedá zaužívanej súdnej praxi, podľa ktorej by výživné platené
rodičom malo podľa okolností prípadu dosahovať 20 % až 30 % z jeho príjmu. I keď rozsah výživného
v zákone výslovne vyjadrený nie je vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným sa má
dieťaťu zabezpečiť taká životná úroveň, ktorú by dosahovalo i v prípade, ak by rodičia žili v spoločnej

domácnosti, resp. sa podieľali na úhrade výdavkov spoločnej domácnosti i jej jednotlivých členov.
Vzhľadom na uvedené je preto podľa odvolacieho súdu v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý
naviac okrem navrhovateľky nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť prispievať na jej výživu sumou 190 eur
mesačne od 01.09.2018, t.j. od zmeny pomerov na jeho strane, ktorá suma je primeraná i odôvodnená
potrebám spojeným s jej dospelosťou a štúdiom. Zistené pomery tak zodpovedajú zákonným hľadiskám

uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine (odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti
a možnosti rodičov a ich majetkové pomery).

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že otec je
povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160 eur mesačne od 28.02.2018 do 31.08.2018 a

za čas od 01.09.2018 naďalej sumou 190 eur mesačne. V ostatnej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Nedoplatok na výživnom za čas od 28.02.2018 do 05.04.2019 vznikol potom v sume 600 eur. K výpočtu
nedoplatku dospel nasledovne: za čas od 28.02.2018 do 31.08.2018 v sume 180 eur (30 eur ako
rozdiel medzi sumou 160 eur mesačne a sumou 130 eur mesačne - 6 mesiacov x 30 eur = 180 eur),
od 01.09.2018 do 31.03.2018 v sume 420 eur (60 eur ako rozdiel medzi sumou 190 eur mesačne a

sumou 130 eur mesačne - 7 mesiacov x 60 eur = 280 eur). Spolu je to suma 600 eur. Nedoplatok
odvolacísúdpovolilotcovisplácaťvmesačnýchsplátkachpo50eursplatnýchspolusbežnýmvýživným,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok, t.j. v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane nedoplatok splatným naraz. Výška splátok bola určená s
ohľadom na výšku nedoplatku a pomery otca. Vo výroku IV. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý

lebo nebol napadnutý odvolaním. Tým dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
23P/208/2012-70 zo dňa 03.12.2012 vo výroku o zvýšení výživného.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevidel dôvod na použitie výnimky podľa

ust. § 55 C. s. p.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).